Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6P-165-2022.pdf
PDF · 106.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/165/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F. G. a otec Frederico D´Agnolo, nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H. I. XX, J., K. L., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou 200 Eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 26.7.2022 do budúcna.
III. Dlžné výživné za obdobie od 26.7.2022 do 30.11.2023 celkovo v sume 1.583,33 eur je otec povinný splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 50 eur mesačne k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna.
IV. Styk otca s mal. A. sa neupravuje.
V. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VII. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov vzniknutých titulom prekladateľských úkonov.
odôvodnenie:
1. Tunajšiemu súdu bol dňa 26.07.2022 doručený návrh matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX. Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 500,- Eur mesačne. K úprave styku otca s maloletou matka navrhla, aby súd upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou za prítomnosti matky.
2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej dcéry sa stretli v Anglicku kde sa dcéra aj narodila. Rodičom to vo vzťahu nefungovalo a preto sme sa rozhodli, že bude lepšie ak sa rozídu. Keď mala maloletá necelých 12 mesiacov, otec odišiel z Anglicka do Talianska. Rodičia sa vtedy dohodli na sume výživného, pričom o tom podpísali aj dohodu v anglickom jazyku. Následne sa v decembri 2019 matka s maloletou vrátila na Slovensko kde bývajú v domácnosti starých rodičov, nakoľko si matka finančne nemôže dovoliť platiť nájom v byte. Rodičia spolu komunikujú len cez sociálnu sieť a to po
anglicky. Otec záujem o dcéru nejaví, matka mu posiela fotky z vlastnej iniciatívy. Sú mesiace kedy otec matke celý mesiac neodpíše. Dcéra rozpráva len slovenským jazykom s otcom sa nedorozumie, 3 roky sa už nevideli.
3. Spolu s návrhom matka predložila súdu dohodu rodičov zo dňa 14.09.2019 spísanú v anglickom jazyku, v zmysle ktorej je maloletá v osobnej starostlivosti matky, pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 350,- Eur mesačne. Matka tiež súdu predložila prehľad úhrad výživného za obdobie od 1/2020 do 7/2022, z ktorého súd zistil, že otec má na výživu dcéry prispievať nepravidelne a to v sumách od 150,- Eur do 500,- Eur. Spolu za dané obdobie matke na výživu dcéry zaslal 5.320,- Eur, t.j. v priemere 171,61 Eur mesačne.
4. Uznesením sp. zn.: 6P/165/2022-8 zo dňa 14.09.2023 súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka na jej zastupovanie v tomto konaní, pričom na základe jeho správy zo sociálneho šetrenia v rodine zo dňa 07.10.2022 súd zistil, že matka v čase šetrenia matka pracovala ako poradca v ČSOB v Spišskej Novej Vsi s čistým mesačným príjmom vo výške 800,- Eur. Spolu s maloletou bývali v rodinnom dome starých rodičov. Matka svoje mesačné výdavky ustálila na sumu 474,- Eur. K úhrade výživného matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že otec prispieva na výživu dcéry nepravidelne, v roku 2022 prispel na jej výživu len 2x a to v sume po 150,- Eur. Maloletá v čase sociálneho zisťovania navštevovala materskú školu v Novoveskej Hute.
5. Súd za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonal dňa 04.11.2022 Informatívne stretnutie rodičov, na ktorom sa zúčastnila len matka. Tá opätovne poukázala na svoje osobné, majetkové a sociálne pomery, ako aj na to, že otec s maloletou nie je v kontakte, na jej výživu prispieva nepravidelne.
6. Podaním doručeným súdu dňa 28.04.2023 sa otec vyjadril k podanému návrhu, pričom s nesúhlasil s návrhom matky v časti výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 500,- Eur mesačne. Otec k svojim pomerom uviedol, že pracuje ako technický pracovník pre spoločnosť DBL CLEAN SRL s príjmom 800,- Eur mesačne, pričom býva v domácnosti jeho matky. Z uvedeného dôvodu otec matke nezasielal mesačne výživné v sume 350,- Eur tak, ako sa sám zaviazal a navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu sumou 200,- Eur mesačne.
7. Z listín predložených otcom súd zistil, že tento bol v období od 07.03.2023 do 06.09.2023 na stáži v spoločnosti DBL CLEAN SRL na pozícii technický obchodný zodpovedný pracovník, kde dosahoval hrubý príjem vo výške 1.000,- Eur, z toho daňová zrážka predstavovala sumu 230,- Eur. Otec bol ako stážista nezamestnaný, jeho vzdelanie je stredoškolské.
8. Z podania otca zo dňa 23.10.2023 súd zistil, že otec súhlasí so zverením maloletej do starostlivosti matky, opätovne navrhol, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 200,- Eur mesačne a to z dôvodu skrátenia pracovného času, pričom otec má pracovať len 5 hodín týždenne. K úprave styku otec uviedol, že rád by sa s dcérou stretával, ak by to bolo možné a ak mu to súd a matka dieťaťa povolia. Otec tiež predložil súdu pracovnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú a to do 31.10.2024. Podľa predloženej zmluvy ide o čiastočný pracovný úväzok, pričom otec má pracovať týždenne 5 hodín s hrubou hodinovou mzdou 5.91329 Eur. Otec pracuje ako príslušník bezpečnostnej služby bez zbrane.
9. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 07.12.2023, na ktorom vypočul matku maloletej, ktorá uviedla, že pracuje ako poradca v ČSOB v A. F. C. s čistým mesačným príjmom vo výške 800 až 900 Eur vrátane daňového bonusu. K tomu poberá 60,- Eur prídavok na maloleté dieťa. Výšku svojich mesačných výdavkov matka vyčíslila na sumu 392 Eur, k tomu uviedla, že sezónne minie na oblečenie pre seba dcéru cca 200,- Eur. Otec s maloletou nie je v kontakte, ak by chcel maloletú navštíviť, matka uviedla, že len v jej prítomnosti, nakoľko otec rozpráva len po taliansky, maloletá len po slovensky. Matka tiež súdu predložila prehľad platieb výživného zo strany otca, na základe ktorého súd zistil, že otec v období od 08/2022 do 11/2023 uhradil na výživu maloletej sumu 1.650,- Eur. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky na zverenie maloletej do jej starostlivosti vyhovieť. K výške výživného opatrovník uviedol, že navrhuje, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu dcéry sumou 200,- Eur mesačne. Styk otca s maloletou navrhol neupraviť, ponechať ho na dohode rodičov, nakoľko otec žije v Taliansku.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
27. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
28. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 36,80 EUR mesačne na jedno dieťa.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým.
32. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.
33. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
34. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
35. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
37. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
38. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný a avšak nie je mu možné vyhovieť v celom jeho rozsahu.
39. Pokiaľ šlo o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletej od jedného roku jej veku nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloletá je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd maloletú A. výrokom I. tohto rozsudku zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom právo dcéru zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach súd určil len matke, nakoľko otec maloletej tieto svoje práva, resp. povinnosti nevykonáva, žije v cudzine, o svoje maloleté dieťa sa v podstate nezaujíma a preto existuje predpoklad, že by ich prípadný výkon zo strany otca nebol aktuálne v záujme maloletej.
40. Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
41. Na strane matky súd zistil, že táto je toho času zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 800 – 900 Eur spolu s daňovým bonusom. Býva v rodinnom dome jej rodičov spolu s maloletou. Na chode domácnosti sa podieľa pomerne. Matka je poberateľom prídavku na maloleté dieťa. U otca súd zistil, že tento žije v súčasnosti v Taliansku v domácnosti svojej matky, pričom je nezamestnaný, príjem dosahuje príležitostne a to na základe jeho stáže, či čiastočného úväzku. Otec má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie. Hoci otec toho času podľa názoru súdu nedosahuje príjem adekvátny jeho veku, pracovným skúsenostiam a vzdelaniu, sám navrhol, že na výživu svojej dcéry bude prispievať sumou 200,- Eur mesačne. Súd preto pri svojom rozhodovaní neuplatnil zásadu potencionality jeho príjmu. Súd vzal do úvahy taktiež odôvodnené potreby maloletej ako poplatok za škôlku, za stravu v škôlke, pomerné náklady na vedenie domácnosti, stravu a ošatenie maloletej a pod., pričom súd má za to, že tieto náklady síce môžu prevýšiť sumu 200,- Eur, avšak úlohou vyživovacej povinnosti otca nie je kryť tieto náklady v celej výške, ale primerane sa na nich podieľať a do istej miery peňažne kompenzovať to, že o maloleté dieťa sa osobne stará jeho matka. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil výrokom II tohto rozsudku výšku výživného na mal. A. sumou 200,- Eur mesačne od 26.07.2022 do budúcna. Súd pre úplnosť uvádza, že uložená vyživovacia povinnosť otca nie je nemenná, pri zmene pomerov na strane otca, matky a najmä maloletej – napríklad pri jej nástupe na vyšší stupeň vzdelávania je možné iniciovať konanie o zmene výšky tejto povinnosti.
42. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú odo dňa podania návrhu na tunajšom súde, t.j. od 26.07.2022, vznikol otcovi za obdobie do rozhodnutia súdu nedoplatok na výživnom v celkovej výške 1.583,33 Eur, na úhradu ktorého ho súd zaviazal spôsobom uvedeným vo výroku III tohto rozsudku. Súd tak prihliadol na to, že za mesiace 08/2022 až 11/2023 bol otec povinný prispieť na výživu dcéry sumou 3.200,- Eur (t.j. 16 x 200 Eur) a odo dňa 26.07.2022 do 31.07.2022 sumou 33,33 Eur (t.j. 200 Eur : 30 x 5) teda spolu sumou 3.233,33 Eur, pričom súd vzal do úvahy skutočnosť, že v priebehu tohto obdobia otec uhradil na výživu dcéry sumu 1.650,- Eur.
43. S ohľadom na to, že nikto z účastníkov nenavrhol upraviť rozsah styku otca s maloletou, rozhodol súd výrokom IV tohto rozsudku tak, že tento styk neupravil. Pre úplnosť však súd dodáva, že takéto rozhodnutie súdu nijako nebráni otcovi styk so svojou dcérou realizovať, jeho realizácia je však ponechaná na dohode samotných rodičov, resp. do budúcna v závislosti na stúpajúcom veku maloletej A. na jej vlastnej úvahe a vôly.
44. Nakoľko súd nezaviazal otca prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 500,- Eur mesačne, rozhodol súd výrokom V tohto rozsudku tak, že návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.
45. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
47. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. O trovách konania súd rozhodol výrokom VI tohto rozsudku tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
49. Podľa § 155 ods. 1, 2 CSP, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
50. Súd tiež výrokom VI tohto rozsudku rozhodol o náhrade trov štátu, nakoľko bol v tomto konaní pribratý prekladateľ za účelom prekladu písomností otcovi, pričom za realizáciu týchto úkonov mu patrí zákonná odmena spolu s náhradou hotových výdavkov. Súd nezaviazal žiadneho z účastníkov na náhradu takto vzniknutých trov, nakoľko súd svojim postupom umožnil otcovi realizáciu jeho ústavného práva konať pred súdom v materinskom jazyku, resp. v jazyku ktorému rozumie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.