Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-43C/37/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E., I., pr. zast.: JUDr. Daniel Sadák, advokát, Židovská 5, Bratislava proti odporcovi: U.. Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E. I., zast.: Centrum právnej pomoci, IČO: 30798841, so sídlom Nám. slobody 12, Bratislava, o určenie výživného, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa od 1.2.2011 do 19.5.2011 v sume 80,- Eur mesačne.

Zročné výživné za obdobie od 1.2.2011 do 19.5.2011 v sume 219,02 Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným faxovým podaním tunajšiemu súdu dňa 1.2.2011 a doplnený písomným podaním doručeným 1.2.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť počínajúc dňom 1.1.2011 platiť navrhovateľovi výživné vo výške 350,- Eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci a súčasne žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom za mesiac január 2011 v sume vo výške 250,- Eur v dvoch mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je študentom X.. ročníka denného magisterského štúdia L. managementu Q. aktívne sa venuje ľudovému tancu, je zaradený do základnej zostavy vo folklórnom súbore P., s ktorým absolvoval zájazdy do E., Z. T., pričom uviedol, že všetky tieto aktivity financovala jeho matka. Z dôvodu, že životné náklady navrhovateľa ako študenta vysokoškoláka, ako aj náklady na samotné štúdium neustále narastajú, odporca si riadne neplní jeho vyživovaciu povinnosť a príjmy matky navrhovateľa nepostačujú na ich pokrytie v dostatočnom rozsahu, má navrhovateľ za to, že je dôvodné v súlade s ustanovením § 62 a nasl. Zákona o rodine požadovať od odporcu plnenie jeho vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania súčasne uviedol, že odporca je povinný si vyživovaciu povinnosť k nemu (navrhovateľovi) plniť v dôsledku dohody zo dňa 30.5.2009, ku ktorej došlo za prítomnosti matky a brata navrhovateľa a v zmysle ktorej sa odporca zaviazal, že bude navrhovateľovi posielať na účet mesačne výživné vo výške 266,- Eur, pričom odporca od júna 2009 do októbra 2009 uvedenú dohodu dodržiaval, avšak od novembra 2009 do februára 2010 platil už iba

sumu vo výške 200,- Eur mesačne, v marci 2010 sumu vo výške 100,- Eur mesačne, od apríla 2010 do decembra 2010 sumu vo výške 150,- Eur mesačne a v januári 2011 sumu vo výške 100,- Eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal, aby súd určil, že je povinný platiť navrhovateľovi výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, a to do 15. dňa v mesiaci vopred zaslaním k rukám navrhovateľa počínajúc dňom podania návrhu na začatie konania na súd. Súčasne požiadal o to, aby súd návrh v časti zaplatenia nedoplatku na výživnom za mesiac január 2010 vo výške 250,- Eur zamietol. Odporca uvedené odôvodnil tým, že po rozvode manželstva s matkou navrhovateľa dobrovoľne prispieval na výživu navrhovateľa a to tak, ako je uvedené v návrhu na začatie konania. Od 1.1.2010 však rozviazal pracovný pomer a od uvedeného dátumu je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) ako nezamestnaný, pričom dávka v nezamestnanosti vo výške cca XXX,- Eur mu bola priznaná po dobu 6 mesiacov, t. j. do 30.6.2010 a od tejto doby nemá žiaden príjem a žije z ušetrených peňazí. Odporca ďalej uviedol, že aj napriek zlej finančnej situácii platí navrhovateľovi jednak výživné vo výške 150,- Eur mesačne, taktiež faktúry za používanie mobilného telefónu vo výške 20,- Eur mesačne a rovnako tak prispieva na nájomné v byte, ktorý má k dispozícii v plnom rozsahu navrhovateľ ako aj jeho matka sumou vo výške 44,50 Eur mesačne. Odporca má za to, že nakoľko má navrhovateľ skončiť školu v máji 2011, nevzniknú mu ďalšie náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole a bude sa môcť aj zamestnať. Zároveň uviedol, že matka navrhovateľa je zamestnaná vo firme Z. s mesačným príjmom vo výške približne X.XXX,- Eur a navrhovateľ v čase vyjadrenia sa k návrhu na začatie konania pracuje na dohodu vo farmaceutickej firme Z. s mesačným príjmom cca XXX - XXX Eur. V uvedenom vyjadrení si odporca vyčíslil svoje mesačné náklady na zabezpečenie základných potrieb sumou približne vo výške 444,50 Eur, v dôsledku čoho poukázal na to, že konanie navrhovateľa vo veci určenia výživného sumou vo výške 350,- Eur mesačne považuje za konanie odporujúce dobrým mravom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -18 zo dňa 22.1.2010, právoplatným dňa 29.1.2010, potvrdením L. managementu Q. D. v I. o návšteve školy, rodným listom navrhovateľa, výpisom z obchodného registra spoločnosti C-Group s.r.o., vyčíslením nákladov navrhovateľa na č. l. 55-56, podaním matky navrhovateľa na č. l. 59-62, potvrdením o príjme navrhovateľa zo dňa 18.10.2011, potvrdeniami o príjme navrhovateľa v spoločnosti Z. na č. l. 64-67, potvrdením ÚPSVaR zo dňa 8.4.2011 o evidencii odporcu v evidencii uchádzačov, potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 7.4.2011 o vyplatených dávkach v nezamestnanosti odporcovi, jednotlivými príkazmi o úhrade výživného odporcom navrhovateľovi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli na č. l. 20-23, príkazom na úhradu príspevku na bývanie, jednotlivými príkazmi na úhradu faktúr za používanie mobilného telefónu, príkazom na úhradu dane za byt a životnej poistky navrhovateľa ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -18 zo dňa 22.1.2010, právoplatným dňa 29.1.2010, bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené.

Na pojednávaní konanom dňa 5.9.2011 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že s odporcom sa pokúsili o mimosúdnu dohodu, čo však zástupca odporcu odmietol, keďže navrhovateľ požaduje neprimerané výživné vzhľadom na to, že odporca je nezamestnaný a navrhovateľ už ukončil vysokoškolské štúdium, v súčasnosti už pracuje v riadnom pracovnom pomere a jeho príjem je vyšší ako príjem odporcu. Právny zástupca navrhovateľa zároveň potvrdil, že navrhovateľ dňa 19.5.2011 ukončil štúdium na vysokej škole a zamestnal sa.

Zástupca odporcu žiadal, aby súd návrh ako nedôvodný zamietol a poukázal na to, že odporca prispieval dobrovoľne na výživu navrhovateľa v rámci svojich príjmových pomerov.

Odporca potvrdil, že na výživu svojho plnoletého syna prispieval v zmysle ich dohody tak, ako uviedol vo svojom návrhu. Posledný príspevok na výživu navrhovateľa pritom uhradil dňa 15.2.2011, a to za marec 2011 vo výške 150,- Eur, rovnako aj posledný poplatok za bývanie v sume 44,80 Eur, Posledný poplatok za užívanie mobilného telefónu navrhovateľa uhradil v máji 2011. Od júna 2011 už navrhovateľovi

žiadnym spôsobom neprispieva. Tvrdil, že k skončeniu pracovného pomeru so spoločnosťou S., a.s., kde pracoval ako riaditeľ úseku služieb, došlo dohodu iniciovanou ním samotným, nakoľko po výmene vedenia firmy sa situácia a atmosféra vo firme stala nepriaznivou a nazdával sa, že si nové zamestnanie ľahko nájde, v čom sa však mýlil a doposiaľ napriek jeho snahe zamestnanie zatiaľ nenašiel.

Právny zástupca navrhovateľa síce tvrdenie odporcu o úhrade výživného dňa 15.2.2011 potvrdil, avšak namietal, že odporca nikdy nehradil výživné vopred, ale vždy za daný mesiac, alebo neskôr. Ohľadom príspevku odporcu na bývanie za navrhovateľa uviedol, že ide o výdavok vyplývajúci mu z jeho spoluvlastníckeho podielu k bytu, v ktorom býva navrhovateľ.

Z výpovedí účastníkov a z listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľ bol v čase podania návrhu študentom vysokej školy, v priebehu konania - dňa 19.5.2011 ukončil štúdium a od augusta 2011 je zamestnaný v spol. U. U. S. T., s.r.o., kde jeho priemerný príjem činí XXX,XX Eur mesačne netto. Stále žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej príjem v danom období činil XX.XXX,XX Eur, t. j. mesačne priemerne vo výške X.XXX,XX Eur. Súd z Potvrdenia spoločnosti Z. zistil, že navrhovateľ si od januára 2009 do júla 2011, teda aj v čase rozhodnom privyrábal brigádnicky, od februára do mája 2011 činil jeho príjem celkovo XXX,XX Eur netto, t. j. mesačne priemerne vo výške 214,10 Eur netto.

Odporca žije s priateľkou v jej byte, na bývanie prispieva sumou vo výške 70-80 Eur mesačne. Od 1.1.2010 je nezamestnaný, podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 7.4.2011 mu bola v období od 1.1.2010 do 30.6.2010 vyplatená dávka v nezamestnanosti celkovo vo výške 3.641,40 Eur, t. j. mesačne priemerne vo výške 606,90 Eur. V súčasnosti nie je v evidencii žiadateľov ani poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, aktívne si hľadá zamestnanie.

Podľa o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa veta prvá pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa veta prvá a druhá právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa (ďalej len „“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Výživným sa rozumie súhrn zákonom upravených práv a povinností špecifických osôb pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných (hmotných a kultúrnych) potrieb v materiálnej aj nemateriálnej sfére, predovšetkým výživy, ošatenia, bývania, starostlivosti o zdravie, potrieb vzdelania, výchovy, kultúrneho a športového vyžitia, záujmov. Plnením vyživovacej povinnosti nie je len peňažné plnenie, ale aj osobná starostlivosť, poskytovanie bývania, vecné plnenia. V prípade rozhodnutia súdu je vždy vyjadrená v peňažnej podobe.

Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Tento ich záväzok pritom nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t. j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

Zánik vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť). Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, pričom ide najmä o situáciu, keď dieťa získava pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, či podnikateľskej činnosti a pod. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium.

Rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa tak môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je úmerná životnej úrovni rodičov. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne (v súčasnosti nie je nezvyklým javom ani migrácia za prácou) so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. Je však potrebné aj v danom prípade pripomenúť, že neprehliadnuteľnou spoločenskou realitou u nás je nárast spotreby. Zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajúc z kritéria odôvodnenosti potrieb, odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. Odôvodnené potreby je teda vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov.

Kritérium dobrých mravov sa preskúmava len pri plnoletých deťoch. Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Ich obsah spočíva

vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného.

V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný a preto mu vyhovel len sčasti a vo zvyšku ho ako nedôvodný zamietol.

V konaní mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi v čase odo dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. odo dňa 1.2.2011, do ukončenia sústavnej prípravy navrhovateľa na výkon budúceho povolania dňa 19.5.2011, trvala. Súd deň 19.5.2011 posúdil ako deň, od ktorého navrhovateľ nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, tým že ukončil vysokoškolské štúdium. Súd poukazuje aj na to, že už jeho brigádnická činnosť, aj keď vykonávaná počas štúdia, napĺňala požiadavku trvalosti, keďže mal možnosť získavania pravidelného príjmu. Vychádzajúc z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov, keď vyživovacia povinnosť ich zaťažuje oboch, mal súd preukázané, že všetky odôvodnené potreby navrhovateľa boli i v čase rozhodnom plne uspokojované a úmerné životnej úrovni rodičov, keď súd zohľadnil výšku príjmu matky navrhovateľa, jeho príjem pochádzajúci z brigádnickej činnosti, a v neposlednom rade aj dobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti odporcu. Odporca, vychádzajúc zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, prispieval navrhovateľovi na základe ústnej dohody zo dňa 30.5.2009, v období od júna 2009 do októbra 2009 sumou vo výške 266,- Eur mesačne, v období od novembra 2009 do februára 2010 sumou vo výške 200,- Eur mesačne, v marci 2010 sumou vo výške 100,- Eur, v období od apríla 2010 do decembra 2010 sumou vo výške 150,- Eur mesačne a v januári 2011 sumou vo výške 100,- Eur. Odporca tiež súdu preukázal predložením príkazu na č. l. 23, druhá strana, že dňa 15.2.2011 uhradil titulom výživného sumu vo výške 150,- Eur, čo nerozporoval ani navrhovateľ. Súd pri určení výšky výživného však prihliadol aj na to, že odporca je nezamestnaný a žije len z úspor, pričom zamestnanie stratil v dôsledku vlastného nepremysleného rozhodnutia. Je totiž zrejmé, že odporca vo veku XX . rokov, hoci bez zdravotných ťažkostí, je veku blízkeho dôchodkovému, a i keď je vysokoškolsky vzdelaný so získanou praxou a možnosti pracovného uplatnenia sú v regióne hlavného mesta postačujúce, je už takmer dva roky bez príjmu, a to aj napriek preukazovanej snahe zamestnať sa. O jeho nepriaznivej sociálnej situácii svedčí aj rozhodnutie Centra právnej pomoci, ktorým bol odporcovi priznaný nárok na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci. Súd vo zvyšku návrh na určenie výživného s ohľadom na uvedené zamietol, keď v danom prípade uplatnil kritérium rozporu s dobrými mravmi, nakoľko má za to, že celkové príjmové a majetkové pomery oprávneného aj v čase jeho prípravy na budúce povolanie prevyšovali majetkové pomery povinného. Na osobnú starostlivosť vzhľadom na vek navrhovateľa v danom prípade nemožno prihliadnuť. Súd rovnako zamietol návrh navrhovateľa v časti povinnosti odporcu zaplatiť nedoplatok na výživnom za mesiac január 2011 v sume 250,- Eur s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako nedôvodný.

Nakoľko však vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá až do doby, kým nie sú schopné sa samé živiť, ako aj s prihliadnutím na schopnosti a možnosti odporcu, najmä s ohľadom kritérium potencionality jeho príjmov a na odôvodnené potreby navrhovateľa rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou vo výške 80,- Eur mesačne, a to od 1.2.2011 do 19.5.2011. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti odporcu súd určil v zmysle citovaného ust. veta druhá , keďže návrh hoci odoslaný faxom dňa 31.1.2011 bol súdu doručený dňa 1.2.2011. Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie ( ). Zročné výživné za obdobie od 1.2.2011 do 19.5.2011 predstavuje celkovo sumu 219,02 Eur, po zohľadnení odporcom uhradenej sumy výživného 150,- eur za mesiac február 2011, ktorú zaplatil dňa 15.2.2011 (3 mesiace x 80,- eur = 240,- eur; 80,- eur : 31 dní x 19 dní = 49,02 eur; 240,- eur + 49,02 eur = 289,02 eur - 70,- eur = 219,02 eur). Sumu zročného výživného súd v zmysle ust. veta druhá odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie o určenie výživného je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v platnom znení.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().