Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoKR-1-2023.pdf
PDF · 127.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, právnej veci žalobkyne: JUDr. Margita Hrivňáková, správkyňa, Májkova 3, P. O. BOX 76, 820 05 Bratislava, IČO: 17 459 052, zast. JUDr. Juraj Trokan, advokát, Dom Pavla Ľ. Štúra 5, 914 51 Trenčianske Teplice a ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners, s. r. o., Májkova 3, 820 05 Bratislava, IČO: 36 855 545, proti žalovanému: Insolvency k. s., Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 388, značka správcu S 1639, správca úpadcu: Bau3Mex a.s. v konkurze, Príjazdná 7/A, 831 07 Bratislava, IČO: 35 761 903, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/6/2017-206 zo dňa 25.10.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/6/2017-206 zo dňa 25.10.2022 v odvolaním napadnutej časti II. výroku potvrdzuje.
II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom určil, že pohľadávky žalobkyne č. 6 vo výške 300,- Eur a č. 10 vo výške 200,- Eur uplatnené v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/31/2016 na majetok úpadcu Bau3Mex a.s., v konkurze, sú nesporné, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia ako pohľadávky proti všeobecnej podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Vec právne posúdil s poukazom na ust. § 87 ods. 1 až 8 ZKR, § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, § 255 ods. 2, § 256 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou z 10.04.2017 domáhala, aby súd určil, že jej pohľadávky (pohľadávky pod č. 1 až 10) v celkovej výške 8.300,31 Eur sú oprávnené čo do právneho dôvodu, výšky a poradia ako pohľadávky proti podstate.
3. Základnou otázkou, s ktorou sa musel súd pri posúdení incidenčnej žaloby žalobkyne vysporiadať je otázka, či žalobkyňou uplatnené pohľadávky č. 1 až 10 sú pohľadávkami proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZKR alebo nie. Odpoveď na predmetnú otázku je čiastočne kladná, a to v časti pohľadávok uvedených pod č. 6 a č. 10.
4. Súd uviedol, že v prípade pohľadávok č. 6 a č. 10 sa jedná o pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. c) ZKR v sume 300,- Eur (pohľadávka č. 6) a v sume 200,- Eur (pohľadávka
č. 10). V prípade predmetných pohľadávok sa jedná o pohľadávky, ktoré vznikli žalobkyni pri výkone funkcie správcu v rámci konkurzu, a to na základe zmluvy uzatvorenej s J.. Z. Š. - ÚČTOVNÍCTVO a DANE v súvislosti s vedením účtovníctva a ekonomického poradenstva.
5. Zároveň mal súd preukázané, že žalobkyňa uhradila faktúry vystavené J.. Z. Š. - ÚČTOVNÍCTVO a DANE, a preto vzniklo žalobkyni právo, aby vyplatená suma jej bola refundovaná ako pohľadávka proti podstate v uplatnenej výške 300,- Eur v prípade pohľadávky uvedenej pod č. 6 a v uplatnenej výške 200,- Eur v prípade pohľadávky uvedenej pod č. 10. V predmetnej časti aj žalovaný na pojednávaní uskutočnenom dňa 25.10.2022 vzhľadom na žalobkyňou predložené listinné dôkazy skonštatoval, že sa jedná o pohľadávku proti podstate a že predmetnú sumu žalobkyni uhradí.
6. V zostávajúcej časti, v prípade pohľadávok uvedených pod č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 7, č. 8 a č. 9 súd konštatoval, že sa nejedná o pohľadávky proti podstate, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 87 ZKR, ktoré by bolo možné žalobkyni osobitne priznať.
7. Vo všeobecnej rovine súd uviedol, že predmetné pohľadávky súvisia s úkonmi správcu v konkurznom konaní, za ktoré bola žalobkyni priznaná paušálna odmena do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 7.966,54 Eur, a preto neprichádza do úvahy ich osobitné (duplicitné) priznanie. Už v rámci všeobecnej časti odôvodnenia považoval súd za nevyhnutné uviesť, že nemôže priznať úspech argumentácii žalobkyne o náročnosti prebiehajúceho konkurzu.
8. Podľa názoru súdu taktiež nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, že v predmetnom konkurze nebol ustanovený predbežný správca, čo malo spôsobiť náročnosť úkonov, ktoré musela žalobkyňa vykonať po svojom ustanovení do funkcie. Činnosť predbežného správcu je obmedzená na predbežné posúdenie majetku (prípadne možného výskytu odporovateľných právnych úkonov) za účelom zistenia, či dlžník disponuje dostatočným majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Činnosť správcu sa s úkonmi predbežného správcu prelína iba čiastočne, a aj keby bol pred vyhlásením konkurzu ustanovený predbežný správca, musel by správca po vyhlásení konkurzu opätovne vykonávať úkony - okrem preskúmavania a popierania pohľadávok - aj zisťovať majetok podliehajúci konkurzu a zapísať ho do súpisu a opätovne posudzovať prípadné odporovateľné právne úkony úpadcu.
9. Vychádzajúc z ustanovení § 7 ods. 1 a § 11 ods. 1, 2 zákona o správcoch je zrejmé, že žalobkyňa vykonávajúca funkciu správcu musí mať zriadenú kanceláriu s dostatočnou výmerou podlahovej plochy a zodpovedajúcim technickým vybavením a taktiež musí zamestnávať dostatočný počet zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ktorých môže poveriť vykonávaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti.
10. Ak vyššie uvedené podmienky pre výkon správcovskej činnosti správca (v danom prípade žalobkyňa) nespĺňa a pri výkone správcovskej činnosti si ich zabezpečuje v jednotlivých konkurzných konaniach, v ktorých je ustanovený do funkcie správcu, prostredníctvom tretích osôb, musí si tieto výdavky hradiť správca z vlastných prostriedkov a nie je možné ich uplatňovať voči konkurznej podstate ako pohľadávky proti všeobecnej podstate s odkazom na znenie ustanovenia § 87 ods. 2 písm. c) ZKR. Akceptovanie opačného prístupu by znamenalo, že odmena správcu, na ktorú má podľa právnych predpisov nárok, predstavuje čistý zisk správcu a jednotlivé výdavky správcu, hoci majú byť kryté odmenou, by boli uhrádzané na úkor veriteľov úpadcu z konkurznej podstaty, čo je podľa názoru súdu neprípustné.
11. Súd zastával právny názor, že zmluvy z 09.08.2016 uzatvorené žalobkyňou s advokátskou kanceláriou o poskytovaní služieb a o právnej pomoci sú absolútne neplatné pre ich rozpor s ustanovením § 89 ZKR, keďže boli uzatvorené žalobkyňou bez súhlasu veriteľského výboru ako príslušného orgánu. Ich uzatvorením mohlo dôjsť k zníženiu konkurznej podstaty v prospech spriaznenej osoby žalobkyne (v prospech advokátskej kancelárie) na úkor konkurzných veriteľov. Konkurzná podstata nemôže slúžiť na uhrádzanie réžie advokátskej kancelárie, v ktorej je žalobkyňa advokátku a konateľkou. Je totiž nevyhnuté odlíšiť výdavky, ktoré boli vynaložené žalobkyňou pri výkone funkcie správcu v tom-ktorom (konkrétnom) konkurze, od nákladov vynaložených na chod advokátskej kancelárie.
12. Súd uviedol, že ak sa žalobkyňa bránila tým, že po vyhlásení konkurzu nebol prevádzkovaný podnik úpadcu, čo ju malo oprávňovať uzatvoriť zmluvy so spriaznenou advokátskou kanceláriou,
súd musí takúto argumentáciu odmietnuť, a to aj vtedy, ak by podnik úpadcu nebol prevádzkovaný, keďže obsahom a účelom ustanovenia § 89 ZKR je predísť tomu, aby bol z konkurznej podstaty vyvádzaný majetok v prospech osoby spriaznenej či už s úpadcom alebo so správcom. Je nepochybné, že žalobkyňou uzatvorené zmluvy predmetný účel ustanovenia § 89 ZKR obchádzali.
13. Navyše súd dal do pozornosti, že zo samotnej argumentácie žalobkyne (pri odôvodnení jej pohľadávok č. 3 a č. 7) obsiahnutej v žalobe je zrejmé, že jednotlivé z pohľadávok vznikli aj pri vybavovaní pracovnoprávnej agendy úpadcu, a teda úpadca zamestnával po vyhlásení konkurzu zamestnancov, čo je jedným z pojmových znakov prevádzkovania podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu (k tomu viď napr. R 94/2018).
14. Súd zhrnul, že už z uvedených okolností je podľa názoru súdu bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že pohľadávky žalobkyne evidované pod č. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 a 9, nie je možné považovať za pohľadávky proti podstate.
15. Nad rámec predmetného konštatovania považoval súd za potrebné k jednotlivým pohľadávkam uviesť v stručnosti nasledovné:
16. K pohľadávke č. 1 v sume 350,58 Eur, ktorá mala predstavovať pomerné náklady na prevádzkovú réžiu správcovskej kancelárie, súd uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 02.08.2016, napriek tomu časť z dokladov, ktoré mali preukazovať predmetnú pohľadávku je z obdobia pred vyhlásením konkurzu, konkrétne v sume 372,55 Eur, z čoho by podľa výpočtov žalobkyne mala na daný konkurz pripadať suma 74,51 Eur. V časti pokladničných blokov na sumy 6,12 Eur, 0,33 Eur, 1,88 Eur, 1,97 Eur a 13,20 Eur za vyhotovovanie fotokópií dokumentov a nákupu kancelárskych potrieb nie je preukázané, že by tieto výdavky súviseli s vedením konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/31/2016. Súd považoval za neprípustné, aby žalobkyňa, ak by aj tieto výdavky vynaložila ona a nie advokátska kancelária, spočítala všetky výdavky za určité obdobie a potom ich spriemerovala a pomernú časť automaticky považovala za výdavky vynaložené v predmetnom konkurze. V zostávajúcej časti je odoberateľom uhrádzaných služieb subjekt odlišný od žalobkyne, a to advokátska kancelária, pričom výdavky advokátskej kancelárie nie sú výdavkami žalobkyne vynaložené pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Bau3Mex a.s., v konkurze.
17. Obdobné konštatovanie platí aj pre pohľadávky pod č. 4 a č. 8. V prípade pohľadávky č. 4 v časti pokladničných dokladov v sume 0,64 Eur, 8,14 Eur, 34,10 Eur, 3,30 Eur, 7,70 Eur, 1,78 Eur, 5,28 Eur, 4,91 Eur, 6,44 Eur, 10,70 Eur, 4,50 Eur, 5,12 Eur, 49,48 Eur, 46,06 Eur, 5,- Eur a 5,26 Eur za vyhotovovanie fotokópií dokumentov, nákupu kancelárskych potrieb, kľúčov, cestovného lístka na trase Žilina - Bratislava (tu súd zdôraznil, že žalobkyňa netvrdila, že by úpadca bol stranou sporu alebo účastníkom konania na Okresnom súde Žilina) a za opravu motorového vozidla, keďže nie je preukázané, že by tieto výdavky súviseli s vedením konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/31/2016. V zostávajúcej časti je odoberateľom uhrádzaných služieb subjekt odlišný od žalobkyne, a to advokátska kancelária. Rovnako aj v časti pohľadávky č. 8 v časti pokladničných dokladov v sume 54,- Eur, 1,50 Eur, 31,50 Eur, 1,50 Eur, 19,20 Eur, 4,- Eur, 3,60 Eur, 1,70 Eur, 10,37 Eur, 5,30 Eur, 44,25 Eur a 5,28 Eur za prenájom P.O.BOXu, za parkovanie v City Aréne v Trnave, za nákup kancelárskych pomôcok, výmenu batérie v hodinkách a za vyhotovenie fotokópií dokumentov, keďže nie je preukázané, že by tieto výdavky súviseli s vedením konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/31/2016. V zostávajúcej časti je odoberateľom uhrádzaných služieb subjekt odlišný od žalobkyne, a to advokátska kancelária.
18. V prípade pohľadávok pod č. 2, č. 5 a č. 9 za archiváciu dokladov v celkovej sume 240,- Eur (60,- Eur, 90,- Eur a 90,- Eur) súd uviedol, že nie je mu zrejmé, aké výdavky mohli súvisieť s archiváciou dokladov v živej konkurznej veci (navyše na začiatku konkurzného konania). Zároveň súd v plnom rozsahu odkázal na vyššie vyslovené právne závery týkajúce sa absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytovaní služieb z 09.08.2016 (viď bod 11. odôvodnenia rozsudku vyššie) a povinnosti správcu mať zriadenú kanceláriu (viď bod 10. odôvodnenia rozsudku vyššie) s tým, že ak žalobkyňa nemala zriadenú kanceláriu s dostatočnou výmerou podlahovej plochy a zodpovedajúcim technickým vybavením umožňujúcim jej vykonávanie funkcie správcu, a predmetné priestory si obstarala prostredníctvom tretej osoby (spriaznenej advokátskej kancelárie), musí si tieto výdavky hradiť žalobkyňa z vlastných prostriedkov, čo
vylučuje právnu kvalifikáciu predmetných výdavkov ako osobitnej pohľadávky proti všeobecnej podstate, ako si ich uplatňovala žalobkyňa.
19. Vo vzťahu k pohľadávkam č. 3 a č. 7 v časti odmeny pre Q.. V. Č. a Q.. D. M. v celkovej sume 3.200,- Eur (800,- Eur pohľadávka č. 3 a 2.400,- Eur pohľadávka č. 7) súd jednak poukázal na to, že žalobkyňa mala na účel zabezpečenia riadneho výkonu správcovskej činnosti zamestnávať potrebný počet zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, aby mohla vykonávať činnosť správcu, a nie uzatvárať osobitné dohody o pracovnej činnosti. Zároveň pozornosti súdu neušlo, že dohody o pracovnej činnosti na ten istý predmet činnosti s Q.. Č. a Q.. M. uzatvorila dňa 02.09.2016 jednak žalobkyňa (č.l. 185 a č.l. 188 spisu) a aj advokátska kancelária (č.l. 63 a č.l. 64 spisu). Z uvedeného nie je jednoznačne preukázané, či Q.. Č.Á. a Q.. M. vykonávali činnosti pre žalobkyňu alebo pre advokátsku kanceláriu. Navyše z predložených dokladov je zrejmé, že odplatu pre Q.. Č.K. a Q.. M. uhrádzala advokátska kancelária a nie žalobkyňa, z čoho vyplýva, že závislú prácu na základe zmluvy (dohody o pracovnej činnosti) za odplatu vykonávali Q.. Č.Á. a Q.. M. v prospech advokátskej kancelárie a nie v prospech žalobkyne, čo vylučuje posúdenie sumy 3.200,- Eur ako pohľadávky proti podstate. K časti pohľadávky č. 7 v sume 2.778,- Eur, ktorú má predstavovať odmena pre advokátku Q.. B. A., súd uviedol, že Q.. A. vystavila faktúry č. 201601 na sumu 1.100,- Eur (č.l. 92 spisu), č. 201602 na sumu 1.100,- Eur (č.l. 93 spisu) a č. 201603 na sumu 578,- Eur (č.l. 94 spisu) na advokátsku kanceláriu, z čoho vyplýva, že prijímateľom služieb od Q.. A. bola advokátska kancelária, a nie žalobkyňa ako správkyňa. Preto ani sumu 2.778,- Eur ako časť pohľadávky č. 7 nie je možné považovať za pohľadávku proti podstate.
20. Záverom súd uviedol, že nemôže akceptovať argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa toho, že ako správkyňa využívala účet advokátskej kancelárie spoločne s advokátskou kanceláriou. Súd mal za to, že postavenie správcu je odlišné od postavenia advokátskej kancelárie, a uhrádzanie jednotlivých výdavkov žalobkyňou ako správkyňou musí byť aj účtovne odlíšené od výdavkov (prípadne bankového účtu) advokátskej kancelárie, ako osobitného subjektu práva a osobitného daňového subjektu.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd určil, že pohľadávky žalobkyne č. 6 vo výške 300,- Eur a č. 10 vo výške 200,- Eur uplatnené v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/31/2016 na majetok úpadcu Bau3Mex a.s. v konkurze, sú nesporné, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia ako pohľadávky proti všeobecnej podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. c) ZKR (výrok I.).
22. V zostávajúcej časti (v časti pohľadávok č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 7, č. 8 a č. 9) žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol (výrok II).
23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní prevažne úspešnému žalovanému (v časti 8 z 10 posudzovaných pohľadávok žalobkyne, resp. v časti pohľadávok v sume 500,- Eur z celkovo 8.300,31 Eur) nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) (výrok III.).
24. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v časti proti II. výroku, na základe odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
25. Uviedla, že naďalej trvá na svojej argumentácii týkajúcej sa existencie správkyňou uplatnených pohľadávok pod č. 1 až č. 10 (vznik, právny dôvod a výška) presahujúcich paušálnu odmenu, a to náhrad osobitných nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania úpadcu Bau3Mex a.s. v zmysle § 87 ods. 1, 2 písm. c) ZKR - pohľadávok proti všeobecnej a oddelenej podstate úpadcu Bau3Mex a.s. v konkurze, uplatnených u konkurzného správcu - svojho nástupcu po konaní prvej schôdze veriteľov a ktoré konkretizovala, špecifikovala v žalobnom návrhu zo dňa 10.04.2017, v podaní zo dňa 28.09.2022 a zdôvodnila, že preukázala vynaloženými nákladmi v súvislosti s vedením konkurzu
- neštandardnou kvantitou úkonov súvisiacich s ich časovou a vecnou náročnosťou, odbornosťou vedeného veľkého konkurzného konania úpadcu s jeho veriteľmi (71), s prihlásenými pohľadávkami (329) vo výške 3.3 mil. Eur a majetku oddelenej a všeobecnej podstaty v súpisovej hodnote 2,5 mil. Eur a s tým súvisiaci objektívne veľký rozsah činností, povinnosti správcu konať riadne (s odbornou
starostlivosťou) a včas (v zákonných lehotách) a ktoré neboli v reálnych možnostiach a schopnostiach správcu - jednotlivca (nebolo možné daný konkurz kvalifikovať ako bežný).
26. Žalobkyňa namietla „čiastočne“ kladné posúdenie uplatnených pohľadávok proti podstate súdom v zmysle § 87 ZKR, a to len v časti pohľadávok pod č. 6 a 10 (hradené z rovnakého účtu vedeného v internom účtovníctve ako účet správkyne), pričom je zjavné, že náklady boli v danom objemnom konkurze nevyhnutné, účelné, hospodárne a reálne uhradené. Mala za to, že vzhľadom na objektívne okolnosti boli uplatnené nevyhnutné výdavky - pohľadávky proti podstate správkyne spojené s vedením konkurzného konania vynaložené v zmysle § 87 ZKR účelne a hospodárne s minimálnou záťažou na obe konkurzné podstaty v súpisovej hodnote 2,5 mil. Eur a s absenciou ohrozenia pomerného uspokojenia pohľadávok veriteľov a najmä bez akýchkoľvek námietok veriteľov, a tým zabezpečil postup správcu v uvedenom konkurznom konaní riadne, včas (v zákonných lehotách) a s odbornou starostlivosťou.
27. Žalobkyňa bola toho názoru, že preukázala, že išlo o nevyhnutné výdavky nemožné fyzicky, personálne a časovo zvládnuteľné len správcom - jednou osobou, bez odbornej súčinnosti poskytovateľov, a to vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť veľkého konkurzu, akciovej spoločnosti majetkovo a personálne prepojených troch obchodných spoločností, odôvodnené a oprávnene vynaložené výdavky správcu po vyhlásení konkurzu súvisiace s vedením konkurzného konania v zmysle § 87 ods. 1, ods. 2 písm. c) ZKR, čím preukázala naplnenie podmienok úspešnosti uplatnených pohľadávok proti všeobecnej a oddelenej podstate.
28. Mala za to, že uplatnené nevyhnutné výdavky sú v súlade so ZKR a bol preukázaný ich vznik, dôvodnosť (nevyhnutnosť), oprávnenosť, poctivosť, primeranosť, súladnosť s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom - zodpovedajú obvyklým cenám v čase a mieste, boli efektívne, hospodárne a nevyhnutné, náležite špecifikované (identifikovateľné, preskúmateľné), reálne vynaložené (uhradené) a ktoré pôvodný správca preukázal doložením relevantných účtovných dokladov potvrdzujúcich ich existenciu.
29. Namietla posúdenie súdu, že (ako správca) uzatvorila zmluvu so spriaznenou osobou pri prevádzkovaní podniku podľa § 89 ZKR. K prevádzkovaniu podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu podľa § 88 ZKR nikdy nedošlo. Uviedla, že neprevádzkovala podnik úpadcu, nepokračovala v žiadnej činnosti úpadcu súvisiacej s jeho podnikateľskou činnosťou, neprideľovala zamestnancom úpadcu žiadnu prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, nakoľko podnikateľská činnosť úpadcu bola ukončená pred podaním návrhu na konkurz samotným navrhovateľom - dlžníkom (úpadcom), preto na dotknutú pohľadávku proti podstate uplatnenú žalobkyňou nemožno aplikovať § 89 ZKR.
30. Zdôraznila, že v danom prípade uplatňované pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. c) ZKR vznikli správkyni úpadcu Bau3Mex a.s. so zabezpečením riadneho a včasného výkonu správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou - o výpomoc (úkony) poskytovateľov pri vedení konkurzného konania úpadcu Bau3Mex a.s. v konkurze, so súhlasom veriteľov, v čase do konania prvej schôdze veriteľov a s legitímnym očakávaním ich refundácie.
31. Nestotožnila sa s argumentáciou súdu, v ktorých osobitne vo vzťahu k jednotlivým pohľadávkam uplatneným žalobkyňou ako pohľadávky proti podstate vo svojom rozhodnutí neopomína skutočnosti o povinnostiach správcu (str. 7 ods. 10 rozhodnutia) a namietla formalistický prístup súdu, nakoľko nezvažuje logické aspekty konkurzov a „neisté“ postavenie správcu do konania prvej schôdze veriteľov, ktorý je doslova odkázaný na svojvôľu veriteľov a využívania obligatórnej náležitosti - „bezdôvodné“ odvolávanie správcu na 1. schôdzi veriteľov. Doplnila, že hoci správne súd uviedol povinnosti správcu mať zriadenú kanceláriu a na účel zabezpečenia riadneho výkonu správcovskej činnosti zamestnávať potrebný počet zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, avšak v reálnom živote - v činnosti správcu absolútne neaplikovateľné a súdom nesprávne vyhodnotené, nakoľko odvolateľka nemá predstavu ani reálne možnosti, z čoho by tých zamestnancov mal platiť, keďže takéto konkurzy sa už vyhlasujú len výnimočne.
32. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom formalizmu v prístupe súdu prvej inštancie, navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil a v zmysle žaloby zo dňa 10.04.2017 určil, že uplatnené pohľadávky proti podstate správcu Bau3Mex a.s. v konkurze, pod č. 1 až č. 10 v celkovej výške 8.300,31 Eur sú oprávnené (nesporné) a zistené čo do
právneho dôvodu, výšky a poradia alebo aby v zmysle § 389 CSP dotknuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
33. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
34. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, a je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP.
35. Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
36. Podľa § 87 ods. 2 ZKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.
37. Podľa § 87 ods. 7 ZKR, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.
38. Podľa § 87 ods. 8 ZKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
39. Podľa § 387 ods. 1, 2, 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
40. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
41. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
42. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že jej pohľadávky (pohľadávky pod č. 1 až 10) v celkovej výške 8.300,31 Eur sú oprávnené čo do právneho dôvodu, výšky a poradia ako pohľadávky proti podstate. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávky žalobkyne č. 6 vo výške 300,- Eur a č. 10 vo výške 200,- Eur uplatnené v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/31/2016 na majetok úpadcu Bau3Mex a.s., v konkurze, sú nesporné, čo do právneho dôvodu, výšky a poradia ako pohľadávky proti všeobecnej podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. c) ZKR (výrok I.). V zostávajúcej časti (v časti pohľadávok č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 7, č. 8 a č. 9) žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol (výrok II).
43. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozsudku odvolanie v časti II. výroku z odvolacích dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakovala svoju argumentáciu týkajúcu sa existencie správkyňou uplatnených pohľadávok pod č. 1 až 10, presahujúcich paušálnu odmenu, a to náhrad osobitných nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konkurzného konania úpadcu v zmysle § 87 ods. 1 a 2 ZKR. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne a má v zhode s názorom súdu prvej inštancie za to, že v prípade pohľadávok vedených pod č. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 a 9 sa nejedná o pohľadávky proti podstate v súlade s ust. § 87 ZKR, ktoré by bolo možné žalobkyni osobitne priznať. Súd prvej inštancie správne uviedol, že otázkou, s ktorou sa musel pri posúdení incidenčnej žaloby žalobkyne vysporiadať, je otázka, či žalobkyňou uplatnené pohľadávky č. 1 až č. 10 (presne špecifikované v bode 2.2. odôvodnenia rozsudku) sú pohľadávkami proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ZKR alebo nie. V časti pohľadávok č. 6 a č. 10 uzavrel, že sa jedná o pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. c) ZKR v sume 300,- Eur (pohľadávka č. 6) a v sume 200,- Eur (pohľadávka č. 10). V zostávajúcej časti, v prípade pohľadávok uvedených pod č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 7, č. 8 a č. 9 súd konštatoval, že sa nejedná o pohľadávky proti podstate, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 87 ZKR, ktoré by bolo možné žalobkyni osobitne priznať. Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie v bodoch 9. až 13. napadnutého rozsudku, v ktorom súd podrobne a dostatočne jednak vo všeobecnej rovine a jednak osobitne vo vzťahu k jednotlivým pohľadávkam uplatneným žalobkyňou ako pohľadávky proti podstate odôvodnil svoje rozhodnutie. Z obsahu spisu je zrejmé, že sa jedná o úkony správcu v konkurznom konaní, za ktoré konkurzný súd priznal žalobkyni paušálnu odmenu do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 7.966,54 Eur, čo potvrdila aj žalovaná v tomto konaní.
44. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že argumentácia žalobkyne týkajúca sa náročnosti prebiehajúceho konkurzu nemôže obstáť. Odvolací súd zdôrazňuje správnosť názoru súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že bez ohľadu na to, či určitý konkurz môže byť náročnejší ako iný, či z hľadiska počtu prihlásených pohľadávok, alebo majetku podliehajúceho konkurzu, je potrebné vždy
aplikovať rovnaké pravidlá pre určenie výpočtu odmeny a náhrady nákladov stanovené zákonom. Taktiež nemôže obstáť jej tvrdenie, že v predmetnom konkurze nebol ustanovený predbežný správca, čo malo spôsobiť náročnosť úkonov, ktoré musela žalobkyňa vykonať po svojom ustanovení do funkcie.
45. Súd prvej inštancie správne s poukazom na ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o správcoch poukázal na to, že žalobkyňa vykonávajúca funkciu správcu musí mať zriadenú kanceláriu s dostatočnou výmerou podlahovej plochy a zodpovedajúcim technickým vybavením a rovnako musí zamestnávať dostatočný počet zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ktorých môže poveriť vykonávaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti.
46. Žalobkyňa namietala posúdenie súdu, že ako správkyňa uzatvorila zmluvu so spriaznenou osobou pri prevádzkovaní podniku podľa § 89 ZKR. Vyslovila právny názor, že neprevádzkovala podnik úpadcu, nepokračovala v žiadnej činnosti úpadcu súvisiacej s jeho podnikateľskou činnosťou, neprideľovala zamestnancom úpadcu žiadnu prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, nakoľko podnikateľská činnosť úpadcu bola ukončená pred podaním návrhu na konkurz samotným navrhovateľom - dlžníkom, preto na dotknutú pohľadávku proti podstate, uplatnenú žalobkyňou, nemožno aplikovať § 89 ZKR. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v namietanom konštatovaní súdu sa nejedná o činnosť úpadcu pred vyhlásením konkurzu, ale správkyňa po vyhlásení konkurzu tým, že zmluvy uzatvorené medzi advokátkou kanceláriou o poskytovaní služieb a o právnej pomoci sú v rozpore s ust. § 89 ZKR, čo spôsobuje ich neplatnosť. Správkyňa spôsobila absolútnu neplatnosť týchto úkonov, pretože úkony boli vykonané bez súhlasu veriteľského výboru ako príslušného orgánu. Uvedený nedostatok, t.j. absenciu súhlasu, žalobkyňa nepreukázala ani počas odvolacieho konania, preto je možné sa stotožniť s názorom súdu, ktorý uviedol, že žalobkyňou uzatvorené zmluvy obchádzali účel ust. § 89 ZKR, ktorým je predísť tomu, aby bol z konkurznej podstaty vyvádzaný majetok v prospech osoby spriaznenej, či už s úpadcom alebo správcom. Rovnako tak je možné sa plne stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že zo samotnej argumentácie žalobkyne v žalobe (pri pohľadávkach č. 3 a 7) je zrejmé, že jednotlivé pohľadávky vznikli aj pri vybavovaní pracovnoprávnej agendy úpadcu, teda úpadca prostredníctvom správkyne zamestnával po vyhlásení konkurzu zamestnancov, čo je jedným z pojmových znakov podnikania úpadcu po vyhlásení konkurzu.
47. Odvolací súd osobitne zhodne so súdom prvej inštancie dáva do pozornosti, že len v minimálnej časti bolo dôvodom pre vyhodnotenie časti žaloby žalobkyne ako nedôvodnej súdom nepreukázanie úhrady jednotlivých výdavkov žalobkyňou ako správkyňou, ale ich úhrady advokátskou kanceláriou, v značnej miere bol záver súdu o nedôvodnosti podanej žaloby založený na tom, že prijímateľom tovarov a služieb, ktorých cenu si uplatňovala žalobkyňa v rozhodovanom spore ako pohľadávky proti podstate, nebol úpadca, resp. žalobkyňa ako správkyňa, ale advokátska kancelária, ktorá v konkurze vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8K/31/2016 nebola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Bau3Mex a.s. v konkurze.
48. Žalobkyňa uplatnila v konaní odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
49. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.06.2016 z ust. § 133 až § 135 OSP).
50. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, uplatnený žalobkyňou, je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
51. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody neboli žalobkyňou uplatnené dôvodne, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
52. V odvolaní odvolateľka neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
53. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
54. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Odvolací súd má za to, že v konaní bol plne úspešný žalovaný. Nakoľko sa žalovaný v konaní nevyjadril ani nebol inak aktívny, odvolací súd má preukázateľne za to, že mu žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
57. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).