Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-17-2023.pdf
PDF · 124.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. A., nar. XX.XX.XXXX a A. A., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky a obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti matky B. C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, F., toho času bytom na adrese G. XX, XXX XX F., zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Bobekovou, so sídlom Šachorova 24, 831 07 Bratislava a otca A. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX F., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/194/2021-291 zo dňa 6.10.2022 v spojení s opravným uznesením č.k.. 61P/194/2021-288 zo dňa 11.11.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. o výživnom a VI. a VII. o zročnom výživnom v spojení s opravným uznesením č.k. 61P/194/2021-288 zo dňa 11.11.2022 p o t v r d z u j e .
II. Výrok IX. rozsudku súdu prvej inštancie sa v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi počas Vianoc a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi od 24.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a od 31.12. od 15.00 hod. do 6.1. do 19.00 hod..
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.
Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zveril obe maloleté deti – A. a A. A. do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. určil, že obaja rodičia sú oprávnení obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, výrokom III. uložil otcovi povinnosť od 31.8.2021 do 30.9.2022 prispievať na výživu maloletého A. sumou 210 eur mesačne a počnúc dňom 1.10.2022 sumou 300 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Ďalším výrokom IV. bola otcovi uložená povinnosť prispievať od 31.8.2021 do 30.9.2022 výživným na maloletú A. sumou 165 eur mesačne a počnúc dňom 1.10.2022 sumou 200 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Výrokom V. vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Výrokmi VI. a VII. povolil otcovi dlh na zročnom výživnom na maloletého A. za obdobie od 31.8.2021 do 30.9.2022 v celkovej sume 1.805 eur a dlh na zročnom výživnom na maloletú A. za obdobie od 31.8.2021 do 30.9.2022 v celkovej sume 1.220 eur u oboch maloletých detí zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom VIII. súd prvej inštancie určil, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi s výnimkou sviatkov a prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 14.00 hod., kedy si maloleté deti prevezme
v školskom zariadení do nasledujúcej nedele do 19.00 hod., kedy maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska. Súčasne výrokom IX. bolo rozhodnuté o úprave styku tak, že otec je tiež oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 19.00 a od 1.8. od 9.00 do 15.8. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 15.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 19.00 hod.; počas Vianoc a zimných prázdnin každý párny kalendárny rok dňa 24.12. od 9.00 hod. do 15.00 hod. a od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod. a odo dňa 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka od 9.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 9.00 hod. do 15.00 hod. a od 26.12. od 18.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.; počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od 9.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod.; počas Veľkej noci každý párny kalendárny rok od stredy pred zeleným štvrtkom od 18.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.. Počas sviatkov a prázdnin určil miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bydlisko matky maloletých detí. Výrokom X. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2.
Podaným návrhom matka žiadala zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, s oprávnením oboch rodičov zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi žiadala uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 480 eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 380 eur mesačne, a to počnúc od podania návrhu. V priebehu konania svoj návrh upravila tak, že výživné na maloletého A. požadovala vo výške 380 eur mesačne a na maloletú A. vo výške 330 eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám matky. Podaním zo dňa 27.4.2022 upravila výrok rozhodnutia aj v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a to tak, aby otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: · v nepárnom kalendárnom týždni počas každého víkendu s výnimkou sviatkov a prázdnin, a to vždy v čase od piatku 14.00 hod. , kedy si maloleté deti prevezme v škole/v predškolskom zariadení, do nedele do 19.00 hod., kedy ich odovzdá v mieste bydliska pred bytom matky. Zároveň žiadala, aby otec bol oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov: počas letných školských prázdnin – každý párny kalendárny rok od 18.00 hod. dňa 1.7. do 18.00 hod. dňa 15.7., od 18.00 hod. dňa 1.8. do 18.00 hod., 15.8. · každý nepárny kalendárny rok od 18.00 hod. dňa 15.7. do 18.00 hod., dňa 31.7. od 18.00 hod., dňa 15.8. do 18.00 hod. 31.8. Ďalej počas Vianoc a zimných prázdnin žiadala upraviť styk tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými každý párny kalendárny rok dňa 24.12. od 10.00 hod. do 15.00 hod., dňa 25.12 od 10.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a odo dňa 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka od 10.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin určených Vyhláškou Ministerstva školstva SR a tiež každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 10.00 hod. do 15.00 hod., odo dňa 26.12. od 18.00 hod. do dňa 2.1. do 18.00 hod. Počas jarných prázdnin žiadala, aby bol otec oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených Vyhláškou Ministerstva školstva SR ten – ktorý v školský rok v čase od piatka od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a počas Veľkej noci každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov od stredy pred zeleným štvrtkom od 18.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.
Poukázala na to, že s otcom maloletých detí nie sú manželia, po narodení maloletej A. sa začali objavovať v ich vzťahu prvé vážnejšie problémy, pričom u otca sa začala vo výraznejšej miere prejavovať jeho výbušná povaha. V decembri 2018 sa preto matka presťahovala do miesta aktuálneho bydliska. Ďalej uviedla, že voči deťom sa otec agresívne neprejavoval, a preto aj podporovala kontakt otca s oboma maloletými deťmi. Ďalej uviedla, že otec maloletých detí nerešpektoval matkinu vôľu, svojvôlne rozhodoval o dôležitých otázkach týkajúcich sa detí a taktiež aj styk s nimi sa realizoval na základe jeho svojvôle. Za tohto stavu žiadala, aby boli upravené rodičovské práva a povinnosti k obom maloletým deťom.
3.
Otec k návrhu matky uviedol, že s ňou žil v niekoľkoročnom vzťahu, ktorý sa v dôsledku zmeny správania matky rozpadol, a preto od decembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že deti boli väčšinou času u matky s tým, že otec bol s nimi v každodennom kontakte, vozil ich zo školy aj do školy, resp. do škôlky a tiež na tréningy. Uviedol, že k absolútnemu ukončeniu vzťahu došlo v noci z piatka 27.8. na 28.8.2021, keď otec pristihol matku s iným chlapom tancovať a od tej doby matka odmietala
akékoľvek dohody. Žiadal o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorej rozsah a podmienky súdu bližšie nešpecifikoval.
4.
Súd prvej inštancie po citovaní § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 zákona o rodine rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o deti, a preto súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, čo je v záujme oboch maloletých detí. V čase rozhodovania ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že otec nemá zabezpečené aktuálne riadne bývanie v F., nakoľko v tom čase podnikal v F. a počas svojho pobytu v F. si prenajíma byt prostredníctvom C.. Súd prvej inštancie v rozhodnutí ďalej uviedol, že v konaní nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ktoréhokoľvek z rodičov obmedziť v ich rodičovských právach a preto aj zastupovanie a správu majetku bolo dôvodné ponechať na oboch rodičov. Pokiaľ ide o určenie výživného, tak súd prvej inštancie zohľadňoval pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti odôvodnené potreby maloletých detí a tiež vychádzal zo schopností a možností rodičov, pričom bolo zistené, že rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú. Pri určení výživného zohľadňoval na strane matky jej osobnú starostlivosť o maloleté deti a tiež vychádzal zo zárobkových možností otca, keď podiel otca na výžive maloletých deti vo finančnom vyjadrení by mal predstavovať cca 60%. Súd prvej inštancie v tomto smere prihliadal na náklady maloletých detí, keď tieto nemajú trvalo zvýšené náklady v súvislosti so svojim zdravotným stavom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že u otca nevychádzal z aktuálne vykazovaných príjmov, len zohľadnil skutočnosť, že otec mal v minulosti uzatvorený riadny pracovný pomer, v ktorom dosahoval príjem 1.400 eur mesačne. Tento pracovný pomer ukončil a začal vykonávať podnikateľskú činnosť. Poukázal tiež na to, že v tomto smere zohľadnil vzdelanie otca a jeho predchádzajúce pracovné pôsobenie a dospel k záveru, že otec nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky, vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a skúsenosti, aby sa zamestnal a zabezpečil si tak pravidelný príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoje vyživovacie povinnosti voči obom deťom. Pre stanovenie výšky výživného platí takzvaná zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku. Pre určenie výživného prvoinštančný súd preto považoval za rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, a teda svoje schopnosti riadne nevyužíva. Za tohto stavu mal súd prvej inštancie za to, že výživné v sume určenej súdom na každé z detí nie je v rozpore s odôvodnenými potrebami a záujmami maloletých detí a tiež zodpovedá možnostiam a schopnostiam obom rodičom. Pokiaľ ide o úpravu styku, tak vzhľadom na pretrvávajúce rodičovské konflikty, súd prvej inštancie upravil styk v takom rozsahu, aby otec mal garantovaný aspoň minimálny štandard styku s oboma maloletými deťmi a aby došlo k zastabilizovaniu maloletých detí aj ich rodičov stanovením jasných pravidiel tohto styku. Ohľadne úpravy styku bolo konštatované, že prvoinštančný súd vychádzal v zásade z návrhu matky s miernym odchýlením sa v čase konkrétnych hodín preberania a odovzdávania detí v čase prázdnin, a to výlučne z praktických dôvodov.
5.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava V., č.k. 61P/198/2012-42 zo dňa 9.9.2021 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí sumou 100 eur mesačne a odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11 CoP/349/2021-126 zo dňa 11.11.2021 súd v časti, ktorou súd zaviazal otca odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, návrh matky zamietol a vo zvyšnej časti návrh potvrdil. Vzhľadom na priebežné úhrady výživného zo strany otca, ktorý na základe neodkladnej úpravy zaplatil namiesto uloženej sumy v celkovej výške 2.600 eur (100 + 100 x 13 mesiacov) zaplatil na bežnú výživu detí v súhrne čiastku 1.850 eur, vychádzajúc z nepopretého dlhu 750 eur, z čoho na každé z maloletých detí vychádza 925 eur, ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (6.10.2022) predstavoval dlh na zročnom výživnom do mesiaca september 2022 sumu 1.805 eur na maloletého A. (mal zaplatiť 210 eur x 13 mesiacov, zaplatil 925 eur) a sumu 1.220 eur na maloletú A. (mal zaplatiť 165 eur x 13 mesiacov; zaplatil 925 eur). Takto vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd prvej inštancie zaviazal otca povinnosťou zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď túto dobu považoval za primeranú vzhľadom na preukázané pomery otca.
6.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil objektívne skutočnosti týkajúce sa jeho príjmov ako aj jeho schopnosť platiť reálnu výšku výživného, ktoré by zohľadnilo skutočné potreby maloletých detí. V tejto súvislosti uviedol, že pred súdom prvej inštancie opísal jeho momentálny stav, ako aj jeho pomery, keď z rôznych dôvodov
sa dostal do ťažoby niekoľkých exekúcií a momentálne pripravuje podanie osobného bankrotu. Za tohto stavu považoval za likvidačné určenie výživného na obe maloleté deti v celkovej výške 500 eur mesačne. Uviedol, že tiež bolo potrebné vziať do úvahy to, že on má tiež náklady na bývanie, stravovanie a iné nevyhnutné výdavky, aby mohol existovať. Taktiež poukázal na to, že deti si berie veľakrát aj cez týždeň, vozí ich na krúžky a tréningy, kupuje im stravu, ako aj oblečenie, a teda mu vznikajú aj ďalšie náklady na obe maloleté deti vo výške 200 – 400 eur mesačne. Tvrdil, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti nezohľadnil vo svojom rozhodnutí. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pričom výživné na maloletého A. žiadal upraviť do 1.10.2022 na sumu 200 eur mesačne a na maloletú A. vo výške 150 eur mesačne. Súčasne požadoval, aby jeho dlh na výživnom bol zmenený, a to s poukazom na to, aby bolo zohľadnené „nové“ výživné a v tomto smere, aby tento dlh na výživnom bol upravený pre obdobie od 31.8.2021 do obdobia 30.9.2022 a odrátané z tohto dlhu. Pokiaľ ide o úpravu styku, tak žiadal, aby súd opravil rozhodnutie súdu prvej inštancie v bode VII. a doplnil tam (tak, ako sa obaja rodičia dohodli), že počas pracovného týždňa ostane styk s deťmi neupravený. Súčasne žiadal opraviť rozhodnutie v bode IX. a to tak, že otec je oprávnený sa stretávať s oboma maloletými deťmi každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 15.00 hod. do 25.12. od 9.00 hod., nakoľko tu nastala chyba, keďže v párnom kalendárnom roku má deti na Vianoce matka a v nepárnom roku ich má on, avšak v rozhodnutí súdu prvej inštancie toto obdobie je zle uvedené.
7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), resp. z jeho obsahu je možné usúdiť, čoho sa odvolateľ domáha, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí možno považovať za čiastočne dôvodné v časti úpravy styku.
8.
Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody uvádzané otcom v odvolaní bolo posúdiť, či určenie výživného na každé z maloletých detí v stanovených výškach zodpovedá potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca a tiež aj to, či určenie rozsahu styku otca s maloletými deťmi, spôsobom určeným rozsudku súdu prvej inštancie je správne.
9.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10.
Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, a to i potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet ním vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
11.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaťažuje oboch rodičov. Pri určovaní výšky výživného sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75 Zákona o rodine). V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby a posudzovať ich vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami výživou oprávneného dieťaťa. Výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov, voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú starostlivosť rodiča o dieťa ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti.
12.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne rozhodol, keď obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom takéto rozhodnutie je aktuálne v najlepšom záujme oboch maloletých detí. Práve záujem maloletých detí je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne aj pokiaľ ide o určenie, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď toto právo prináleží, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by na strane jedného z rodičov boli dôvody pre obmedzenie výkonu tohto rodičovského práva.
13.
V súvislosti s rozhodovaním o určení výživného na obe maloleté deti, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie z hľadiska odôvodnených potrieb maloletých detí, príjmov rodičov, ich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov a vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Za bez akýchkoľvek výhrad skutkovo a právne správnu považuje aj úvahu súdu prvej inštancie prezentovanú v rozhodnutí, týkajúcu sa povinnosti otca využiť svoj pracovný potenciál tak, aby v potrebnom rozsahu mohol zabezpečiť výživu u oboch maloletých detí. V konaní prezentované dôvody otca, že je voči nemu vedených viacero exekúcií a že zo živnostenského podnikania nie je schopný platiť súdom určené výživné, je možné kvalifikovať aj vzdanie sa možnosti dosahovať príjem zodpovedajúci schopnostiam a možnostiam otca, čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom zdôvodnil. Otec totiž pred začiatkom výkonu svojej podnikateľskej činnosti dosahoval príjem u predchádzajúceho zamestnávateľa okolo 1.400 eur mesačne čistého, a preto aj súd prvej inštancie správne vychádzal z tohto zárobku pri určení výživného vo vzťahu k obom maloletým deťom. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že súd je povinný prihliadať na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku, čo možno konštatovať aj v prípade otca maloletých detí. Okrem toho v predmetnej veci otec maloletých detí nepredložil súdu prvej inštancie podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a tiež ako daňový subjekt nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Ako už bolo vyššie uvedené, otec maloletých detí žiadnym spôsobom svoje majetkové a príjmové pomery napriek výzve zo strany súdu prvej inštancie nezdokladoval, napriek tomu, že figuruje vo viacerých obchodných spoločnostiach ako spoločník alebo konateľ.
14.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 61P/194/2021-291 zo dňa 6.10.2022 vo výrokoch III. a IV. o výživnom a VI. a VII. o zročnom výživnom v spojení s opravným uznesením č.k. 61P/194/2021-288 zo dňa 11.11.2022 potvrdil ako vecne správne. Pokiaľ ide o opravné uznesenie, tak toto bolo vydané z dôvodu, že pri vypracovávaní písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie zistil, že pri vyhlasovaní meritórneho rozhodnutia, ktorého znenie je zachytené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 6.10.2022 vo výroku VI. došlo k zrejmej chybe v počítaní, keď namiesto sumy 1.805 eur, ktorá v súlade s výrokom III. citovaného rozhodnutia predstavuje zročné výživné za obdobie od podania návrhu do 30.9.2022 bola uvedená suma 1.680 eur
a výroku VII. , v ktorom namiesto sumy 1.220 eur, ktorá v súlade s výrokom IV. citovaného rozhodnutia predstavuje zročné výživné za obdobie od podania návrhu do 30.9.2022 bola uvedená suma 1.095 eur.
15.
Pokiaľ ide o kontakt rodičov s maloletými deťmi, tak tento je taktiež významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj detí, a preto aj úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi je potrebné považovať za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s deťmi len v špecifických, neštandardných situáciách a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v § 25 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje tak dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 Ústavy SR, ale aj z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
16.
S poukazom na vyššie uvedené východiská, súd prvej inštancie v podstate postupoval pri úprave styku otca s maloletými deťmi s ohľadom na zachovanie, udržiavanie a prehlbovanie vzťahu medzi ním a maloletými deťmi s tým, že odvolací súd považoval za potrebné čiastočne zmeniť výrok IX. napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi počas Vianoc a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi od 24.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a od 31.12. od 15.00 hod. do 6.1. do 19.00 hod., pretože odvolací súd považoval takto upravený styk počas Vianoc a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku za spravodlivý a zodpovedajúci z hľadiska časového tak potrebám maloletých detí, ako aj ich rodičov a tiež z dôvodu, aby v tomto smere bola určitým spôsobom zachovaná rovnováha z hľadiska kontaktu otca s oboma maloletými deťmi. Pokiaľ otec maloletých detí požadoval, aby vo výroku súdu prvej inštancie bolo uvedené, že počas pracovného týždňa ostane styk s deťmi neupravený, tak takýto výrok odvolací súd považuje za nadbytočný, nakoľko je v kompetencii oboch rodičov ako zákonných zástupcov maloletých detí ako sa dohodnú na úprave styku počas pracovného týždňa, a to s poukazom na ich rodičovskú zodpovednosť, ktorú majú. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam detí, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia. Akýkoľvek súd totiž nie je schopný zabezpečiť usporiadanie vzťahov tak, aby to bolo ideálne, pretože sú to práve rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, čo vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04.
17.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IX. týkajúci sa úpravy styku otca s maloletými deťmi počas Vianoc a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku zmenil podľa § 388 CSP tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi od 24.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a od 31.12. od 15.00 hod. do 6.1. do 19.00 hod., pričom v ostatnej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi je potrebné vychádzať z rozsahu ako ho upravil súd prvej inštancie.
18.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, keď žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19.
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).