Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-203-2023.pdf
PDF · 76.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/203/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Richard Olčák - RIKI, Vyšná Olšava 30, 090 32 Miňovce, IČO: 37 775 413, právne zastúpený: JUDr. Marek Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 37 874 675, proti žalovanému: Bludspeed s.r.o., U Rybníčku 134, 789 61 Bludov, Česká republika, IČO: 04 659 007, právne zastúpený: JUDr. Martina Benčíková Poliaková, advokátka, Azovská 7, 821 08 Bratislava, IČO: 42 134 161, o zaplatenie sumy 1.400,00 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 5Cb/6/2019-88 z 16. februára 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. SK-5Cb/6/2019-106 z 12. júla 2023, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Svidník č. k. 5Cb/6/2019-88 z 16. februára 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. SK-5Cb/6/2019-106 z 12. júla 2023 v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením z 16. februára 2023 v spojení s opravným uznesením z 12. júla 2023, ktoré sa týkalo uvedenia IČO pri právnych zástupcoch strán sporu, konanie zastavil / výrok I./ a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu /výrok II./ a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku v sume 77,30 EUR /výrok III./.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.07.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.400,00 EUR s príslušenstvom. Podaním zo dňa 18.10.2022 žalobca vzal žalobu späť celkom a navrhol, aby súd konanie zastavil a nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Návrh odôvodnil tým, že žalobca podal súdnu žalobu v dobrej viere, že mu jeho pohľadávka bude uhradená, pričom žalovaný ho viackrát telefonicky žiadal, aby počkal s vymáhaním pohľadávky z dôvodov finančných problémov u žalovaného. Žalobca tak učinil a následne po podaní žaloby tento nárok žalovaný namietal ako premlčaný. Z uvedeného dôvodu mal za to, že jediné spravodlivé rozhodnutie vo veci by bolo, nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 144 ods. 1, § 145 ods. 1 a 146 ods. 1 CSP, ktoré upravujú zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Keďže žalobca vzal späť žalobu celkom skôr, než sa začalo pojednávanie, konanie zastavil.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 a 262 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Preto bol žalovaný úspešný v plnom rozsahu a žalovaný si uplatnil náhradu trov konania. Preto súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
5. O vrátení súdneho poplatku za návrh žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok za návrh 84,00 EUR po krátení o 1 % vo výške 77,30 EUR.
6. Proti výroku II. napadnutého uznesenia podal odvolanie žalobca. Mal za to, že v konaní preukázal, že zo strany žalovaného išlo o účelové konanie, kedy účelovo žiadal žalobcu, aby počkal s úhradou fakturácie z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov a najmä na skutočnosť, že tento nárok žalobcu sa premlčuje v krátkej jednoročnej lehote, zobral žalobca žalobu späť, aby nedošlo k ďalším úkonom, týkajúcim sa konania vo veci. Žiadal súd, aby nepriznal nárok na náhradu trov konania z titulu, že zastavenie konania nezavinil žalobca a súd by mal zobrať do úvahy aj túto skutočnosť. Mal za to, že je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom priznanie trov žalovanému, ktorý zapríčinil konanie ako také, pretože ak by došlo k úhrade fakturácie zo strany žalovaného, ktorú vyfakturoval žalobca, tak by k súdnemu konaniu ako takému nedošlo. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku II. a nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje vo všetkých výrokoch za vecne správne. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami, skutkovými okolnosťami a procesnou stránkou veci. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku. Poukazoval na podané odvolanie žalobcu a ním uvedené tvrdenia o tom, že by žiadal žalobcu o strpenie, teda „aby počkal s vymáhaním pohľadávky“ sa nezakladajú na pravde. To, že žalobca podal žalobu oneskorene, nijako nesúvisí s akýmkoľvek konaním alebo nekonaním žalovaného pred podaním žaloby. Poukazoval na znenie § 256 ods. 1 CSP ako aj na judikáty týkajúce sa náhrady trov konania v prípade zastavenia konania. Dodal, že zastavenie konania sa posudzuje z procesného hľadiska a nie z hmotnoprávneho. Vo veci nenastala situácia, že by napr. žalobca pre správanie žalovaného vzal žalobu späť. Mal za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ani len to tvrdenie, podľa ktorého mal údajne žalovaný žiadať o strpenie s úhradou faktúry. Na preukázanie tohto tvrdenia neprodukoval žiadny dôkaz. Neurobil to preto, že žiadny takýto dôkaz neexistuje. Nesúhlasil s tvrdením, že „žalobca nezavinil zastavenie konania.“ Záverom uviedol, že obrana v súdnom konaní je právom žalovanej strany. Uplatnenie námietky premlčania je rovnako relevantným a zákonom stanoveným inštitútom hmotného práva, ktorý umožňuje účastníkovi sporového konania namietať voči žalobou uplatnenému nároku. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 CSP. Zároveň si uplatnil nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Predmetom odvolacieho konania a nosnou spornou otázkou bolo posúdenie, či v danom konaní súd prvej inštancie správne postupoval a rozhodol, keď rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Právna úprava náhrady trov zastaveného konania v citovanom ustanovení vyjadruje zásadu zodpovednosti strany sporu za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia možno posudzovať výlučne z procesného hľadiska, teda súd nemôže skúmať, či strana sporu svoje tvrdenie v spore preukázala alebo dôkazné bremeno neuniesla, pretože by posudzoval úspešnosť strán sporu v zastavenom konaní. Pre rozhodnutie o trovách zastaveného konania zásadne platí, že ak
žalobca vzal svoju žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť jeho trovy. Žalovanému vzniká povinnosť nahradiť trovy konania vtedy, ak po podaní žaloby konal v zmysle žalobného petitu, čím splnil to, čoho sa žalobca v konaní domáhal a v dôsledku jeho správania sa stala pôvodne dôvodne podaná žaloba pre žalobcu bezpredmetnou, nakoľko došlo k uspokojeniu jeho nároku. V takomto prípade sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania prezumuje, že žaloba bola podaná dôvodne a späťvzatie bolo spôsobené správaním žalovaného, ktorému sa pričíta procesné zavinenie zastavenia konania.
13. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie v danej veci poukazuje na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, konkrétne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/222/96 zo dňa 31.10.1996 v zmysle ktorého: „Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému.“
14. V predmetnom konaní žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu urobený podaním zo dňa 14.09.2021 vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Žalobca podaním zo dňa 18.10.2022 vzal žalobu späť celkom aj s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného.
15. Záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného práva mohol urobiť súd prvej inštancie len v konaní o veci samej. Žalobca však vzal svoju žalobu späť, preto akékoľvek tvrdenie žalobcu o dôvodnosti jeho nároku voči žalovanému je pre rozhodnutie o náhrade trov konania bez právneho významu, lebo zavinenie na zastavení konania môže súd posudzovať len z procesného hľadiska.
16. K skutočnosti tvrdenej žalobcom, že žalovaný žiadal žalobcu o strpenie s vymáhaním pohľadávky odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá na posúdenie otázky náhrady trov konania žiadny význam. Pokiaľ by odvolací súd mal prihliadať na túto skutočnosť, ako na okolnosť hodnú osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, odvolací súd zastáva názor, že táto žalobcom tvrdená skutočnosť nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorú by súd nemal žalovanému priznať náhradu trov zastaveného konania. Navyše žalobca túto skutočnosť ani nijako nepreukázal. Nenastala teda situácia, že by to bol žalovaný, ktorý by zavinil zastavenie konania, napr. tým, že by plnil žalobcovi v zmysle žalobného petitu, preto je potrebné procesnú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania pričítať výlučne len žalobcovi. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania protistrane, t. j. žalovanému.
17. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).