Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-84-2011.pdf
PDF · 130.13 KB
No categories available
3Cob/84/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu P. A. spol. s.r.o., G. M. X, A. G. Z., zastúpeného JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Klincová č. 35, Bratislava proti žalovanej M.. T. V., K. XXX/X, L., zastúpenej JUDr. Pavlom Hovanom, advokátom, Ing. Kožucha č. 1, Spišská Nová Ves, o vydanie hnuteľných vecí a zaplatenie 27.053,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 1.2.2011 takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o vydanie motorového vozidla zn. I. R.-Z., N. A. XXX K., z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o vydanie motorového vozidla zn. I. R.-Z., N. A. XXX K. a v uvedenej časti konanie z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 1.2.2011 zastavil konanie v časti o vydanie vecí uvedených v uznesení XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 8.7.2010, okrem dvoch motorových vozidiel a o zaplatenie sumy 2.363,96 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania 2.043,58 eur, na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 3.4.2009 žalobca navrhol zaviazať žalovanú zaplatiť mu sumu 27.053,04 eur s prísl. a uložiť žalovanej vydať motorové vozidlo I. R.-Z., EČ (ŠPZ) A. XXX K., motorové vozidlo K. X EČ (ŠPZ) A. XXX K., prenosný počítač G. I. XXXXp W Vysokotlakový čistič C., kufor A., LCD monitor A., mobilný telefón A. M externý harddisk, laser samonivelačný V. XXX, miešadlo O. M. XXXX, autobox zadný s príslušenstvom na guľu, vozík s náradím H., rezačka dlažby, mobilný telefón G. XXXX, mobilný telefón A. N. C trezor. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá bola založená spoločenskou zmluvou dňa 12. 12. 1995 a v obchodnom registri bola zapísaná ku dňu 21. 12. 1995. Od jej založenia jedným zo spoločníkov a konateľov bol T.. M. V., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX a týmto dňom mu zanikla funkcia konateľa žalobcu, z titulu ktorej užíval majetok žalobcu a dňom 5.1.2008 mali byť veci vrátené vlastníkovi, k čomu však nedošlo, a to ani napriek snahe žalobcu. Žalovaná potom, čo sa stala spoločníčkou žalobcu, skĺzla do "poznania", že ako spoločníčka spoločnosti má právo majetok držať, pričom držbou sa údajne snaží "ochrániť" majetok spoločnosti pred znížením jeho hodnoty a pod., a v rozpore s realitou začala tvrdiť, že k držbe majetku žalobcu jej mal dať súhlas štatutárny zástupca žalobcu, čo však nie je pravda. K užívaniu majetku žalobcu žalovanú neoprávňuje ani pozícia spoločníka, ktorý má len majetkové práva, právo na riadení a kontrole spoločnosti. Ako majetkové právo má spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným právo na podiel na zisku, právo na vysporiadanie so spoločnosťou, pokiaľ zanikla účasť spoločníka za trvania spoločnosti, právo na podiel na likvidačnom zostatku a iné majetkové práva nemá. Žalovaná ako spoločník žalobcu, nemôže užívať jeho majetok a držať ho proti jeho vôli. Žalobca má za to, že sa jedná o prípad upravený ust. § 131 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého "neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi, spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla, s tým, že si môže odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci". Žalobca ako podnikateľský subjekt je povinný plniť povinnosti v daňovej a účtovnej oblasti a pre konanie žalovanej minimálne za obdobie od 5.1.2008 do 31.12.2008 nemohol podľa zásad zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov uplatňovať odpisy vo výške 564.791,00 Sk (18.747,63 eur) a tým mu vznikla škoda v rozsahu 107.310,00 Sk (3.560,05 eur). Neoprávneným užívaním majetku, žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je podľa § 541 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinná vydať. Hodnota takého majetku len podľa účtovných pravidiel predstavovala 79.000,16 eur (2.379.335,30 Sk) a za danú držbu a užívanie neplatila. Podľa všeobecných cien nájomné za vozidlo I. R.-Z. na jeden deň predstavuje 20,00 eur a za motorové vozidlo K. X na jeden deň predstavuje 27,00 eur, teda len za užívanie daných vozidiel by žalovaná zaplatila od 5.1.2008 do dňa podania žaloby 21.150,00 eur a za užívanie zvyšného hnuteľného majetku by žalovaná podľa žalobcu zaplatila 5,23 eur denne a teda od 5.1.2008 do dňa podania žaloby 2.353,50 eur.
Súd prvého stupňa uviedol, že žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.7.2009 uviedla, že tvrdenia žalobcu sú sčasti pravdivé, ale podáva ich v kontexte, ktorý nemá oporu v reálnom stave veci. Pravdou je, že má v držbe časť z vecí uvedených žalobcom, ale je nevyvrátiteľnou skutočnosťou, že je spoločníčka odo dňa 22.11.2008, pričom sa ňou stala prechodom obchodného podielu v rámci dedičského konania po zosnulom manželovi T.. M. V.. Odo dňa kedy sa stala spoločníčkou, nebolo zvolané valné zhromaždenie, resp. zvolané valné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné pre nečinnosť druhého spoločníka a zároveň konateľa T.. A. I.. Listom zo dňa 29.1.2008 ju žalobca vyzval na vrátenie časti momentálne žalovaných vecí, pričom z tejto korešpondencie vyplýva, že žalobca nevyvíja snahu riešenia sporov medzi spoločnosťou a žalovanou, keď je z listu zjavné, že odmieta poskytnúť akékoľvek informácie o chode spoločnosti, ktorej je spoločníčkou. Už v tom čase žalobca popieral práva žalovanej ako spoločníčky. Prvotne bola žalovaná popretá ako spoločníčka žalobcu, žalobca ju nezapísal do obchodného registra ani po predložení všetkých dokumentov. Žalovaná dosiahla súlad skutkového stavu s evidenciou v obchodnom registri až uplatnením § 200a O.s.p., avšak prieky žalobcu týmto neskončili. Žalovaná sa taktiež opakovane snaží zvolať mimoriadne zhromaždenie na riešenie vzniknutých sporov, avšak konateľ neustále používa šikanózne odôvodnenia odmietnutia zvolať valné zhromaždenie ako napr., že body programu sú neurčité, a poukázala na znenie § 135a ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, podľa ktorého konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Uviedla, že postup konateľa je v hrubom rozpore so zákonnou požiadavkou definovanou v § 135a ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka. Konateľ namiesto toho, aby zvolal valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré ako najvyšší orgán spoločnosti má možnosť rozhodovať a zaväzovať povinnosťami aj spoločníkov, podal žalobu na súd. Tento postup je pre spoločnosť a následne aj pre všetkých jej spoločníkov nevýhodný, najmä po finančnej stránke, nakoľko je potrebné uhrádzať súdne poplatky, možné znalecké a iné trovy konania. Dňa 9.7.2009 bola žalobcovi doručená žiadosť žalovanej o zvolanie valného zhromaždenia za účelom vyriešenia sporných nárokov, pričom jedným z bodov programu je aj vydanie vecí patriacich žalobcovi žalovanou.
Na základe návrhu žalobcu súd prvého stupňa uznesením zo dňa 8.7.2010 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 9.060,00 eur a pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi: vreckový počítač O. - typ R. T. s navigačný systém - O. O. W. modul, motorové vozidlo I. R. - Z., EČ (ŠPZ) A. - XXX K., motorové vozidlo K. X EČ (ŠPZ) A. - XXX K., prenosný počítač G. I. XXXXp W rádiový modul - rádiový modem A. XXX a T. vrátane N. - Y. - karty R. XXX - 5 a pripoj. kábel - na rádiové vyčítanie údajov z kalorimetrických počítadiel A., vysokotlakový čistič C., kufor A., vreckový počítač O. I. model iO., vŕtacie kladivo W. 2 - XX, L. monitor A., uhlovú brúsku O - XXX, drážkovačku P., samonastaviteľné kliešte, sekery, vŕtacie kladivo K., mobilný telefón A. M3XXX, externý harddisk, laser samonivelačného V. XXX, vŕtacie kladivo W a sekáč A., miešadlo O. M. XXXX, strešný autobox, zadný autobox s príslušenstvom na guĺu, vozík s náradím H., rezačky dlažby, mobilný telefón G. XXXX, mobilný telefón A. N. C tankovacie karty (A.) a zaplatiť žalobcovi sumu 46.059,14 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 17.993,04 eura odo dňa podania žaloby do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 28.066,10 eura odo dňa 4.6.2010 do zaplatenia. Na poslednom pojednávaní žalobca uviedol, že preukazovanie, kde sú hnuteľné veci, vzhľadom na ich nulovú hodnotu by bolo nehospodárne, preto zobral čiastočne návrh späť a to o vydanie hnuteľných vecí uvedených v uznesení č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 8.7.2010, okrem dvoch motorových vozidiel a o sumu 2.363,96 eur za neoprávnené užívanie týchto vecí. Žalovaná s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasila, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
Súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania a z predložených dokladov zistil, že podľa výpisu z obchodného registra, žalobca bol zapísaný do obchodného registra dňa 1.1.1996 a od založenia spoločnosti boli jej spoločníkmi a zároveň konateľmi T.. A. I. a T.. M. V.. Títo mali uzavreté pracovné zmluvy zo dňa 1.3.1996 ako manageri firmy. Dňa 2.1.2004 boli uzavreté dohody o zmene pracovnej zmluvy, T.. I. sa stal technickým riaditeľom a T.. V. ekonomickým riaditeľom. Pracovné zmluvy mali podpísané aj manželky spoločníkov spoločnosti a to M.. V. I. dňa 29.12.1998, ktorá pracovný pomer ukončila dohodou dňa 31.1.2008 a M.. T. V. dňa 1.5.2004, ktorá dostala výpoveď listom zo dňa 22.4.2008. T.. M. V. dňa X.X.XXXX zomrel a obchodný podiel nadobudla manželka M.. T. V., ktorá ako spoločník bola do obchodného registra zapísaná dňa 22.11.2008. Žalovaná po smrti manžela, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzvala žalobcu na predloženie účtovnej dokumentácie z hospodárenia spoločnosti a žalobca listom zo dňa 29.1.2008 oznámil žalovanej, že jej požiadavkám nevyhovie a žiada vydať vymenovaný hnuteľný majetok. Listom zo dňa 4.4.2008 už svoje požiadavky o vydanie hnuteľných vecí rozšíril na počet 26 a žiadal vydať hotovosť 815.000,00 Sk, ktorá suma je predmetom ďalšieho súdneho konania. Opätovná výzva bola zaslaná 24.4.2008. Žalovaná zaslala žalobcovi prvú pozvánku na valné zhromaždenie na deň 7.4.2008, následne boli aj ďalšie pozvánky a žiadosti o vydanie dokladov a žalobcovi bolo oznámené, že chce previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu a vzhľadom na predkupné právo druhého konateľa, mu ho ponúka za cenu 165.969,59 eur. Konateľ spoločnosti na pojednávaní uviedol, že spoločnosť zakladal spoločne s T.. M. V., vložili obidvaja rovnaký vklad a obidvaja boli spoločníci a zároveň konatelia spoločnosti. Veci, ktoré žiada vydať, mal bývalý spoločník na výkon svojich pracovných činností. Pán V. mal veci doma, lebo mal na starosti stavbu kotolne v L. v roku 2007. Veci sa písomne neodovzdávali. Kúpili dva počítače, pre každého spoločníka. Uviedol, že Valné zhromaždenie zvolal, záznam z valného zhromaždenia nemá, zúčastnili sa ho obidvaja. Prezenčná listina je podpísaná obidvoma, valné zhromaždenie bolo asi pred troma mesiacmi. Prejednávali ročnú závierku za rok 2008, návrh voľby nového konateľa a návrh žalovanej na odpredaj obchodného podielu, konkrétny návrh na predaj obchodného podielu nedala, jednalo sa len o súhlas valného zhromaždenia s odpredajom obchodného podielu. Konateľ žalobcu uviedol, že jeho manželka bola v spoločnosti zamestnaná a ku plneniu svojich povinností používala motorové vozidlo I.. Začiatkom roka 2008 rozviazala pracovný pomer so spoločnosťou a motorové vozidlo jej bolo na základe žiadosti a znaleckého posudku odpredané. Celý problém vznikol po úmrtí T.. M. V., ktorý bol spoločníkom a aj konateľom navrhovateľa. Z titulu výkonu funkcie konateľa mu bol zverený rozsiahly hnuteľný majetok, ktorý bol viazaný na výkon tejto činnosti. Zmluva o výkone funkcie konateľa neexistovala. Mal zmluvu na výkon riaditeľa spoločnosti. Žalovaná tvrdí, že ako spoločníčka má nárok na užívanie majetku spoločnosti, ktorý názor nemá oporu v existujúcej právnej úprave. Po skončení pracovného pomeru zanikol nárok užívať majetok spoločnosti a mala ho vrátiť. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že celá táto kauza sa vedie len o tom, aby sa vydali veci. Po smrti jej manžela nastal problém, a to pre dedenie obchodného podielu. Mala záujem na tom, aby sa jej vyplatil obchodný podiel v spoločnosti a situácia je taká, že aj keď bola daná ponuka, spätnú väzbu zo spoločnosti, ani od spoločníka nemá. Čo sa týka vydanie hnuteľných vecí, ako spoločníčka spoločnosti má právo disponovať s majetkom spoločnosti. Nepopiera, že dve autá sú u nej, ale ďalšie veci nemá. Vo firme bolo praxou, že autá sa kupovali po dva tak, že vždy jedno K. pre T.. A. I. a jedno pre T.. M. V. a I. pre obidve manželky.
Súd uviedol, že účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 1.6.2009. Návrh žalobcu, aby k otázke škôd a k výške bezdôvodného obohatenia bol do konania pribratý znalec, súd zamietol, pretože výška nájmu vozidiel nebola sporná. V ďalšom citoval ust. § 115, § 116 ods. 2, § 122, § 149 Obchodného zákonníka a uviedol, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení, v prípade smrti spoločníka, obchodný podiel ex lege prechádza na dediča, a teda nie je potrebné, aby spoločenská zmluva prechod obchodného podielu na právneho nástupcu alebo na dediča výslovne pripúšťala. Obchodný podiel poručiteľa za predpokladu, že nedošlo k odmietnutiu dedičstva ako celku, dedič nadobúda smrťou poručiteľa. To znamená, že neskoršie úkony, ako napríklad schválenie dedičskej dohody, potvrdenie dedičstva, notárske osvedčenie o dedičstve a podobne, pôsobia spätne (ex tunc) ku dňu smrti poručiteľa. Dedič vstupuje smrťou spoločníka do všetkých jeho majetkoprávnych vzťahov v celej ich šírke, čo konkrétne v súvislosti s obchodným podielom znamená, že vstupuje do všetkých práv a povinností voči spoločnosti v rozsahu, v akom tieto existovali ku dňu smrti poručiteľa. Vykonaným dokazovaním a z predložených dokladov mal súd preukázané, že od založenia spoločnosti boli jej spoločníkmi a zároveň konateľmi T.. A. I. a T.. M. V., ktorý dňa X.X.XXXX zomrel a jeho obchodný podiel nadobudla jeho manželka M.. T. V.. Táto hneď po smrti manžela, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyzvala žalobcu k predloženiu účtovnej dokumentácie z hospodárenia spoločnosti P. A. spol. s.r.o., a vo výzve je uvedené, že T.. A. I. jej oznámil, že nie je ochotný pokračovať v podnikaní s dedičkou a navrhol vyplatenie. Následne sa pokúšala o zvolanie valných zhromaždení. Tieto jej snahy boli neúspešné. Žalovaná vzniesla požiadavku na prevod obchodného podielu, ako aj na výplatu vyrovnávacieho podielu, tiež bezúspešne. Súd prvého stupňa uviedol, že mal za preukázané, že žalobca zakúpil štyri motorové vozidla, dve I. a dve K., pričom K. užívali spoločníci a I. manželky spoločníkov. Vzhľadom na povolanie manželiek, aj keď mali uzavreté pracovné zmluvy je zrejmé, že v spoločnosti skutočne nepracovali a autá využívali súkromne. Takáto prax bola zaužívaná v spoločnosti, čiže autá užívali so súhlasom spoločnosti. Z predložených dokladov a to spoločenskej zmluvy, pracovných zmlúv nevyplýva, či autá boli pridelené konateľom, spoločníkom alebo pracovníkom, keďže autá užívali spoločníci aj ich manželky. Manželke T.. A. I. bolo auto, ktoré užívala, odpredané a žalovanú žalobca prostredníctvom konateľa namiesto zvolania valného zhromaždenia a predloženia vyúčtovania, žiadal autá vrátiť ako aj iné hnuteľné veci, v rozsahu ktorých zobral neskôr žalobu späť. Žalovaná autá nechce vydať vzhľadom na to, že vie, že sa znižuje majetok v spoločnosti a konateľ žalobcu podniká ako živnostník. Je zrejmé, že žalovanej pri vysporiadaní by sa autá započítali, čo malo byť realizované v roku 2008. Súd uviedol, že zákon do značnej miery umožňuje spoločníkom dohodnúť v spoločenskej zmluve rozsah práv a povinnosti spoločníkov v spoločnosti, avšak v zmysle zákonného znenia sa spoločník nezúčastňuje na vykonávaní podnikateľskej činnosti osobne, má právo kontroly, dotazov, nahliadaní do písomností týkajúcich sa vedenia spoločnosti smerom ku konateľovi spoločnosti. Osobná účasť spoločníka na podnikateľskej činnosti spoločnosti a jej rozsah je podmienená jej vyjadrením v spoločenskej zmluve. Pri právnom posúdení nároku spoločníka užívať hnuteľnú vec je nevyhnutné vychádzať z príslušných ustanovení spoločenskej zmluvy spoločnosti ako aj zmluvných vzťahov medzi spoločníkmi a spoločnosťou. Svoje práva vykonávajú spoločníci predovšetkým na valnom zhromaždení. Z predložených dokladov mal súd preukázané, že k riadnemu zvolaniu valného zhromaždenia nedošlo. Žalobca namiesto riešenia veci vyzval žalovanú na vrátenie hnuteľných vecí. Návrh na vydanie hnuteľných vecí zobral v priebehu konania čiastočne späť a žiadal vydať dve osobné motorové vozidla I. R.-Z., EČ (ŠPZ) A.-XXX K. a motorové vozidlo K. X EČ (ŠPZ) A.-XXX K. a priznať náhradu škody vo výške zaplatenej dane, spôsobenej nemožnosťou uplatňovať odpisy a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého neoprávneným užívaním uvedených motorových vozidiel vo výške nájomného podľa všeobecných cien. Tieto nároky si uplatnil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak by súd posudzoval tento vzťah podľa Občianskeho zákonníka, nárok na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia by žalobcovi nepriznal, pretože žalobca tvrdí, že škoda mu vznikla tým, že nemohol vykonávať odpisy vozidiel. Vozidlá boli zakúpené v roku 2005 a 2007, nič teda nebránilo žalobcovi postupovať tak ako v predošlé roky a vykonať odpisy vozidiel. Žalobca tiež nepreukázal, že u žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia, kto sa na úkor iného obohatí, musí bezdôvodné obohatenie vydať. Žalovaná uvedené vozidla neprenajíma, nemá z nich žiaden zisk, ani ich užívaním nezískala bezdôvodné obohatenie, ktoré by v zmysle zákona žalobcovi mala vydať. Ani žalobca nepreukázal, že tieto vozidlá mali byť použité na prenájom. Vzťahy medzi spoločníkmi spoločnosti však rieši Obchodný zákonník a v zmysle § 122 ods. 3, je spoločník oprávnený podať žalobu na náhradu škodu alebo iné nároky voči konateľovi. Podľa § 149 ak spoločník porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, spoločnosť sa môže na súde domáhať vylúčenia spoločníka. Skutočnosť, že hnuteľné veci sú vo vlastníctve spoločnosti síce samo o sebe neznamená, že spoločníkom vzniká právo užívania predmetných veci, ibaže by k tomuto stavu oprávňovala spoločníka spoločenská zmluva, zmluva o užívaní veci, alebo zmluva obdobného typu medzi spoločnosťou a spoločníkom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť prejavila vôľu prenechať do užívania spoločníkom hnuteľné vecí - autá, resp. dala súhlas s užívaním hnuteľných vecí, keď ich po zakúpení dala spoločníkom a ich manželkám na užívanie a tiež na súkromné účely a spoločník
- žalovaná takto držanú vec užíva oprávnene a teda nemohla spôsobiť spoločnosti - žalobcovi škodu a ani nezískala bezdôvodné obohatenie, pretože motorové vozidla sú naďalej vo vlastníctve žalobcu. V prípade, že by spoločník závažným spôsobom porušoval svoje povinnosti, žalobca by sa mohol domáhať vylúčenia spoločníka zo spoločnosti. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca mal najprv vyriešiť účasť žalovanej v spoločnosti a pri vyrovnaní, tieto autá započítať, alebo žiadať vrátiť. Z týchto dôvodov súd považuje nárok žalobcu na náhradu škody a bezdôvodné obohatenie za neodôvodnený, a čo sa týka vydania motorových vozidiel považuje žalobu za predčasne podanú a na základe uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcu, ktorý v konaní nemal úspech nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2.043,58 eur, ktoré podrobne špecifikoval.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, cestou svojho právneho zástupcu, z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že záver súdu, že z dokazovania vyplýva, že spoločnosť prejavila vôľu prenechať do užívania spoločníkom hnuteľné veci a autá, resp. dala súhlas s ich užívaním, keď ich po zakúpení dala spoločníkom a ich manželkám na užívanie, tiež na súkromné účely a spoločník - žalovaná takto držanú vec užíva oprávnene, a teda nemohla spôsobiť žalobcovi škodu a ani nezískala bezdôvodné obohatenie, pretože motorové vozidlá sú naďalej vo vlastníctve žalobcu, nemá základ vo vykonanom dokazovaní a ide o voľnú úvahu súdu. Uviedol, že žalobca, ako obchodná spoločnosť, a teda nie konateľ a spoločník, sa návrhom domáha úhrady sumy 27.053,04 eur s prísl. a vydania veci. Smrťou konateľa žalobcu - T.. M. V., dňa X.X.XXXX zanikla jeho funkcia a vznikla povinnosť majetok žalobcu, ktorý mal T.. M. Dzurňák v držbe, vydať žalobcovi. Žalovanej vzniklo právo užívať motorové vozidlo zn. I., ako pracovníčke žalobcu, avšak po tom, čo žalobca zistil, že neplní pracovné povinnosti /nechodila do práce, nevykonávala činnosti pre žalobcu a pod./ ju vyzval k vráteniu motorového vozidla zn. I. a k absolútnemu zániku dôvodu užívať majetok žalobcu došlo skončením pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. V ďalšom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v konaní pred súdom prvého stupňa a uviedol, že tento súd v značnej miere prevzal obranu žalovanej a prijal záver, že sa jedná o spor medzi spoločníkmi, pričom ďalší spoločník T.. A. Hanula nikdy nebol účastníkom konania. Súd posudzoval veci, ktoré s predmetom sporu nesúvisia, a aj tie vyhodnotil vadne. Pokiaľ ide o zvolanie valných zhromaždení, súd mal za preukázané, že k jeho zvolaniu nedošlo a že žalobca namiesto riešenia veci na valnom zhromaždení vyzval žalovanú na vrátenie hnuteľných vecí. Uvedené závery sú nepreskúmateľné, došlo k zamieňaniu osôb žalobcu a ďalšieho spoločníka a vybudovaním dojmu, že žalovaná má viac práv, ako jej priznáva právna úprava či spoločenská zmluva. V ďalšom uviedol práva spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným vymedzené v Obchodnom zákonníku a uviedol, že tieto nemôže meniť túžba žalovanej ani názor súdu. Pokiaľ ide o majetkový podiel žalovanej uviedol, že je to majetková hodnota oceniteľná v peniazoch a obchodný majetok spoločnosti je podľa § 6 a súv. Obchodného zákonníka súhrnom majetkových hodnôt, ohľadne ktorého musia byť splnené dve podmienky a to, že patria podnikateľovi a že slúžia alebo sú určené na podnikanie podnikateľa. Majetok žalobcu je teda jeho majetkom a nie je majetkom spoločníkov a z titulu postavenia spoločníka, nik nemá vzťah k majetku spoločnosti, poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp.zn. XX/XXXX-XX, NS SR sp.zn. Obdo V XX/XXXX a sp.zn. XTz XX/XXXX a uviedol, že žalobca odmieta akúkoľvek úvahu, že by žalovaná ako spoločníčka žalobcu mala k majetku žalobcu akýkoľvek vzťah, či možnosť ho užívať, a to dokonca v rozpore s jeho právami a záujmami. K tvrdeniu súdu o akejsi „ dohode“, v ktorej spoločnosť prejavila vôľu prenechať do užívania spoločníkom a ich manželkám hnuteľné veci, aj na súkromné účely uviedol, že táto nemá reálny ani právny základ. Manžel žalovanej užíval motorové vozidlo z titulu funkcie konateľa a žalovaná z titulu výkonu činnosti pre žalobcu v závislej činnosti, ktoré tituly užívania zanikli a to u manžela žalovanej smrťou a u žalovanej skončením pracovného pomeru. So záverom súdu prvého stupňa, že žalobca mohol vykonávať odpisy a že žalovaná nezískala bezdôvodné obohatenie, keďže vozidlá neprenajímala, žalobca nesúhlasí. Uviedol, že nemohol uplatniť odpisy z majetku, ktorý nepoužíva na svoje podnikanie a to, či žalovaná vozidlá prenajímala alebo nie, nie je podľa žalobcu podstatné. Je nesporné, že vznikol prípad upravený v § 131 Občianskeho zákonníka. Žalovaná držala a užívala majetok žalobcu a za užívanie mu neplatila. Žalobca sa domáha úhrady bežného nájomného, čo je suma, o ktorú sa bezdôvodne obohatila. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a pre prípad, že odvolací súd rozsudok potvrdí, navrhol, aby vyslovil prípustnosť podania dovolania pre výskyt otázky po právnej stránke zásadného významu.
Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení zo dňa 1.8.2011 k odvolaniu žalobcu uviedol, že dovolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p. nie je naplnený a žalobca sa ho nemôže dovolávať. Uviedol, že žalobca ani neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že žalovaná má v držbe veci, uvedené v žalobe, okrem dvoch motorových vozidiel. Pokiaľ ide o výšku škody, na jej preukázanie ani neprodukoval žiadne dôkazy o tom, na akom relevantnom podklade túto uplatňuje, len uviedol, že ju žiada. Keďže nepredložil dôkazy, nemôže sa dovolávať nesprávneho skutkového zistenia, ktorým môže byť len nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci, uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky tvrdenia účastníkov konania ako aj fakt, že žalovaná užívala motorové vozidlo so súhlasom spoločnosti, pretože rovnakým spôsobom vozidlá užíval aj spoločník T.. A. I. a jeho manželka, ktorej uvedený spoločník a konateľ pred začatím tohto konania predal motorové vozidlo I., ktoré predtým užívala. Ak nebol uplatnený nárok na náhradu škody titulom bezdôvodného obohatenia pred smrťou manžela žalovanej, tak nemôže byť uplatňovaný ani po tejto udalosti. V ďalšom právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná namieta aktívnu legitimáciu žalobcu na vydanie motorových vozidiel, pretože z oznámenia, ktoré jej bolo doručené dňa 21.6.2011 vyplýva, že vozidlá boli žalobcom predané T.. A. I., a teda žalobca sa už nemôže domáhať ich vydania, keďže nie sú jeho vlastníctvom. Okrem toho sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobca sa nemôže domáhať náhrady škody s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, zvlášť ak berie do úvahy, že žalobca sa svojich nárokov domáhal v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom opomenul možnosti konateľa a spoločníka spoločnosti.
Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 7.9.2011 uviedol, že dokazovanie o užívaní motorových vozidiel I. a K. žalovanou bolo v konaní preukázané a na dokazovanie užívania ostatných hnuteľných vecí toto nebolo potrebné, keďže žalobca ohľadom nich vzal späť žalobu. Pokiaľ ide o uvedené vozidlá, v priebehu konania došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv a na ich základe sa ich vlastníkom má stáť T.. A. I. a to momentom ich prevzatia. Žalovaná na základe výzvy žalobcu vozidlo I. dňa 19.8.2011 odovzdala, čím preukázala, že toto nedôvodne zadržiavala a druhé vozidlo bez udania dôvodu naďalej zadržiava. V podaní právny zástupca žalobcu uviedol, že na základe uvedeného žalobca v časti vydania vozidla I. R.-Z., EČ A. XXX K. berie žalobu späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. K námietke žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v súvislosti s kúpnymi zmluvami o prevode vlastníctva k obom motorovým vozidlám právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná nepozná zmluvné dojednania, podľa ktorých kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu prevodu jeho odovzdaním a T.. A. I. nadobudol vlastnícke právo iba k vozidlu zn. I., ale nie k vozidlu zn. K., a preto výlučným vlastníkom uvedeného vozidla zostáva žalobca.
Právny zástupca žalovanej v podaní zo dňa 24.10.2011 uviedol, že žalovaná so späťvzatím žaloby v časti vydania motorového vozidla zn. I. súhlasí. V podaní poukázal na ust. § 61 ods.1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti a podielom spoločníka v danom prípade je aj podiel na motorových vozidlách. Žalovaná je spoločníčkou spoločnosti, a preto má mieru účasti na obchodnom imaní spoločnosti a ak sa žalobca domáha náhrady škody vo vzťahu k spoločníčke, tak potom podľa jeho úvah je škoda spôsobovaná aj žalovanej.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa , a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Po čiastočnom zastavení konania v konaní pred súdom prvého stupňa, predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 27.053,04 eur s prísl. a vydanie motorových vozidiel I. R.-Z., EČ (ŠPZ) A. XXX K., motorové vozidlo K. X EČ (ŠPZ) A. XXX K.. Ohľadom uvedeného rozsudku súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 1.2.2011 žalobu zamietol a žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku.
Pred rozhodnutím o odvolaní, žalobca vzal späť žalobu v časti o vydanie vozidla I. R.-Z., EČ (ŠPZ) A. XXX K. a žalovaná, cestou svojho právneho zástupcu oznámila, že so späťvzatím žaloby v uvedenej časti súhlasí.
Podľa § 208 O.s.p. „Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.“
Keďže žalobca po rozhodnutí súdu prvého stupňa a pred nadobudnutím jeho právoplatnosti vzal späť žalobu v časti vydania motorového vozidla zn. I. R.-Z., EČ A. XXX K. a žalovaná so späťvztaím žaloby v uvedenej časti súhlasila, odvolací súd uvedené späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby o vydanie motorového vozidla zn. I. R.-Z., EČ A. XXX K. a v uvedenej časti konanie zastavil.
Predmetom odvolacieho konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 27.053,04 eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia získaného z nepoctivých zdrojov a to neoprávneným užívaním motorových vozidiel zn. I. a K. a vydanie motorového vozidla zn. K. X EČ (ŠPZ) A. XXX K..
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca zakúpil dve motorové vozidlá zn. K., ktoré boli dané do osobného užívania T.. A. I. a T.. M. V., ako spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu a dve motorové vozidlá zn. I., ktoré boli dané do osobného užívania manželkám uvedených spoločníkov, s ktorými mal žalobca uzavreté pracovné zmluvy, a to s M.. V. I. zo dňa 29.12.1998 /č.l. 82/ a s M.. V. zo dňa 1.5.2004 /č.l. 83/. V oboch pracovných zmluvách boli pracovníčky zaradené do funkcie „referent“ so základnou mzdou 5.000,00 Sk mesačne, pracovný čas bol dohodnutý v rozsahu 22,5 hodín týždenne a ani u jednej nie je uvedený druh práce, ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy. Pracovný pomer s M.. I. bol skončený ku dňu 31.1.2008 dohodou zo dňa 10.1.2008 /druhá strana č.l. 83/ a pracovný pomer s M.. V. bol skončený výpoveďou zo dňa 22.4.2008 /č.l. 85/ uplynutím 2-mesačnej výpovednej lehoty. Žalobca ani na výzvu odvolacieho súdu neoznámil rozsah prác, na výkon ktorých boli s manželkami spoločníkov spoločnosti uzavreté pracovné zmluvy.
Po skončení pracovného pomeru s M.. I. jej bolo vozidlo zn. I. odpredané, pričom nie je zrejmé za akú kúpnu cenu a či táto aj bola zaplatená.
Výzvami zo dňa 4.4.2008 a 24.4.2008 /č.l. 9, 10/, teda pred skončením pracovného pomeru, žalobca vyzval M.. V. na odovzdanie rôznych hnuteľných vecí, medzi nimi i na odovzdanie motorových vozidiel K. a I., ktoré podľa uvedených výziev používal jej manžel - T.. V., ako konateľ spoločnosti. Právny zástupca žalovanej dňa 19.8.2011 odovzdal žalobcovi motorové vozidlo zn. I..
Odvolací súd vyzval žalobcu na oznámenie, či ponúkol odpredaj niektorého z motorových vozidiel Honda alebo K. aj M.. V.. Uvedenú výzvu právny zástupca žalobcu prevzal dňa 24.10.2011, avšak v stanovenej lehote a ani do dnešného dňa stanovisko súdu nezaslal.
A. T.. M. V. zomrel dňa X.X.XXXX a podľa výpisu z obchodného registra žalobcu zo dňa 12.10.2011 je žalovaná od 22.11.2008 zapísaná v obchodnom registri ako spoločníčka žalobcu.
Z uvedeného vyplýva, že počas života manžela žalovanej, ktorý bol spoločníkom a konateľom žalobcu, rodiny oboch spoločníkov, t.j. T.. A. I. a T.. M. V., používali motorové vozidlá zn. I. a K. v rovnakom rozsahu. Po smrti T.. M. V. sa spoločníčkou spoločnosti stala jeho manželka, ktorá je v tomto konaní žalovanou.
K obrane žalovanej odvolací súd uvádza, že ako základné imanie /súhrn vkladov spoločníkov/ tak aj čisté obchodné imanie /obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním/ je vlastníctvom spoločnosti a spoločník nemá nárok na to, aby si z tohto majetku kedykoľvek, bez rozhodnutia spoločnosti, prisvojil určitú časť. Obchodný podiel spoločníkov predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Počas trvania spoločnosti a účasti spoločníka v nej, majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak a iba v prípade zániku ich účasti v spoločnosti majú nárok na vyrovnávací podiel.
Pokiaľ ide o vzťahy spoločnosti k spoločníkom, tieto upravuje Obchodný zákonník ako aj stanovy spoločnosti, a za dôležitú odvolací súd považuje zákonnú úpravu uvedenú v ustanovení § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej „Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.“
Uvedené ustanovenie zahŕňa nielen zneužitie práva zo strany spoločníka, ale aj zo strany spoločnosti. Odvolací súd má preto za to, že pri používaní majetku jednotlivými spoločníkmi je nevyhnutné, aby spoločnosť postupovala tak, aby nedošlo k znevýhodňujúcemu konaniu voči niektorému zo spoločníkov, pretože zákon takéto konanie zakazuje. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dve vozidlá zakúpil pre účely výkonu pracovnej činnosti manželiek spoločníkov, odvolací súd toto nemal za preukázané, keďže žalobca neuviedol, aké konkrétne pracovné činnosti manželky spoločníkov vykonávali a na uvedené poukázal v napadnutom rozsudku aj súd prvého stupňa.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že je potrebné oddeliť postavenie spoločnosti a jej spoločníkov, avšak vzťahy medzi spoločnosťou a spoločníkmi je potrebné posúdiť aj so zohľadnením citovaného ustanovenia § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka a odvolací súd má za to, že uvedené ustanovenie nebolo v konaní pred súdom prvého stupňa posúdené. Ak by uplatnenie tohto ustanovenia posudzoval iba odvolací súd, bola by tým porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia.
Záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou a spoločníkmi, vrátane náhrady škody sa podľa § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka posudzujú podľa Obchodného zákonníka, a teda podľa Obchodného zákonníka je potrebné posúdiť, či žalovaná bola povinná vydať žalobcovi motorové vozidlá. Pokiaľ ide o nárok na bezdôvodné obohatenie, keďže nie je upravený v Obchodnom zákonníku, tento sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka. Základnou podmienkou na vznik nároku na bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, aby sa jednalo o obohatenie na úkor žalobcu. Žalobca za obohatenie žalovanej na jeho úkor považuje sumu, ktorú by žalovaná zaplatila za prenájom vozidiel. Odvolací súd má za to, že o takúto výšku bezdôvodného obohatenia by sa mohlo jednať iba v prípade, ak by žalobca mienil vozidlá prenajímať, čo v konaní netvrdil.
V novom rozhodnutí o veci je potrebné zohľadniť, že spoločnosť zakúpila motorové vozidlá a tieto dala do užívania spoločníkom a ich manželkám a posúdiť, či spoločnosť tým, že po smrti spoločníka spoločnosti nepostupovala voči žalovanej, ako spoločníčke, ktorá postavenie nadobudla dedením, znevýhodňujúcim spôsobom, príp. v akom rozsahu a či a kedy vznikla žalovanej povinnosť vydať motorové vozidlá a v kladnom prípade posúdiť či a v akej výške vzniklo žalovanej bezdôvodné obohatenie a povinnosť toto vydať žalobcovi. K nadobudnutiu postavenia spoločníka žalovanou odvolací súd uvádza, že dedič vstupuje smrťou spoločníka do všetkých jeho majetkoprávnych vzťahov v celej ich šírke, čo v súvislosti s obchodným podielom znamená, že vstupuje do všetkých práv a povinností voči spoločnosti v rozsahu, v akom tieto existovali ku dňu smrti poručiteľa.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd v časti vydania motorového vozidla zn. I. R.-Z., N. A. XXX K. pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby o vydanie motorového vozidla zn. I. R.-Z., EČ A.. a v uvedenej časti konanie zastavil a v prevyšujúcej časti má za to, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok v prevyšujúcej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci /§224 ods.3 O.s.p./.
Odvolací súd dáva účastníkom konania do pozornosti, aby zvážili možnosť vyriešenia sporu postupom podľa zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.