Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoP-18-2011.pdf
PDF · 73.96 KB
No categories available
2CoP/18/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci maloletého T. T., nar. X.X.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, za účasti matky B. Dovičákovej, nar. XX.X.XXXX, bytom X., M. XXXX/XX, zastúpenej B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom X., ul. M. XXXX/XX a otca F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 13.7.2011, č.k. 5P 31/2011 - 10 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého T. T. do starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne ( v súčasnosti v sume 25,38 Eur ) od 1.7.2010 do budúcnosti, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci pod následkom výkonu rozhodnutia vopred. Dlžné výživné v sume 304,56 Eur za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2011 povolil otcovi splácať v 30 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15 dňa v mesiaci až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželia s tým, že matka v súčasnosti pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a jej priemerný čistý mesačný zárobok je 700 Eur. O maloletého sa osobne stará a otec s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Z výsluchu matky zistil, že otec je od júla 2010 nezamestnaný a odvtedy jej neprispieva na výživu maloletého. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1-3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva minimálny rozsah výživného v rozsahu 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy. V súčasnosti podľa zákona č. 601/2003 Z.z. predstavuje 30 % výšky životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa sumu 25,38 Eur. Mal za zistené, že otec je od júla 2010 nezamestnaný a neprispieva odvtedy na výživu maloletého. Zveril preto maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, pretože od júla 2010 je nezamestnaný. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2011 pozostáva zo sumy 304,56 Eur a toto výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur podľa § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý ho navrhol zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť a návrh žiadal zamietnuť. Vyjadril nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Zdôraznil, že súd prvého stupňa ho zaviazal na úhradu dlžného výživného z dôvodu, že podľa matky maloletého jej neprispieval na starostlivosť o syna. Nie je však pravdou, že by matke neprispieval na maloletého T.. Aj napriek tomu, že bol nezamestnaný od 14.7.2010, zaslal matke do konca mesiaca marec 2011 spolu sumu 700 Eur, pričom časť peňazí si požičal a časť peňazí mal z poistky. Tieto peniaze posielal matke na jej osobný
účet v peňažnom ústave, pričom v prílohe odvolania posielal v tomto smere aj výpis z banky. Uviedol, že matke posielal peniaze preto, lebo sa telefonicky aj osobne mu vyhrážala súdnym konaní. Taktiež dokonca na opravu motorového vozidla, ktoré matka s deťmi používa uhradil sumu 536 Eur. Zároveň otec namietal aj to, že súd prvého stupňa rozhodol v jeho neprítomnosti. Uviedol, že predvolanie na pojednávanie spolu s rozhodnutím súdu si prevzal až dňa 22.7.2011, pričom od 11.7.2011 do 15.7.2011 bol hospitalizovaný v NSP Svidník na chirurgickom oddelení a nemohol tak vyvrátiť nepravdivé tvrdenia manželky. Nesúhlasí tak s dlžným výživným, keďže má za to, že výživné od 1.7.2010 plnil až do marca 2011 spolu vo výške 700 Eur. Navrhol preto v zmysle uvedených dôvodov podanému odvolaniu vyhovieť.
Matka vyjadrila nesúhlas s odvolaním otca. Zdôraznila to, že otec je nevyliečiteľný alkoholik, ktorý absolvoval niekoľko ambulantných liečení v F. a v W.. Problémy s alkoholom však u neho neustále pretrvávajú. Zdôraznila, že v manželstve sa narodili štyri deti, deti sa za svojho otca hanbia a nechcú sa s nim stretávať, tak si ich doslova kupuje. Tak to bolo aj s investovaním do synovho auta. Nikto ho o to nežiadal, sám sa synovi ponúkol, že teraz ho musí syn voziť. Myslí si, že investovanie do 16 ročného auta alebo iné dary nie sú pre život dôležité. Ona bola nútená odísť za prácou do zahraničia, aby zarobila finančné prostriedky pre rodinu. Uživiť päťčlennú rodinu zo 700 eurového platu a platiť všetky poplatky je ťažké. Otec keď má peniaze na dary a veci, bez ktorých sa dá žiť a keď má každý mesiac z čoho uhradiť faktúru za svoj telefón, má na alkohol a na cigarety, tak si myslí, že by mal plniť aj vyživovaciu povinnosť pre svoje štyri deti. Ona neuvádzala žiadne nepravdivé informácie v konaní. Uviedla to, že od 1.7.2010 otec nepravidelne prispieval na štyri deti a od apríla 2011 neprispieval vôbec. Stále hovorila o výživnom na štyri deti, nie len pre maloletého T.. Veď na deti na strednej a vysokej škole sú väčšie výdavky ako na základnej škole. Verí, že súd preto rozhodne v prospech maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že otec si za svoj zdravotný a spoločenský stav môže sám.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu preskúmavaného rozhodnutia.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, súd prvého stupňa v danej právnej veci stanovil termín pojednávania na deň 13.7.2011 o 8.30 hod. Na tomto pojednávaní bola prítomná matka maloletého, ako aj zástupca ustanoveného kolízneho opatrovníka. Otec na pojednávaní pred súdom prvého stupňa prítomný nebol a je zrejmé, že nebolo ani vykázané doručenie predvolania otca na určený termín súdneho pojednávania.
Otec maloletého dieťaťa predvolanie na určené súdne pojednávanie prevzal až 21.7.2011 a zároveň dokumentoval, že v dňoch od 11.7. do 15.7.2001 bol hospitalizovaný v NsP vo Svidníku, o čom svedčí obsah predloženej lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 15.7.2011 ( č.l. 18 ).
Pokiaľ súd prvého stupňa právnu vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca, ktorého predvolanie na určené pojednávanie nemal vykázané, odňal tým tomuto účastníkovi možnosť konať pred súdom, čo je aj dôvodom pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým vypočuť otca a dôsledne zistiť, aké sú príjmové, zárobkové a majetkové pomery na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, v závislosti od ktorých bude možné ustáliť rozsah vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca. Taktiež bude potrebné zistiť, aké sú objektívne a dôvodné potreby maloletého dieťaťa a ustáliť rozsah nevyhnutných výdavkov na strane povinného otca ako aj na strane matky maloletého. V závislosti od týchto zistení súd prvého stupňa opätovne rozhodne o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v zmysle podaného návrhu zo strany matky.
V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. )
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.