Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_3T-60-2009.pdf
PDF · 145.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/60/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2011 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného N. Š. a spol. stíhaného pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a iné takto
rozhodol:
Obžalovaný N. Š. S. B. H. X. , nar. XX.XX.XXXX vo T., trvale bytom T. - Z., H. D. XXX/X,
j e v i n n ý ,
že dňa 14.08.2005 okolo 17.30 hod vo T. na ulici S. A. XXXX/X v priestoroch rodinného domu majiteľa P.. N. C., nar. XX.XX.XXXX po predchádzajúcom konflikte poškodeného s N. Š. st., nar. XX.XX.XXXX ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel najmenej jedenkrát päsťou do tváre, pričom mu spôsobil zranenia, a to pomliaždenie ľavej strany tváre a spánkovo-čeľustného kĺbu s podkožnou krvnou podliatinou a pomliaždenie ľavého zápästia, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť s dobou liečenia v trvaní 14 dní.
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. i/, j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 3, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1, 2 Tr. zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 1, 2 Tr. zákona súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen 3T 201/2007 zo dňa 05.05.2008, ktorým bol obžalovanému N. Š. ml. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
nepodmienečne do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a to vo výroku o treste u obžalovaného Vladimíra Špana ml.
Ostatné výroky v rozsudku Okresného súdu Zvolen 3T 201/2007 zo dňa 05.05.2008 ostávajú týmto nedotknuté.
N a p r o t i t o m u :
Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného I N. Š. st., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T., H. D. XXX/X a obžalovaného III C. Š., nar. XX.XX.XXXX vo T., trvale bytom K., Q. XX spod obžaloby pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 14.08.2005 okolo 17.30 hod vo T. na ul. S.. A. XXXX/X prišli ku bráne rodinného domu majiteľa P.. N. C., nar. XX.XX.XXXX a keď tento otvoril bránu, natlačili sa do oploteného dvora a následne N. Š. ml. kopol do uzavretých dverí rodinného domu, načo im P.. C. povedal, aby z jeho pozemku odišli, čo neuposlúchli, pričom N. Š. ml. vytrhol P.. C. kľúče od domu, odomkol dvere a spolu s N. Š. st. vtlačili P.. C. aj napriek jeho protestom do domu, kedy C. Š. zostal na dvore pred domom a keď chcel P.. C. privolať políciu, tak mu N. Š. st. vyrazil z ruky telefón a N. Š. ml. ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel dvakrát päsťou do tváre, po čom P.. C. spadol na zem, pričom mu spôsobil zranenie a to pomliaždenie ľavej strany tváre a spánkovo čeľustného kĺbu s podkožnou krvnou podliatinou a pomliaždenie ľavého zápästia, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 14 dní, kde po tomto útoku všetci traja páchatelia z miesta činu odišli,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní I, III trestne stíhaní.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 08.04.2009 obžalobu celkovo na 3 obžalovaných, a to N. Š. st., nar. XX.XX.XXXX (pôvodne obžalovaný I), N. Š. ml., nar. XX.XX.XXXX (pôvodne obžalovaný II) a C. Š., nar. XX.XX.XXXX (pôvodne obžalovaný III).
Obžalovaný I N. Š. st. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.03.2011 urobil vyhlásenie o nevine a vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 32-33, kde vypovedal, že poškodený P.. C. je jeho zaťom, ktorý týral jeho dcéru E., ktorá je jeho manželkou. Do ich vzťahov sa nemiešal až do dňa 14.08.2005, keď jeho dcéra bola v meste, kde sa náhodne stretla s poškodeným, s ktorým už nežije pod jednou strechou a ten ju hrubo fyzicky napadol, načo prišla k nemu domov a prosila ho, aby išiel poškodenému dohovoriť. Obžalovaný I uviedol, že s ním išli aj ostatní dvaja obžalovaní, ktorých on pozval, lebo sa bál, aby nebol napadnutý. Po tom, ako zazvonil pri bráne, prišiel poškodený, sám odomkol bráničku, pozval ich do vnútra, za nimi ju zamkol. Obžalovaný I chcel, aby si veci s poškodeným vyriešili, pričom poškodený otvoril vchodové dvere kľúčom, pozval ich dnu. Obžalovaný I povedal synovi C., aby zostal vonku s vnukom Z. a preto dovnútra vošiel len on, poškodený a syn N., prvý vošiel dnu poškodený. Po tom, ako mu vytýkal jeho správanie, ho poškodený napadol úderom päsťou do ľavého oka, načo ho reflexne od seba odstrčil, on spadol na chrbát. Obžalovaný I hovoril obžalovanému II, aby sa ho ani nedotkol. Potom poškodený dvere otvoril, obžalovaný I sa umýval v kúpeľni, syn N. vyšiel na dvor a poškodený zamkol dvere zvnútra. Keď obžalovaný I vyšiel z kúpeľne, nemohol sa z domu dostať von, preto zobral mobil a snažil sa privolať políciu, čo sa mu však z dôvodu, že bol rozrušený nepodarilo a preto políciu privolal poškodený na jeho požiadanie. Polícia prišla a skonštatovala, že sa nejedná o porušovanie domovej slobody. Ďalej obžalovaný I uvádzal, že nie je pravdou, že by sa poškodenému vytrhli kľúče od domu, stále ich mal u seba, odomykal aj bránu dvora, aj vchodové dvere. Pokiaľ uvádzal, že poškodený spadol na chrbát, tak nevidel na ňom žiadne zranenia ani krv. Jediná krv, ktorá tiekla, bola len obžalovaného I. Fyzický kontakt medzi obžalovaným II a poškodeným nebol, obžalovaný II nechytil ani jeho, ani poškodeného. Poškodený až po 5 dňoch išiel k lekárovi s tým, že je zranený a dal si maródku 14 dní. Obžalovaný I na miesto samé nešiel z dôvodu, že by chcel niekoho napadnúť, on tam
išiel zachraňovať manželstvo svojej dcéry s poškodeným, hoci on osobne za to manželstvo nebol. Keď tam prišli policajti, tak sa ich vypytovali na priebeh udalostí, následne ich rozpustili, policajti to vtedy riešili ako priestupok poškodeného a pravdepodobne dostal aj 300 korunovú pokutu. Pri samotnom skutku, ktorý sa mal odohrať vo vnútri domu nebola prítomná ani jeho dcéra, ktorá sa tam vtedy vôbec neobjavila v čase skutku a obžalovaný III zostal len na dvore pred domom a do domu vôbec nevošiel. Pokiaľ sa otvárala bránička a vchodové dvere do domu, použili sa kľúče z jedného zväzku, na tomto zväzku bolo veľa kľúčov a tieto mal k dispozícii poškodený. Ani on, ani synovia nemali v čase skutku kľúče od brány, ani od vchodových dverí. Obžalovaný I si nepamätá, či tesne po skutku v priebehu nejakého týždňa mu poškodený volal alebo posielal SMS, on mu určite nevolal, ani SMS neposielal.
Na základe žiadosti obhajcu obžalovaného I, aby obžalovaný I uviedol na fotografiách (č.l. 143-148 spisu), kde bol napadnutý poškodeným, obžalovaný I uviedol, že pokiaľ sa týka fotografie č. 6 v spise na č.l. 145, poškodený vtedy stál až hore na podeste, teda na poslednom schode, on stál asi v prostriedku na druhom schode od vrchu a syn N. stál za ním, vtedy došlo k spomínanému napadnutiu jeho osoby zo strany poškodeného. Obžalovaný I sa nevie vyjadriť k fotografii č. 12, kde by mal byť údajne podľa fotodokumentácie červený fľak na stene v ekonomickom úseku č. 2, keďže pri tejto ohliadke miesta činu nebol. Na prízemí sa nachádzali len kancelárske priestory, kancelárie boli najmenej 2, možno aj 3. Šírka schodiska, ktorá sa nachádza na fotografii č. 6, je asi 1,20 metra, šírka podesty je asi 2,40 metra. Pokiaľ sa jedná o dĺžku priestoru medzi vchodovými dverami a prvým schodom, je to možno 1 až 1,20 metra. Dvere sa otvárajú smerom dovnútra. Od vchodových dverí, aj od bráničky boli fabkové kľúče. Zo strany poškodeného ani raz neprišla taká výzva, že by mali opustiť jeho pozemok. Pokiaľ sa týka volania polície, tak jeho syn určite volal z mobilu a vtedy stál na podeste, ale viac smerom doľava, čo na fotografii č. 6 nie je vidieť. Obžalovaný I sa bol umyť v kúpeľni, ktorá sa nenachádza na fotografii č. 6, ide sa k nej z podesty smerom doprava. Dvere do tej kúpeľne však na tejto fotografii nevidno.
Obžalovaný II N. Š. ml. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný. Ďalej uviedol, že keď tam mal ísť, ani nevedel, prečo tam idú, len to tušil, zrejme asi preto, že poškodený mal napadnúť jeho sestru. V tom čase doma nebol, bol u susedov a bol volaný otcom. Keď nastúpil do auta, tak jeho brat v aute už bol a nepamätá si, či bol prítomný pri rozhovore jeho brata s jeho otcom. Pri odstraňovaní rozporov čítaním výpovede z č.l. 39 obžalovaný 2/ uviedol, že si už na tú situáciu jednoducho nepamätá. Pokiaľ prišli k rodinnému domu, zazvonili pri vonkajšej bráne, prišiel poškodený, túto bránu odomkol, lebo bola zamknutá, kľúče mal on, po jeho pozvaní vošli dnu, poškodený za sebou zamkol bránu a chcel sa rozprávať s otcom na dvore, s čím otec nesúhlasil a preto poškodený smeroval k vchodovým dverám domu, tieto odomkol, keďže na dverách je guľa, do domu vošli traja v poradí: poškodený, otec a on. Brat C. zostal vonku so synom poškodeného Z.. Ako vošli do domu, tak hneď za dverami je pár schodov, pričom poškodený stál na poslednom schode, jeho otec niekde v polovici na schodoch a on na schodoch ešte nestál. Pri rozhovore poškodený zaútočil na otca a udrel ho päsťou do tváre. Po tomto útoku on otca obehol a vstúpil medzi nich v úmysle zabrániť poškodenému, aby ďalej napádal jeho otca. Obžalovaný II si nepamätá, či sa jeho otec nejakým spôsobom bránil, avšak počas celého incidentu stáli aj poškodený aj jeho otec na nohách. Následne nato sa išiel otec umyť do kúpeľne, ktorá je za podestou smerom doprava, keďže mu z nosa tiekla krv. Až keď sa otec umyl, tak sa volala polícia, on volal ako prvý z mobilu, ale nedovolal sa, následne nato volal aj poškodený, pravdepodobne z mobilu, ktorý mal pri sebe, ešte z vnútorných priestorov domu. Vyšli vonku, pretože vonku sa dalo dostať, dvere neboli uzamknuté a je tam len kľučka. Na dvore bol chvíľu sám a vzápätí vyšiel poškodený s jeho otcom von.
Pokiaľ sa čítala výpoveď obžalovaného II z č.l. 39 ohľadom útoku poškodeného na otca obžalovaného, obžalovaný II uviedol, že si to už presne nepamätá, je to dlhá doba a pokiaľ bol vypočúvaný dňa 30.01.2007, vypovedal pravdu. Pamätá si len na to, že prišli policajti, vstúpili aj do dvora a niečo sa pýtali poškodeného. Pokiaľ sa týka kľúčov, ktorými odomkol poškodený bránu a vchodové dvere, jednalo sa o zväzok väčšieho počtu kľúčov. Keď vchádzali na dvor, poškodený nevyslovil žiaden protest proti ich vstupu a nepamätá sa, či poškodený v následnom období ich vyzval na opustenie pozemku. Poškodený nemal žiadne zranenia ani na tvári a ani nevidel žiadne stopy jeho krvi. Krvácal len jeho otec. Na záver výpovede obžalovaný II poprel, že by kopol do uzavretých dverí domu.
Obžalovaný III C. Š. uviedol, že skutku predchádzala okolnosť fyzického napadnutia jeho sestry poškodeným, pričom on osobne bol prítomný a udialo sa to tak, že sestra s ním priviezla svojho syna, aby ho dala poškodenému, keď zastala na ulici, mala otvorené okienko na svojej strane, vtedy k nej pristúpil poškodený, vyfackal ju a vyťahal za vlasy a kým on stihol na to zareagovať, tak zobral z auta svojho
syna a odišiel do vnútra za bránu. On sa so sestrou vrátil domov, vtedy tam doma bol otec s mamou a povedali im, čo sa stalo. Otec sa rozhodol, že pôjde za poškodeným, požiadal jeho, aby išiel s ním, cestou zobrali obžalovaného II, ten sa v tom čase nachádzal asi pri dome v dielni. Otec mu povedal o celom skutku napadnutia sestry a požiadal ho, aby išiel s ním, že sa chce s poškodeným rozprávať. Keď tam prišli, tak neskúšali, či je brána otvorená, hneď zazvonili a v tom čase aj videli syna poškodeného, ktorý pobehoval po dvore. Prišiel poškodený, odomkol bránu, ktorá bola zamknutá, pustil ich dnu, dvere zase zamkol a pokračovali smerom k rodinnému domu. Medzi poškodeným a otcom nastala slovná výmena názorov, pričom otec povedal, aby sa to išlo riešiť dovnútra. Otec ho požiadal, aby ostal vonku so synom poškodeného. Na vchodových dverách domu bola guľa, dvere otvoril poškodený, za ním vošiel otec a následne brat, dvere ostali otvorené a cez tieto dvere počul hlavne zvýšený hlas poškodeného, počul aj hlas otca a vie, že po chvíli vyšiel vonku brat, za ktorým sa dvere zavreli. Brat vtedy telefonoval na políciu, prvýkrát sa nedovolal a hneď následne druhý pokus bol úspešný. Potom s ním komunikoval o tom, čo sa udialo vo vnútri, povedal mu, že poškodený mal otca trafiť na nos. Pokiaľ zvýšeným hlasom hovoril poškodený, jednalo sa väčšinou o nadávky na sestru. Následne prišli policajti, obžalovaný III predpokladá, že bránu im otvoril poškodený. Pokiaľ má špecifikovať časové obdobie od vtedy, ako všetci traja vošli dovnútra a ako sa brat vrátil, neoblo to nejaké dlhé obdobie, možno nejakých 5 minút. Po tom, ako sa dvere zavreli, znútra už nič nepočul. Medzitým, ako sa dvere zavreli a prišli policajti, ubehlo nejakých 10 minút a až potom, keď prišla polícia, tak poškodený alebo otec vyšli vonku. Odvtedy, čo brat vyšiel vonku z domu, sa do domu nevrátil. Pokiaľ sa týka kľúčov, ktorými mal odomkýnať bránu a rodinný dom, tak sa jednalo o zväzok väčšieho počtu kľúčov, tieto mal stále k dispozícii poškodený, aspoň dovtedy, kým to videl. Počas toho, ako boli vo vnútri, poškodený nevyslovil žiaden protest proti ich prítomnosti. Brat určite do vchodových dverí domu nekopal.
Poškodený P.. N. C. uviedol, že niekedy v polovici augusta 2005 mu obžalovaní zazvonili na zvonec, išiel smerom k bráničke s maloletým synom na rukách, ešte predtým, ako bránu odomkol, mu obžalovaný I povedal, že sa chcú porozprávať. Bráničku odomkol kľúčmi a aj vtedy mal ešte syna na rukách, všetci traja sa vovalili dnu ako veľká voda a keď už asi všetci boli dnu, tak obžalovaný I povedal, že sa idú porozprávať. Poškodený s tým súhlasil a ponúkol im rozhovor na dvore, dokonca si asi sadli aj za stôl. Prebehol medzi nimi hlučný rozhovor, načo obžalovaný I povedal, že idú dnu, s čím on nesúhlasil a ten hlučný rozhovor trval asi 20-30 sekúnd. Nato obžalovaný II kopol do dverí rodinného domu, vtedy poškodený povedal: vypadnite z dvora preč. Vtedy keď povedal, aby opustili pozemok, tak jeho syna mal na rukách C. a ten sa aj pobral z dvora smerom k bráne aj s dieťaťom na rukách, načo sa ho poškodený spýtal, že kde nesie dieťa. Poškodený za ním bežal a asi 5 metrov pred východom z pozemku ho dobehol a pýtal sa, kde nesie dieťa. Nato ho dobehli N. Š. starší a N. Š. mladší. Každý z nich ho z jednej strany chytil za jednu ruku, stáli v podstate vedľa neho, začali ho namykávať a niekto z nich kričal: Ideme sa rozprávať, a začali ho ťahať smerom do dvora. Nato on povedal, že dobre, ale len vonku pri stole. Ako išli k stolu, tak ho stále držali za tie ruky, znovu vznikla debata o tom, že chceli ísť dnu, nato mu obžalovaný II N. Š. mladší vytrhol kľúče od domu. Do domu ho natlačili obžalovaní I, II s tým, že N. Š. starší ho tlačil zozadu a obžalovaný II N. Š. mladší ho ťahal spredu. Keď už boli vo vnútri, tak povedal, že sa idú rozprávať na sekretariát, resp. na obchodný úsek, čo bola druhá miestnosť pri vchode do domu. Vtedy všetci stáli na podeste. Poškodený zabočil do prvej miestnosti na obchodný úsek a v tejto miestnosti začali do neho slovné ataky a začali doňho aj sácať, tento rozhovor sa mu nepáčil a preto povedal, že aby išli preč, že zavolá políciu a toto aj chcel urobiť. Vtedy mu obžalovaný I vyrazil telefón z ruky, začali sa namykávať a vtedy ho N. Š. mladší udrel päsťou asi ľavej ruky, niekde do oblasti pravého líca, načo sa zobral, že pôjde na sekretariát a že zavolá políciu. Z miestnosti odišiel preč ako prvý a chodbou išiel na sekretariát. Počas cesty ho namykávali a nevie, či niekoho v sebaobrane vtedy neudrel, ale zvlášť nejak ho udrieť nemohol, lebo mal zlomenú ruku. Nato ho priamo vo dverách sekretariátu napadol N. Š. mladší, udrel ho päsťou do tej istej časti líca ako predtým, spadol asi na chrbát, potom si na neho kľakol, nato ho odtiahol od neho jeho otec a povedal: Už nebi, ideme preč. Obaja odchádzali smerom preč, bola krátka hádka na podeste, on sa na tej podeste snažil dovolať políciu, mal však poškodený mobil, tak obžalovaný II vybehol von, on dvere zamkol a zostal vo vnútri len s obžalovaným I, vrátil sa na sekretariát, odtiaľ zavolal políciu. Medzitým zamkol vchodové dvere zvnútra. Zvonku do dverí domu kopal obžalovaný II a to, aby do dverí nekopal, mu hovoril jeho otec. Poškodený s obžalovaným I čakali vo vnútri na príchod polície. Polícia prišla tak možno za polhodinu, musí byť o tom nejaký zápis. Polícia nemusela zvoniť, pretože vchodová bránička bola otvorená, pred domom vtedy stáli obžalovaní II a III s jeho synom. Policajti zazvonili alebo zaklopali na dvere domu, vošli dovnútra, popísali im to, ako sa to stalo. Poškodený sa domnieva, že policajti im povedali, aby sa išli dať ošetriť. Ešte sa ho pýtali, že čo s tými dverami, on ani nechcel, aby mu to nejakým spôsobom napravili, len aby odišli preč. Pokiaľ sa týka
obžalovaného III, tak tento bol stále s jeho synom a vo vnútri rodinného domu nebol. Po napadnutí mal opuch v časti líca pravého ucha, trochu mu z pravého ucha išla krv, hučalo mu v ušiach a napuchla mu ľavá ruka, ktorú mal predtým zlomenú. Prvá výzva na opustenie pozemku bola až po tom, čo obžalovaný II začal kopať do dverí. Bránička bola určite zamknutá, vždy ju zamkýna a bráničku po tom, ako ho vtlačili dnu, nezamkol. Kľúče mal však stále u seba, prišiel o ne až keď sa druhýkrát vrátili k tomu stolu a vytrhol mu ich obžalovaný II. Jednalo sa o hrču kľúčov, kľúč od bráničky je rozdielny od toho, ktorý je vo vchodových dverách domu. Do domu bol väčší podlhovastý kľúč, rozdiel medzi nimi bol zjavný. Pokiaľ sa namykávali pre sekretariátom s obžalovaným I, tak ani jeden z nich dvoch nespadol na zem. Na nikom si nevšimol žiadne zranenia, ani krv. Tento hlučný rozhovor, ktorý sa odohral na dvore, mohol počuť sused, ktorý v tom čase bol na dvore aj s manželkou a nejakou susedou, boli to susedia Š.. Delí ich len plot, potom je ešte nejakých 5 metrov nejaká vegetácia a oni sedeli vonku pri stole. Je pravdou, že v ten deň na ošetrenie nešiel, lebo mal u seba dieťa, išiel po nejakom čase, asi po týždni na podnet Z.. K., doporučil mu ísť na chirurgickú ambulanciu a odtiaľ ho poslali na ušné. Nevie, v ktorej ruke kľúče držal, predpokladá, že v pravej, keďže je pravák. Keď obžalovaní zazvonili, bráničku odomkol, kľúče zo zámku vytiahol a v čase, keď ho tlačili do vnútra, kľúče mal už v ruke. Pokiaľ mu boli kľúče vytrhnuté obžalovaným II, tento domkol vchodové dvere do domu, poškodený si dokázal rukou ešte kľúče zo zámku vchodových dverí vytrhnúť. V čase, keď vošli dovnútra rodinného domu, mal kľúče v ruke. Pokiaľ sa týka prvotného útoku obžalovaného II na jeho osobu v priestoroch obchodného úseku, boli všetci traja dnu a nikto nebol na chodbe. Poškodený stál pri veľkej pracovnej doske, ktorá je asi 2 metre od dverí, tá pracovná doska má rozmery asi 2 x 2 metre. Všetci stáli pri rohu tejto dosky. Poškodený trvá na tom, že keď začali konflikty, tak mu obžalovaný I vyrazil z ruky telefón a druhý ho udrel. Je pravdou, že do spisu predložil osobne 3 čestné prehlásenia osôb Š., Š.P., K.. Žiadal od suseda Š., či mu k tomu niečo vie potvrdiť, čestné vyhlásenie svedka K. vzniklo tak, že sa stretli sused Š. s ním, pričom svedok K. ho išiel ošetriť a on im vlastne hovoril, že čo sa stalo, že ho udali. Š. na to povedal, že ako by to mohli urobiť, že to je scestné s týmito rukami. Čestné prehlásenie od svedka Š. získal tak, že on mu bol opravovať dvere. Čestné prehlásenia dostal postupne, dokonca Š. posielal mail v znení, v akom to malo byť, ústne si to predtým prekonzultovali a originál mu dal vo T. a s niekým dokonca bol aj u lekára. Š. sa stretol so K. vtedy, keď ho bol K. pozrieť. Poškodený uviedol, že bol prítomný pri ohliadke dňa 01.02.2006, ale sa nevie vyjadriť k tomu, či nejaké veci pri tej ohliadke ukazoval. Poškodený predpokladá, že keď tam tiekla krv, tak na stenách nejaká krv byť musela. Nevie, koho krv tam bola, tvrdí, že krvácal on, obžalovaný I zase tvrdí, že krvácal on. Poškodený predpokladá, že keď to polícia nafotila, že tam nejaká krv bola, no nevie, koho je tá krv. Nevie sa vyjadriť, ktorá časť ucha mu krvácala, je to v lekárskom zázname. Pokiaľ obhajca namietal, že žiadna krv nebola zistená v lekárskej správe z ošetrenia dňa 19.08.2005, poškodený uviedol, že k doktorovi nechodí špinavý, to znamená že sa umyl. Bol u Z.. Q., ktorý ho ošetril a poslal ho k Z.. F. na krčné. Nevie, čo u nej hovoril a nevie vyjadriť k tomu, či sa pred policajtmi vyjadroval ohľadom zranenia nosa pred podaním trestného oznámenia dňa 13.10.2005.
Znalec MUDr. Jaroslav Grega na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 24 z roku 2006, ako aj jeho doplnku, kde konštatoval, že zranenie tváre a zápästia poškodeného vzniklo tupým plošným úderom elastického telesa vedeným strednou intenzitou. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o ruku zovretú v päsť alebo dolnú tvrdú časť dlane, kde sa nachádzajú zápästné kostičky. Charakteristiky zranení popísané ošetrujúcim lekárom Z.. Y.. Q. v jeho lekárskej správe zo dňa 19.08.2005 zodpovedajú údajom v jeho výpovediach zo dňa 10.01.2006 a 16.02.2006. Usudzuje to z toho dôvodu, že nedošlo k poškodeniu kožného krytu ani k žiadnej rane. Došlo len k zmliaždeniu mäkkých tkanív na popísaných miestach a k podkožnému krvnému výronu. Jedná sa o špecifikáciu poranení na hlave. Ku skutku došlo dňa 14.08.2005, teda len niekoľko dní po tom, čo bola poškodenému sňatá sadrová imobilizácia na znehybnenie ľavého zápästia, pričom túto imobilizáciu mal pomerne dlho, viac ako 6 týždňov, kedy mu bola diagnostikovaná zlomenina člnkovitej kosti na ľavej ruke. Každé dlhotrvajúce znehybnenie či už hornej alebo dolnej končatiny spôsobí obmedzenie pohyblivosti v príslušnom najbližšom kĺbe, na odstránenie týchto prejavov sa doporučuje postupná šetrná rehabilitácia. Toto zapísal do správy aj Z.. K., keď mu skladal sadru. Bolo tu uvádzané, že došlo k pádu poškodeného na zem a samotný poškodený aj uvádzal ťahanie za končatiny, teda aj ľavú a znalec je toho názoru, že či už ťahaním v oblasti zápästia alebo pádom, kedy si človek inštinktívne vystiera dlane v snahe zmierniť následky pádu, mohlo dôjsť k natiahnutiu väziva v zápästí, čo mohlo spôsobiť opuch a bolestivé obmedzenie rozsahu pohyblivosti. V lekárskej správe Z.. K. nie je popísaný opuch po sňatí sadry, preto pátrali, či a kedy a za akých okolností nastúpil na rehabilitačnú liečbu poškodený a aký bol lokálny nález pri vstupnom vyšetrení, ktoré sa podľa lekárskej správy malo uskutočniť dňa 25.08.2005 Z.. F., teda na 11. deň po predmetnom skutku. Pri tomto vyšetrení bola
konštatovaná voľná pohyblivosť ľavého zápästia, iné záležitosti v tejto súvislosti tam spomínané neboli, teda žiadna podliatina, žiaden opuch. Pokiaľ sa uvádza v správe ľavé zápästie s obmedzením DF a PF, jedná sa o obmedzenie pohyblivosti, teda o ohnutie dlane smerom hore a smerom dolu. Porovnaním s lekárskou správou Z.. Q. zo dňa 19.08.2005 sa dá zistiť, že tento chirurg popísal opuch ľavej hornej končatiny v zápästí s obmedzením pohyblivosti a bolesťou na pohmatanie. Tieto atribúty vymizli k 25.08.2005. Znalec porovnal aj túto lekársku správu Z.. F. so záznamom v zdravotnej karte poškodeného a jedná sa o identický záznam. Túto vec konzultoval aj s poškodeným, ktorý sa mu k tomu nemienil vyjadriť. Pokiaľ by Z.. F. mala k dispozícii záznam o nasledujúcom úraze, určite by bola rehabilitačnú liečbu odložila a požiadala by príslušného chirurga, či je možné začať rehabilitáciu. Znalec zastáva názor, že je možné, že opuch zápästia ustúpil do času prehliadky Z.. F. dňa 25.08.2005, keď poškodený sám uviedol, že si to liečil studenými obkladmi a šetril končatinu.
Pravdepodobnejší mechanizmus vzniku opuchu bolo natiahnutie väziva v oblasti zápästia pri páde po sotení, skôr ako pri ťahaní za ruku. Znalec zastáva názor, že zranenia v oblasti tvárovej časti hlavy nevznikli pádom, pretože v tom prípade by určite na jemnej koži tváre vznikli odreniny, čo konštatované nebolo. Pokiaľ sa týka verzie obžalovaného I o tom, ako mal byť napadnutý poškodeným na schodoch vo vnútri rodinného domu úderom päste do tváre, v prípade, že by tomu tak bolo, na základe štúdia lekárskych správ zastáva znalec názor, že by malo dôjsť aspoň k nejakému zakolísaniu, resp. čiastočnej strate rovnováhy, jedná sa predsa len už o staršieho pána. Podľa toho, ako mali stáť poškodený s obžalovaným I, tak by obžalovaný I mal zakolísať smerom dozadu, pričom samotný obžalovaný I naopak uvádza, že sotil poškodeného, ktorý stál nad ním a tento mal spadnúť dozadu na chrbát. Verziu poškodeného, ako malo dôjsť k druhému útoku a to úderom päsťou do oblasti tváre s následným pádom na chrbát považuje znalec za viac ako pravdepodobnú, pri ktorom došlo k poraneniu jeho ľavého zápästia. Pokiaľ stanovil dobu primeraného liečenia na dobu 10-14 dní ohľadom zranení poškodeného, túto považuje za primeranú jednotlivým zraneniam. Pokiaľ sa týka uvádzaného krvácania poškodeným z ucha, u Z.. F. nebola konštatovaná rana na ušnici alebo zvukovodu ani v štádiu hojenia, konštatovala však krvný výron ľavej ušnice, ale o vonkajšom krvácaní nebola žiadna zmienka. Pokiaľ by poškodený mal udrieť obžalovaného I päsťou do tváre tak, ako to uvádza obžalovaný I a boli by v postavení poškodený na podeste a obžalovaný I na prvom alebo druhom schode, teda nižšie ako poškodený, došlo by skôr k strate rovnováhy, keďže je to šikmá plocha, ako by tomu bolo vtedy, keby stáli na jednej úrovni.
Pokiaľ sa znalec vyjadroval k odpovedi na otázku č. 1 znaleckom posudku č. 25/2006 ohľadom zranení obžalovaného I, tak vychádzal z toho, čo obžalovaný I uviedol ošetrujúcemu lekárovi Z.. Z. o pôvode svojho zranenia a ten nález, ktorý bol konštatovaný v lekárskej správe, by zodpovedal tomu, čo uviedol obžalovaný I pri vyšetrení Z.. Z.. Nedá sa posúdiť z medicínskeho hľadiska, či intenzita úderu, ktorý mal poškodený obžalovanému I podľa verzie obžalovaného I a útoku obžalovaného II na poškodeného podľa verzie poškodeného, nakoľko poškodený utrpel hneď dva údery na tú istú stranu tváre a hneď po prvom útoku nebol podrobený ošetreniu, ani žiadnemu vyšetreniu. Pokiaľ poškodený uvádzal, že mu tiekla krv z ucha, resp. bol zakrvácaný, táto skutočnosť nie je kompatibilná s tým, čo konštatovala pri vyšetrení Z.. F.. Znalec uviedol, že zo záznamu Z.. Q. zo dňa 19.08.2005 nie je možné určiť, či je to čerstvá podliatina, alebo v stave vstrebávania sa, teda nie je možné ani určiť, aká čerstvá bola táto podliatina v čase vyšetrenia.
Pokiaľ sa týka prípadného úderu päsťou obžalovaným II do tváre resp. na ľavú stranu tváre v oblasti ušnice poškodeného, malo by to za následok, ak by mal padnúť poškodený, mal by padnúť doľava a dozadu, šikmo dozadu. Ak sa vychádza z poranenia, tak to zodpovedá aj zraneniu ľavého zápästia. Na otázku obhajcu obžalovaného I, ako sa prejaví na poškodenom po sňatí sadry v prípade, že by nosil ťažšie bremená, eventuálne by mal syna na rukách, niečo by manuálne pracoval alebo by niečo prenášal, znalec uviedol, že samotné prenášanie bremien bez forsírovaného ohýbania zápästia smerom hore alebo dole by sa nemuselo prejaviť vôbec. Pri forsírovanom by to tak mohlo byť. Pokiaľ bola konštatovaná v správe Z.. Q. obmedzená hybnosť ľavého zápästia, určite sa mu to pri chirurgickom vyšetrení nemeralo v stupňoch, toto sa robí len pri rehabilitačných vyšetreniach alebo pri posudzovaní trvalých následkov. Vychádzal zo zápisu Z.. F., kde je napísané: ľavé zápästie voľné. Ak bolo ďalej v správe napísala ľavé zápästie s obmedzením DF a PF, jednalo sa o obmedzenie minimálne, pretože poškodeného nevrátila na opätovné chirurgické vyšetrenie. Kvantifikované obmedzenie hybnosti ľavého zápästia nebolo. Pri vypracovaní znaleckého posudku mal znalec k dispozícii prefotené výpovede a lekárske správy. Pri kontakte s poškodeným dňa 13.10.2010 mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu,
z ktorej zistil, že v minulosti mal poškodený dopravnú nehodu, resp. bol jej účastníkom, ale nemalo to za následok žiadne poruchy mozgovo-mozočkových funkcií, čo by vyústilo k strate stability, resp. lokomócie.
Svedok A. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v spise na č.l. 299-300 a dodal, že niekedy v mesiaci júl 2007 cez víkend stretol pred školou poškodeného, ktorý prišiel za ním s vypísaným čestným prehlásením o oprave vchodových dverí, ktoré niekedy v roku 2006 opravoval. Svedok uviedol, že žiadne čestné prehlásenie nepísal, podpísal dňa 09.07.2007 len prehlásenie, podpis na tomto prehlásení je jeho. Po predložení zápisnice z ohliadky miesta činu na č.l. 145 a fotografie č. 5 svedok uviedol, že sa jedná o tie dvere, ktoré opravoval, vtedy boli poškodené v časti ľavej, teda pevnej časti dverí na spodnom pravom okraji tejto časti a pravej časti dverí, ktorá bola pohyblivá, opravoval zámok. Spodná časť ľavých dverí bola rozštiepená, v oblasti zámku boli povolené šrauby na ukotvenie zámku. Celý zámok sa musel vybrať a vložiť späť. Pokiaľ bolo konštatované rozštiepenie na dolnom spodku dverí, mohlo to byť urobené buď kopom nohou, alebo vytlačením, opretím sa pleca o drevo, jedná sa o veľmi krehký materiál. Pokiaľ sú tam zachytené mreže, tak tieto boli väčšinou v takej polohe, ako sú uvedené na tej fotografii, tieto mreže bývajú dole ukotvené, nie sú teda voľné. Je pravdou, že bol aj vnútri v rodinnom dome poškodeného, a to aj inokedy a v čase, keď vykonal túto opravu dverí, tak poškodený sadru na ruke nemal, v nasledujúci deň ho na diaľku videl, že sadru na ruke má. Nevie, či to určite bola sadra alebo obviazaná ruka, ani ktorá ruka to bola, ale tú ruku mal fixovanú tak, že ju mal v závese. Dvere u poškodeného bol opravovať asi štyrikrát, piatykrát to bolo to rozlámané. Pokiaľ ho poškodený žiadal o opravu dverí, neuviedol podrobnosti, prečo to žiada, ani ako sa to stalo. Oprava zabrala asi pol- až trištvrte hodinu, pri oprave dverí mu nikto nepomáhal. Svedok je toho názoru, že mu poškodený nehovoril o tom, že by mal byť niekým napadnutý vo svojom dome. Pokiaľ ho žiadal poškodený o podpísanie čestného vyhlásenia, malo to byť pravdepodobne pre účely poistenia. Nehovoril ani o tom, že by sa mal udiať nejaký incident vo vnútri, kde by mala byť privolaná hliadka polície. Je síce pravdou, že raz tam videl policajné auto, ale nevie, čo tam príslušníci polície robili. Od poškodeného dostal peniaze na fabku, túto zakúpil z týchto peňazí a zvyšok si nechal. Pokiaľ sú charakterizované v prehlásení poškodenia dverí a čo bolo na nich potrebné opraviť, toto zodpovedá skutočnosti. Pokiaľ sa uvádza v prehlásení o krycej lište, jedná sa o kryciu lištu vonkajšiu.
Svedok Z.. S. K. uviedol, že pokiaľ sa týka čestného prehlásenia, ktoré bolo do spisu doložené, toto koncipoval na požiadanie P.. C., resp. to nadiktoval. Samotné napísanie sa uskutočnilo u JUDr. Flídera v jeho kancelárii, keďže on vtedy zastupoval P.. C., oboznámil ho s udalosťami a tieto on zapísal. Čestné prehlásenie čítal a potom ho aj podpísal. Skutočnosti, ktoré uviedol v čestnom prehlásení, sa zakladajú na pravde. Prvýkrát sa ozval P.. C. s tým, že je zranený, toto sa malo udiať niekedy v júni 2005, ale keďže poznal obidve strany, odmietol ho ošetriť, aby sa vyhol nejakému zatiahnutiu do sporov s tým, že mu odporučil, aby šiel na ošetrenie na pohotovosť. Vie, že mal potom zistené fraktúry na obidvoch rukách. Na samotné ošetrenia už potom k nemu chodil, aj na rehabilitáciu. U neho sa ocitol tak, že mu pravdepodobne volal, aby ho prišiel pozrieť, v podstate tam už bol predtým viackrát. Poškodený tam sedel so synom Z. a debatoval so susedom na pravej strane. Vtedy, keď tam prišiel tak už tam bol pán, ktorý opravoval vchodové dvere. Poškodený mu povedal, že deň predtým sa odohral nejaký incident so svokrom a švagrami, pri ktorom došlo k poškodeniu vchodových dverí. Poškodenému pozrel ruky vzhľadom k tomu, že mal zlomenú navikulárku, čo sa hojí veľmi dlho, pár slov prehodil s Z. a v podstate sa nejak dlho nezdržal. Poškodený nebol s tými rukami nejaký veľmi bojaschopný. To, že čestné prehlásenie bolo písané v roku 2007 si vysvetľuje tým, že asi to chceli medzi sebou nejak upratať, ale potom sa to začalo riešiť políciou. Keď bol u neho na návšteve, poškodený mu hovoril o tom, čo sa malo udiať, povedal mu, že došlo k nejakej strkanici pri vchodových dverách s tým, že on nechcel pustiť dnu svokra a dvoch švagrov. Svedok si nepamätá, či v tom čase mal poškodený na rukách sádru, mal asi obviazané ruky, ale nechce o tom špekulovať. Nepamätá si, či videl na tvári poškodeného nejaké zranenia, ani to, či mu poškodený hovoril, že odmietol obžalovaných pustiť dnu.
Svedok A. Z., príslušník PZ uviedol, že si už na okolnosť výjazdu nepamätá, v každom prípade však v prípravnom konaní vypovedal pravdu a predpokladal, že hliadka bola vyslaná kvôli nejakému fyzickému napadnutiu. Nepamätá si ani na okolnosti príchodu na miesto samé, ani aké úkony tam vtedy robil, ani na okolnosti, ktoré sa vtedy dozvedel.
Svedok P.. Q. N. po nahliadnutí do zápisnice o dodatočnej ohliadke miesta činu na č.l. 138 uviedol, že tejto dodatočnej ohliadky miesta činu sa skutočne zúčastnil, vo veci začal trestné stíhanie, resp. vykonával tam prvotné úkony. Pravdepodobne vypočúval svedkov aj poškodeného a vie, že sa viedlo
skrátené vyšetrovanie pre tento skutok. Nevie sa vyjadriť, na akom základe sa začalo trestné stíhanie, ak sa začalo na podklade trestného oznámenia, tak by to malo byť v spise. Podpis na zápisnici o trestnom oznámení je jeho a nevie, či podávateľ trestného oznámenia mu zdôvodnil, prečo sa trestné oznámenie podalo s časovým odstupom od skutku. Nepamätá si na obsah výpovede oznamovateľa a teda sa nevie vyjadriť k otázke obhajcu na strane 3 oznámenia, že sa poškodený vyjadril, že na otázku týkajúcu sa rozhovoru obžalovaných sa vyjadrovať nebude. Svedok sa nevie vyjadriť, či úkon dodatočnej ohliadky miesta činu robil z vlastného podnetu alebo na základe pokynu niekoho iného, zrejme na základe vlastného podnetu, aby mal prehľad, ako to tam vyzeralo. Ohliadku vykonal s kolegom A., žiadna nezúčastnená osoba nebola pribratá a predpokladá, že okrem poškodeného sa tejto ohliadky už nikto iný nezúčastnil. Pokiaľ obhajca poukázal na fotodokumentáciu ohliadky a konkrétne fotografiu č. 12 aj s komentárom, kde sa konštatuje „pohľad detailný na červený fľak na stene v ekonomickom úseku č. 2“, svedok uviedol, že môže len predpokladať, že ak je to zafotené, tak buď na to poškodený poukázal, alebo si to sám všimol, bližšie podrobnosti k tomu uviesť nevie. Táto okolnosť nebola podrobená skúmaniu, keďže v zápisnici nie je konštatované zaistenie stôp. Predpokladá, že vec bola odstúpená do vyšetrovania, asi pravdepodobne pre potrebnú zmenu právnej kvalifikácie.
Svedkyňa Z.. E. C. vypovedala zhodne ako v spise na č.l. 228. Celým spúšťacím mechanizmom tohto konfliktu boli konflikty a problémy medzi ňou a jej bývalým manželom, teda poškodeným. Ona pri skutku osobne nebola, vie len sprostredkovane od obžalovaných, čo sa tam malo udiať, že po tom, ako prišli na miesto samé, tak poškodený bol doma, dieťa bolo vonku pred domom, poškodený mal začať na nich troch vykrikovať ešte na ulici, jej otec chcel túto záležitosť riešiť dnu a nie na ulici, poškodený ich mal pozvať dnu, pričom obžalovaný III zostal s dieťaťom vonku, aby dieťa nebolo svedkom tohto konania. Vie z rozprávania, že dovnútra mali vojsť obžalovaní I, II a jej bývalý manžel, že mal poškodený napadnúť jej otca a do toho mal skočiť jej brat N. Š. ml., aby otca bránil. Po tom, ako sa všetci traja obžalovaní vrátili domov, tak si na otcovi všimla, že má podliatinu pod okom, krv mu tiekla z nosa
Znalec PhDr. Jindřich Cupák uviedol, že trvá na obsahu a záveroch znaleckého posudku, kde konštatoval, že u poškodeného zistil akcentovanú osobnosť s paranoidnou poruchou a organickým zmenami CNS s ťažiskom prejavov v afektívnej oblasti a ľahkými zmenami kognitívnych funkcií. Ďalej uviedol, že pokiaľ uviedol v závere v bode 1, že osobnosť svedka poškodeného P.. C. vykazuje neprimerane zvýšené sebahodnotenie na hranici megalománie a rigidné morálne hodnotiace postoje, tak v čase vyšetrenia poškodeného pred tromi rokmi bolo v spisovom materiály konštatované, že keď sa liečil po úraze na E. a keď sa dozvedel, že firma je v problémoch, za jediný deň zvládol chodenie a nastupoval do lietadla. Podobné vyjadrenia, vyjadrovania názorov na skutočnosti sú nadnesené. Prejavuje sa tak, ako keby bol jediný kompetentný vyjadriť sa ku všetkým záležitostiam a pokiaľ sa týka morálnych postojov, tieto by mali slúžiť za vzor pre všetkých ľudí, jeho hodnotenie je veľmi jednoznačné, prísne, neodkloniteľné a neberie do úvahy iné názory. Toto hodnotenie súvisí s konštatovaním na str. 18 ohľadom osobnosti poškodeného a jeho zvýšeného bojového uplatnenia vlastných práv, a to bez ohľadu na konkrétnu situáciu. Pokiaľ sa týka odpovedí na otázku č. 2, kde znalec konštatoval, že schopnosť hodnotiť prežité udalosti u poškodeného P.. C. je narušená v dôsledku zvýšeného egocentrizmu, paranoidnej poruchy osobnosti, čo môže viesť k neúmyselnému skresľovaniu pri ich reprodukcii, znalec uviedol, že pokiaľ sa jedná o nejaký neutrálny materiál, tak vyšetrením zistil veľmi dobrú pamäť, pokiaľ sa však jedná o veci, ktoré sa ho osobne dotýkajú, tak táto schopnosť zapamätať si a reprodukovať, ako aj primerane hodnotiť, môže byť skreslená už pri vnímaní, je to veľmi pravdepodobné, pretože je trvale nastavený na možné ohrozenie, na možnú krivdu, prejavy nepriateľstva. Pri projektívnych technikách sa paranoidná porucha osobnosti prejavuje tým, že sa dáva veľký dôraz na oči, že poškodený chce mať a potrebuje mať výhľad a všetko mať pod vizuálnou kontrolou. Znalec na otázku 5 konštatoval, že u poškodeného je prítomná nízka frustračná tolerancia a sebakontrola, čo v záťažových situáciách vytvára podmienky pre zveličovanie, domýšľanie si až na hranicu klamstva a sebaklamu. Vysvetlil to tým, že pokiaľ sa jedná o frustračnú toleranciu, označuje sa tým spôsob reagovania na vzniknutú prekážku na ceste za cieľom. Niekto uvažuje nad rôznymi spôsobmi, ako vyriešiť túto situáciu, niekto reaguje hneď a priamo v úmysle prekážku odstrániť bez toho, aby rozmýšľal nad efektívnejšími spôsobmi riešenia. Táto znížená frustračná tolerancia nemusí byť organicky podmienená, v podstate existujú 2 spôsoby reagovania na záťaž, a to buď útok alebo útek, ale v prípade, ak je prítomné poškodenie mozgu, je pravdepodobnejšie, že situáciu bude riešiť agresívnejším, resp. tým primitívnejším spôsobom a môže táto skutočnosť súvisieť s tým, že vo veci boli poškodeným predkladané čestné prehlásenia. Znalec vylučuje úmyselné klamstvo, skôr by sa klonil k pojmu omyl, resp. vlastné mylné presvedčenie, bez ohľadu na to, aká je realita. Pokiaľ sa konštatuje v odpovedi na otázku 1, že konanie poškodeného
podlieha náhlym impulzom, je možné, aby sa poškodený „naštartoval“, konanie poškodeného vychádza jeho vnútorných popudov, nie z vonkajších, resp. to nemusí byť vždy z vonkajších popudov. Popudy môžu byť z rozličných príčin.
Súd zároveň oboznámil aj listinné dôkazy z prípravného konania, a to: zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 2-4, lekárske potvrdenie na č.l. 114-115, lekárska správa n č.l. 137, dodatočná zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou 138-149, záznam o prijatí oznámenia na linku 158 z č.l. 150-152, postúpený spisový materiál z OÚ Zvolen na č.l. 153-162, čestné prehlásenie A. Š. z č.l. 184, list poškodeného zo dňa 06.10.2005 v spise na č.l. 194-196, výpis z katastra nehnuteľností na č.l. 199, opis SMS na č.l. 200-203, RT na č.l. 205-210, správy na č.l. 210-218, rozsudok č.l. 245-246, služobné hodnotenie N. Š. st. na č.l. 249-254, čestné prehlásenie A. Š. na č.l. 258, čestné prehlásenie Z.. S. K. na č.l. 268, znalecký posudok vo veci starostlivosti o mal. Z. C. na č.l. 285-292, podanie obžalovaného I na č.l. 333-337, znalecký posudok S.. Z. L. na č.l. 338-346, správa OR PZ Zvolen na č.l. 517, znalecký posudok PhDr. Eva Kitková na č.l. 542-555, lekárska dokumentácia poškodeného z č.l. 593-597, správy a RT na č.l. 656-658, spisy OS Zvolen 23T 201/07, 1T 140/09, 5T 2/09, 1Er 5025-06, 24Er 697/08, 21Er 965/09, vyšetrovací spis OR PZ Trnava ORP-3532/2-OSV-TT-2005, podanie poškodeného zo dňa 07.11.2011.
Prokurátor podal dňa 08.04.2009 obžalobu na N. Š. st., N.Q. Š. ml. a C. Š. pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona a u N. Š. ml. aj pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, všetko účinného do 31.12.2005. Obžalovaným sa kládlo za vinu, že dňa 14.08.2005 okolo 17.30 hod prišli ku bráne rodinného domu P.. N.B. C. a následne sa mali dopustiť konania, ktoré je uvedené v obžalobe. Na základe vykonaného dokazovania s tým, že všetci obžalovaní popreli spáchanie skutku, nebolo okrem výpovede poškodeného prezentované žiadnymi inými relevantnými dôkazmi, že by sa obžalovaní mali dopustiť trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Nebolo preukázané zo strany obžaloby, že by sa obžalovaní mali natlačiť do oploteného dvora, že by poškodený vyzval obžalovaných, aby z jeho pozemku odišli. Ani jeden zo svedkov, ktorých čestné prehlásenia boli poškodeným do spisu doložené, nepotvrdil okolnosť, že by sa obžalovaní mali proti vôli poškodeného dostať na pozemok poškodeného. V tejto súvislosti súd poukazuje na okolnosť, že trestné oznámenie bolo podané dňa 10.11.2005, teda po skoro 3 mesiacoch od údajného spáchania skutku. V rámci vykonaného dokazovania bolo zistené, že toto trestné oznámenie podal poškodený až po tom, keď sa dozvedel, že obžalovaný I N. Š. st. na neho podal trestné oznámenie pre ublíženie na zdraví. Pokiaľ poškodený uviedol v čestných prehláseniach svedkov na podporu jeho tvrdení, tieto čestné prehlásenia sú podávané s časovým odstupom, nekorešpondujú so skutkom a ani s následnými výpoveďami týchto svedkov. Podľa názoru súdu nebolo zo strany obžaloby preukázané také konanie, ktoré by bolo v rozpore s trestným zákonom a ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Iná situácia je pri posudzovaní konfliktu, ktorý sa mal odohrať vo vnútri rodinného domu za účasti obžalovaných N. Š. st., N. Š. ml a poškodeného. Podľa názoru súdu aj s prihliadnutím na závery znaleckého posudku MUDr. Jaroslava Gregu možno mať zato, že poškodený bol napadnutý obžalovaným II N. Š. ml. po predchádzajúcom konflikte s obžalovaným N. Š. st. Znalec MUDr. Jaroslav Grega zastáva názor, že zranenie tváre a zápästia poškodeného vzniklo tupým plošným úderom elastického telesa vedeným strednou intenzitou. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o ruku zovretú v päsť alebo dolnú tvrdú časť dlane, kde sa nachádzajú zápästné kostičky. Znalec vylúčil, že by došlo k poškodeniu kožného krytu a došlo len k zmliaždeniu mäkkých tkanív na popísaných miestach a k podkožnému krvnému výronu. Zranenia nevznikli pádom, pretože v tom prípade by určite na jemnej koži tváre vznikli odreniny, čo konštatované nebolo. Znalec považuje verziu o údere päsťou do oblasti tváre s následným pádom na chrbát za viac ako pravdepodobnú, pri ktorom došlo k poraneniu jeho ľavého zápästia. Navyše poškodený už v prvotnom trestnom oznámení uviedol, že bol napadnutý práve obžalovaným N.B. Š. ml. Súd považuje preto túto časť výpovede za vieryhodnú aj s prihliadnutím na rôzne verzie o skutku obžalovaného N. Š. ml. a N. Š. st. Poškodený ani v jednej výpovedi pri tejto časti skutku neuvádzal také rozpory, ktoré by evidentne vylučovali konštatovanie, že vieryhodne opísal konflikt. S prihliadnutím na skutočnosti, ktoré predchádzali útoku obžalovaného N. Š. ml. na poškodeného (útok poškodeného na N. Š. st.), má súd zato, že obžalovaný N. Š. ml. tak konal z dôvodu ochrany svojho otca, ale súd mal zato, že nenastali okolnosti, ktoré by umožňovali tento útok posúdiť ako nutnú obranu podľa § 13 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Spôsob konania obžalovaného II N. Š. ml. teda naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Na základe zisteného stavu súd potom obžalovaných N. Š. st. a C. Š. oslobodil spod obžaloby pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a to postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, keďže nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorí boli obžalovaní trestne stíhaní. Keďže u obžalovaného N. Š. ml. mal súd preukázané, že sa síce nedopustil trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ale jeho konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Keďže však pre obžalovaného je použitie nového Trestného zákona priaznivejšie, súd v zmysle § 2 ods. 2 Tr. zákona upravil skutkovú vetu rozsudku a aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný N. Š. ml. bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen 1T 140/2009 zo dňa 30.07.2009 s trestom odňatia slobody 2 roky 4 mesiace do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane zdravia obyvateľov. Obžalovanému súd priznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. i/, j/ Tr. zákona, keďže mal zato, že skutok bol spáchaný pri odvracaní útoku bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany a viedol pred spáchaním trestného činu riaden život. Priťažujúcou okolnosťou je spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Keďže obžalovaný N. Š. ml. sa dopustil skutku skôr, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Zvolen 3T 201/2007 zo dňa 05.05.2008, súd ukladal v zmysle § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1, 2 Tr. zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona so súčasným zrušením výroku o treste z vyššie uvádzaného rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).