Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46S/2/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci navrhovateľa: B.. O. C., G., so sídlom M. G. XX, K., zastúpeného advokátom: JUDr. Markom Polakovičom, advokátom, Vysoká 19, Bratislava, proti odporcovi: Notárka komora Slovenskej republiky, IČO: 308 11 236, Krasovského 13, Bratislava, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový s.r.o, Sartorisova 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia senátu disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky, na odvolanie disciplinárne obvineného, proti Rozhodnutiu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 2/2009 zo dňa 12.1.2011, dňa 7.11.2011 takto

rozhodol:

Napadnuté rozhodnutie senátu disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky č. DK 2/2009, zo dňa 12.1.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Marka Polakovičova, advokáta, v sume 683,18 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím Č.. V. X/XXXX zo dňa 12.1.2011 senát Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky uznal navrhovateľa ako disciplinárne obvineného za vinného zo skutku uvedeného v návrhu prezidenta Notárskej komory Slovenskej republiky B.. M. Ď., ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 23.4.2009 ním poverená notárska koncipientka M.. J. C. spísala zápisnicu o prijatí peňazí do notárskej úschovy G. XXX/XXXX, C. XX/XXXX vo výške 2.800.000 € len s jedným štatutárnym zástupcom - konateľom zložiteľa spoločnosti Technické služby Bratislava s.r.o., so sídlom Technická 6, 821 04 Bratislava, IČO: 35 943 572, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vl.: 36671/B a to T.. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. G. XXXX/XX napriek tomu, že v mene zložiteľa podľa výpisu z obchodného registra konajú traja konatelia spoločnosti, a to vždy spoločne, pričom podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňuje tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj podpis všetci traja konatelia spoločnosti a okrem T. ďalšími konateľmi spoločnosti boli T.. E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom K., M. XX Q. T.. Š. M., G.. XX.X.XXXX, K. K., K. X, čím podľa disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky závažným spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. a nasl. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a čl. 1 ods. 2, 5 II. časti Etického kódexu Notárskej komory SR.

Svoje rozhodnutie disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky odôvodnila tým, že podľa § 71 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku je notár povinný uviesť v zápisnici presné označenie zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu. V predmetnej zápisnici o prijatí peňazí do notárskej úschovy

nie je žiadna zmienka o tom, že T.. O. K. bol ostatnými konateľmi spoločnosti na predmetný úkon splnomocnený teda notárska koncipientka konajúca v mene notára nedostatočne zistila oprávnenie konať v mene spoločnosti. Zmienka alebo citácia v zápisnici, že T.. O. K., konateľ konajúci v mene a na účet spoločnosti Technické služby Bratislava s.r.o., je nedostačujúca.

O skutočnosti, že T.. O. K. konal bez vedomia ostatných konateľov spoločnosti svedčí jednoznačne sťažnosť - podnet na prešetrenie postupu Notárskeho úradu B.. O. C. zo dňa 30.4.2009 podaná sťažovateľom T.. E. A., ďalej jeho žiadosť o vrátenie peňazí zo dňa 29.4.2009 a zároveň vyjadrenie k notárskej úschove adresované disciplinárne obvinenému prostredníctvom právneho zástupcu sťažovateľa advokáta B.. Q. Y. zo dňa 29.4.2009, z ktorej jednoznačne vyplýva, že vo veci úschovy za spoločnosť konal len T.. O. K., bez vedomia ostatných konateľov, a že za splnenia určitej podmienky

- spísania písomného dodatku - je sťažovateľ T. "... ochotný konvalidovať tento právny úkon svojim podpisom...".

Z uvedených dôvodov mal disciplinárny senát za jednoznačne preukázané, že zápisnica o prijatí peňazí do úschovy zo dňa 23.4.2009 bola spísaná len jedným z konateľov spoločnosti a že plnomocenstvo zo dňa 23.4.2009 doložené disciplinárne obvineným, ktorým bol T.. O. K. splnomocnený na právne úkony vo veci predmetnej úschovy konateľmi T.. E. A. a T.. Š. M., bolo dodatočne vyhotovené a preto je nevierohodné. Podporne tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že v tak závažnej veci ako je prijatie sumy 2.800.000 € do notárskej úschovy, neboli podpisy na tomto plnomocenstve úradne osvedčené, čo poskytlo možnosť manipulácie s vyhotovením plnomocenstva a tak bolo možné dodatočne konvalidovať právny úkon.

Disciplinárny senát ďalej nepovažoval za vierohodné ani vyjadrenie notárskej koncipientky M.. J. C. zo dňa 30.11.2010, ktorá predmetnú zápisnicu spísala, ani vyjadrenia konateľov T.. E. A. zo dňa 24.11.2010 a T.. Š. M. zo dňa 19.11.2010, v ktorých prehlasujú, že na konanie vo veci úschovy splnomocnili T.. O. K.. V týchto prehláseniach samotní konatelia spoločnosti konštatovali, že v spoločnosti pretrvávali medzi spoločníkmi a konateľmi niekoľko ročné vzájomné spory. Listinné dôkazy potvrdzujú, že tieto spory existovali aj v čase spísania zápisnice o prijatí peňazí do úschovy, čo dosvedčuje aj sťažnosť podaná sťažovateľom T.. E. A..

Vzhľadom na uvedené disciplinárny senát dospel k záveru, že je viac ako isté, že pri takto naštrbených vzťahoch predmetné plnomocenstvo v čase spísania zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy neexistovalo a tvrdenia disciplinárne obvineného o existencii plnomocenstva v čase spísania zápisnice považoval za nevierohodné a dôkazmi nepreukázané.

V neposlednom rade disciplinárny senát skonštatoval, že peniaze neboli prijaté do notárskej úschovy v súvislosti so žiadnou notárskou činnosťou (§ 3 ods. 1, § 5 Notárskeho poriadku) tak ako to upravuje § 70 ods. 1 Notárskeho poriadku a disciplinárne obvinený túto skutočnosť nevyvrátil.

Z vyššie uvedených dôvodov disciplinárny senát dospel k záveru, že zápisnica o prijatí peňazí bola spísaná v rozpore s uts. a nasl. Notárskeho poriadku, ustanovením a čl. 1 ods. 2 a ods. 5 II časti Etického kódexu notára.

Disciplinárny senát po vyhodnotení vykonaného dokazovania rozhodol podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR a uznal disciplinárne obvineného za vinného zo spáchania skutku kladenému mu za vinu, nakoľko mal nepochybne preukázané, že skutok sa stal, že ho spáchal disciplinárne obvinený, a že tento skutok je disciplinárnym previnením.

Pri úvahách o treste za uvedené disciplinárne previnenie disciplinárny senát prihliadol na osobu disciplinárne obvineného a závažnosť disciplinárneho previnenia. V prospech disciplinárne obvineného zhodnotil, že tento nebol doposiaľ disciplinárne potrestaný a svojim konaním ako je zrejmé z vyjadrení konateľov spoločnosti Technické služby Bratislava s.r.o., v dôsledku protiprávneho konania notárskeho

úradu nedošlo ku vzniku žiadnej škody alebo inej ujmy na právach a oprávnených záujmoch spoločnosti Technické služby Bratislava, s.r.o, a že notársky úrad svojou následnou činnosťou prispel k urovnaniu sporov spoločnosti, pričom dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu nie je potrebné uložiť disciplinárne opatrenie - pozbavenie notárskeho úradu, ale postačí z hľadiska generálnej a špeciálnej prevencie uloženie peňažnej pokuty na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby, preto mu uložil disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške 3.000 €.

Proti rozhodnutiu senátu Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie disciplinárne obvinený, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Notárskej komory SR ako nezákonné a nedôvodné zrušil a vec vrátil Disciplinárnej komisii Notárskej komory SR na ďalšie konanie.

Navrhovateľ svoje odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu odôvodnil tým, že ust. § 71 ods. 1 Notárskeho poriadku obsahuje taxatívne náležitosti zápisnice o prijatí peňazí do úschovy. Žiadne iné náležitosti než tie, ktoré sú uvedené v ust. § 71 ods. 1 Notárskeho poriadku, zápisnica o prijatí peňazí do notárskej úschovy nemusí v zmysle Notárskeho poriadku obsahovať. Ustanovenie § 71 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku, porušenia ktorého sa mal podľa napadnutého rozhodnutia navrhovateľ dopustiť vyžaduje, aby zápisnica o prijatí peňazí do úschovy obsahovala meno, priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu, pričom z použitia spojky "alebo" v predmetnom ustanovení vyplýva, že pre splnenie tejto obsahovej náležitosti postačuje, ak sa v zápisnici uvedú požadované údaje týkajúce sa buď zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu, t.j. ktoréhokoľvek z nich. Preto ak Notársky poriadok taxatívne ustanovuje náležitosti obsahu zápisnice o prijatí peňazí do úschovy, disciplinárny senát svojim rozhodnutím nemôže svojvoľne rozširovať tieto náležitosti o ďalšie, ktoré nie sú v Notárskom poriadku uvedené a následne navrhovateľa stíhať a sankcionovať za to, že tieto zákonom nevyžadované náležitosti v predmetnej zápisnici neuviedol.

Pokiaľ ide o porušenie ust. § 70 ods. 1 Notárskeho poriadku, je zrejmé, že disciplinárny senát si aj v tomto prípade nesprávne a účelovo vyložil predmetné ustanovenie, ktorého skutočným účelom je zabezpečiť, aby notár nevykonával činnosti, ktoré všeobecne záväzné právne predpisy zverujú iným subjektom ako notárom (napr. bankám). Navrhovateľ sa preto svojim konaním nemohol dopustiť a ani sa nedopustil tvrdeného porušenia ust. § 70 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notár môže prijať do úschovy peniaze len vtedy, ak ich zložiteľ vkladá do úschovy, a to len v súvislosti s jeho činnosťou podľa § 3 ods. 1 a § 5 za účelom vydania peňazí určitému príjemcovi alebo ich zloženia na určenom mieste, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky, pričom notárskou činnosťou sa v zmysle Notárskeho poriadku rozumie okrem iného aj konanie vo veciach notárskych úschov [§ 3 ods. 1 písm. c)], z čoho vyplýva, že notárskou činnosťou je aj konanie notára vo veci prijatia peňazí do notárskej úschovy podľa § 70 - § 73 Notárskeho poriadku.

S poukazom na ust. § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku, disciplinárny senát navrhovateľovi ďalej vytkol, že nepostupoval správne, ak sa pri spisovaní zápisnice uspokojil s plnomocenstvom, ktoré nebolo úradne osvedčené. Navrhovateľ však poukázal na to, že žiaden všeobecne záväzný právny predpis nevyžaduje, aby takéto splnomocenstvo bolo úradne osvedčené. Navrhovateľ preto nemal nielen povinnosť ale ani právo od účastníka požadovať, aby podpisy na ním predloženom plnomocenstve boli úradne osvedčené a to aj s poukazom na ust. čl. 2 ds. 2 , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Keďže navrhovateľ má za to, že sa nedopustil žiadneho porušenia ustanovení Notárskeho poriadku, nemohol sa dopustiť ani tvrdeného porušenia uvedených ustanovení Etického kódexu (čl. 1 ods. 2, ods. 5, II. časť), nakoľko tieto sa svojou podstatou a obsahom len vo všeobecnosti odvolávajú na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov notárom pri jeho notárskej činnosti, čo navrhovateľ v plnom rozsahu spĺňa.

Navrhovateľ napokon poukázal na to, že disciplinárny senát svoje závery o vine uvádzané v napadnutom rozhodnutí neoprel o žiadne konkrétne dôkazy, ale výlučne o svoje domnienky a presvedčenie o

univerzálnej správnosti jeho záverov. Napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, a ktoré je založené výlučne na subjektívnom názore disciplinárneho senátu nemajúcom žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platných právnych predpisoch, je nezákonné.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že disciplinárny senát správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec správne právne posúdil. Zápisnica o úschove spísaná notárom musí zodpovedať nielen skutočnosti ale aj navonok sa musí javiť tak, že je vyhotovená v súlade so zákonom, vrátane oprávnenia osôb (zložiteľov) ju spísať. Po preštudovaní spornej zápisnice o úschove však jej čitateľ tento dojem nenadobudne, stačí, aby mal k dispozícii výpis z obchodného registra zložiteľa.

Ak aj tvrdí navrhovateľ, že pri spisovaní notárskej zápisnice mal k dispozícii plnú moc (čo je nepravdepodobné), tak nemal túto plnú moc akceptovať, nakoľko podpisy splnomocniteľov neboli overené. Dôvod prečo neboli podpisy splnomocniteľov zvyšných dvoch konateľov overené je ten, že podľa názoru odporcu plná moc zo dňa 23.4.2009 k tomuto dátumu neexistovala, nakoľko sa podľa odporcu vyhotovila až následne, podpisy splnomocniteľov už nebolo možné overiť, lebo z overovacej doložky by sa dal určiť dátum overenia. Ak by aj plná moc existovala a navrhovateľ by ju akceptoval, mal o existencii plnej moci uviesť zmienku v samotnom texte spornej zápisnice o úschove. Teda neuviesť len Ing. O. K. ako konateľa konajúceho v mene a na účet spoločnosti Technické služby Bratislava s.r.o., nakoľko samotný T.. K. nebol oprávnený za spoločnosť konať. V zápisnici mali byť ako osoby konajúce za spoločnosť uvedení aj zvyšní konatelia s dodatkom, že sú zastúpení T.. O. K. na základe plnej moci zo dňa ... Okrem toho výraz "alebo" v ust. § 71 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku treba vykladať tak, že ak je osoba zastúpená splnomocnenom, musia sa uviesť aj údaje splnomocnenca.

Odporca ďalej poukázal na ust. § 32 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za iného platí, že koná vo vlastnom mene. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nie je dostatočne v predmetnej zápisnici o úschove vyšpecifikované, že konateľ spoločnosti pri danom úkone koná aj v mene ďalších dvoch konateľov, nakoľko v mene spoločnosti nemohol konateľ konať samostatne. Konateľ pri danom úkone nebol zložiteľom, ale konal v mene zložiteľa - spoločnosti ako konateľ. Preto uvedenie jeho osobných údajov v zápisnici je nedostatočné. Charakter zápisnice o úschove vyhotovenej notárom predpokladá perfektnosť právneho úkonu v čase jeho vyhotovenia, z čoho vyplýva, že ani následné dodatočné schválenie neodstraňuje vadnosť úkonu spísaného notárom.

Podľa II. časti čl. 1 ods. 5 Etického kódexu notára, na ktoré sa odkazuje v disciplinárnom rozhodnutí, notár dbá na to, aby listiny, ktoré spísal alebo osvedčil, zodpovedali zákonným požiadavkám a právno - technickým nárokom. Listina, ktorú spísal navrhovateľ uvedenému nezodpovedá. Z uvedených dôvodov odporca žiadal, aby súd odvolanie napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa , na odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že odvolanie disciplinárne obvineného je dôvodné a že prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym právnym záverom a to z nasledovných dôvodov:

Podľa o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), notár vykonáva svoju činnosť vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.

Podľa § 22 Notárskeho poriadku, notár môže koncipienta písomne poveriť vykonaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, najmä pri prijímaní do notárskej úschovy, pri osvedčovaní pravosti podpisov a správnosti odpisov a kópií listín, prípravnými a čiastkovými úkonmi pri spisovaní listín, pri osvedčovaní právne významných skutočností a tiež jednotlivými úkonmi podľa § 5.

Podľa § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku, notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, etického kódexu, z uznesení komory, alebo ktorý svojim správaním závažným spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, možno uložiť disciplinárne opatrenia.

Podľa § 71 ods. 1 Notárskeho poriadku, o prijatí peňazí spíše notár dvojmo zápisnicu, ktorá má tieto náležitosti:

a) miesto a čas prevzatia peňazí do úschovy,

b) meno a priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu,

c) presný údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,

d) údaj, že peniaze boli od zložiteľa prevzaté a prijaté do úschovy a označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky a čísla účtu, na ktorom sú prijaté peniaze uložené,

e) vyhlásenie zložiteľa, komu majú byť vydané alebo na ktorom mieste majú byť zložené.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 23.4.2009 bola na Notárskom úrade B. spísaná Zápisnica o prijatí peňazí do notárskej úschovy. Notárska zápisnica bola notárskou koncipientkou aj podpísaná. Zodpovednosť navrhovateľa odporca odvodzuje od ust. § 16 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notár vykonáva svoju činnosť vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť. Zákon však umožňuje, aby notár notársku činnosť vykonával nielen osobne, ale za podmienok stanovených zákonom, na základe písomného poverenia notára, môžu jednotlivé úkony notárskej činnosti vykonávať aj jeho zamestnanci (notársky koncipient, notársky kandidát, či iní zamestnanci notára). Pokiaľ notár nevykonáva notársku činnosť osobne, jeho zodpovednosť za úkony poverených zamestnancov upravuje ust. § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku, ktoré výslovne stanovuje, že notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Za úkony svojich zamestnancov (aj v prípade excesu, t.j. vybočenia z rámca udeleného poverenia) teda notár zodpovedá len v rozsahu spôsobenej škody. Zo žiadnych ustanovení zákona nevyplýva, že notár zodpovedá za úkony svojich zamestnancov aj disciplinárne a túto zodpovednosť nie je možné rozširovať ani extenzívnym výkladom. Je preto vylúčené, aby bol notár disciplinárne stíhaný za skutok, ktorého sa svojim konaním mal dopustiť jeho zamestnanec. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že vo svojich ustanoveniach () upravuje formu disciplinárnej zodpovednosti notára, pričom z ust. Notárskeho poriadku možno vyvodiť, že sa jedná o zodpovednosť subjektívnu vyjadrenú slovným spojením "závažným spôsobom poruší..", ".. závažným spôsobom naruší...", ktorého konania sa notár musí dopustiť zavinene, čo predpokladá zavinenie notára minimálne na úrovni nedbanlivosti. Zavinenie predstavuje subjektívnu stránku konania a je založené na princípe individuálnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti iba za to, čo každý sám, vlastným konaním zavinil. V prejednávanej veci to teda znamená, že notár môže byť za závažné disciplinárne konanie potrestaný iba vtedy, ak svojim vlastným konaním závažným spôsobom poruší povinnosť vyplývajúcu mu z Notárskeho poriadku, etického kódexu, či z uznesení komory. Notár v tomto prípade preto nemôže disciplinárne zodpovedať za konanie svojho zamestnanca a ani za následok, ktorý je týmto konaním spôsobený. Ak by mala byť daná disciplinárna zodpovednosť notára aj za úkony jeho zamestnanca, muselo by to byť v Notárskom poriadku výslovne uvedené. však výslovne stanovuje objektívnu zodpovednosť notára za úkony zamestnancov vykonané v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku iba v rozsahu spôsobenej škody.

Pokiaľ teda disciplinárny senát navrhovateľovi kladie za vinu, že ním poverená notárska koncipientka spísala zápisnicu o prijatí peňazí do úschovy, čím závažne porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 70 a nasl. Notárskeho poriadku a čl. 1 ods. 2,5 II. časti Etického kódexu, vec posúdil po právnej stránke nesprávne.

Odhliadnuc od uvedeného treba uviesť, že pokiaľ sa disciplinárne obvinený bránil tým, že jeden z konateľov spoločnosti Technické služby Bratislava s.r.o. (T.. O. K.) konal v mene spoločnosti na základe plnej moci, ktorá mu bola udelená ďalšími dvoma konateľmi (T.. Š. M. Q. T.. E. A.C.), potom sa treba stotožniť s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa, že ust. § 71 ods. 1 Notárskeho poriadku obsahuje taxatívne náležitosti zápisnice o prijatí peňazí do úschovy a žiadne iné náležitosti, než tie, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení nemusí zápisnica o prijatí peňazí do úschovy obsahovať. Podľa § 71 ods. 1 písm. b) Notárskeho poriadku, zápisnica o prijatí peňazí obsahuje meno, priezvisko a trvalé bydlisko zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu. Z uvedeného znenia zákona je bezpochyby zrejmé, že pre splnenie tejto obsahovej náležitosti postačuje, ak sa v zápisnici uvedú údaje týkajúce sa buď zložiteľa alebo jeho splnomocneného zástupcu, t.j. ktoréhokoľvek z nich. Neobstojí tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že spojku "alebo" treba v tomto prípade vykladať tak, že ak je osoba zastúpená splnomocnencom, musia sa uviesť aj údaje splnomocnenca, pretože takýto výklad nie je v súlade so žiadnymi interpretačnými pravidlami právnej normy. Rovnako tak neobstojí ani tvrdenie právneho zástupcu odporcu, podľa ktorého, ak by sa pristúpilo k doslovnej interpretácii právnej normy tak ako to uvádza navrhovateľ, potom koncipientka notára nemala pri zložiteľovi uviesť nič, nakoľko meno a priezvisko právnická osoba nemá. Práve tu totižto možno pristúpiť k logickému výkladu právnej normy a z neho vyvodiť, že v prípade právnickej osoby identifikačným údajom zodpovedajúcim požiadavkám interpretovanej právnej normy je názov a sídlo právnickej osoby. Zároveň treba poukázať na to, že veľmi dôrazne odlišuje medzi notárskou zápisnicou o právnych úkonoch ( a nasl.), notárskou zápisnicou o prijatí peňazí () a zápisnicou o vydaní peňazí () a veľmi dôsledne (s dôrazom na závažnosť toho - ktorého úkonu ako aj právnych následkov s tým spojených) rozlišuje a stanovuje ich náležitosti ako aj postup notára pri ich spisovaní. Z uvedených ustanovení Notárskeho poriadku (ich špecifík) je potom zrejmé, že akýkoľvek extenzívny výklad týchto právnych noriem je neprípustný, keďže zákonodarca v jednotlivých ustanoveniach Notárskeho poriadku presne vyjadril požiadavky a postup notára pri ich realizácii. Prechádzajúce závery sa potom v plnom rozsahu vzťahujú aj na požiadavku predloženia plnej moci s úradne overenými podpismi splnomocniteľov. Ak by totižto zákonodarca mal vôľu podmieniť zloženie peňazí do úschovy predložením plnej moci s úradne osvedčenými podpismi splnomocniteľa, potom by takáto požiadavka musela byť v zákone výslovne uvedená a tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že notárska koncipientka spisujúca zápisnicu o prijatí peňazí do úschovy nemala akceptovať plnú moc predloženú T.. K., nakoľko podpisy splnomocniteľov neboli overené, nemá oporu v zákone.

Naviac disciplinárny senát svoje odôvodnenie založil na tvrdeniach iba jedného z konateľov - T.. A. uvedených v sťažnosti adresovanej Notárskej komore a k nej pripojených listín a iba na ich základe spochybnil aj vierohodnosť predloženej plnej moci, pričom z obsahu pripojeného spisu disciplinárneho senátu ako aj samotného rozhodnutia nevyplýva, že by sa s tvrdeniami sťažovateľa stotožnil aj ďalší z konateľov - IG.

Taktiež je treba uviesť, že bez ohľadu na to, či T.. O. K. bol alebo nebol splnomocnený ostanými konateľmi na zloženie peňazí do úschovy, disciplinárny senát nesprávne právne posúdil aj postup notárskej koncipientky pri prijímaní peňazí do úschovy, keď vychádzal z toho, že táto spísala zápisnicu iba s jedným štatutárnym zástupcom - konateľom zložiteľa, napriek tomu, že podľa výpisu z obchodného registra konajú v mene zložiteľa vždy traja konatelia spoločne. V nadväznosti na uvedené treba poukázať na to, že prijatie peňazí do notárskej úschovy a spísanie zápisnice o prijatí peňazí do úschovy nie je právnym úkonom. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene, alebo zániku tých práv a povinností, s ktorými právne predpisy takýto prejav spájajú (§ 34 Obč. zákonníka). Na základe právnych úkonov tak dochádza k uzatváraniu zmlúv, vzniku a zániku záväzkov, či iným zákonom predpokladaným právnym následkom. Zloženie peňazí do notárskej úschovy a následné spísanie zápisnice o prijatí peňazí do úschovy nie je právnym úkonom, pretože zákon s takýmto úkonom konajúcej osoby nespája žiadne právne následky, týmto konaním nedochádza k splneniu záväzku ani k inému zákonom predpokladanému právnemu následku.

Podľa , štatutárnym zástupcom je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Údaje o osobách, ktoré sú štatutárnym orgánom a spôsob, akým konajú v mene právnickej osoby, sa zapisujú do obchodného registra [ ods. l písm. e) ].

Štatutárny zástupca je teda orgán, ktorý je zmysle oprávnený konať za spoločnosť vo všetkých veciach, samostatne. Akékoľvek obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať nie je voči tretím osobám účinné a to ani v prípade, že bolo zverejnené a tretím osobám známe. Od obmedzenia konateľského oprávnenia je nutné odlíšiť upresnenie spôsobu, akým má člen štatutárneho orgánu konať, pričom tento spôsob môže byť určený napríklad aj predpísaným počtom členov štatutárneho orgánu, súhlas ktorých je nutný pri uzatváraní právneho úkonu. Predovšetkým je teda treba uviesť, že pôsobnosť konateľov ako štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným zahrňuje jednak rozhodovanie o záležitostiach vo vnútri spoločnosti a jednak konanie v mene spoločnosti navonok voči tretím osobám. V prípade, že štatutárny orgán spoločnosti tvorí viac konateľov (ako tomu bolo aj v prejednávanej veci), potom spôsob, akým sú oprávnení konať v mene spoločnosti, určený v spoločenskej zmluve a vyplývajúci z údajov v obchodnom registri, je záväzný len vtedy, ak ide o konanie konateľov v mene spoločnosti navonok. Konanie navonok možno vo všeobecnosti charakterizovať tým, že zahrňuje všetky právne úkony, ktoré spoločnosť robí voči tretím osobám a z ktorých vyplývajú pre spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám určité práva a povinnosti (R 85/2001).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, potom aj keď z údajov z obchodného registra, vyplýva, že písomnosti zakladajúce práva a povinnosti v danej veci podpisujú vždy traja konatelia spoločne, nie je možné bez ďalšieho usudzovať, že všetky písomné právne úkony spoločnosti musia byť v mene spoločnosti vždy urobené, a teda aj podpísané všetkými konateľmi spoločne. Podpisy všetkých troch konateľov, ako náležitosť písomného právneho úkonu, sú nevyhnutnou podmienkou len pri tých právnych úkonoch, ktoré zakladajú práva a povinnosti spoločnosti voči tretím osobám, t. j. vo veciach, v ktorých ide o konanie v mene spoločnosti navonok. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Vloženie peňazí do notárskej úschovy nielenže nemožno považovať za prejav vôle zakladajúci práva a povinnosti spoločnosti navonok voči ďalším osobám, ale ani za právny úkon, s ktorým by zákon spájal právne následky a teda pri ktorom je podpis všetkých troch konateľov nevyhnutnosťou.

Vzhľadom na uvedené podľa odvolací súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil disciplinárnej komisii Notárskej komory Slovenskej republiky na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom bude potrebné v medziach vysloveného právneho názoru súdu disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenému zastaviť, keďže skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa nedopustil a nebolo preukázané, že skutok sa stal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorého, ak mal žalobca v konaní úspech, súd mu proti žalovanému prizná právo na náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 66 € a trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. za 4 úkony právnej služby á 121,17 € vo výške uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľa, t.j. 484,68 € + 4 x režijný paušál á 7,41 €, t.j 29,64 € + DPH 20%, t.j. 102,86 €. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú 617,18 € a trovy konania celkom 683,18 € (súdny poplatok + náhrada trov právneho zastúpenia). Právny zástupca navrhovateľa žiadal zaplatiť náhradu trov konania na účet vedený v Tatra banke, a.s, č.ú. XXXXXXXXXX/XXX.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby (nahliadnutie do súdneho spisu a príprava vyjadrenia k námietke zaujatosti), nakoľko tieto úkony právnej služby nie sú úkonmi, za ktoré prináleží advokátovi odmena ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie podľa len z dôvodov uvedených v , ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a ods. písm. b) , ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu,

že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa §120ods.4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.