Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/71/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2011 v Humennom samosudcom JUDr. Mariánom Sninským takto

rozhodol:

Obžalovaný M. D., U.. XX.XX.XXXX H. Bruntali, Č. A., F. R. E., Z.. L. XXXX, D. R. L. Č..XX, O.. T., zamestnaného v spoločnosti Liba Trade s.r.o. Košice, adresa na doručovanie písomnosti E., Z.. D. XXXX,

- je vinný, že -

1.

- z presne nezisteného miesta dňa 17.08.2009 v čase okolo 18.20 hod. zatelefonoval K. G., pričom sa zvýšeným hlasom vyhrážal, že zabije M. E. Q. Rud, okr. Spišská Nová Ves a odkázal jej, že keď nechce dopadnúť ako M. E., tak nech sa do toho nestará, čím svojim konaním u M. E. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční,

- z presne nezisteného miesta dňa 17.08.2009 v čase okolo 18.30 hod. opätovne zavolal K. G., kde sa zvýšeným hlasom vyhrážal, že ju zabije a aj M. E., čím svojim konaním u M. E. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční,

- dňa 17.08.2009 v čase okolo 20.00 hod. z presne nezisteného miesta opätovne zavolal K. G., ktorej uviedol, aby odkázala M. E., že keď ju chytí, tak ju zabije, čím svojim konaním u M. E. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční

2.

dňa 23.05.2010 asi o 16,00 hod. bez súhlasu C.. K. R., vlastníka rodinného domu v obci L. Č..XX, vošiel do tohto domu tak, že nezisteným spôsobom otvoril uzamknutú vstupnú bránu a vchodové dvere, kde bol prichytený majiteľom a následne aj hliadkou polície, pričom C.. K. R. sa stal vlastníkom domu na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej s predchádzajúcim vlastníkom A. R. dňa 23.01.2008, ktorú zmluvu sprostredkoval M. D., ktorý tento dom odkúpil od C. Ž. a vlastníctvo previedol na A. R.,

- teda -

v skutku 1/ rozsudku

teda sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu

v skutku 2 /rozsudku

protiprávne vnikol a užíval nebytový priestor iného

- čím spáchal -

v skutku 1/ rozsudku

pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr.zák.

v skutku 2/rozsudku

prečin neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.2 Tr.zák.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 360 ods.1 Tr.zák. s použitím § 38 ods.2 Tr.zák. prihliadnuc na poľahčujúc okolnosť uvedenú v § 36 písm.j/Tr.zák., oproti priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm.h/Tr.zák. a s použitím § 41 ods.1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody na 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu, ktorú podľa § 50 ods.1 Tr.zák. určuje na 2 /dva/roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe z 08.09.2010 č. -28 a obžalobu pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe z 17.05.2011 č. -13.

Uznesením Okresného súdu v Humennom z 18.07.2011 sp.zn. podľa § 21 ods. 3 súd spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie trestné veci Okresného súdu Humenné sp.zn. a s tým, že v ďalšom sa koná pod sp.zn. .

Trestné konanie vedené proti obžalovanému súd vykonal v režime proti ušlému, pretože boli splnené podmienky pre začatie konania v režime proti ušlému, pretože doterajší stav nasvedčoval tomu, že obžalovaný napriek tomu, že vedel o tom, že je trestne stíhaný, sa dlhodobo vyhýbal trestnému konaniu pobytom v cudzine, najmä v Českej republike a to na bližšie neurčenom mieste. Jeho správanie nasvedčovalo tomu, že sa skrýva pred trestným konaním.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, oboznámil sa s obsahom celého spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný D. k skutku 1/ rozsudku uviedol, že sa necíti vinný. Svedkyňu K. G. vôbec nepozná. Obhajoval sa tým, že H. A. spreneveril M. E. jej materský príspevok a keďže v tej dobe nemal telefón, tak telefonoval z telefónu obžalovaného. Keď A. telefonoval z mobilného telefónu, obžalovaný počul,

čo svedok rozprával do telefónu, svedok sa hádal, nechutne a vulgárne sa s tým na druhej strane linky označovali. Obžalovaný avšak nepočul, že sa H. A. do telefónu vyhrážal. Bolo to asi 17.08.2009. To, že si M. E. myslí, že sa jej vyhrážal obžalovaný, vysvetľuje tým, že svedkyňa videla na mobile telefónne číslo obžalovaného. Trval na tom, že M. E. nepočula hlas obžalovaného v telefóne.

Svedkyňa M. E. uviedla, že v čase od februára 2009 do júna 2009 bola družkou svedka A., s ktorým žila v spoločnej domácnosti v Humennom. Keďže poberala rodičovský príspevok v mieste trvalého pobytu t.j. v Spišskej Novej Vsi, dohodla sa s A., že na jeho účet jej bude posielaný rodičovský prípsevok. Po rozchode s A. už nemala prístup k jeho účtu, nemala bankomatovú kartu. Dňa 17.09.2009 sa snažila s ním skontaktovať na telefónne obžalovaného s číslom XXXX XXX 999, avšak len SMS správou, v ktorej mu napísala, že do 18.00 hod. bude čakať pre Mestským úradom v Humennom, aby jej priniesol peniaze s tým, že ak tak neučiní, ona pôjde na políciu. Túto SMS správu poslala z mobilného telefónu, ktorý patril svedkyni G.. V tento deň o 18.30 hod. dvakrát volal na mobilný telefón obžalovaný, kedy povedal do telefónu, že sa nemá vyhrážať, vulgárne nadával, a že ho nemá otravovať, pretože peniaze neuvidí. G. sa zvýšeným hlasom vyhrážal, že zabije M. E. a odkázal jej, že keď nechce dopadnúť ako M. E., tak nech sa do toho nestará. Okolo 20.00 hod. opätovne zavolal K. G., ktorej uviedol, aby odkázala E., že keď ju chytí, tak ju zabije. Obžalovaný svojím konaním u M. E. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční. M. E. jeho slová počula, pretože telefón mal zapnutý hlasitý odposluch.

Svedkyňa K. G. k skutku uviedla, že dňa 17.8.2009 bola so svojou kamarátkou M. E. H. ubytovni H. Humennom. H. A.Á. bol bývalý priateľ poškodenej E.. M. E. jej nadiktovala pre A. sms správu, aby jej doniesol peniaze s tým, že keď nepríde, pôjdu na políciu. A. neprišiel a tak mu na mobil prezvonila. Nato však okolo 18.21 hod. z telefónu, ktorý používal aj A., na mobil zatelefonoval M. D., ktorého jednoznačne spoznala po hlase a pamätá si, že vravel do telefónu, aby E. odkázala, že keď na políciu pôjde, tak ju on, teda D. chytí a zabije a že peniaze od A. neuvidí. Svedkyňa sa zľakla. Neskôr v ten istý deň znova M. D. na jej mobil zavolal a rozprával s M. E., no ona ich rozhovor počula, lebo na mobile bol pustený hlasitý odposluch a počula, že jej priamo povedal, aby sa svedkyňa do toho nemiešala, keď nechce dopadnúť tak, ako dopadne E. a že A. odkazuje M., že ju zabije. E. jej vravela, že má strach z obžalovaného, pretože mala vedomosť o jeho rôznych aktivitách napr. že jej nosil nejaké drogy.

Svedok A.Š. potvrdil vyjadrenia E. ohľadom ich spolužitia ako aj toho, že na jeho účet bol poukazovaný rodičovský príspevok pre E.. Avšak trval na tom, že v predmetný deň on telefonoval z mobilného telefónu patriaceho obžalovanému. Pri rozhovore sa G. nijako nevyhrážal, so svedkyňou G. sa rozprával slušne, nenadával. Poukázal na to, že po skončení rozhovoru s G., telefón vrátil obžalovanému, tak pripustil možnosť, že obžalovaný mohol potom telefonovať s G..

Vinu obžalovaného a dôvodnosť podanej obžaloby pre skutok 1/ rozsudku preukazujú aj listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Orange Slovensko, a.s., Bratislava potvrdila skutočnosť, že telefónne číslo XXXX XXX 999 je aktívne od 18.01.2008. Z tohto čísla bol dňa 17.08.2009 o 18.27 hod. vykonaný hovor na t.č. XXXX XXX 408. Telefónne číslo XXXX XXX 408 uviedla svedkyňa koG.H. aj pri výsluchu na OO PZ.

Z vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a svedkyňou E. vyplynulo, že svedkyňa E. trvala na tom, že vo večerných hodinách telefonoval na mobilný telefón G. obžalovaný, poznala ho po hlase, pretože bol zapnutý hlasitý odposluch. Obžalovaný sa v telefóne vyhrážal, že zle dopadne, že ju zabije a že má dať pokoj svedkovi A.. Obžalovaný uviedol, že povedal E. len toľko, že si nepraje, aby mu telefonovala na jeho mobil. Neskôr mu bolo opäť volané na mobil, pričom volala už G., ktorej povedal, že to nie je telefón A.. Potom A. telefonoval so E. z jeho mobilu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obž. M. D. skutočne spáchal žalovaný skutok 1/ rozsudku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, z čoho bol usvedčený predovšetkým svedeckou výpoveďou svedkýň G. K. Stankovej. Aj obžalovaný potvrdil, že v ten deň vo večerných

hodinách telefonoval jednak so svedkyňou E., K. K. G.. Uskutočnený hovor bol preukázaný aj listinným dôkazom. Obranu obžalovaného v tom smere, že on sa nijako nevyhrážal, súd posúdil ako tendenčnú v snahe zbaviť sa plnej trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Súd nemal dôvod neuveriť vyššie uvedeným svedkyniam.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr.zák..

Obžalovaný D. k skutku 2/ rozsudku v prípavnom konaní uviedol, že v roku 2006 zakúpil od p. Ž. Q. Ko rodinný dom v L. Č.. XX, pričom kúpnu zmluvu nemal. Dom sa napísal na p. C. W.. Po kúpe dom zrekonštruoval. V roku 2008 tento dom prepísal na spoločníka A. R. Q. Rev, pretože W. nechcela, aby dom bol písaný na jej meno. V roku 2008 G. potreboval požičať peniaze 300.000,-Sk. Navrhol mu, aby obžalovaný túto sumu požičal od C.. R. Q. Pre a zaručil sa vyššie uvedeným domom. Obžalovaný s tým súhlasil. Vo februári 2008 vyplatil C.. R. sumu 300.000,-Sk , spísali zmluvu o pôžičke s tým, že do dvoch mesiacov G. vráti pôžičku. Obžalovaný C.. R.G. kľúče od domu nedal. Následne pre nezhody s G. obžalovaný prestal s ním komunikovať, dva roky sa nedialo nič, považoval túto vec za uzavretú, predpokladal, že G. vrátil C.. R. pôžičku a že rodinný dom je bez ťarchy. Informáciu od L. zo dňa 21.05.2010, že C.. R. hľadá kupcu na dom, považoval nepodstatnú. Obhajoval sa tým, že dňa 23.05.2010 medzi 15.00 hod. až 16.00 hod. prišiel sám do domu za účelom vyvetrať v ňom, dom si otvoril kľúčom. Asi po polhodine došiel C.. R., ktorý mu oznámil, že on je vlastníkom domu a odišiel preč. Obžalovaný ostal v dome. C.. R. mu neukázal žiaden doklad o tom, že by mal byť vlastníkom domu C.. R..

Svedok C.. R. uviedol, že je vlastníkom rodinného domu v obci L. XX na základe zmluvy o zabezpečovacom práve prevodu, ktorú uzatvoril s majiteľom domu A. R. dňa 23.01.2008, kedy s ním uzatvoril aj zmluvu o pôžičke 300.000,-Sk, avšak peniaze za R. prevzal obžalovaný. V tomto dome dňa 06.05.2010 vymenil zámky na dverách domu a aj na vstupnej bráne, pričom tieto kľúče mal len on. V ten istý deň zaplatil aj na obecnom úrade daň z nehnuteľnosti a požiadal starostu, že v prípade zistenia, že tento dom niekto neoprávnene užíva, aby ho kontaktoval. Dňa 23.05.2010 medzi 15.00 hod. až 17.00 hod. prišiel do obce Kamienka a videl, že do domu sú otvorené dvere. Podľa neho obžalovaný musel vymeniť zámky na dverách, pretože nové kľúče od domu mal len svedok, pričom na dverách nebolo zjavné poškodenie, avšak zámok bol určite vymenený. Na dvore bol jeden neznámy muž a z domu vyšiel obžalovaný. Obžalovaný mu povedal, že nemá peniaze a ani nemá kde bývať. Neznámy mu odišiel. Svedok povedal obžalovanému, aby mu klúče od domu doniesol nasledujúci deň na recepciu T. N. v Prešove. Kľúče žiadal od neho, pretože nechcel opäť meniť klúče na dome, pretože ich predtým vymenil. Svedok C.. R. vyslovil, že nedal obžalovanému súhlas k tomu, aby vošiel do domu.

Svedok A. R. vedel o tom, že obžalovaný na neho prepísal s jeho súhlasom vlastníctvo k rodinného domu v obci L. Č..XX, kde svedok aj býval asi rok v roku 2007. Poukázal na to, že obžalovaný chcel založiť ten dom a získať nejaký úver. S tým on súhlasil a papiere podpísal. Zistil, že už v marci 2008 prešlo vlastnícke právo na C.. R.. Potvrdil, že v čase keď v dome býval svedok, obžalovaný tam vtedy bol stále. Obžalovaný tam zostal aj neskôr, teda aj keď už vlastníctvo prešlo na C.. R..

Svedok G. G. potvrdil, že C.. R. požičal obžalovanému peniaze, čomu predchádzalo to, že obžalovaný mu chcel založiť rodinný dom v obci L. Č.. XX. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný požičané peniaze nevrátil. Zmluvu o pôžičke v písomnej forme neskôr mu C..R. ukázal a aj dal jednu kópiu zmluvy o pôžičke.

Svedok B.. R. R. potvrdil, že ako starosta obce, v ktorom sa nachádza rodinný dom č.15, zaregistroval zmenu vlastníckych pomerov na podnet C.. R., ktorý sa sám k nemu dostavil, uhradil daň z nehnuteľnosti a predložil i list vlastníctva. C.. R. sa mu nikdy nesťažoval, žeby mu niekto bránil alebo obmedzoval alebo inak zasahoval do práva užívania vlastníctva tohto domu. Uviedol, že raz obžalovaného v obci stretol a žiadal ho, aby zaplatil daň z nehnuteľnosti z minulosti, pričom ho upozornil na zmenu vlastníctva a on len vravel, že je to nedorozumenie a že je to len jeho priateľ. Od C.. R. nemal vedomosť o tom,

že by dal niekomu súhlas na bývanie v tomto dome. Mal vedomosť o tom, že kataster nehnuteľností objekt eviduje na iný účel ako na bývanie.

Na súvislosti spojené s tým, že obžalovaný bol prichytený majiteľom a následne aj hliadkou polície v dome C.. R., súd vypočul svedkov M., G., L. K. G.. W., ktorí potvrdili že dňa 23.5.2010 sa dostavili do L. Č..XX, pretože C.. R. oznámil, že v jeho dome sa nachádzajú cudzí ľudia. V dome našli hľadaného M. D., ktorého zatkli, pričom M. K. Me povedal, že do domu sa dostal svojím kľúčom, hliadke L.- G.. W. povedal, že kľúč od domu mu dal C.. R.. Obžalovaný im tvrdil, že s majiteľom je dohodnutý, že sa môže zdržiavať v dome.

Vinu obžalovaného a dôvodnosť podanej obžaloby preukazujú aj listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode zo dňa 23.01.2008 uzatvorenej medzi prevádzajúcim ako dlžníkom A. R. a nadobúdateľom ako veriteľom K. R. vyplýva, že obidve strany sa dohodli na zabezpečení záväzku predom práva k pohľadávke veriteľa v celkovej výške 300.000,-Sk vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.01.2008. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi požičanú sumu aj s úrokmi v lehote do 30.04.2008. Ďalej je tam uvedené, že dlžník je vlastníkom nehnuteľností zap. na M. Č.. XX v k.ú. L., O. L.K., O. T.. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa previedol dlžník svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na veriteľa v celosti s tým, že ak nedôjde k splneniu záväzku dlžníka v lehote do 30.04.2008, veriteľ sa stane definitívnym vlastníkom nehnuteľností.

Zmluva o pôžičke taktiež preukazuje tvrdenia svedkov o tom, že medzi veriteľom R. K. dlžníkom R. došlo k pôžičke sumy 300.000,-Sk s tým, že dlžník sa zaviazal peniaze vrátiť do 30.04.2008. Pričom táto pôžička bola zabezpečená vyššie uvedenou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 23.01.2008.

Potvrdenie na čl. 45 vo vyšetrovacom spise preukazuje zaplatenie dane z nehnuteľností platiteľom C.. R., daň bola zaplatená dňa 06.05.2010.

Z výpisu listu vlastníctva č. M. XX vyplýva, že C.. K. R. je vlastníkom pozemkov na par. Č.. XX/ X, XX/X, XX/X, jedná sa o zastavané plochy a nádvoria a záhrady ako aj priemyselnej budovy - podnikateľského subjektu na par. Č.. XX/X, E..Č.. XX. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 23.01.2008.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný skutočne spáchal skutok uvedený v bode 2 rozsudku, ktorý ale súd prekvalifikoval a to odlišne od obžaloby. To, že obžalovaný do domu vnikol a tento neoprávnene užíval mal súd jednoznačne preukázané jednak výpoveďou vlastníka domu C.. R. ako aj zhodnými výpoveďami členov privolaných policajných hliadok. Aj samotný obžalovaný potvrdil, že v dome bol, avšak obhajoval sa tým, že mal od domu kľúč a súhlas vlastníka k užívaniu. Týmto jeho tvrdeniam avšak súd neuveril, pretože boli vyvrátené výpoveďou vlastníka domu, ktorý uviedol, že vymenil zámky na objekte a a obžalovanému nedal súhlas k užívaniu. Súd nemal dôvod neuveriť tejto výpovedi vlastníka domu. V konaní bolo preukázané aj vlastníctvo predmetného domu, čo vyplýva Q. LV . XX, Ž. C.. K. R. je vlastníkom pozemkov na par. Č.. XX/X, XX/X, XX/X, jedná sa o zastavané plochy a nádvoria a záhrady ako aj priemyselnej budovy - podnikateľského subjektu na par. Č.. XX/X, E..Č.. XX. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 23.01.2008. Keďže z vyššie uvedeného LV vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť nie je rodinným domom, ale podnikateľským objektom, súd prekvalifikoval skutok sčasti odlišne od obžaloby. Súd má za to, že obžalovaný protiprávne vnikol a užíval nebytový priestor iného, čím spáchal prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods.2 Tr.zák..

Keďže bolo zistené, že obžalovaný ani v meste Snina nie je prihlásený k trvalému či prechodnému pobytu, nebolo možné na obžalovaného vypracovať charakteristiku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, Pri úvahách o treste súd prihliadal na existenciu poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ale prihliadal aj na priťažujúcu okolnosť § 37 ods. písm. h/, že spáchal viac trestných činov. Súd teda použil ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1, podľa ktorých pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Podľa za použitia vyššie uvedených ust. s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovaného uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 / šesť / mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 2 / dva / roky. Takýto trest je podľa názoru súdu na ochranu spoločnosti ako aj nápravu obžalovaného dostatočný. Výchovný účel u obžalovaného môže splniť aj hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože aj takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde v Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.