Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_NR-26S-18-2021.pdf
PDF · 104.69 KB
Case nature
Area
Subarea
NR-26S/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, so sídlom Mierové námestie 1, Ilava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 26, Nitra, IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaNR/13003/2020, ČRZ: 57110/2020 zo dňa 18. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 04. júna 2019 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 11C/199/2010.
2. Rozhodnutím č. KaNR/20121/2019, ČRZ: 131844/2019 zo dňa 05. septembra 2019 bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci, pričom mu bol zároveň určený advokát JUDr. Igor Horanský.
3. Podaním zo dňa 15. apríla 2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že z dôvodu získania nových podkladov začína konanie o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci v predmetnej veci, k čomu sa žalobca vyjadril viacerými podaniami.
4. Rozhodnutím žalovaného č. KaNR/13003/2020 zo dňa 18. mája 2020 bolo rozhodnuté o odňatí poskytovania právnej pomoci žalobcovi v predmetnej právnej veci.
5. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odňal žalobcovi poskytovanie právnej pomoci, ktoré mu bolo priznané rozhodnutím č. sp. KaNR/20121/2019, ČRZ: 131844/2019 zo dňa 05. septembra 2019. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že po vydaní kladného rozhodnutia o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci boli zistené nové skutočnosti: I. bola doručená (dňa 04. novembra 2019) odpoveď Ústavného súdu SR na žiadosť o poskytnutie súčinnosti, z ktorej vyplynulo, že v roku 2019 bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie vo výške X.XXX eur a XXX eur,
II. z odpovede Okresného súdu Piešťany (doručenej dňa 22. novembra 2019) bolo zistené, že žalobcovi bolo priznané finančné zadosťučinenie nálezmi Ústavného súdu SR za roky 2017-2018 spolu vo výške XX.XXX eur, III. z materiálov zaslaných Okresným súdom Piešťany (doručených dňa 23. septembra 2019) vyplýva, že žalobca dal obstarať zájazd pre svojho otca, a že v prospech D. E. previedol na jej účet sumu X.XXX eur, IV. z ďalšej odpovede Ústavného súdu SR (doručenej dňa 04. decembra 2019) bolo zistené, že nálezmi Ústavného súdu SR bolo žalobcovi od roku 2015 priznané finančné zadosťučinenie vo výške XX.XXX eur, resp. bola žalobcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pred Európskym súdom pre ľudské práva od roku 2016 v sume XX.XXX eur a v skoršom období XX.XXX eur.
6. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na obsah vyjadrení žalobcu k zisteným skutočnostiam obsiahnutým vo vyjadreniach zo dňa 30. decembra 2019, 06. februára 2020, 27. marca 2020, 14. apríla 2020 a 30. apríla 2020.
7. Zhrnutím zistených skutočností, a súčasne vychádzajúc z vlastných poznatkov, dospel žalovaný k záveru, že žalobca uviedol vo svojej žiadosti o poskytovanie právnej pomoci nesprávne a neúplné informácie, preto podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol o odňatí poskytovania právnej pomoci.
8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež uviedol, že aj napriek tomu, že žalobca je v ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ÚVTOS“) a ako sám uviedol, nedisponuje a ani nedisponoval žiadnym majetkom, odkedy je vo výkone trestu (okrem majetku evidovaného na účte vedenom v ÚVTOS), je podľa neho nespochybniteľné, že žalobca má a mal majetok, s ktorým je a bol schopný podľa vlastnej potreby a vlastného uváženia disponovať. Schopnosť disponovať vlastným majetkom žalobca preukázal napr. v rámci konania vedeného žalovaným v roku 2019 pod č. KaNR/21327/2019, keď ako sám uviedol a ako následne do predmetného spisu aj zdokladoval, že žalovanej advokátke vyplatil sumu X.XXX eur, ktorá mala slúžiť na kúpu darčeka pre jeho otca k narodeninám v podobe leteckého zájazdu k moru. Žalobca uvedenú sumu podľa vlastných vyjadrení zaplatil z vlastných finančných prostriedkov prostredníctvom otca na účet advokátky. Zároveň, vychádzajúc z vyjadrení žalobcu, aj napriek skutočnosti, že je vo výkone trestu v ÚVTOS a jeho dispozícia s finančnou hotovosťou je významne obmedzená, bol počas pobytu v ÚVTOS schopný nadobudnúť viaceré čiastky prostredníctvom zmlúv o pôžičkách, pričom zároveň takéto pôžičky mal podľa vlastných vyjadrení svojim veriteľom aj čiastočne vrátiť, a to na základe vlastnej vôle.
9. Podľa žalovaného je zo správania samotného žalobcu, z jeho vyjadrení a ním zdokladovaných úkonov jednoznačne preukázané, že žalobca je schopný a bol schopný aj v posudzovanom období z vlastného majetku vyplácať čiastky iným osobám, ktoré niekoľkonásobne (s prihliadnutím na hodnotu predmetu konania a prípadné trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a súdnych poplatkov v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) prevyšujú hodnotu právnych služieb, v rámci ktorých žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci. Konanie v podobe možného zneužívania a obchádzania práva vo forme zbavovania sa majetku za účelom získania prospechu v podobe bezplatnej právnej pomoci a na to nadväzujúce „výhody“ procesnej strany sporu (napr. oslobodenie od súdnych poplatkov), nemôže vo fungujúcom právnom štáte podľa žalovaného požívať právnu ochranu.
II.
Žaloba
10. Žalobca podal dňa 05. júna 2020 na Krajský súd v Nitre žalobu zo dňa 28. mája 2020, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť.
11. Žalobca podal spoločnú žalobu voči viacerým rozhodnutiam žalovaného, pričom uviedol, že žalovaný mu odňal právnu pomoc z dôvodu priznania finančného odškodnenia rozhodnutiami Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, avšak tieto finančné odškodnenia boli vyplatené priamo oprávneným osobám a nie žalobcovi – či už na úhradu dlhov alebo na úhradu exekúcií. Žalobca uviedol dlhy vo výške XX.XXX,XX eur.
12. Uviedol, že aj Ústavný súd ČR konštatoval, že ak osoba, ktorá má dlhy, získa nejaký majetok a výška tohto nadobudnutého majetku neprevyšuje výšku dlhov, tak nezískala majetok, ale len možnosť zníženia dlhu. Majetok získa až vtedy, ak splatí všetky dlhy a zostane niečo naviac a majetok je len tá výška finančných prostriedkov, ktoré sú / zostanú po zaplatení dlhov. Uviedol, že predložil dokumenty o tom, že všetky priznané finančné zadosťučinenia boli vyplatené priamo oprávneným osobám. Žalobca získal len možnosť zníženia dlhov, ale nie majetok – nenadobudol žiadny majetok, lebo stále má dlhy.
13. Žalobca si to, že je v hmotnej núdzi nezavinil sám, ale do dlhovej špirály sa dostal dňa 01. septembra 2001, keď mu policajti pri úkonoch ukradli z domu a auta vyše XX F. korún a žaloba, ktorú vtedy vo veci podal, nebola Okresným súdom Nitra rozhodnutá ani po viac ako 17 rokoch.
14. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ignoroval skutočnosť, že stále má dlhy, a to aj napriek priznaným finančných zadosťučineniam. Zároveň uviedol, že žalovaný nerešpektoval zákonom stanovenú lehotu na posudzovanie hmotnej núdze, ktorá je stanovená v lehote posledných 12 mesiacov a nie dobou 10 rokov.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19. mája 2021, doručenom súdu dňa 20. mája 2021 navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
16. Ďalej uviedol, že v rámci konania vedeného žalovaným, záverom ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo zistené, že žalobca mal v čase podania žiadosti o právnu pomoc majetok vo výške, ktorá postačovala na úhradu prípadných právnych služieb, teda v danom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v čase podania žiadosti disponoval s majetkom (a to v podobe finančných prostriedkov), prostredníctvom ktorého si mohol a vedel zabezpečiť využívanie právnych služieb. V rámci konania bolo ďalej preukázané, že žalobca vedel s týmto majetkom, resp. finančnými prostriedkami disponovať podľa potreby (napr. zakúpením leteckého zájazdu otcovi žalobcu v hodnote X.XXX eur alebo, ako žalobca uvádzal vo svojich vyjadreniach, úhradou pôžičiek svojim veriteľom). Žalobca však v čase podania žiadosti neuviedol skutočnosť, že majetkom disponuje. V danom konaní teda vyšlo najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe ním poskytnutých nepravdivých alebo neúplných údajov.
17. V napadnutom rozhodnutí žalovaného bol teda žalobcovi odňatý nárok na právnu pomoc z dôvodu, že žalobca žalovanému v čase posudzovania splnenia podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc neposkytol úplné údaje týkajúce sa jeho majetkovej situácie, zatajil skutočnosti významné pre posúdenie splnenia podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc a taktiež uviedol nepravdivé a neúplné informácie, keď v žiadosti o právnu pomoc a v následne doplnených dokladoch uviedol, že nemá majetok, s ktorým môže v prípade potreby disponovať, čo bolo v rámci konania vedeného žalovaným nepochybne dokázané. 18. Tvrdenia žalobcu, ktorými sa snaží preukázať, že nedisponuje žiadnym majetkom, sú v prípade žaloby voči rozhodnutiu žalovaného irelevantné, keďže žalovaný odňal žalobcovi nárok na právnu pomoc z dôvodu uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov, čo bolo v rámci konania bez akýchkoľvek pochybností zistené a v rámci napadnutého rozhodnutia aj náležite zdôvodnené.
19. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na ustanovenia zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktoré aplikoval pri rozhodovaní o odňatí poskytovania právnej pomoci.
IV.
Replika žalobcu
20. Správny súd zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ktorý na toto reagoval podaním doručeným súdu dňa 07. decembra 2021.
21. Zdôraznil, že do žiadosti uviedol pravdivé údaje, keďže všetky priznané finančné zadosťučinenia boli priamo a hneď vyplatené oprávneným osobám na podklade dobrovoľnej úhrady a tieto odškodnenia nikdy nemal vyplatené, a teda nemohol s nimi disponovať. Finančné odškodnenie z Európskeho súdu pre ľudské práva mu bolo priznané pred 8 rokmi a polovica bola zadržaná exekútormi a druhá bola vyplatená oprávneným osobám na podklade riadnych zmlúv. Z právneho hľadiska bol povinný priznané finančné zadosťučinenia použiť na uspokojenie časti dlhov a nemohol s nimi disponovať. Mal za to, že z doposiaľ uvedených skutočností je nesporné, že žalovanému predložil pravdivé údaje, že nedisponuje a ani nedisponoval žiadnym majetkom.
22. Žalobca tvrdil, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné a jeho žaloba je dôvodná v celom rozsahu.
23. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.
V.
Konanie na správnom súde
24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-26S/18/2021.
VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku
25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
26. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 07. decembra 2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 23. novembra 2023 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
VII.
Relevantné právne predpisy
27. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
28. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
29. Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
30. Podľa § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
31. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie") sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní, centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
32. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1, túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
33. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, oprávnená osoba je povinná oznámiť centru písomne do ôsmich dní zmeny všetkých skutočnosti rozhodujúcich pre trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.
34. Podľa § 13 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, oprávnená osoba je povinná poskytovať centru, určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť.
35. Podľa § 13 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci, oprávnená osoba je povinná na výzvu centra preukázať skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak centrum neurčito dlhšiu lehotu. Vo výzve musí byť upozornená na následky podľa § 14 a 14a v prípade nepreukázania skutočnosti na trvanie nároku.
36. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o poskytovaní právnej pomoci, centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov.
37. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
38. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá a druhá správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. VII. Posúdenie veci správnym súdom
39. Vychádzajúc z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia, úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či postupom žalovaného nebol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, a teda či je napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom.
40. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ktorým došlo k odňatiu poskytovania právnej pomoci žalobcovi, vyplýva, že podstatným a zákonným dôvodom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (doručenej žalovanému dňa 04. júna 2019) uviedol nepravdivé alebo neúplné údaje.
41. Okrem iných dôvodov pre odňatie poskytovania právnej pomoci (§ 14 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci) je takýmto dôvodom aj skutočnosť, že žiadateľ vo svojej žiadosti uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje. Tento legitímny dôsledok má za cieľ, aby centrum právnej pomoci rozhodovalo o poskytnutí právnej pomoci na základe úplných a pravdivých údajov, umožňujúcim mu objektívne posúdiť, či u žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci existujú alebo neexistujú zákonné dôvody na jej poskytnutie. Ide vlastne o sankciu, ktorá ma zabrániť uvádzaniu neúplných alebo nepravdivých údajov, a tým umožniť centru právnej pomoci objektívne posúdiť splnenie podmienok na poskytnutie právnej pomoci.
42. Zároveň je potrebné uviesť, že príjmové a majetkové pomery žiadateľa sa posudzujú za mesiac, v ktorom je žiadosť podaná, pričom sa prihliada aj na príjmy dosiahnuté za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.
43. Hoci obsahom napadnutého rozhodnutia je preukazovanie prípadných príjmov žalobcu aj za oveľa dlhšie obdobie ako obdobie šiestich mesiacov pred podaním žiadosti, pre rozhodnutie je relevantné preukázanie uvedenia neúplných alebo nepravdivých údajov za obdobie, ktoré je pre rozhodnutie relevantné, a to obdobie šiestich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, čo je v danom prípade obdobie od mesiaca december 2018 do mesiaca august 2019, vychádzajúc z legálnej definície tohto obdobia obsiahnutej v § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci.
44. Pri skúmaní napadnutého rozhodnutia vo vyššie uvedenom rozsahu je potrebné konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia ako aj zo šetrenia vykonaného pred jeho vydaním je jednoznačne preukázaná skutočnosť, že zákonná podmienka, ktorej naplnenie vedie k odňatiu poskytovania právnej pomoci [§ 14 ods. 1 písm. d) zákona o poskytovaní právnej pomoci], preukázaná bola.
45. Žalobca totiž vo svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej žalovanému dňa 04. júna 2019 v časti E.1 - Príjmové pomery žiadateľa uviedol, že jeho príjem je vo výške cca XX,XX eur / mesačne.
46. Zo šetrenia vykonaného žalovaným však jednoznačne vyplynulo, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 642/2011-34 zo dňa 07. marca 2018 a I. ÚS 572/2017-43 zo dňa 24. januára 2018 bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie spolu vo výške X.XXX eur, ktorú sumu žalobca do predmetnej žiadosti neuviedol, čím naplnil zákonné predpoklady na to, aby žalovaný v zmysle už citovaného ustanovenia mohol pristúpiť k odňatiu poskytovania právnej pomoci.
47. Pri rozhodovaní o odňatí právnej pomoci totiž nie je relevantné to, či na strane žalobcu v čase vydania napadnutého rozhodnutia boli splnené podmienky odôvodňujúce poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ale to, či bol naplnený zákonný predpoklad definovaný v § 14 ods. 1 písm. d) zákona o poskytovaní právnej pomoci umožňujúci pristúpiť k odňatiu poskytovanej právnej pomoci aj napriek tomu, že majetkové pomery žalobcu by teoreticky poskytovanie bezplatnej právnej pomoci odôvodňovali.
48. Neobstojí argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej so žiadnymi finančnými prostriedkami, ktoré mu boli vyplatené formou finančného zadosťučinenia osobne nedisponoval, pretože tieto mali ísť priamo „oprávneným osobám“ na exekúcie, prípadne iné znižovanie jeho dlhov, keďže jednak túto skutočnosť v konaní nepreukázal a navyše ani v samotnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (v časti E.5) neuviedol existenciu žiadnej pôžičky, úveru, či exekúcie, čím sa jeho argumentácia obsiahnutá aj v samotnej žalobe, ale aj v jeho doplňujúcich podaniach, javí ako účelová.
49. Uvedené skutočnosti viedli správny súd k záveru, že postup žalovaného pri rozhodovaní o odňatí poskytovania právnej pomoci ako aj samotné rozhodnutie boli v súlade so zákonom, vychádzali zo zákonných ustanovení, ktoré správny orgán na daný skutkový stav správne aplikoval, pričom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím porušené.
50. Na základe uvedených dôvodov preto správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
51. Keďže správny súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezistil dôvody na postup podľa § 168 SSP, preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní úspešnou stranou.
XX. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.