Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-7-2007.pdf
PDF · 96.46 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-9T/7/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši v senáte zložnom z predsedu Mgr. Evy Straškovej a prísediacich Vlasty Lunterovej a Anny Gemerovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. novembra 2011 takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. Z. F. Y. T. Q. , nar.XX.XX.XXXX v N., bytom H. XXX/X dôchodca, r. č. XXXXXX/XXX, sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. v plnom rozsahu o s l o b o d z u j e spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že
1/
od presne nezisteného dňa na jeseň roku 2000 do 20. 07. 2004 a od 01. 02. 2005 do 24. 10. 2006 vo O. N. v byte na ul. Z.. I. č. XX na piatom poschodí najmenej dvakrát týždenne donútil N. Q., nar. XX. XX. XXXX, k pohlavným stykom hrozbami, že ju zbije alebo zabije, alebo ublíži jej matke, ktorá zomrela v januári 2005 a bola manželkou obžalovaného, viackrát poškodenú bil rukami po tvári a tak ju donútil k pohlavným stykom, počas celého obdobia sa poškodenej neustále vyhrážal zabitím, ak oznámi jeho konanie, poškodená mala z hrozieb strach, preto konanie obžalovaného neoznámila,
2/
od presne nezisteného dňa vo februári 2005 do 24. 10. 2006 v tom istom byte vo O. N. hrozbami zabitím a bitkou donútil N. Q. k orálnemu styku najmenej raz týždenne
č í m m a l s p á c h a ť
1/
- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák., 2/
- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák.
odôvodnenie:
Námestníčka Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši dňa 24. 01. 2007 podala na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného Z. pre zločiny podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a), b), § 289 ods. 1, 2 písm. a), b), c) a § 200 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní popieral protiprávne konanie voči svedkyni poškodenej N. Q., tvrdil, že pokiaľ s poškodeného mával pohlavný styk, tento bol dobrovoľný, dochádzalo k nemu pravidelne, a to asi od roku 2000. Obžalovaný bol manželom nebohej matky poškodenej, s poškodenou a jej matkou žil v spoločnej domácnosti už v predchádzajúcom čase, nielen vo O. N., ale aj
v N., kde pôvodne poškodená s matkou bývali. Priznal, že okrem pohlavného styku praktizovali aj orálny styk a to vzhľadom na to, že matka poškodenej umrela v januári 2005, i za života tejto v byte na ul. Z.. I.Ě. vo O. N.. Pokiaľ ide o tvrdenia poškodenej, že ju k tomuto nútil, uviedol obžalovaný, že táto klame a to z toho dôvodu, že sa ho potrebovala zbaviť, našla si mladšieho partnera a i s poukazom na jeho zdravotný stav ďalej uvádzal, že praktiky, ktoré uvádzala poškodená, on ani nemohol vykonávať.
Svedkyňa - poškodená N. Q. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní i pri opakovanom výsluchu zotrvala na svojich výpovediach, zhodne uvádzala, že mala s obžalovaným pohlavný styk i orálny styk, k tomuto však dochádzalo nedobrovoľne pod nátlakom a hrozbami zo strany obžalovaného Z., ktorý sa ku nej správal agresívne. Súlož od nej požadoval už za života jej matky, kedy sa jej vyhrážal, že ak o tom niekomu povie, ublíži tak jej matke, ktorá bola vážne chorá, imobilná a zomrela v januári 2005. Pokiaľ svedkyňa študovala v Z. Z., tak k tomuto konaniu obžalovaného dochádzalo len cez víkend alebo cez prázdniny a v čase po smrti jej matky sa frekvencia týchto zvyšovala. K prvým sexuálnym stykom, ku ktorým bola svedkyňa poškodená donútená, došlo v roku 2000 ešte v N., kde obžalovaný určitý čas žil v spoločnej domácnosti s jej matkou. Ďalej svedkyňa vo svojich výpovediach uvádzala, že pokiaľ odmietla s obžalovaným mať sex, tento sa jej opakovane vyhrážal, že zbije ju a že ublíži i jej chorej matke a jeho agresivita postupne naberala na intenzite a svedkyňa poškodená mala z neho veľký strach. Pokiaľ ide o orálny styk, tento podľa svedkyne obžalovaný začal vyžadovať až po matkinej smrti (táto zomrela 31. 01. 2005), a naposledy k nemu došlo dňa 23. 10. 2006, kedy ju rukou držal za rameno a druhou jej tlačil hlavu do rozkroku. Svedkyňa opakovane uvádzala, že viackrát sa jej vyhrážal, ak o tomto niekomu povie, že ju zabije. Tieto vyhrážky bližšie nešpecifikovala. Vo svojej výpovedi tiež uviedla, že do roku 2005 ju obžalovaný nenútil k orálnemu styku a pokiaľ ide o jej chovanie pred obžalovaný, nezvádzala ho, žiadnym spôsobom ho nepovzbudzovala k sexuálnym aktivitám, naopak, bála sa ho, bála sa fyzického násilia z jeho strany i toho, že ju obžalovaný vyhadzoval z bytu na ul. Z.. I. i napriek tomu, že byt bol jej. I po upozorneniach uviedla, že neklame, nevymýšľa si a je si vedomá následkov krivej výpovede. Nie je pravdou ani tvrdenie obžalovaného, že by sa ho chcela zbaviť, ale nechce mať s ním v budúcnosti už nič spoločné. Pri svojom opakovanom výsluchu tiež uviedla, že žije v súčasnej dobe v spoločnej domácnosti so svedkom K. a s týmto má i maloleté dieťa, o ktoré sa spoločne starajú, toto si vyžaduje zvláštnu starostlivosť, keďže jeho zdravotný stav nie je dobrý.
Súd ďalej vypočul svedkyňu E. Š., ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla zhodne ako v prípravnom konaní, že N. Q. pracuje od 01. XX. 2006 vo firme ZAEL s.r.o. Veľký Krtíš a majiteľom tejto firmy je manžel svedkyne. Podľa svedkyne sa jej N. Q. zdala veľmi nesmelá a nešťastná, tak sa snažila zistiť, či nemá nejaké problémy, zároveň tiež uviedla, že si všimla ona i ostatní zamestnanci, ako svedkyňu čakával pred firmou jej nevlastný otec, teda obžalovaný Z.. Následne keď chcela vedieť, prečo nebola N. Q. v práci a čo sa vlastne deje, zavolala na telefónne číslo Q., ktorý zdvihol obžalovaný a po predstavení sa svedkyne tento začal vytýkať svedkyni, ako to, že jeho dcéru v práci obťažujú muži, nadával svedkyni, ktorá ukončila hovor, následne opakovane zavolala N. Q., ktorej obžalovaný vytrhol mobilný telefón z ruky a opakovane svedkyni vulgárne nadával. Následne svedkyňa hovorila s N. Q., pýtala sa tejto, čo sa deje a Q. následne ukázala svedkyni podliatiny na krku a s plačom uviedla svedkyni, že ju obžalovaný znásilnil, bola veľmi rozrušená a následne privolali spoločne s manželom políciu. Pri rozhovore svedkyne a N. Q. sa táto priznala, že k tomuto znásilneniu nedošlo prvýkrát.
Ďalej súd vypočul svedkov V. G. a S. G., ktorí boli bezprostrednými susedmi obžalovaného a poškodenej, a títo zhodne uvádzali, že obžalovaný s N. Q. mali normálny vzťah ako otec s dcérou, vídavali ich spolu v meste, navštevovali svedkov a spoločne chodili pomáhať na ich záhradu. O žiadnou násilnom chovaní zo strany obžalovaného ku N. Q. sa svedkovia vyjadriť nevedeli. Podľa svedka G. Q. oslovovala obžalovaného otec a nikdy sa nesťažovala na jeho správanie.
Súd vypočul i svedkyňu W. G., s ktorou sa N. Q. dlhšiu dobu kamaráti, intenzívnejšie od vzatia obžalovaného Z. do väzby. Tejto svedkyni sa N. Q. priznala, že ju obžalovaný zneužíval ešte za života jej matky, keďže to bolo Q. veľmi nepríjemné, svedkyňa sa na podrobnosti nespytovala, podľa tejto svedkyne však Q. často plače, zle spáva, nespomína na obžalovaného dobre, nemala ho rada. V súčasnej dobe je podľa svedkyne N. Q. psychicky lepšie, je veselšia.
Svedkyňa F. Š., ktorá sa v predchádzajúcom čase bola v kamarátskom vzťahu s nebohou manželkou obžalovaného a matkou poškodenej, vo svojej výpovedi uviedla, že matke poškodenej pomohla zohnať byt vo O. N. a s obžalovaným sa pozná od toho času, ako sa prisťahoval do tohto bytu. Navštevovala túto rodinu a podľa jej vyjadrenia bolo toto spolužitie normálne, ale mala výhrady voči správaniu sa N. Q. voči obžalovanému, ktoré bolo vraj vyzývavé a táto lipla na obžalovanom. Táto svedkyňa priznala, že pred sobášom obžalovaného a matky N. Q. chcela s obžalovaným žiť (obžalovaný sa k nej i odsťahoval, po týždni sa však vrátil späť do domácnosti, ktorú opustil), následne nebohá manželka obžalovaného napadla svedkyňu a prebehlo i priestupkové konanie. Priznala aj, že jej vzťah s obžalovaným bol aj sexuálny. S touto svedkyňou obžalovaný žil aj po prepustení z väzby na slobodu a i v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti v byte, ktorý si svedkyňa zakúpila v obci H.. Svedkyňa pri opätovnom výsluchu priznala, že vzťahy s nebohou manželkou obžalovaného ukončila niekedy v roku 2003, potom, čo nebohá manželka zistila, že majú s obžalovaným vzťah. Podľa svedkyne obžalovaného zdravotný stav je zhoršený, má problém s ľadvinami, a v budúcnosti by mal ísť na operáciu pruhu.
Podľa svedeckej výpovede Y. Z., ktorá bola spolužiačkou N. Q. a navštevovala ju i v byte, tejto svedkyni sa N. Q. tiež zverila, že obžalovaný sa k nej správal zle už v N. a takisto uviedla tejto svedkyni, že obžalovaný poškodenú zneužíval. Táto svedkyňa podotkla, že pokiaľ obžalovaný s poškodenou žili v jednom byte a navštívila priateľku, nikdy sa nemohli samostatne rozprávať, obžalovaný sa vždy snažil byť v prítomnosti Q., ktorá bola tichá, uzavretá.
Svedok W. Y., ktorý bol susedom na poschodí obžalovaného a poškodenej, týchto však vôbec nenavštevoval, sa k obžalovanému a jeho prípadnej agresivite voči Q. nevedel vyjadriť, z bytu nič nepočul a podľa jeho názoru obžalovaného spolužitie s nebohou manželkou bolo dobré.
Podľa svedeckej výpovede svedkyne W. Z., ktorá pracuje v súčasnej dobe ako riaditeľka Špeciálnej školy vo O. N., a v predchádzajúcom čase bola zástupcom riaditeľa, svedkyňa - poškodená Q. pracovala na VPP v tejto škole a prichádzala s ňou do styku, pokiaľ však ide o konkrétnosti zo spolužitia s obžalovaným, sa svedkyňa vyjadriť nevedela, poškodená sa jej ani nijakým spôsobom nesťažovala a dozvedela sa o problémoch v spolužití od poškodenej Q. až v priebehu vyšetrovania. K osobe poškodenej táto svedkyňa uviedla, že bola pokojná, rozvážna, vyrovnaná. Zároveň tiež uviedla, že si spomína, že obžalovaný často čakával N. Q. pred školou či v priestoroch školy.
Ďalší svedok V. M., ktorý je priamym nadriadeným poškodenej Q., uviedol, že táto je v práci bezproblémový typ, pracovitá, pri nástupe do práce však bola značne uzavretá, ale do pracovného kolektívu zapadla bez problémov. Priamo tomuto svedkovi sa poškodená Q. nijakým spôsobom nesťažovala, a uviedol tiež, že vie o súčasnom vzťahu tejto s ďalším zamestnancom K., a tento vzťah podľa jeho vedomostí trvá cca 2 roky. Podotkol tiež, že v súčasnej dobe sa mu poškodená Q. javí ako podstatne komunikatívnejšia oproti nástupu do práce.
Súd na hlavnom pojednávaní tiež vypočul znalkyňu Mgr. Janu Sirankovú, ktorá potvrdila závery svojho znaleckého posudku, keď vyšetrila svedkyňu poškodenú N. Q. a podľa záverov tohto znaleckého posudku N.I. Q. je osobnosťou mentálne primerane diferencovanou, emočne labilnejšou smerom k introverzii, senzitívnejšia s anticipovaným a kontrolovaným správaním s anxiózne - depresívnym prežívaním. Schopnosti vnímania, uchovania a reprodukovania sú u tejto svedkyni primerane funkčné, bez známok oslabenia, nie je zvýšene sugestibilná, neboli zistené sklony ku klamstvám, konfabuláciám a vymýšľaniu si ani ovplyvnenie poškodenej inou osobou. Podľa znalkyne konanie obžalovaného zanechalo u N. Q. následky v zmysle anxiózne - depresívneho reaktívneho syndrómu, do budúcnosti nemožno vylúčiť aj iné trvalé následky (možné problémy sexuálneho partnerského fungovania). Znalkyňa zároveň pôvodne uviedla, že N. Q. je v liečbe psychiatričky a psychologičky a opakovaný výsluch na hlavnom pojednávaní neodporučila. Následne pri opakovanom predvolaní znalkyne na hlavné pojednávanie a doplnenie znaleckého posudku táto zotrvala na pôvodných záveroch, a pokiaľ ide o aktuálny psychický stav poškodenej, tento zhodnotila, že je v relatívnej remisii, jej prežívanie je situačne anxiózne - subdepresívne ako následok prežitých negatívnych traumatických zážitkov. Zároveň tiež uviedla, že psychické traumy a stresy závisia od rôznych faktorov, ťažkosti sa môžu prejaviť aj neskôr. Pokiaľ ide o psychiatrickú liečbu poškodenej v detstve u detského psychiatra, toto súviselo s úmrtím otca poškodenej. Znalkyňa opakovane podotkla, že spúšťačom psychických problémov poškodenej muselo byť niečo negatívne a súčasné okolnosti života poškodenej majú podiel na zlepšení jej zdravotného stavu.
Súd ustanovil do konania i znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie sexuológie, ktorý vo svojom znaleckom posudku i na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný je schopný pohlavného styku, jeho zdravotný stav mu v tomto nebráni, zdravotný stav jeho sexuálny život nijako neovplyvňuje. Znalcom neboli zistené u obžalovaného žiadne sklony k sexuálnej deviácii. Zároveň znalec uviedol, že pri odmietnutí sexuálneho styku sa obžalovaný stáva agresívnym, uvedomujúc si svoje konanie, ktoré jednoznačne smeruje k dosiahnutiu uspokojenia zo sexuálneho styku. Podľa znalca však u obžalovaného nejde o chorobnú motiváciu, ide u neho o simplexné správanie za účelom dosiahnutia ukojenia. Pokiaľ ide o vplyv alkoholu, pri požití určitých množstiev môže mať podľa znalca na sexualitu niekedy negatívny niekedy pozitívny vplyv, preto sa obžalovaný niekedy mohol správať pri vyžadovaní sexuálneho styku milo, avšak pri kladení akéhokoľvek odporu alkohol sa prejavil ako spúšťací mechanizmus hrubosti a agresivity.
Podľa znaleckého posudku znalcov z odvetvia psychiatria obžalovaný je simplexnou a abnormne štrukturovanou osobnosťou, nebol však zistený žiadny vplyv na rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti obžalovaného, konštatovali len, že tento nerešpektoval spoločenské a právne normy pri ich plnom poznaní a uvedomovaní si, kde znalci poukázali i na spôsob obrany obžalovaného. Zo strany znalcov nebola zistená žiadna závislosť u obžalovaného a neboli potvrdené ani psychické alebo somatické poruchy závažnejšieho charakteru. U obžalovaného v zmysle tohto znaleckého posudku nešlo o chorobnú motiváciu ale o primitívne najkratšou cestou pudové potreby ukájajúce správanie. Podľa znalcov obžalovaný nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Na žiadosť obžalovaného súd vypočul i súčasného priateľa N. Q. B. K., ktorý vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa zoznámil s Q. v čase, keď nastúpil pracovať do firmy ZAEL a táto tam už pracovala. Keď došlo k bližšiemu zoznámeniu, N. Q. už bývala vo O. N. na ul. B.. T.. K. a v súčasnej dobe žijú ako druh a družka. Svedok tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že N. Q. navštevovala psychológa a pokiaľ ide o obžalovaného, o tom vedel len toľko, že N. Q. mala s ním problémy, bol vo väzbe, ale bližšie okolnosti nezisťoval.
Ďalej súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom KEÚ PZ, znaleckým posudkom Mgr. Jany Sirankovej, pripojeným spisom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 2T 73/2004 i znaleckým posudkom MUDr. Juraja Gémeša, potvrdeniami od MUDr. Ivana Ľuptáka i MUDr. Miloty Farbiakovej - psychiatričky, ktorú vypočul i na hlavnom pojednávaní spoločne s PhDr. Kubišovou, u ktorých sa dočasne poškodená liečila, a obe tieto svedkyne potvrdili, že v súčasnej dobe už poškodená ich ambulancie nenavštevuje, liečbu sama ukončila.
Na základe vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že nemožno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že obžalovaný Y. Z. sa konania, ktoré mu je kladené za vinu obžalobou, dopustil, a to v čase asi od jesene roku 2000 do 20. 07. 2004 a od 01. 02. 2005 do 24. 10. 2006 (v čase od 20. 07. 2004 do 31. 01. 2005 bol tento vo väzbe v inej trestnej veci - sp. zn. 2T 73/2004), teda nútil poškodenú N.I. Q., ktorá bola dcérou jeho nebohej manželky, k pohlavným i orálnym stykom, tieto si vyžadoval i hrozbami, že ju zabije resp. zabije jej matku, pokiaľ táto žila, viackrát bil N. Q. po tvári a týmto spôsobom ju donútil k pohlavným stykom, k takémuto konaniu obžalovaného dochádzalo od 15. roku veku poškodenej i v čase života jej matky, manželky obžalovaného, i po jej smrti. V čase života matky poškodenej (manželky obžalovaného) sa tejto vyhrážal, že pokiaľ niekomu oznámi, čo s ňou obžalovaný robí, zabije jej matku. Ani pri opakovanom výsluchu svedkyne - poškodenej táto bližšie nebola ochotná špecifikovať vyhrážky obžalovaného resp. sa k nim nevyjadrovala. Súd nemohol opomenúť ani skutočnosť, že k oznámeniu konania obžalovaného zo strany poškodenej došlo až 25.10.2006 Aj keď poškodenej nič nebránilo oznámiť konanie obžalovaného v skoršom čase, predovšetkým v čase, keď bol vo väzbe v inej trestnej veci, v ktorej poškodená bez obáv z obžalovaného vypovedala proti nemu ( sp. zn. 2T 73/2004) a nič jej nebránilo oznámiť o konanie obžalovaného, ktoré mu je kladené za vinu, naopak spoločne s nebohou matkou sa v priebehu prípravného konania následne vypovedali, že išlo len o domáce nezhody a samotná poškodená podaním pomenovaným ako odvolanie sa domáhala vlastne zastavenia trestného stíhania obžalovaného. Z konania, ktoré je kladené obžalovanému za vinu usvedčuje len samotná svedkyňa - poškodená N. Q., a len nepriamo i svedkyne E. Š., W. G., R. M. Z., ktoré majú však vedomosť o konaní obžalovaného od samotnej poškodenej. Aj keď znalecký posudok znalkyne Mgr. Jany Sirankovej, ktorého závery hovoria o tom, že u svedkyni neboli zistené
sklony ku klamstvám, konfabuláciám, vymýšľaním si, a táto nie je ani zvýšene sugestibilná, konštatuje, že spúšťačom problémov poškodenej bolo niečo negatívne, nie je jednoznačné, že to bolo konanie obžalovaného. Nemožno vyvrátiť ani tvrdenie obžalovaného o dobrovoľnosti pohlavných stykov, ktoré obžalovaný ani nepopieral, tak isto ako aj motív konania poškodenej, ktorý uvádzal obžalovaný (chcela sa ho zbaviť s poukazom na jeho vek a byt, v ktorom spoločne žili), keďže to strany poškodenej došlo následne k predaju predmetného bytu, ktorý spoločne obývali. Zároveň súd musí poukázať aj na výpoveď svedkyne Š., ktorá priznala, že s obžalovaným mala vzťah ( i sexuálny) ešte v čase života manželky obžalovaného a ktorá vo svojej výpovedi tiež poukazovala na vyzývavé chovanie poškodenej voči obžalovaného v čase, keď žila i matka poškodenej. Poškodená ani svojmu druhovi, s ktorým dlhšiu dobu žijú v spoločnej domácnosti a majú spoločné dieťa, žiadnym spôsobom nekonkretizovala problémy, ktoré údajne mala s obžalovaným a pokiaľ ide o liečbu u psychiatra resp. psychológa, túto sama ukončila i keď táto mala ešte pokračovať ďalším návštevami. Na základe uvedeného súd za použitia zásady „in dubio pro reo“ ( v pochybnosti obžalovaného) rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v plnom rozsahu podľa § 285 písm. a) Tr. por..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).