Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-117-2011.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/117/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: W. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., Y. XXX, proti žalovanému: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N.I., W.. K. XXXX/ XX, v konaní o zaplatenie 840,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 840 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od 01.10.2010 až do jej zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 16,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd XX.XX.XXXX sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 840,- eur s 5 % mesačným úrokom z omeškania zo sumy 840,- eur od 01.10.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov tohto konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovanému požičala 840,- eur. Žalovaný dlh uznal písomnou dohodou o uznaní dlhu z 28.10.2010, v ktorej sa zaviazal splatiť dlžobu v mesačných splátkach po 210,- eur najneskôr do 01.03.2011, vrátane úroku z omeškania 5 % mesačne od 01.10.2010 do zaplatenia. Žalovaný svoju pohľadávku neuhradil, na telefonické výzvy nereagoval a pokus o zmier z 19.07.2011 bol neúspešný.
Vo výpovedi na pojednávaní XX.XX.XXXX žalobkyňa doplnila, že niekedy v máji minulého roka požičala žalovanému žalovanú sumu 840,- eur s tým, že túto jej žalovaný vtedy sľúbil vrátiť do týždňa. Samozrejme, že to nedodržal, na jej telefonáty nereagoval. Spolu podnikali tým spôsobom, že pre spoločnosť F. predávali filtračné zariadenia. Keďže žalovaný peniaze nevracal, už sa začala báť, pretože peniaze mu dala len tak, bez písomnej zmluvy. Preto napísala dohodu o dlžnej čiastke, ktorú pripojila k žalobe. Chcela mu ju dať podpísať už skôr, ale podarilo sa jej to docieliť až v októbri 2010. Žalovaný si to prečítal, videl, čo je tam napísané a podpísal to. Potom však nič nerobil. Pri jej podpise povedal, že to zaplatí, ale že momentálne nemá peniaze. Mal možnosť vrátiť peniaze aj bez úroku. Mohol to urobiť do marca aj v splátkach, ale neurobil tak, ani ju nejakým spôsobom za účelom zaplatenia dlžnej sumy nekontaktoval. Ešte v júli sľuboval, že pošle peniaze na účet, čo však neurobil. Preto bola nútená dať žalobu. Teraz sa žalovaný oháňa, že má výsluhový dôchodok, ale vie, že minulý rok podnikal na všetky strany. Robil pre N., pre ktorú ako sprostredkovateľ uzatváral poistky, hoci nevie, či vo svojom mene, alebo tak robil na svoju manželku. Keď mu viackrát volala, tak niekedy hovoril, že je mimo SR, údajne mal robiť taxikára v Rakúsku. Doposiaľ mu teda dala viacero možností, ktoré mu umožňovali vysporiadať svoj záväzok. Už aj predtým požičala žalovanému peniaze, ale dovtedy všetko vrátil.
Žalovaný sa na uvedené pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavil. Svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom z 28.10.2011 z dôvodu, že sa bude v čase pojednávania nachádzať v Nemecku. Vyjadril sa však k veci písomne podaním doručeným súdu 28.10.2011, v ktorom potvrdil, že si od žalobkyne zapožičal sumu 840,- eur, ktorú sa zaviazal vrátiť, pričom to doposiaľ neurobil z dôvodu zlej finančnej situácie. Uvedená suma bola zapožičaná na základe vzájomnej dohody, pričom k danej veci neuzatvárali žiadnu písomnú zmluvu, ani dohodu. Dohodli sa, že finančné prostriedky vráti do marca 2011, avšak zlá finančná situácia mu nedovolila vyrovnať túto podlžnosť. Asi 28.10.2011 (správne 2010) prišla za ním žalobkyňa, ktorá priniesla papier, na ktorom bola napísaná dohoda o uznaní dlhu za účelom podpísania tohto dokumentu. Uvedený dokument podpísal, nakoľko si je vedomý dlhu voči žalobkyni, avšak nečítal ho, a tak v tom čase ani nezistil, že je v ňom klauzula, že jeho dlh sa navyšuje o 5 % mesačne z dlžnej sumy. Uvedené zistil až pri prečítaní daného dokumentu po obdržaní predvolania na pojednávanie. Požiadal o prehodnotenie daných úrokov týkajúcich sa navýšenia jeho dlhu, nakoľko po prepočte je daný úrok 60 % zo zapožičanej sumy. Tiež uviedol, že dlh voči žalobkyni uznáva v plnej výške, avšak má výhrady voči úroku za poskytnutú pôžičku. Dlh môže zaplatiť len v maximálne troch splátkach v mesiacoch december 2011 až február 2012, nakoľko v súčasnosti má jediný príjem, a to ako výsluhový dôchodca vo výške 289 eur, čo je v súčasnosti celkový príjem do domácnosti jeho 4- člennej rodiny.
Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázanú danosť nároku pokiaľ ide o žalovanú istinu 840,- eur. Uvedená suma predstavovala pôžičku poskytnutú žalobkyňou žalovanému v mesiaci máj 2010. Keďže žalovaný pôžičku žalobkyni v dohodnutej lehote nevrátil, predložila žalobkyňa žalovanému 28.10.2010 na podpis dohodu o uznaní dlhu, v ktorej žalovaný uznal existenciu dlhu voči žalobkyni vo výške 840,- eur vzniknutého požičaním dlžnej sumy v hotovosti s tým, že ho uznáva spolu s úrokom vo výške 5% mesačne od 01.10.2010 do jeho zaplatenia. Zaviazal sa ho uhradiť v mesačných splátkach po 210,- eur počnúc dňom podpisu dohody, pod stratou výhody splátok.
Aj v priebehu tohto konania žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobkyni titulom nevrátenej pôžičky vo výške 840,- eur. Preto súd s ohľadom na uvedený uznávací prejav žalovaného v tejto časti žalobe s poukazom na § 558 a § 657 Občianskeho zákonníka, vyhovel.
Tiež súd ale len sčasti vyhovel aj uplatnenému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania.
Pokiaľ ide o obdobie omeškania žalovaného, tento ani nespochybňoval, že bol v omeškaní s vrátením pôžičky ku dňu uzavretia „dohody o uznaní dlhu“. Ak žalobkyňa uvádzala, že k pôžičke došlo v mesiaci máj 2010 s tým, že žalovaný jej ju mal vrátiť do týždňa, bol tento v omeškaní s jej vrátením aj ku dňu, od ktorého žalobkyňa požadovala priznať tieto úroky. Žalobkyňa si však úroky z omeškania uplatnila v nezákonnej výške, keďže zákonná výška úrokov z omeškania, s ohľadom na čas vzniku omeškania žalovaného (a rovnako aj ku dňu, od ktorého si žalobkyňa tieto úroky uplatňovala) predstavovala s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien 9% ročne (základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v danom prípade predstavovala 1%, čo po zvýšení o 8 percentuálnych bodov predstavuje priznaný 9%-tný ročný úrok z omeškania).
Z uvedeného dôvodu súd žalobkyni priznal úroky z omeškania za uplatnené obdobie práve vo výške 9% ročne. Vo zvyšnej časti, pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania vo vyššej čiastke, jej žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Zo skutkového vymedzenia uplatneného nároku pokiaľ ide o úroky je zrejmé, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nie zmluvné úroky, ktoré možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť, ale si uplatňovala nárok na úroky z omeškania, predstavujúce zákonnú sankciu pre dlžníka za omeškanie so zaplatením dlhu. Z uznania dlhu vyplýva, že v „uznaní dlhu“ mal byť dohodnutý úrok 5% mesačne. Predmetom žaloby však nebol nárok na takýto „zmluvný“ úrok. K uvedenému však súd na okraj uvádza, že hoci zákon nestanovuje konkrétnu hranicu, do ktorej možno pri pôžičke dohodnúť úroky, ich výška však v žiadnom
prípade nesmie odporovať dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak by výška úrokov bola neprimerane vysoká, prípadne až úžernícka, takéto úroky nemôžu požívať právnu ochranu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že priznal žalobkyni, majúcej prevažný úspech vo veci, proti žalovanému právo na náhradu pomernej časti v rozsahu 32% celkovo vzniknutých a dôvodne uplatnených trov. Predmetom tohto konania bol nárok v celkovej výške 1.396,47 eura (vrátane vyčíslených úrokov z omeškania za uplatnené obdobie ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktoré činili 556,47 eura). Žalobkyňa bola vo veci úspešná ohľadne sumy 923,47 eura (opäť vrátane vyčísleného priznaného úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavujúceho sumu 83,47 eura), čo zodpovedá 66 %-tám z celkového predmetu konania a vo zvyšnej časti (v rozsahu 334 %) bola vo veci neúspešná. Na základe toho mala žalobkyňa tzv. čistý úspech vo veci v rozsahu 32 %. Žalobkyni v rámci tohto konania vznikli trovy v celkovej výške 50,- eur, predstavujúce náhradu ňou zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu. Iné trovy si žalobkyňa neuplatnila a vznik prípadných ďalších trov nevyplýva ani z obsahu spisu. Z celkových trov žalobkyne 50,- eur predstavuje 32 % priznaných 16,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).