Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-103-2008.pdf
PDF · 120.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/103/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci navrhovateľa Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcom 1/ T. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Č.. XX, t. č. bytom U. Č.. XX a 2/ S. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Č.. XX, t. č. bytom U. Č.. XXX, o zaplatenie 3.837,25 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3.837,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 15. 03. 2007 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 931,75 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým sa na odporcoch 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 3 837,25 eur s príslušenstvom, s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z..
Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. 1Ro/756/2008-13 zo dňa 28. 08. 2008, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené v celom rozsahu. Proti tomuto platobnému rozkazu podali odporcovia v zákonnej lehote odpor, preto bolo vo veci vytýčené pojednávanie a po vykonanom dokazovaní bol následne vyhlásený rozsudok zo dňa 15. 11. 2010 č. 11C/103/2008-101.
Uvedeným rozsudkom súd oboch odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.837,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 15. 03. 2007 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 754,09 Eur, všetko do troch od dňa právoplatnosti rozsudku. Súd mal za to, že odporca 1/ zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa § 427 a nasl. Obč. zák. a odporca 2/ podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a o trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podali odporcovia 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom okrem iného tvrdili, že nezodpovedajú za škodu, ktorú si navrhovateľ uplatňuje titulom náhrady škody podľa § 427 a nasl. Obč. zák. voči odporcovi 1/ a titulom náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. voči odporcovi 2/.
V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22. 09. 2011 č. 16Co 220/2011 - 126 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd zistil, že okresný súd vec správne posudzoval z právneho hľadiska
podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 315/1996 Z. z., ako aj podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona, ale aj podľa ust. § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 442 ods. 1, 3, §427 ods. 1, 2, § 813 ods. 1, 2 Obč. zák. a taktiež aj podľa ust. § 24 ods. 2 a 7 zák. č. 381/2001 Z. z.. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne posúdil aj spoločnú a nerozdielnú zodpovednosť v zmysle ust. § 438 ods. 1 Obč. zák. a správne vykonaným dokazovaním zistil, že k dopravnej nehode došlo dňa 14. 04. 2006, zavinil ju odporca 2/, pričom odporca 1/ je prevádzateľ motorového vozidla.
Podľa názoru odvolacieho súdu však okresný súd nárok navrhovateľa neposúdil aj podľa § 450 Obč. zák. a z toho dôvodu právne posúdenie veci okresným súdom nie je správne. V ďalšom uviedol, že ak okresný súd v prejednávanej veci neskúmal, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie náhrady škody, teda neprihliadol na tzv. zásadu moderačného práva, rozhodnutie okresného súdu nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec preto nie je správne právne posúdená. Z týchto dôvodov bol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Po zrušení a vrátení veci okresný súd následne vytýčil termín pojednávania na deň 07. 11. 2011 a predvolal naň účastníkov konania. Neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu bola vopred písomne ospravedlnená, odporcovia mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas, a keďže svoju neprítomnosť vopred neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania, súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 04. 11. 2011 uviedol, že v prejednávanej veci nie je možné aplikovať ust. § 450 Obč. zák., pretože právnym dôvodom uplatnenia pohľadávky voči odporcom nie je právo na náhradu škody, ale právo regresu podľa § 24 zák. č. 381/2001 Z. z.. Ide o právo postihové, teda o právo navrhovateľa na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia v plnej výške, ktoré navrhovateľ poskytol z poistného garančného fondu poškodeným za odporcov. V tomto podaní podporne poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 1Co 207/2009 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4Cdo 134/2009 zo dňa 31. 08. 2010.
Keďže odporcovia sa po zrušení rozsudku odvolacím súdom na ďalšie pojednávanie nedostavili, nové dokazovanie nenavrhli, v prejednávanej veci zostali nečinní, súd vo veci nové a ďalšie dokazovanie nevykonal. Opäť sa oboznámil s návrhom, prečítal zápisnice o výsluchu účastníkov konania, ďalej prečítal výpis z bankového účtu navrhovateľa zo dňa 31. 01. 2007, výzvu na náhradu poistného plnenia zo dňa 14. 02. 2007, záznam relace dopravní nehody zo dňa 14. 04. 2006, zápisnice z výsluchu svedkov G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X. XXX a J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. X. XX, obeznámil sa aj s vyjadrením Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group zo dňa 26. 10. 2009, dožiadaním
- odpoveďou Uniqa poisťovňa a. s. zo dňa 16. 03. 2010, s písomným podaním Generali Slovensko poisťovňa, a. s. zo dňa 29. 03. 2010, ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu odporcu 1/ súd zistil, že on nebol účastníkom dopravnej nehody, v čase keď došlo k nehode bol vlastníkom motorového vozidla tov. zn. VAZ e. č. RS 190 AA, účastníkom dopravnej nehody bol jeho syn, odporca 2/, ktorému vozidlo požičal. Tiež uviedol, že vozidlo je poškodené na bokoch, z oboch strán, nie v prednej časti. Uviedol tiež, že on zákonné poistenie za vozidlo tov. zn. VAZ e. č. RS 190 AA uhradil, no doklad o tom predložiť nevie.
Z výsluchu odporcu 2/ súd zistil, že tento s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko sa za vzniknutú škodu necíti byť vinný, nakoľko podľa jeho názoru k dopravnej nehode nedošlo vôbec za takých okolností, ako to navrhovateľ uvádza. Nehodu popísal tak, že táto sa stala na diaľnici v ČR, na úseku kde boli tri jazdné pruhy. Odporca 2/ predbiehal pred ním idúci kamión, pred ktorým nešlo žiadne vozidlo a pri jeho predbiehaní sa zaradil do stredného jazdného pruhu. Pri predbiehaní podľa jeho názoru musel vodič kamióna zaspať, nakoľko do odporcu 2/ z pravej strany narazil, a na základe tejto udalosti bol odporca 2/ odtlačený do vedľajšieho tretieho - ľavého jazdného pruhu, kde on zas svojim vozidlom narazil do vozidla Škoda Octavia, do jeho zadnej časti, ktoré vozidlo okolo neho prechádzalo. Vozidlo odstavil, ako aj vodič Octavie a ešte jedno vozidlo. Policajná hliadka prišla za krátky čas. Vo vozidle odporcu 2/ sa nachádzali ešte štyria ďalší spolujazdci, no tými sa príslušníci polície nezaoberali, nič sa ich nepýtali.
Vodič kamiónu nezastavil, ten pokračoval v jazde a odporca 2/ už o ňom nič viac nevie uviesť. Následne všetci traja vodiči na polícii vypovedali o dopravnej nehode, tiež im robili testy na požitie alkoholu. Tiež uviedol, že Octavia mala poškodené zadné svetlo a nárazník, tretie vozidlo ktoré bolo spoluúčastníkom nehody nebolo skoro vôbec poškodené. Tiež uviedol, že bola vyhotovená fotodokumentácia, vyfotené bolo vozidlo odporcu 1/, ako aj Octavia. Na otázku sudcu, či sa nehoda skutočne odohrala na úseku diaľnice, kde boli tri jazdné pruhy, nakoľko z predloženého záznamu táto skutočnosť nevyplýva, odporca 2/ uviedol, že na mieste dopravnej nehody boli tri jazdné pruhy. Tiež na otázku sudcu, či chápe aký je rozdiel medzi jazdným pruhom a odstavným pruhom uviedol, že rozdiel chápe. Na otázku sudcu, prečo pri objasňovaní dopravnej nehody policajtom neuviedol, že predtým ako on narazil do iných vozidiel, do neho vrazil kamión uviedol, že on o tom policajtov informoval. Tiež dodal, že o tejto skutočnosti sa rozprával aj s vodičom Octavie, ktorý tam tiež rozprával o tom, že videl, čo vlastne spravil kamión. Na ďalšiu otázku sudcu, prečo potom podpísal vyjadrenie o tom, ako bola spôsobená nehoda uviedol, že on predmetnú zápisnicu ani nečítal, myslel si, že s pokutou 5 000,- Kč sa táto nehoda celá vyjasnila, tiež uviedol, že jeden policajt uviedol, že žiaden kamión tam nebol a že nič nezapríčinil, dodal, že policajta jeho názor nezaujímal.
Z výsluchu svedkyne G. R. súd zistil, že oboch odporcov pozná, je s nimi v príbuzenskom pomere, nakoľko manželka odporcu 1/ je jej sesternica. V mesiaci apríl 2006 sa vracali domov z ČR, kde pracovali, kde do nich na ceste vrazil kamión. Na túto dopravnú nehodu sa už veľmi nepamätá, vie len, že naraz do nich strčil kamión a potom ich vozidlo následne strčilo do ďalšieho vozidla. Na otázku sudcu, do ktorej časti ich vozidla kamión narazil uviedla, že si to nepamätá, nakoľko sa to stalo veľmi rýchlo, pamätá si len, že ako do nich kamión narazil, oni narazili do pred nimi idúceho vozidla prednou časťou. Svedkyňa na otázku sudcu, či si pamätá, ako dlho po náraze oni s vozidlom zastavili, uviedla svedkyňa že si nepamätá, na otázku sudcu, či po náraze zastal aj ten kamión, ktorý podľa ich tvrdenia do nich narazil, svedkyňa uviedla, že ten nezastavil, ten pokračoval v jazde. Tiež uviedla, že ona pred políciou nič nevypovedala, nakoľko sa jej nikto nič nepýtal. Tiež uviedla, že si okrem ich auta nepamätá aké autá tam stáli.
Z výsluchu svedkyne J. T. súd zistil, že oboch odporcov pozná, nakoľko odporca 2/ je jej zaťom. Aj ona v mesiaci apríl 2006 cestovala s odporcom 2/ vo vozidle, keď sa vracali z ČR, vtedy sa stala dopravná nehoda. Pokiaľ si ona pamätá, tak išli po ceste s viacerými jazdnými pruhmi, pričom do nich vrazil kamión, pri jazde vo vozidle sedela na ľavom zadnom sedadle za vodičom. Uviedla tiež, že kamión odišiel preč a oni zastavili a vystúpili z vozidla. Uviedla tiež, že zastavili ešte okrem ich vozidla ďalšie dve vozidlá, uviedla že kamión keď do nich vrazil, tak ich strčil medzi tie dve vozidlá, ktoré následne zastali. Uviedla zároveň skutočnosť, že ona príslušníkmi polície vypočutá nebola. Na otázku sudcu, či vie s akým výsledkom bola nehoda vyšetrená uviedla, že nevie.
Z vyjadrenia k dožiadaniu sp. zn. 11C/103/08 zo dňa 26. 10. 2009, ktoré súdu zaslala Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group súd zistil, že odporca 1/ pre rok 2006 nemal v ich spoločnosti uzavretú žiadnu poistnú zmluvu v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Z dožiadania - odpovede, ktoré súdu zaslala Uniqa poisťovňa a. s. zo dňa 16. 03. 2010, súd zistil, že v databáze neevidujú poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VAZ, EČ: RS-190AA, klienta T. X., U. XX.
Z písomného podania Generali Slovensko poisťovňa, a. s. zo dňa 29. 03. 2010 súd zistil, že v ich evidencii T. X., U. XX ako poistníka neevidujú.
Podľa § 3 ods. l, 2 Zákona č. 315/1996 Z. z. v znení noviel o premávke na pozemných komunikáciách účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestne premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie ( § 130 ods. 2). Ďalej je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. l a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Zodpovednosť v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka je založená na princípe zodpovednosti objektívnej, teda bez zreteľa na zavinenie. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Riziko plynúce zo špecifického zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie prevádzateľ. Prevádzateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Prevádzatelia dopravných prostriedkov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú rozdelení do dvoch skupín, prvú tvoria fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu ako svoju hlavnú činnosť, pričom nie je rozhodujúce, akým spôsobom je dopravný prostriedok poháňaný ani to, či sa doprava vykonáva hromadne alebo jednotlivo. Do druhej skupiny patria ostatní prevádzatelia motorového vozidla, u ktorých treba rozlišovať, aký dopravný prostriedok použili. Pre vznik ich objektívnej zodpovednosti sa vyžaduje spôsobenie škody motorovým vozidlom. Okolnosť, že vznikla škoda pri prevádzke dopravného prostriedku, sama o sebe nestačí pre vznik objektívnej zodpovednosti, základným predpokladom jej vzniku je skutočnosť, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Ďalej vznik škody musí mať bezprostredný vzťah k prevádzke, nestačí len súvislosť s touto prevádzkou. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. V záujme ochrany tretích (t. j. nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzateľa. U prevádzateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prevádzateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo, ostáva prevádzateľom motorového vozidla a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.
V konaní bolo preukázané, že prevádzateľom motorového vozidla tov. zn. VAZ e. č. RS 190 AA bol odporca 1/, pričom súd má za preukázané, že v čase uvedenej dopravnej nehody nebolo na toto motorové vozidlo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Súd na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení dospel k záveru, že odporca 1/ zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka sú :
a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
d) zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom t. j., ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že odporca 2/ porušil povinnosti, ktoré mu ako vodičovi vyplývajú z ustanovenia § 16 ods.1 Zákona č. 315/1996 Z. z. a zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej boli poškodené motorové vozidlá zn. e. č. 5A54301 a e. č. 4A31478 (poškodení R. Š. a R. H.). Nakoľko táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Záznamem relace dopravní nehody PJM 188/DOS-SIM-2006 zo dňa 14. 04. 2006, z ktorého zistil, že dňa 14. 04. 2006 o 18:15 hod. prechádzal odporca 2/ s osobným vozidlom tov. zn. VAZ e. č. RS190AA po diaľnici D-1 v smere jazdy na Brno. V priestore km 165 pri jazde v ľavom jazdnom pruhu nedodržal bezpečnú vzdialenosť za pred ním idúcim vozidlom zn. Škoda Octavia e. č. 5A5 4301, ktoré vozidlo bolo vedené vodičom H., ktorý bol nútený brzdiť z dôvodu vzniknutých dopravných kolón a narazil svojou prednou časťou do zadnej časti vozidla Škoda Octavia e. č. 5A5 4301. Pri náraze došlo k posunutiu vozidla Škoda Octavia e. č. 5A5 4301 na osobné vozidlo HYUDAI COUPE e. č. 4A3 1478, vedené vodičom Š., ktorý reagoval rovnako na vzniknutú dopravnú situáciu pred ním. Došlo k nárazu prednej časti osobného vozidla Škoda Octavia e. č. 5A5 4301 do zadnej časti osobného vozidla HYUDAI COUPE e. č. 4A3 1478. Po dopravnej nehode došlo iba k hmotnej škode na vozidlách VAZ, Škoda Octavia a Hyudai, dychová skúška u všetkých vodičov bola negatívna, nedošlo k zraneniu, technická závada u vozidiel zistená nebola.
Zo záznamu relace dopravní nehody PJM 188/DOS-SIM-2006 zo dňa 14. 04. 2006 je zrejmý záver, že odporca 2/ porušil ustanovenia § 4 písm. a), § 6 ods. 3 písm. c) a § 19 odst. 1 zákona č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích a změnách některých zákonů ve znení pozdějších předpisů a tým spáchal priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 200/1990 Sb. o přestupcích, ve znění pozdějších předpisů. Odporca 2/ svojim podpisom potvrdil, že s takýmto vybavením dopravnej nehody vedome súhlasí a že na neho nebol zo strany príslušníka Polície ČR vykonaný žiadny nátlak pre takéto vybavenie dopravnej nehody. Súd sa s týmto záverom stotožnil a to aj napriek tomu, že podľa ustanovenia § 135 ods. 1 O. s. p., súd nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní, uvedené totiž nevylučuje tento postup súdu. Pokiaľ totiž odporca 2/ tvrdil, že on dopravnú nehodu nezavinil, táto skutočnosť nebola preukázaná výsluchmi svedkov, ktoré odporca 2/ navrhol, ani žiadnym iným dôkazom.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že v zázname relace dopravní nehody PJM 188/DOS-SIM-2006 zo dňa 14. 04. 2006 nie je zo strany odporcu 2/ uvedená ani jedna námietka k zaznamenanému priebehu dopravnej nehody a vzhľadom k tomu, že odporca 2/ namietal takto zaznamenaný priebeh dopravnej nehody až a súdnom pojednávaní, súd považoval toto jeho namietanie za účelové. Naviac, svedkovia, ktorí vypovedali v priebehu súdneho konania neboli podľa súdu hodnoverní a to z dôvodu, že jednak ide o osoby ktoré sú v blízkom rodinnom vzťahu tak s odporcom 2/ ako aj odporcom 1/ a naviac, ich svedecká výpoveď neposkytovala dostatočné popísanie priebehu dopravnej nehody, preto mal súd za to, že ich výpoveď spoľahlivo nepreukázala, že by k protiprávnemu úkonu došlo zavinením inej osoby ako odporcu 2/. Ich výpoveď nepreukázala, že by dopravnú nehodu spôsobila iná osoba. Hoci sa odporca 2/ ako aj
obe svedkyne zhodli, že dopravnú nehodu spôsobil kamión - toto ich vyjadrenie nebolo ani v zázname relace dopravní nehody ako ani v samotnom súdnom konaní ničím preukázané.
Súd na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení dospel k záveru, že odporca 2/ nepreukázal, že škodu nezavinil a preto zdopovedá podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. za škodu spôsobenú porušením právej povinnosti.
Na základe výpisu z bankového účtu navrhovateľa zo dňa 31. 01. 2007 má súd za preukázané, že navrhovateľ podľa § 24 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z. z. poskytol z poistného garančného fondu poškodeným osobám poistné plnenie vo výške 4 412,84 eur. Z faktúry č. 4068302765 vystavenej autoservisom za vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla zn. HYUNDAI vrátane rozpisu vykonaných prác a menených náhradných dielov a faktúry č. FA06 21031 vystavenej autoservisom za vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla zn. ŠKODA vrátane rozpisu vykonaných prác a menených náhradných dielov je zrejmá výška vzniknutej škody na motorových vozidlách zn. Škoda a Hyundai. Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo navrhovateľovi právo regresu, t. j. právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia, ktoré navrhovateľ vyčíslil v celkovej výške 3 837,25 eur.
Podľa § 24 ods. 2 písm.b/ zák. č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
V súdenej veci sa súd stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa uvedenou v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 04. 11. 2011, teda, že predmetom konania nie je nárok na náhradu škody, ale nárok na náhradu peňažného plnenia, ktoré navrhovateľ preukázateľne vyplatil poškodeným z poistného garančného fondu podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. o čom ako dôkaz predložil výpis z bankového účtu. Z uvedeného dôvodu na predmetnú vec nebolo aplikované ust. § 450 Obč. zák.. Podľa tohto ustanovenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primeranie zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Okresný súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 08. 2010 pod č. 4Cdo 134/2009 v odôvodnení ktorého sa okrem iného uvádza nasledovné:
„V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (..."za
ktorú zodpovedá osoba ..."). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, ktor zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takéoh vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zák. č. 381/2001 Z. z. (touto osobou bude spravidla aj ten, ktor má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ).
V ustanovení § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančeného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa ods. 2 psím. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa ods. 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa ods. 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.
Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vodzidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).“
Súd zhodnotil vykonané dôkazy a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže zo strany navrhovateľa bolo poškodeným poskytnuté poistné plnenie z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. a v zmysle ust. § 24 ods. 7 má navrhovateľ voči tomu, kto za škodu zodpovedá, v danom prípade odporcovia 1/ a 2/, právo na náhradu toho, čo za nich plnil, čo predstavuje čiastku 3 837,25 eur. Návrh voči odpůrcovi 1/ je důvodný, lebo jako prevádzateľ motorového vozidla, ktorého vinou vozidlo pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou nebolo poistené, zodpovedá za škodu spôsobenú týmto vozidlom v zmysle § 427 Obč. zák. Je preto osobou spoluzodpovednou za vznik škody, a teda osobou, voči ktorej má navrhovatel tzv. postihové právo. Takouto osobou je aj odporca 2/, lebo ako vodič motorového vozidla zavineným porušením právnej povinnosti spôsobil vznik škody a teda za škodu zodpovedá podľa § 420 Obč. zák.
Keďže odporca 1/ a 2/ si svoj dlh riadne a včas nesplnili a sú v omeškaní, súd ich zároveň zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorých výšku určuje § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania vo výške 931,75 eur, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 230,23 eur a zvyšok predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 701,52 eur za: 4 úkony právnej služby a 141,09 eur : prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu, písomné vyjadrenie zo dňa 04. 11. 2011 + 2x režijný paušál po 6,34 eur, 1x režijný paušál po 6,95 eur + 1x režijný paušál po 7,41 eur + DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.