Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/142/2011

Potvrdené rozhodnutím 3To/2/2012
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obžalovanému Y. U. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.b/, písm.c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona o odvolaní obžalovaných Y. U. a Q. U. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 04.11.2011 sp. zn. 3T 142/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.01.2012 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných Y. U., nar. XX.XX.XXXX, a Q. U., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Miženka, prísediacich T. J. a JUDr. V. O., v trestnej veci obžalovaného Y. U. a spol., na hlavnom pojednávaní 04.11.2011, takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ Y. U., nar. XX.XX.XXXX v X., bydlisko L., U. ul. č. XX, od 05.11.2011 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove,

2/ Q. U., nar. XX.XX.XXXX v Modre, bydlisko P., V. ul. č. 56, od 05.11.2011 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , že

- dňa 27.01.2010 o 17.20 hod., po dohode aj s T. (trestne stíhanom v samostatnom konaní sp. zn. ), Y. vošli do záložne LUX v Šali, na Nešporovej ulici číslo 4 so zamaskovanými tvárami, Y. namieril pištoľou striebornej farby na L., majiteľa záložne, ktorý stál za bezpečnostným sklom a žiadal ho, aby ich vpustil do priestoru pre obsluhu. L. to odmietol a spustil alarm. T. s neznámym predmetom rozbil bezpečnostné sklo na vitríne, poranil si pritom pravé predlaktie a vybral z nej niekoľko podložiek s pripevnými šperkami zo žltého kovu. Y. počas celej doby stále mieril pištoľou na majiteľa záložne a aj sám pred odchodom vybral z rozbitej vitríny niekoľko podložiek so šperkami. Potom zo záložne obaja vybehli smerom vľavo za budovu záložne, nastúpili do pripraveného a naštartovaného osobného motorového vozidla modrej farby, ktoré riadil Q. U. a z miesta odišli. Počas úteku zo záložne smerom k pripravenému autu postrácali časť odcudzených šperkov. L. odcudzením šperkov spôsobili škodu 16 047,68 Eur, rozbitím vitríny a odcudzením podložiek spôsobili mu škodu vo výške 147,- Eur,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobili ním väčšiu škodu a to závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l i

- zločin lúpeže podľa , písmeno b/, s odkazom na písmeno a/ , spolupáchateľstvom podľa .

ZA TO IM SÚD UKLADÁ:

C.

- Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

C.

- Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest prepadnutia veci a to:

- kladiva s drevenou rúčkou, čiernej pletenej čiapky, čiernych šuštiakových nohavíc zn. Dickies, čiernych nohavíc zn. Cherokke, čiernej bundy zn. Grace, modrej šuštiakovej bundy zn. Fila, čiernych rukavíc zn. Dirtpaw, čiernych rukavíc zn. Monster energy, športovej tašky čierno - oranžovej farby, dvoch čiernych látkových kukiel s otvorom na oči.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika.

- Podľa súd poškodeného L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko P. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

I.

Okresný súd Galanta koná a rozhoduje v tejto veci na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. , z 02.06.2011, podanej na obžalovaných Y. a Q. v podstate na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd obžalobu 20.06.2011 predbežne prejednal, určil rozsah dokazovania a termín hlavného pojednávania na 31.08.2011. Na hlavnom pojednávaní 31.08.2011, 26.10.2011 a 04.11.2011 boli vypočutí obaja obvinení (uviedli, že sú nevinní), svedkovia T. (poškodený) a H.. Predseda senátu so súhlasom procesných strán prečítal obsah znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava i Výskumného ústavu súdnej optiky v Bratislave, prečítaním oboznámil podstatný obsah všetkých v trestnom spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov (výsledky domových prehliadok, zápisnice o ohliadke miesta činu a ďalšie). Súd pri rozhodovaní potom vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, vychádzal iba zo skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté ( ). Akceptoval pritom všetky návrhy procesných strán na realizáciu dôkazov.

II.

Zisťovanie skutkového stavu

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia jeho v prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Obžalovaný Y. bol vypočutý v prípravnom konaní 05.01.2011, 09.02.2011 a 24.05.2011. V prvých dvoch prípadoch nevypovedal (odmietol podpísať zápisnicu o výsluchu). Vo výpovedi 24.05.2011 uviedol, že mu zatelefonoval T., potom prišiel za ním a stretli sa v pohostinstve Kelt v Pezinku. T. mu ukázal vrecúško, v ktorom bolo zlato a opýtal sa ho, či to nevie predať. Potom išli za obžalovaným Q. (u neho zlato odvážili) a odtiaľ za Y. na chatu pri Pezinku. Všetci štyria išli potom autom do Bratislavy. Y. sa pokúšal predať zlato svojmu známemu, ten však chcel iba biele zlato. V Petržalke, v záložni, založil nakoniec nejaké zlato T. a dostal za to 1 100,-- Eur. Autom sa vrátili do Pezinka a T. si išiel ošetriť ruku. Ešte predtým dal jemu a obž. Q.i (za pomoc z ich strany pri predaji zlata) po 100,-- Eur. Obžalovaný Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na tom čo uviedol v prípravnom konaní a potom využil svoje právo nevypovedať.

Obžalovaný Q. bol vypočutý v prípravnom konaní 05.01.2011 (vypovedal, že dôvody jeho stíhania sú nepravdivé), 09.02.2011 (uviedol, že v čase, kedy sa mal skutok stať bol v Modre pre svoju manželku) a 24.05.2011. Až vo výpovedi 24.05.2011 uviedol, že v tom čase, pred 18.00 hod., prišiel za ním obž. Y. a T. s tým, aby im odvážil nejaké zlato. Do garáže pri dome vo Viničnom priniesol kuchynskú váhu a zlato odvážili. Na požiadanie obž. Y. a T. išli potom jeho autom zn. Nissan pre Y. na chatu pri Pezinku a odtiaľ do Bratislavy, kde mal Y. zlato predať. Najprv Y. spolu buď s obž. . U. alebo T. (nevedel uviesť s ktorým) išli do jednej bytovky v Petržalke, na Námestí hraničiarov. Po 45 minútach sa vrátili s tým, že ten človek chce iba biele zlato. T.š povedal, že potrebuje peniaze a preto chcel ísť do nejakej záložne niečo predať. Zastavili sa pre nejakého chlapca a potom išli do záložne. Do záložne išiel T. a ten neznámy chlapec a predali v nej zlato za 1 000,-- Eur. Chlapca nechali v Petržalke (Juriš mu dal 50,-- Eur) a oni sa vrátili do Viničného. Y. dal jemu a bratovi Jnovi po 100,-- Eur. Domov sa vrátil okolo 21.00 hod. presne 27.01.2010. Po štyroch dňoch stretol T. a ten mu povedal, že zlato predal Jozef Záhor a Jurišovi dal 4 000,-- Eur. Obžalovaný Q. na záver výpovede uviedol, že T. sa mu priznal (hneď 27.01.2010), že mal byť pri prepade záložne v Šali. K veciam nájdeným u neho v garáži pri domovej prehliadke uviedol, že ich buď nevidel (dve čierne kukly a iné veci) alebo že patria jeho rodinným príslušníkom. Obžalovaný Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na začiatku roku 2010 bol zamestnaný do 13.01.. Potom bol chvíľu nezamestnaný a 13.02.2010 bol zatknutý za lúpež v Trebišove (vo väzbe bol do 15.09.2010). Vo vzťahu k predmetu obžaloby uviedol, že nič čo je v nej uvedené nezodpovedá pravde. Podrobne popísal, že 27.01.2010 bol večer o 17.00 hod. v Modre pre svoju manželku, ktorá tam chodí ošetrovať jednu ženu. Domov prišiel okolo 17.30 hod. a okolo 18.00 hod. prišiel za ním obž. Y. s T. a chceli niečo odvážiť. Priniesol im do garáže váhu, pri vážení nebol prítomný. Na požiadanie uvedených mužov zaviezol ich na chatu pri Pezinku, za Y. Počas jazdy v aute mu T. Y.. povedal, že vážili zlato a Y. by ho mohol predať. Na jeho aute prišli na chatu za Pezinkom pre JC. a potom išli do Bratislavy - Petržalky, kde mal byť kupec zlata. Odtiaľ prišli do záložne v Petržalke (Juriš s neznámym chlapcom tam predali nejaké zlato okolo 20.00 - 20.30 hod.). Z Petržalky sa vrátili okolo 21.30 hod. do Viničného. Y. Juriš prestúpili do auta zn. BMW patriaceho Y. a odišli smerom na Pezinok. Na T. zranenie nevidel.

Obžalovaný Q. ďalej vypovedal, že mu T. 27.01.2010 povedal, že zlato pochádza z vylúpenia záložne v Šali. Ohľadne vecí nájdených v jeho garáži pri domovej prehliadke vypovedal, že o nich nič nevie. Veci nájdené v kufri jeho auta patrili jeho bratovi Jánovi.

Svedok L. (poškodený majiteľ záložne v Šali) vypovedal, že 27.01.2010 bol v záložni okolo 17.30 hod. sám. Otvorili sa dvere a videl, že v priestore pre zákazníkov sú dve osoby. Jedna z nich mierila na neho pištoľou (držala ju v pravej ruke). Išlo o chrómovanú pištoľ, striebornej farby. Muž s pištoľou mal tvár zakrytú, bolo mu vidno iba pásik očí. Mohla to byť kukla alebo zhora čapica, zdola rolák. Muž mal niečo cez 172 cm (výška svedka) a bol chudšej postavy. Najprv si myslel, že je to žart (v tomto smere s mužom s pištoľou komunikoval). Muž s pištoľou mu kázal otvoriť dvere do zadnej časti záložne. Odmietol to urobiť a vtedy muž s pištoľou povedal druhému mužovi „rob“. Počul potom prvé údery do vitríny a spustil alarm (do jednej minúty od príchodu mužov). Očakával, že príde hneď mestská polícia. Nižší

muž naďalej rozbíjal vitrínu, vytvoril si otvor 30 x 30 cm a vyberal cez tento otvor podložky so zlatými predmetmi. Ten nižší muž mal na tvári kuklu a kapucňu, na rukách rukavice. Alarm hučal približne päť minút a ten nižší muž pokračoval vo vyberaní podložiek. Po 5 minútovom intervale alarm prestal hučať a išiel ho preto opäť zapnúť. Vtedy zrejme obaja muži vyberali podložky so zlatými vecami. On medzitým telefonoval na štátnu políciu. Po 2 minútach od spustenia alarmu druhýkrát, obaja muži zo záložne ušli. Otvoril dvere a vybehol za nimi. Na zemi, v priestore pre zákazníkov, videl veľa zlatých predmetov. Obaja muži zabočili vľavo, potom opäť doľava a išli k autu. Jeden z nich sa pošmykol, padol a vypadla mu z rúk pištoľ i podložky so zlatými predmetmi. Zdvihol sa zo zeme, pozberal veci (druhý muž vtedy zastal) a potom obaja utekali za roh budovy k autu. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že muž s pištoľou bol chudší ako on, mohol mať najviac 70 kg. Ten druhý bol hodne nižší ale zavalitejší. Podľa tohto svedka, osoba menom Y. založila si pred 27.01.2010 u neho nejakú zlatú vec. Svedok napokon zopakoval, že muž s pištoľou bol chudší ako obž. Ján Sandtner, muž, ktorý rozbíjal vitrínu sa podľa postavy nepodobá ani na jedného z obžalovaných.

Svedok Y. vypovedal, že 27.01.2010 prichádzal na svojom aute večer, za tmy, k predajni Billa v Šali. Keď prechádzal okolo budovy LUXU, zbadal z pravej strany, kde je parkovisko, prebehnúť dve osoby sprava doľava (vo vzdialenosti 5 metrov). Jeden z mužov sa pošmykol a padol na zem. Vľavo (z pozície svedka) zbadal stáť tmavé auto, malo rozsvietené parkovacie svetlá. Prvý muž (ten, ktorý nepadol) pribehol k tmavému autu a naskočil do neho cez zadné pravé dvere. Muž, ktorý padol na zem sa zdvihol, vypadli mu pritom nejaké veci. Pozbieral ich zo zeme, zdvihol aj vypadnutú pištoľ striebornej farby. Potom pribehol k zadným ľavým dverám tmavého auta, nasadol do neho a to veľkou rýchlosťou odišlo z miesta, kde parkovalo. Vtedy si všimol evidenčné číslo (X.). Svedok vypovedal, že videl tvár vodiča v aute, nie však celú. Podľa neho, ani jedného z obžalovaných neopoznáva ako vodiča tmavého auta. Ak by však vodiča auta videl, má ho tak zafixovaného, že by ho opoznal. Svedok opísal mužov, ktorí nasadli do auta, že boli chudí, mali na sebe šuštiaky alebo teplákové súpravy, obaja mali kapucne a tváre mali niečím zakryté.

Svedkyňa H. (manželka obž. Q.) vypovedala na hlavnom pojednávaní 31.08.2011, že 27.01.2010 mal ich známy P. 40 rokov a keď ju v ten deň večer manžel viezol z Modry, išli sa pozrieť či ich známy nie je doma. Keď prišli domov okolo 18.00 hod., ona sa učila so synom. Pred televíznymi novinami jej manžel prišiel povedať, že si potrebuje niečo vybaviť a odišiel z domu. Počula potom, že sa vrátil domov. Nevie však koľko bolo hodín.

Svedok T. (stíhaný ako spolupáchateľ skutku uvedeného v obžalobe v samostatnom konaní) vypovedal ako svedok po zákonnom poučení aj podľa ustanovenia . Po vysvetlení obsahu poučenia uviedol, že mu porozumel a vypovedať chce. Potom zložil prísahu svedka. Súd akceptoval návrh prokurátora, aby spoluobvinený T. vypovedal v tomto konaní ako svedok. Neexistuje procesná (zákonná) prekážka, ktorá by bránila takémuto postupu. Nie je však v tomto prípade možné odvolávať sa na výpoveďˇ svedka T., ktorú urobil v postavení spoluobvineného v prípravnom konaní. Svedok T. na hlavnom pojednávaní 26.10.2011 vypovedal, že obž. Y. pozná osobne od jesene 2009. Obžalovaného Q. pozná už 5 rokov a postupne sa stali priateľmi. Je si vedomý, že obaja obžalovaní pociťujú voči nemu hnev. K tomuto prípadu sa však on postavil ako chlap a priznal sa k lúpeži v záložni Lux v Šali. Svedok T. vypovedal, že obž. Y. poznal záložňu v Šali, pretože predtým (pred 27.01.2010) založil si tam zlatý náramok a bol si ho aj vyzdvihnúť (informáciu získal od obžalovaného samotného). Jeden, resp. dva dni pred 27.01.2010 sa všetci traja stretli a Q. i JF. predostreli svoj plán na zmocnenie sa vecí zo záložne v Šali. Q. viac detailizoval tento plán. Na tomto stretnutí sa rozprávali čo bude potrebné na realizáciu plánu (kukly, oblečenie, predmet na rozbitie skla), rozdelili si aj úlohy (Erich prevoz na miesto a z miesta činu, Ján sa postará o obsluhu, on mal rozbiť vitrínu). Obžalovaný Y. mal použiť plynovú pištoľ na postrašenie obsluhy. Spoločné stretnutie vo Viničnom v deň lúpeže (27.01.2010), okolo obeda, skončilo pobalením vecí (kukly, rukavice, oblečenie, pajser) a ich naložením do auta Q., zn. Nissan Primera. Týmto autom prešli približne 500 m od domu Q. k autu zn. Audi, ktoré bolo zaparkované vo Viničnom. Do tohto auta preložili pripravené veci, v pneuservise vymenili pneumatiky a išli do Šale cez obec Šoporňa. Pred vstupom do Šale chvíľu postáli, počkali na úplne zotmenie a potom prešli cez most ponad rieku Váh na parkovisko, pred predajňu potravín. Počas cesty sa prezliekli. Po vojdení do záložne obž. Y. namieril na obsluhujúceho pána pištoľ. Ten pán sa zasmial a Y. povedal, že sa nebojí

lebo sklo je nepriestrelné. On hneď začal s pajsrom rozbíjať jednu vitrínu. Postupne povyberal rozbité kusy skla, porezal si pritom pravú ruku na predlaktí. Z vitríny vybral tri podložky so zlatými predmetmi. Približne 3 - 4 podložky vybral aj JH.o a vybehli zo záložne. Po vybehnutí zo záložne sa Jano pošmykol a podalo na zem. Popadali mu zlaté podložky so zlatými predmety. Pozberal padnuté podložky a utekal za ním k autu, v ktorom ich čakal Q. Na aute zn. Audi prišli do Viničného, po ceste povyberali zlaté predmety a dali ich do igelitovej tašky. Vo Viničnom preložili veci do auta zn. Nissan a prišli do garáže Q.. Q. priniesol kuchynskú váhu, zlaté veci odvážili (800 gramov). Všetci traja išli pre Jozefa Záhora a spolu išli autom zn. Nissan do Petržalky. Tu cez jedného chlapca založili v záložni na Fedinovej ulici časť zlatých vecí (získali 800 - 900,-- Eur) a vrátili sa do Pezinka. Priviezli ho pred polikliniku, tu mu ošetrili ranu a Q. ho priviezol k jeho autu zn. BMW. Približne o dva dni čakal s Q. na Jána a JC., ktorí išli do Bratislavy predať zlaté veci. Keď sa vrátili priniesli 5 000,- až 6 000,-- Eur. Povedali, že to predali známemu Jozefa Záhora. Po predaji zlatých vecí v záložni v Petržalke dostal od Jána 500,-- Eur, po predaji ďalších zlatých vecí cez Y. dostal od Jána 1 500,-- Eur.

Približne po 14 - 15 dňoch oni traja, Y. a L., vykonali lúpež v zlatníctve v Trebišove. Podľa svedka T. o lúpeži 27.01.2010 bol Jozef Záhor informovaný od Ericha alebo Y.

Svedok Y. vypovedal v prípravnom konaní (29.11.2010 a 08.02.2011), že bol už 16 krát súdne trestaný (najmä pred rokom 1990). Posledná lúpež, ktorú spáchal bola zlatníctvo v Trebišove (13.02.2010). V tejto veci bol vo väzbe od 13.02.2010 do polovice septembra 2010. Už vo väzbe sa rozhodol, že bude spolupracovať s prokuratúrou na objasnení ďalších trestných činov obžalovaných v tejto veci. Obžalovaný JF. bol 17.11.2009 prepustený z výkonu trestu v Rakúsku, trest si odpykal za trestný čin lúpeže. Podľa výpovede svedka viezol 27.12.2009 alebo 29.12.2009 obž.. do Močenku, išli po L.. V aute sa rozprávali o záložni v Šali a L. povedal, že je plná. JF. vtedy išiel do tej záložne vybrať si zlato, ktoré tam predtým založil. Svedok Y. uviedol potom, že koncom roka 2009 i v roku 2010 býval na chate pri Pezinku spolu s JF. a ich frajerkami. Koncom januára 2010, prišli nad ránom na chatu JH., priniesli alkohol, jedlo. Postupne začali rozprávať o záložni, vzájomne sa dopĺňali. T. mu ukázal ruku, ktorú mu v noci zašívali. Uviedol, že si ju porezal na vitríne v záložni. Ďalej potom uvádzali, že majiteľ spustil alarm. To, že išlo o záložňu v Šali, zistil až keď následne pozeral TV JOJ. Tu ukazovali zábery z prepadnutej záložne. Opýtal sa potom Jana či spravili záložňu v Šali, ten sa začal smiať. Povedal mu, že keď zo záložne utekal, že sa pošmykol na ľade a spadol. Vypadli mu vtedy najväčšie kusy zlata. Auto do Šale a späť šoféroval Erich. Svedok Y. ďalej vypovedal, že s obž. Y. boli predať zlaté veci z lúpeže jednému mužovi v Bratislave. Veci boli v pančuche (600 gramov), on ich predal za 5 900,-- Eur a peniaze odovzdal Jánovi. Svedok Y. vypovedal v podstate rovnako aj na hlavnom pojednávaní. Isté zmeny, či nepresnosti v porovnaní s výpoveďami z prípravného konania, vysvetlil uplynutím času. Potvrdil však, že to čo vypovedal v prípravnom konaní je presnejšie a v celom rozsahu na svojich výpovediach trvá. Podľa záznamu z 27.01.2010 bol MH. v ten deň večer o 23.00 hod. ošetrený na pohotovosti v Pezinku (rezné poranenie na pravom predlaktí). Zo zápisnice o domovej prehliadke u obž. Q. v rodinnom dome vo Viničnom vyplýva, že v igelitovej taške v garáži boli nájdené 2 čierne látkové kukly. Pri prehliadke auta zn. Nissan Primera (užívateľ Q.) bolo nájdené kladivo, čierna pletená čiapka, šuštiakové nohavice, čierne nohavice, čierna bunda, športová taška čierno - oranžovej farby.

III.

Hodnotenie dôkazov, právne závery

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V súdnom konaní (na hlavnom pojednávaní) boli realizované všetky osobné i vecné dôkazy navrhnuté procesnými stranami, resp. potreba ktorých vyplynula z procesného postupu v prípravnom konaní. Súd

tak zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Postupoval tak v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Obaja obžalovaní Y. sa vo svojich výpovediach v prípravnom konaní nepriznali k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe. Obaja boli vypočutí 05.01.2011, 09.02.2011 a 24.05.2011. Svoju obranu spočívajúcu v tom, že sa skutku uvedeného v obžalobe nedopustili s uvedením činnosti, ktorú dňa 27.01.2010 (deň lúpeže v záložni v Šali) robili, zhodne predniesli až pri svojom treťom výsluchu v poradí. Podľa obsahu obranného prejavu obž. Q. bol v čase, kedy k spáchaniu skutku došlo, so svojou manželkou H. v Modre. Obaja obžalovaní, podľa ich tvrdenia, vstúpili do diania okolo zlatých predmetov pochádzajúcich zo záložne v Šali až večer 27.01.2010, keď išli do Bratislavy zlaté predmety predať. Súd obranu oboch obžalovaných považuje za nehodnovernú, jej jednotlivé časti sú vyvrátené osobnými i vecnými dôkazmi, ktoré boli v doterajšom trestnom konaní zabezpečené. Z výpovedi svedkov L. a Y. jednoznačne vyplýva, že do záložne LUX v Šali, 27.01.2010 okolo 17.20 hod., vošli dvaja páchatelia (muži), jeden z nich mal pištoľ striebornej farby, pri úteku jeden z nich padol na zem (vypadla mu pištoľ). Obaja utekali vľavo od vchodu do predajne, potom zabočili za roh budovy a bežali k pripravenému autu (tmavé, zapnuté svetlá). V aute sedel vodič (tretia osoba podieľajúca sa na čine), ktorý po naskočení dvoch mužov, rýchlo z miesta s autom odišiel. Výpovede týchto dvoch svedkov pokiaľ ide o popis konania „zúčastnených“ osôb považuje súd za úplne hodnoverné. Hodnotiaci úsudok svedka L., že páchatelia boli chudí, úvahu svedka Y., že vodiča tmavého vozidla zn. Audi má zafixovaného v hlave tak, že ak by ho aj v súčasnej dobe videl tak by ho opoznal, považuje súd za precenenie osobných schopností týchto svedkov. Svedok L. vnímal celý dej v záložni v silnom rozrušení. Schopnosť svedka JD. opoznať páchateľa vnímaného v noci (síce pri osvetlení), sediaceho v aute, ktorému bolo vidno iba časť tváre, považuje súd za nereálnu. Rozhodujúcu usvedčujúcu dôkaznú hodnotu majú výpovede svedkov Matúša Juriša i Jozefa Záhora. Svedok T. veľmi presne a podrobne uviedol dôvody, ktoré ho viedli k vlastnému priznaniu sa k lúpežnému prepadnutiu záložne v Šali. Súd ich akceptuje a nič to nemení na hodnovernosti jeho výpovede. Skutočnosť, že si spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní (aj oznámením ďalšej trestnej činnosti) chce vytvoriť lepšie podmienky pri rozhodovaní súdu o jeho treste má legálny základ. v písmeno l/, písmeno n/ pomenúva poľahčujúce okolnosti (priznanie, oľutovanie, napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), ktoré výrazným spôsobom „zasahujú“ do rozhodovaní súdu pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery. Svedok T. podrobne popísal prípravu na lúpežné prepadnutie, samotný jeho priebeh (ten sa zhoduje s popisom iných svedkov), útek z miesta činu a potom realizáciu predaja zlatých vecí. Jeho zranenie a ošetrenie zranenia na pohotovosti v Pezinku 27.01.2010 o 23.00 h od. potvrdzuje lekárska správa. Výpoveď tohto svedka považuje súd za hodnoverný, priamy usvedčujúci dôkaz vo vzťahu k účasti obž. JF. a Q. na lúpežnom prepadnutí záložne. Skutočnosť, že išlo o jednu „partiu“ potvrdzuje aj to, že o dva týždne mali sa dopustiť lúpežného prepadnutia zlatníctva v Trebišove. Napokon aj veci nájdené v aute obž. EG., veci nájdené v jeho garáži (kukly a pod.) naznačujú oblasť jeho aktivít.

Do kategórie usvedčujúcich ale nepriamych dôkazov súd zaraďuje výpoveď svedka JC.. Aj keď ide o osobu viackrát súdne trestanú, motívy jeho rozhodnutia usvedčovať páchateľov lúpežného prepadnutia záložne v Šali sú tiež legálne a súd ich považuje za pochopiteľné. Neznižujú hodnovernosť jeho výpovedi. Tento svedok sa osobne zúčastnil (a zabezpečoval) predaj odcudzených zlatých predmetov zo záložne v Šali. Zlaté predmety mu priniesol obž. JF., ten ho viezol do Bratislavy, tomu odovzdal peniaze po ich predaji. Rozpory vo výpovediach tohto svedka v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní majú svoj základ v plynutí času (skoro dva roky od udalosti). Svedok Y. Z. však jednoznačne potvrdil, že vo výpovediach v prípravnom konaní uvádzal skutočnosti, ktoré si presnejšie a podrobnejšie pamätal. Výpoveď svedkyne H.j, manželky obž. Q., ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní 17.05.2011 (viac ako rok od udalosti), zaraďuje súd do kategórie dôkazov nehodnoverných. Až po jej výpovedi, s rovnakou argumentáciou čo 27.01.2010 spoločne robili, prišiel vo svojej tretej výpovedi obž. Q. (24.05.2011). Dovtedy, v dvoch svojich výpovediach pred vyšetrovateľom, takýto významný obhajobný dôkaz neuviedol. Vecné dôkazy nájdené v aute obž. Q. i v jeho garáži (kukly, oblečenie, športová taška) umocňujú usvedčujúcu dôkaznú silu výpovede svedkov T. i Y.

Súd po zhodnotení dôkazov zabezpečených a vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel bez akýchkoľvek pochybností k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a jeho páchateľmi sú aj obžalovaní Y.

Zločinu lúpeže podľa , písmeno b/, (s odkazom na písmeno a/ ) sa dopustí, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a činom spôsobí väčšiu škodu, pri čine použije zbraň.

Obžalovaní JF. spoločne s ďalšou osobou (spolupáchateľstvom podľa ), po dohode, po rozdelení úloh, s použitím zbrane (plynovej pištole - podľa ide tiež o zbraň), hrozbou bezprostredného násilia zmocnili sa cudzích vecí v hodnote skoro 16 000,-- Eur (väčšia škoda). Svojim konaním naplnili subjektívne i objektívne znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa vyššie uvedených ustanovení .

IV.

Ukladanie trestu

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný Y. sa dopustil zločinu, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody od 7 do 12 rokov. Doteraz bol 7 krát súdne trestaný, naposledy Okresným súdom Pezinok (rozsudok , z 22.08.2002) za trestný čin krádeže podľa na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov (vykonal ho 21.03.2004). V evidencii priestupkov záznam nemá. Súd nezistil u obž. Y. poľahčujúcu okolnosť, predchádzajúce odsúdenia (ide o odsúdenia staršie) nepovažoval za okolnosť priťažujúcu. Na základe kritérií na ukladanie trestov uvedených v , uložil obž. Y. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov. Na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (bol v posledných 10. rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin).

Obžalovaný Q., ako spolupáchateľ zločinu so sadzbou trestu odňatia slobody od 7 do 12 rokov, bol doteraz 5 krát súdne trestaný, naposledy v roku 1996. V evidencii priestupkov nemá záznam. Súd nezistil u neho priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti (ani vedenie riadneho života - písmeno j/ ). Tento záver súd opiera o celkový profil obžalovaného Q. posudzovaný podľa odpisu registra trestov. Na základe kritérií na ukladanie trestov uvedených v , uložil súd obž. Q. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov. Na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tomuto obžalovanému uložil súd aj trest prepadnutia vecí, ktoré boli u neho nájdené a podľa názoru súdu patria jemu, boli použité na spáchanie trestného činu ( písmeno a/ ). Uložený trest je u oboch obžalovaných spôsobilý plniť ciele individuálnej i ciele generálnej prevencie. Ide o trest objektívny a spravodlivý, je schopný prispieť k budúcemu pozitívnemu vývoji obžalovaných. Súd poškodeného L. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Podľa dôkaznej situácie nie je možné urobiť záver, že škodu L. H. spôsobili iba obž. Y. a že iba oni sú povinní škodu nahradiť. Do úvahy prichádza aj ďalšia osoba a preto v inom konaní bude možné o náhrade škody L.. H. objektívnejšie rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.