Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-231-2009.pdf
PDF · 108.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/231/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Renátou Deákovou, v právnej veci navrhovateľa N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Y. XX, zast. JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom Brezno, ČSA 18, proti odporcovi H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F., H. XXX/XX, zast. JUDr. Helenou Boďovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, THK 30, o nahradenie prejavu vôle a uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode nehnuteľností s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Štát n e m á právo na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej práv. zást. domáhal vo veci samej nahradenia prejavu vôle, a to uzavretia darovacej zmluvy, z ktorej by navrhovateľ ako obdarovaný a povinný z práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu uzatvoril zmluvu s odporcom ako darcom a oprávneným z práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, na základe ktorej by darca daroval svojmu synovi ako obdarovanému dar - nehnuteľnosti vedené v kat. úz. S. F. na LV č. XXXX, a to podiel ? k bytu č. 6 na 3. podlaží (2. poschodie) vo vchode č. 0 bytovky, č.s. 722 na parcele C KN č.XXXX/XX a nedeliteľný podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytu, ktorý je spojený s vlastníctvom bytu, vedený v podiele 8489/51497. Darca je vedený na LV č. XXXX v časti B pod radovým číslom 13, pričom v časti ťarchy na LV je vedené ako ťarcha zákonné záložné právo v zmysle § 15 z.č. 182/1993 Z.z. v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov. Táto ťarcha prevodom vlastníctva bytu zostane zachovaná. K pozemkom na parc. C KN č.XXXX/XX, na ktorej je bytový dom postavený, má vlastník bytu právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 23 z.č. 182/1993 Z.z.. Správu v bytovom dome vykonáva Spoločenstvo vlastníkov bytov. Byt pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva, a to kuchyne, chodby, WC, kúpeľne, pivnice s celkovou plochou podlahovej výmery bytu s príslušenstvom 84,89 m2. Súčasťou bytu je všetka jeho vnútorná inštalácia (potrubné rozvody vody, plynu, ústredného kúrenia, elektroinštalácie, kanalizácie), okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie. Spoločné zariadenia domu sú bleskozvod, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu a slúžia výlučne tomuto domu. Spoločné časti domu sú základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodiská, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, ako aj zvislé nosné konštrukcie. Účastníci darovacej zmluvy touto zmluvou mienia zriadiť vecné bremeno, a to právo doživotného bývania a užívania, ktorým sa zaťažuje spoluvlastnícky podiel obdarovaného v prevádzaných nehnuteľnostiach v prospech darcu a to bezodplatne, pričom oprávneným z tohto vecného bremena je darca. Obdarovaný ako povinný z tohto vecného bremena je zaviazaný toto jeho právo trpieť a zdržať sa všetkého, čo by jeho právo rušilo. Do úžitku a držby k prevádzaným nehnuteľnostiam
obdarovaný vstúpi dňom uzatvorenia tejto zmluvy, pričom stav prevádzaných nehnuteľností mu je dobre známy.
Súčasne s podaním návrhu na rozhodnutie vo veci samej navrhovateľ podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorému súd uznesením č.k. 5C/231/2009-20 zo dňa 22.12.2009, právoplatným 18.01.2010 vyhovel.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 24.01.2003, v tom čase ako maloletý a zastúpený zákonnou zástupkyňou - matkou, spolu s odporcom - otcom, uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve podľa ust. § 50a/ Občianskeho zákonníka a to v súvislosti s konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu špecifikovaného vyššie v odôvodnení, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Brezno, pod sp.zn. 5C/37/2000. Podľa čl. II tejto zmluvy o budúcej zmluve odporca sa zaviazal bezodplatne previesť vlastnícke právo k bytu v podiele ? na svojho syna - navrhovateľa, v lehote 30 dní od nadobudnutia plnoletosti navrhovateľa, t.j. od 15.11.2008 s tým, že odporca bude mať k predmetnému bytu zriadené právo doživotného bývania a užívania. Táto zmluva o budúcej zmluve spĺňa podľa názoru navrhovateľa podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve podľa vyššie citovaného ustanovenia § 50a/ Občianskeho zákonníka, pričom predmetom zmluvy nie je darovanie, ale len záväzok uzatvoriť darovaciu zmluvu ohľadom bytu, ktorý je nezameniteľne definovaný a teda má podstatné náležitosti, t.j. čo bude predmetom daru, kto bude darcom, kto obdarovaným a dokedy dôjde k splneniu záväzku zmluvu riadne uzatvoriť. Zmluva o budúcej zmluve bola uzatváraná z dôvodu, že v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu sa mal odporca zaviazať zabezpečiť matke navrhovateľa náhradný byt, ale pokiaľ prejaví ochotu uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve a následne zmier na pojednávaní o zrušení spoločného nájmu bytu, tak táto povinnosť zabezpečiť matke navrhovateľa náhradný byt zanikne. Keďže matka vtedy malol. detí, a teda aj vtedy malol. navrhovateľa ako ich zákonný zástupca, mohla uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, pretože sa ešte nenakladalo pri podpise tejto zmluvy s nehnuteľnosťou, keďže jej vlastníkom nebol ešte ani odporca, nebola daná zákonná povinnosť na schválenie tohto právneho úkonu súdom. Aj keď zákonná zástupkyňa zastupovala dve malol. deti, nedošlo ku kolízií o záujme medzi malol. deťmi, pretože išlo len o záväzok do budúcna uzatvoriť zmluvu. V danom prípade boli dodržané všetky formálne aj obligatórne náležitosti uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, táto je v súlade so zákonom, zmluva o budúcej zmluve ohľadom darovacej zmluvy nie je vyňatá zo zákonných ustanovení, nie je zákonom zakázaná. Pokiaľ reagoval navrhovateľ na tvrdenie odporcu ohľadom výrazne narušeného správania sa k nemu, jeho práv. zást. poukázala na to, že sa jedná o vzájomné správanie sa, navrhovateľ rovnako zo strany odporcu ako otca pociťuje neadekvátne správanie, avšak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre neuzatvorenie definitívnej darovacej zmluvy, pretože námietky neadekvátneho správania sa navrhovateľa ku odporcovi môže odporca uplatniť v konaní o vrátenie daru, pokiaľ zistí, že obdarovaný sa správal k nemu ako darcovi v rozpore s dobrými mravmi. Toho času nemá navrhovateľ ešte žiaden dar, teda nie je vlastníkom žiadneho daru, povinnosť odporcu splniť si záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve nijako nezanikol, nemožno posudzovať správanie sa navrhovateľa voči odporcovi s poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka. V prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov konania.
Podľa tvrdenia odporcu, ktorý žiadal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť, neboli splnené podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, pretože z tejto nie je zrejmé, či sa jedná o zmluvu darovaciu v zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prvom rade okrem pomenovania právneho úkonu, že sa jedná o darovaciu zmluvu chýbajú náležitosti, že darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a tento obdarovaný dar alebo sľub prijíma; chýba označenie účastníkov právneho úkonu budúcej hlavnej zmluvy ako "darca a obdarovaný", v zmluve je uvedený pojem previesť na každého z nich, čo nemožno stotožňovať so zákonným pomenovaním bezplatne prenechať; chýba najpodstatnejšia náležitosť zmluvy a to, že navrhovateľ tento dar alebo sľub prijal, pričom tieto podstatné náležitosti nemôžu byť odstránené ani výkladom súdu, resp. v priebehu súdneho konania. Ďalšou podstatnou náležitosťou, chýbajúcou v zmluve o budúcej zmluve, je nedostatočná špecifikácia predmetu prevodu, t.j. darovanej nehnuteľnosti. Vzhľadom na nedostatočné obsahové vyhotovenie zmluvy o budúcej zmluve neprichádza do úvahy ani aplikácia § 50b/ Občianskeho zákonníka. Tiež poukázal na slobodnú vôľu človeka ako darcu, ktorá sa v konkrétnom prípade uplynutím šiestich rokov od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve pod vplyvom rôznych okolností zmenila; pokiaľ v zmluve o budúcej zmluve odporca, keďže nič nevlastnil, mohol dať iba prísľub, že keď kúpi byt s príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach sa
spoločných zariadeniach domu a až potom bude môcť urobiť prevod na deti, pričom v tejto súvislosti odporca predpokladal, že sa upravia vzťahy medzi ním ako otcom a deťmi, pretože tieto vzťahy boli po rozvode značne narušené. Tiež poukázal na to, že zmluvu o budúcej zmluve odporca s matkou navrhovateľa podpisovali pred pojednávacou miestnosťou na okresnom súde v časovej tiesni, pričom zmluvu vyhotovovala právna zástupkyňa matky malol. detí. Následne odporca byt kupoval z finančných prostriedkov požičaných mu jeho matkou a starou matkou navrhovateľa, pretože nemal žiadne úspory, keďže matka navrhovateľa finančné prostriedky prevádzala ešte pred rozvodom na svoj účet, čo bolo riešené v konaní o vyporiadaní BSM. Zdôraznil, že darovanie ako právny inštitút predpokladá, že vzťahy medzi darcom a obdarovaným sú veľmi dobré, nadštandardné, a to nielen v čase prísľubu, v danom prípade v roku 2003, ale aj v čase uzatvorenia hlavnej zmluvy, ku ktorej žiada navrhovateľ nahradiť prejav vôle odporcu. Prísľub prípadného daru v budúcnosti zaväzuje predovšetkým budúceho obdarovaného, aby sa správal tak, že si ten budúci dar aj zaslúži svojím správaním voči darcovi. V tomto prípade navrhovateľ ako obdarovaný neprejavoval patričnú úctu k otcovi, nenavštevoval ho a nedal mu najavo aspoň minimálnu náklonnosť a spolupatričnosť. Navrhovateľ ako syn a budúci obdarovaný zo zmluvy o budúcej zmluve naposledy navštívil otca v októbri 2008, keď si bol pýtať peniaze vo výške 6 000,- Sk na autoškolu, pričom mu otec dal všetky peniaze, ktoré mal doma našetrené, vo výške 2 000,- Sk. Od tej doby prešli dva roky, veľkonočné sviatky, vianočné sviatky, meniny, narodeniny a ďalšiu návštevu už navrhovateľ u otca neabsolvoval. V roku 2008 sa dohodli navrhovateľ s odporcom, že spolu budú dovolenkovať jeden týždeň cez letné prázdniny, avšak keď už mal odporca vypísanú dovolenku, telefonicky mu navrhovateľ oznámil, že mu matka zakázala ísť s ním na dovolenku. Asi v mesiaci september - október 2009 navrhovateľ poslal otcovi SMS z Nemecka, kde bol na praxi, že ho po návrate príde navštíviť, avšak nestalo sa tak. Navyše sestra navrhovateľa - dcéra X., prestala otca zdraviť už v roku 2005 a pri náhodnom stretnutí, napr. v obchode, sa tvári, že ho nevidí; to isté urobil navrhovateľ aj starej matke zo strany otca, keď sa náhodne v mesiaci november 2009 stretli v F.. Pritom obidve deti pravidelne týždenne spolu so svojou matkou navštevujú starú matku zo strany matky, ktorá býva asi 70 m od odporcu.
Právna zástupkyňa odporcu žiadala návrh zamietnuť najmä z dôvodu, že darovanie nie je možné zazmluvniť zmluvou o budúcej zmluve o darovaní, zákonodarca vôbec nepredpokladá, keďže ide o slobodnú vôľu človeka, ktorú môže kedykoľvek meniť a v prvom rade buď daruje to, čo má a nemôže darovať to, čo nemá. Aj keby bol býval odporca vlastníkom nehnuteľností v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, vôľu darovať môže zmeniť kedykoľvek. Zdôraznila, že dar sa zo zákona nedá vynútiť a keď sa nedá vynútiť, nemôže byť nahradený ani súhlas vôle súdom.
Súčasne poukázala aj na okolnosti uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, ktoré okrem nedostatku formálnych a obligatórnych náležitostí majú podstatný vplyv na jej posúdenie ako neplatného právneho úkonu. Zmluva o budúcej zmluve bola uzatváraná v deň pojednávania a aj v deň rozhodnutia v súdnom spore ohľadom zrušenia spoločného nájmu bytu, vedenom na Okresnom súde Brezno sp. zn. 5C/37/2000, kde bývalú manželku odporcu a matku navrhovateľa zastupovala JUDr. Stahovcová ako právna zástupkyňa terajšieho navrhovateľa a vyhotovila zmluvu o budúcej zmluve, pričom boli pripravené štyri verzie predmetnej zmluvy a túto verziu napokon odporca podpísal.
Odporca a jeho práva zástupkyňa v prípade úspechu nežiadali nahradiť trovy konania, navrhli, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania zo svojho za použitia ust. § 150 OSP.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dokladmi obsiahnutými v spise tunajšieho súdu sp. zn. 5C/231/2009, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn.5C/37/2000, spisom 5C/199/2003 a 3C/111/2000; návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov:
V zmysle § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Odsek 2, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
V zmysle § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Odsek 2, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody nie je dotknuté.
Odsek 3, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
V zmysle § 50b citovaného zákona, ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo, že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.
Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že navrhovateľ je synom odporcu, pochádza z manželstva odporcu a U. U., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno 3C/111/00. Vtedy malol. deti, medzi nimi aj navrhovateľ, pochádzajúce z manželstva, boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Bývalí manželia sa nedohodli o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto o tomto rozhodoval Okresný súd Brezno v konaní sp.zn. 5C/199/2003. Tento súd tiež rozhodoval o zrušení spoločného nájmu trojizbového bytu, nachádzajúceho sa v S. F., na Ul. H. XXX/XX, byt č. 11, na druhom poschodí, keď uznesením sp.zn. 5C/37/00 schválil zmier, podľa ktorého po zrušení práva spoločného nájmu k tomuto bytu sa výlučným nájomcom bytu stal právoplatnosťou tohto uznesenia o schválení zmieru odporca a jeho bývalá manželka sa zaviazala vysťahovať sa z bytu v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu bývalým manželom. I keď z odôvodnenia uznesenia o schválení zmieru nevyplýva dôvod zmieru, o schválenie ktorého účastníci požiadali súd, z obsahu tohto spisu vyplynulo, že účastníci pred jeho schválením predložili zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka medzi budúcim darujúcim H. U., t.j. odporcom v tomto konaní a budúcimi obdarovanými v tom čase malol. N. U., nar. XX.XX.XXXX a malol. X. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených matkou U. U., nar. XX.XX.XXXX. V čl. II uvedenej zmluvy o budúcej zmluve účastníci konštatujú, že sa dohodli na uzavretí súdneho zmieru, na základe ktorého sa výlučným nájomcom bytu stane otec detí s tým, že matke detí zabezpečí náhradný byt a bola medzi nimi uzavretá dohoda, že po odkúpení predmetného bytu do výlučného vlastníctva sa otec zaväzuje do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti svojich dvoch detí previesť na každého z nich po ? bytu. Súčasne bude tou istou zmluvou zriadené vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania bytu s príslušenstvom bez platenia nájomného deťom pre otca, pričom budúci obdarovaní sa zaviazali nepreviesť bytovú nehnuteľnosť na tretiu osobu počas užívania bytu otcom detí.
Ako vyplynulo z predloženého výpisu z LV č. XXXX, na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 02.02.2004 č. V 80/04, odporca nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.
Navrhovateľ dňa 15.11.2008 nadobudol plnoletosť. Listom zo dňa 16.12.2008 vyzval otca na uzatvorenie definitívnej darovacej zmluvy a prevod vlastníctva k ? bytu, a ďalším listom zo dňa 10.11.2009, zaslaným doporučene svojmu otcovi mu oznámil, že schvaľuje právny úkon, ktorý za neho urobila mama dňa 24.01.2003 ohľadom trojizbového bytu v S. F..
Keďže mu odporca odpísal svoje nesúhlasné stanovisko, podal dňa 24.11.2009, t.j. v jednoročnej lehote od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve (zo dňa 24.01.2003) na súd návrh o nahradenie prejavu vôle s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorý odôvodnil tak, ako bolo uvedené vyššie v tomto rozsudku.
V zmysle platnej právnej úpravy darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti. Predmetom darovacej zmluvy môže byť čokoľvek za predpokladu, že ide o vec (pokiaľ to jej povaha pripúšťa), práva alebo iné majetkové hodnoty. Darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezplatnosť, čo znamená, že za poskytnuté alebo sľúbené plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie. Dôsledky porušenia povinnosti z darovacej zmluvy sú rovnaké ako pri ostatných zmluvných záväzkoch. Pri darovacej zmluve však nejde o synalagmatický záväzok. Preto iba obdarovaný má právo domáhať sa plnenia, ktorým je odovzdanie daru. Právo domáhať sa plnenia má aj v prípade, keď darca neplní to, čo iba sľúbil. Obdarovaný sa môže domáhať na základe darovacieho sľubu plnenia aj súdnou cestou. Zachovanie písomnej formy darovacej zmluvy je povinné iba v prípade, keď je predmetom daru nehnuteľnosť. V takomto prípade účinky zmluvy nastanú vkladom vlastníctva do katastra nehnuteľností.
Zákon nevylučuje možnosť uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve ohľadom darovania, keďže ako zmluva o budúcej zmluve môže byť uzatvorená každá zmluva, pokiaľ tomu nebráni jej povaha. Obligatórne písomná je forma zmluvy o budúcej zmluve, čo súvisí s účelom takejto zmluvy, a preto sa písomná forma vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sa inak nemusia uzavrieť v písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Určenie doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzavrieť, je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve a tiež predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa však nemusí viazať na konkrétny dátum. Stačí, keď sa táto doba určí tak, že zmluva sa uzavrie do toho okamihu, keď nastane určitá udalosť alebo právna skutočnosť, ktorá nepochybne nastane, avšak nevie sa, kedy nastane. Zmluva o budúcej zmluve však musí obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov. Platná zmluva o budúcej zmluve zakladá jednému alebo všetkým jej účastníkom právo domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy aj súdne. Žalobu, aby sa vyhlásenie vôle nahradilo súdnym rozhodnutím, možno úspešne podať do jedného roka od uplynutia doby dohodnutej na uzavretie konečnej zmluvy, inak právo na uzavretie konečnej zmluvy zaniká uplynutím doby, teda ide o prekluzívnu lehotu.
Záväzok na uzavretie konečnej zmluvy zaniká aj zmenou okolností, za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá. Ak táto zmena je taká podstatná, že od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby uzavrel konečnú zmluvu, záväzok zaniká. Tento zánik možno uplatniť aj v prípadnom spore o nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Tieto okolnosti treba skúmať jednotlivo a diferencovane s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Treba brať do úvahy aj pravidlo obsiahnuté v § 3. K zániku tohto záväzku môže dôjsť kedykoľvek, a to ihneď po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ale aj v priebehu súdneho sporu, predmetom ktorého je nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím (§ 161 ods. 3 OSP).
V danom prípade, podľa názoru súdu, je zmluva o budúcej zmluve platne uzavretá. Spĺňa obligatórne zákonné náležitosti a na jej základe je možné uzatvoriť konečnú darovaciu zmluvu. Predmet je dostatočne špecifikovaný, keďže v čase jej uzavretia ešte odporca nebol vlastníkom bytu, bol len jeho nájomcom. Formálna náležitosť, v zmysle ktorej obdarované malol. deti prijímajú s vďakou dar od otca, nemá podľa názoru súdu zásadný vplyv na jej platnosť. V tomto smere by bola iná situácia, pokiaľ by účastníci bolo uzatvorili tzv. darovací sľub. Tiež boli splnené podmienky určenia času uzatvorenia definitívnej zmluvy, keď si účastníci dohodli, že po nadobudnutí plnoletosti malol. detí, pokiaľ v tom čase už odporca nadobudne vlastnícke právo k bytu, tento prevedie do ich vlastníctva darovaním pre každého v ?, so zriadením práva vecného bremena, spočívajúceho v práve jeho bývania a dožitia v tomto byte. Len výklad zmluvného textu z neho samotného, bez ohľadu na účel úkonu, spočívajúci vo vôli účastníkov zmluvného vzťahu, uplatnený pri výklade právneho úkonu jednotlivca zo svojej vlastnej iniciatívy z hľadiska ústavných princípov ako prísny formalizmus nemožno akceptovať. V danom prípade je účel úkonu zrejmý. Napokon, súdna prax ani právna úprava nevylučuje uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve ohľadom darovania.
Napriek týmto skutočnostiam súd však nepovažoval návrh navrhovateľa za dôvodný. Občiansky zákonník výnimočne pripúšťa uplatnenie zásady zmeny pomerov - § 50a/ ods. 3, podľa ktorého záväzok uzatvoriť konečnú zmluvu zanikne, ak sa okolnosti, z ktorých účastníci pri jej uzatváraní vychádzali, zmenia do takej miery, že nemožno, objektívne posudzujúc, spravodlivo požadovať, aby sa konečná či definitívna zmluva uzavrela. V danom prípade, vychádzajúc aj z obsahu pripojených spisov, súd má za to, že rodinné väzby medzi účastníkmi tohto konania sa v priebehu rokov od uzatvorenia zmluvy od budúcej zmluve natoľko vyhrotili, že nie je možné spravodlivo požadovať, aby zo strany odporcu bolo pristúpené k uzatvoreniu darovacej zmluvy, na základe ktorej by daroval ? bytu navrhovateľovi. Navrhovateľ mal vedomosť o existencii zmluvy o budúcej zmluve. Pokiaľ aj bol v čase maloletosti ovplyvňovaný matkou k negatívnemu postoju voči svojmu otcovi, po dosiahnutí plnoletosti mal možnosť a dostatok príležitostí korigovať tento postoj. Nielen z morálneho hľadiska, ale aj zo zákonných ustanovení (Zákon o rodine) vyplýva úprava vzťahov, práv a povinností rodičov a detí navzájom, bez toho, aby boli podmieňované materiálnym prospechom. V prípade zanedbávania týchto povinností prichádza do úvahy ich úprava súdnou cestou. Okrem iného zákon vymedzuje povinnosti v prípade potreby vzájomne si plniť vyživovaciu povinnosť, pomáhať si a podporovať sa. Povinnosťou odporcu ako otca bolo platenie výživného a právom stretávanie sa s deťmi a podieľanie sa na ich výchove. V rámci takejto rovnováhy práv a povinností u účastníkov by bolo prirodzené, keby následne po splnení ďalších zmluvných podmienok zo zmluvy o budúcej zmluve uzavreli účastníci zmluvu darovaciu. V tomto videl súd takú významnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, že nadobudol presvedčenie, že záväzok odporcu uzatvoriť darovaciu zmluvu v prospech svojho plnoletého syna zanikol.
Súd sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne navrhovateľa, že po uzatvorení darovacej zmluvy, v prípade, že navrhovateľ ako obdarovaný, sa nebude s dostatočnou vďakou adekvátne správať k odporcovi ako darcovi, sa tento môže domáhať súdnou cestou vrátenia daru.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh v plnom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zm. § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal, pretože tento si ich neuplatnil vzhľadom na rodičovský vzťah ku svojmu synovi - navrhovateľovi, ako to zdôvodnil na poslednom pojednávaní pred okresným súdom.
Navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od poplatkovej povinnosti, odporca bol však v konaní úspešný, preto neprichádzalo do úvahy použitie ust. § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb. v aktuálnom znení. Preto súd rozhodol, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).