Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_3T-100-2011.pdf
PDF · 83.26 KB
No categories available
3T/100/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. novembra 2011 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Y.
č. 1,
s a u z n á v a z a v i n n é h o,
ž e
dňa 14.07.2010 o 11.25 h viedol motorové vozidlo zn. Citroen Jumpy, EČ : BA-628 RA v Bratislave, od Repašského ulice cez križovatku ulíc Repašského, Saratovská a Drobného, ktorá je riadená svetelným signalizačným zariadením trojfarebne sústavy na signál s plným zeleným svetlom „voľno“ pre jeho smer jazdy a pri následnom odbočovaní doľava na Saratovskú ulicu nerešpektoval ust. § 9 ods. 3 písm. c/ vyhl. č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, nakoľko nedal prednosť chodkyni, T., ktorá prechádzala na zelený svetelný signál pre chodcov po vyznačenom priechode pre chodcov cez cestu Saratovskej ulice, v smere od Drobného ulice na Repašského ulicu, v dôsledku čoho obvinený s vozidlom do poškodenej narazil, pričom poškodená utrpela pohmoždenie hlavy v oblasti očnice s prasklinou očnice a hornej čeľuste bez posunu, pomliaždenie ľavého zápästia, zlomeninu dolného ramena v lonovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, pravdepodobnú zlomeninu nosovej kosti a pomliaždenie pravého kolena a priehlavku pravej nohy, ktoré zranenia poškodenú po dobu 20 dní podstatným spôsobom obmedzovali v obvyklom spôsobe života,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, S.
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k/, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 250,-(dvestopäťdesiat) eur.
Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by bol výkon uloženého peňažného trestu úmyselne zmarený, ukladaná náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1(jeden) mesiac.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia akýchkoľvek motorových vozidiel v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. Y. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžal. Miroslava Jurkoviča, výsluchom zástupcov poškodených, výsluchom svedkyne F., výsluchom znalca T. prečítaním výpovede T. oboznámením listinných dôkazov a odborného vyjadrenia.
Zástupca poškodenej F. sa k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody nepripojil. Zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Y. sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 2.206,61 euro, avšak, nakoľko v predsúdnom konaní sa do skončenia vyšetrovania nepripojil s nárokom na náhradu škody riadne a včas, pričom uviedol, že škodu si budú nárokovať cestou poisťovne, súd ho do konania s nárokom na náhradu škody nepripustil.
Obžalovaný Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa necíti byť vinným zo skutku v zmysle podanej obžaloby. Uviedol, že v inkriminovaný deň vošiel do predmetnej križovatky na signál voľno, pričom dával prednosť autám idúcim v protismere, nakoľko chcel odbočiť doľava. V čase odbočovania na semafore križujúceho priechodu pre chodcov už svietila červená a ako odbočoval, poškodená narazila do jeho ľavej prednej strany vozidla. V tom čase išiel pomaly, asi 5 km/h. Predtým ako dával protiidúcim autám prednosť videl pri priechode na električkovom páse ako stoja ľudia a predpokladal, že stoja preto, lebo majú červenú. Nevie, či nejakí ľudia stáli aj na druhej strane priechodu. Jeho vozidlo sa v čase nárazu nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu pri ostrovčeku. V čase nárazu bol oslnený. Po nehode sa snažil poškodenú kontaktovať, chcel jej kúpiť kvety.
Svedkyňa-poškodená BX. uviedla, že v inkriminovaný deň išla z Drobného ulice ku priechodu pre chodcov na križovatke, nakoľko chcela ísť k obchodnému domu na Saratovskej ulici. Na stĺpe semafora stlačila tlačítko a počkala na zelenú. Na druhej strane cesty boli dve ženy s kočíkmi. Ona prechádzala priechod po ľavej strane priechodu a keď bola asi v dvoch tretinách priechodu, asi dva metre od električkovej trate, počula hluk S.
a zrazilo ju auto. Keď vstúpila na priechod až do nárazu nedošlo k zmene svetelného signálu pre chodcov. Auto obžalovaného narazilo do jej ľavej časti. Po nehode policajtom priebeh nehody nepopisovala. Po nehode sa jej zdravotný stav skomplikoval v dôsledku jej onkologického ochorenia. Spočiatku po prepustení z nemocnice chodila pomocou chodítka, neskôr používala barle. Na hlavnom pojednávaní vyhotovila nákres priebehu nehody.
Znalec, T. sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku z predsúdneho konania kde uviedol, že poškodená utrpela v dôsledku nehody pohmoždenie hlavy a v oblasti očnice prasklinu očnice a hornej čeľuste bez posunu, pohmoždenie ľavého zápästia, zlomeninu dolného ramena lonovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, pravdepodobnú zlomeninu nosovej kosti, pomliaždenie pravého kolena a priehlavku pravej nohy. Vozidlo obžalovaného narazilo do ľavej časti tela poškodenej, čím vznikli následné zranenia. Pohmoždenie pravého kolena vzniklo pádom po náraze. Poškodená po úraze mala bolesti v ľavej časti tváre a v oblasti panve, pričom pri chôdzi musela použiť podporný aparát. Doba PN i doba obmedzenia pravdepodobne mohli trvať 20 dní, čo je i predpokladaná doba liečby i PN. Poškodená utrpela úraz ľahký. Poškodená bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života iba počas po doby, ktorá nepresiahla 20 dní Bodovo ohodnotil zranenie poškodenej na 120 bodov. Na hlavnom pojednávaní dodal, že pravdepodobnejší spôsob vzniku nárazu je podľa verzie poškodenej, teda tak, že náraz do nej prišiel zľava. Poškodená musela používať G aparát dlhšie z toho dôvodu, že v dôsledku onkologického ochorenia nemohla používať barle. K zlomenine lonovej kosti mohlo dôjsť ja takým spôsobom, že pri bočnom náraze poškodenej do vozidla bola poškodená odrazená a následne spadla. Pokiaľ ide o intenzitu nárazu, táto intenzita nebola veľká. K zlomenine lonovej kosti u poškodenej mohlo dôjsť aj preto, lebo z dôvodu onkologického ochorenia poškodenej mohli byť jej kosti krehkejšie.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď L. ktorý ku skutku nič neuviedol, ako zástupca poisťovne uviedol, že poškodenej uhradili 1.787,-euro podľa znaleckého posudku. Nehodu riadne nahlásil poisťovni obžalovaný dňa 26.07.2010.
Súd po splnení zákonných podmienok oboznámil odborné vyjadrenie z ktorého vyplýva, že v čase nehody na predmetnej križovatke bola svetelná signalizácia zapnutá a bola bezporuchová. Dĺžka trvania signálu jednotlivých signálnych skupín je závislá od intenzity dopravy a z tohto dôvodu ne je dĺžka cyklu signálneho plánu počas prevádzky zariadenia trvale rovnaká a ani postupnosť spínania jednotlivých signálnych skupín nie je rovnaká. Nie je možné zodpovedne určiť stav zobrazenia signálov na jednotlivých návestidlách v čase dopravnej nehody, ale sú len minimálne časové rozdiely (tzv. medzičasy) medzi zobrazením signálu „VOĽNO“ na návestidlách dvoch voči sebe navzájom kolíznych signálnych skupín. Jednu sekundu po začiatku zobrazenia signálu „VOĽNO“ pre vozidlá jazdiace z Repašského ulice sa zobrazí signál „VOĽNO“ pre chodcov prechádzajúcich cez Saratovskú ulici. Signál „VOĽNO“ pre obidva skúmané smery je ukončený súčasne v rovnakej sekunde.
Z listinných dôkazov súd oboznámil protokol o skúške na alkohol, z ktorého vyplýva, že obžalovaný ani poškodená v čase nehody neboli pod vplyvom alkoholu. Súd oboznámil lekárske správy o zraneniach poškodenej, ktoré podrobne uviedol znalec vo svojom posudku a doplnené správy zástupcom poškodenej, z ktorých vyplývajú, možné následky v obmedzení pohyblivosti poškodenej. Súd oboznámil aj vyčíslenie spôsobenej škody a potvrdenie o poistnom plnení za predmetnú nehodu. Záznam o dopravnej nehode, register trestov, posudky a výpis z evidenčnej karty vodiča na obžalovaného z ktorých vyplýva, že
S.
obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný ani prejednávaný za spáchanie priestupku na úseku verenej správy, má však v evidenčnej karte vodiča štyri záznamy.
Po vykonanom kontradiktórnom dokazovaní na hlavom pojednávaní súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe a vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku podľa jeho verzie išla poškodená z jeho ľavej strany smerom na Drobného ulicu a narazila mu do jeho vozidla, ktoré bolo v tom čase na priechode. Uviedol, že keď na priechod vchádzal nevidel poškodenú a bol oslnený. Táto jeho obrana je vyvrátená výpoveďou poškodenej, ktorá jednoznačne uviedla, že do vozovky vchádzala od Drobného ulice, vchádzala po tom, čo aktivovala signalizačné zariadenie na semafore a vchádzala na priechod na zelenú. Uviedla, že vozidlo obžalovaného do nej narazilo keď už bola v dvoch tretinách priechodu. Tvrdenie poškodenej potvrdil aj znalec, ktorý uviedol, že náraz do tela poškodenej prišiel zľava a hoci znalec pripustil, že k samotnej zlomenine panvovej kosti môže dôjsť aj odhodením tela od vozidla a následným pádom na zem, uviedol, že pravdepodobnejšou verziou vzniku poranení poškodenej je nehodový dej popísaný poškodenou. Z oboznámeného odborného vyjadrenia vyplýva, že na kolíznych semaforoch pre smer jazdy obžalovaného a na priechode, na ktorom prechádzala poškodená je signál „VOĽNO“ zapnutý súčasne. Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného že bol oslnený slnkom, nakoľko z miesta nehody a orientácie križovatky na svetové strany je zrejmé, že obžalovaný mal pri jazde cez križovatku slnko za svojim chrbtom a okrem toho, k nehode došlo takmer na pravé poludnie, takže slnko sa nachádzalo vysoko na oblohe a nemohlo obžalovaného oslniť. Ak by aj súd pripustil možný odraz slnka, alebo iného svetelného zdroja od okien oproti stojacich domov alebo oproti idúcich vozidiel voči obžalovanému, tento mal na oslnenie reagovať tak, že spomalí rýchlosť svojej jazdy, alebo s vozidlom zastaví. Obžalovaný ak je oslnený a nevidí nemôže s vozidlom pokračovať v jazde. Ak bol teda oslnený nemal dokončiť odbočovací manéver ak si bol vedomím že nevidí do miesta kam s vozidlom odbočuje. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný vošiel do križovatky na signál „VOĽNO“. Poškodená v tom istom čase vošla na priechod pre chodcov tiež na signál „VOĽNO“. Obžalovaný po
vojdení do križovatky musel v tejto zastaviť a dávať prednosť oproti idúcim vozidlám. Počas tejto doby poškodená prešla cez priechod jeho dve tretiny skrytá za vozidlami, ktorým dával obžalovaný prednosť. Po prejdení týchto vozidiel sa obžalovaný rozhodol dokončiť odbočovací manéver vľavo, avšak ako vchádzal na priechod pre chodcov zachytil poškodenú, ktorá sa ešte na priechode nachádzala. Súd pripustil to, že vzhľadom a dynamický spôsob zapínania signalizácie na semaforoch, obžalovaný dokončoval svoj odbočovací manéver v čase, keď už na svetelnom signáli pre chodcov na priechode cez ktorý prechádzala poškodená svietila čerená, avšak tento signál nie je príkazom pre chodcov, ktorý už na priechod vstúpili v čase signálu „VOĽNO“, aby sa vrátili späť. Ak chodec vstúpi na priechod na signál „VOĽNO“ a v priebehu prechádzania cez priechod sa signál zmení na signál „STOJ“, musí chodec dokončiť predchádzanie cez priechod a vodič križujúci priechod pre chodcov im musí toto dokončenie umožniť a dať chodcom prednosť. Vykonaným dokazovaním bolo teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný nedal poškodenej na priechode prednosť a túto na priechode zachytil a spôsobil jej vyššie uvedené zranenia.
S.
Pokiaľ ide o zranenie poškodenej, za najzávažnejšie zranenie je nutné považovať zlomeninu dolného ramena lonovej kosti vľavo bez posunu úlomkov, ktorého zhojenie spojené s práceneschopnosťou a obmedzením v obvyklom spôsobe života býva do 21 dní. Jedná sa teda o zranenie, ktoré nedosahuje úroveň ťažkej ujmy na zdraví v zmysle trestného zákona. To, že poškodená musela dlhší čas používať tzv. chodítko a nemohla sa pohybovať pomocou barlí, bolo zapríčinené jej chorobnými zmenami a iným ochorením, ktoré nesúviselo s predmetnou nehodu a toto nemožno dávať obžalovanému za vinu. Preto súd hodnotil zranenie poškodenej ako ľahkú ujmu na zdraví. Skutočnosť, že obžalovaný porušil ust. § 9 ods. 3 písm. c/ vyhl. č. 9/2009 Z. z. a nedal prednosť chodkyni na priechode pre chodcov súd vyhodnotil ako porušenie dôležitej povinnosti, nakoľko v takýchto prípadoch dochádza pri zrážkach vozidiel s chodcom často k vážnym a nenapraviteľným následkom a chodec musí byť chránený na priechode pre chodcov absolútne. Preto súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a uznal ho vinným z jeho spáchania, ktorého sa dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému uznal za poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. k/ Trestného zákona to, že sa obžalovaný po spáchaní žalovaného skutku nehodu riadne nahlásil na poisťovni, pokúšal sa poškodene ospravedlniť, kontaktovať ju a pričinil sa tak o odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Na druhej strane súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 Trestného zákona. Nakoľko prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd pri ukladaní trestu použil zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona. Vzhľadom na osobu obžalovaného, na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa súd dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu nie je potrebné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody, hoci aj s podmienečným odkladom jeho výkonu a postačí tomuto ukladať trest peňažný, ktorý mu súd uložil vo výmere 250,- euro. Súd zároveň v zmysle ust. § 53 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by bol výkonu uloženého peňažného trestu obžalovaným zmarený, uložil mu aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac. Nakoľko obžalovaný spáchal žalovaný skutok v súvislosti s dopravou a v evidenčnej karte vodiča má už štyri záznamy, ktoré svedčia o tom, že sa nejedná o ojedinelé porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovaného, uložil mu súd aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 1 rok. Takto uložené tresty by mali dostatočne splniť svoju ochrannú aj výchovnú funkciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.