Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/20/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom č. d.: XX, XXX XX B., zastúpená: MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, Vajnorská 39, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SIS-PK-2-19/2023 zo dňa 21.04.2023, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.06.2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

I.

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 26.06.2023, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SIS-PK-2-19/2023 zo dňa 21.04.2023 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil služobné hodnotenie žalobkyne č. SIS – 34/1-V-11-41/2022 zo dňa 14.11.2022, schválené riaditeľom sekcie F SIS dňa 14.11.2022 (ďalej aj len „služobné hodnotenie“). Žalovaný v zmysle o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj len „“) služobným hodnotením vyhodnotil žalobkyňu ako nespôsobilú vykonávať zastávanú funkciu a zároveň ako spôsobilú vykonávať inú menej zodpovednú funkciu - straší referent. Žalobkyňa navrhla priznať žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,SSP“).

2. V rámci argumentácie k dôvodnosti priznania odkladného účinku žalobkyňa uviedla, že vykonateľnosťou služobného hodnotenia a napadnutého rozhodnutia jej hrozí, v dôsledku záveru žalovaného v služobnom hodnotení, podľa ktorého nie je, po 18 rokoch pôsobenia u žalovaného, spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a je spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, závažná ujma do jej osobnostných práv ako aj značná finančná škoda s ohľadom na následok zníženia jej platu.

II.

3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo správnemu súdu doručené dňa 14.11.2023 aj spolu s administratívnym spisom žalovaného. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku poukázal na a uviedol, že ešte pred podaním žaloby došlo k prevedeniu žalobkyne na iné funkčné miesto, ktoré jej prislúchalo, vychádzajúc z právnych následkov služobného hodnotenia v spojení s napadnutým rozhodnutím, a preto žalovaný nesúhlasil s návrhom na priznanie odkladného účinku.

III.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

8. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku možno poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v alebo v osobitnom predpise. predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

9. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v a . S prihliadnutím na obsah návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia, žalobkyňa v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by jej hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

10. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa nie je povinná preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá

závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobkyňa vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešná, musí takéto tvrdenie konkretizovať poukazom na konkrétne skutkové okolnosti a tieto doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažená dôkazným bremenom.

11. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobkyne a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.

12. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je v tejto veci povinná žalobkyňa, ktorá má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobkyňou a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj jej posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. Správny súd, vychádzajúc z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku, konštatuje, že žalobkyňa v rámci svojej argumentácie v prospech priznania odkladného účinku uviedla len všeobecne formulované tvrdenie, že vykonateľnosť rozhodnutí správnych orgánov (služobného hodnotenia a napadnutého rozhodnutia) bude mať za následok závažnú ujmu do jej osobnostných práv ako aj značnú finančnú škodu v dôsledku zníženia jej platu. Žalobkyňa nekonkretizovala, čo má na mysli pod pojmom ,,závažná ujma do jej osobnostných práv“, teda neuviedla, v čom konkrétne by mala spočívať tvrdená závažná ujma a v tejto súvislosti ani nekonkretizovala, do akých jej osobnostných práv by táto mala zasahovať. Správny súd na podklade tohto všeobecného tvrdenia nemal za preukázanú existenciu hrozby závažnej ujmy, pričom v zásade nemal ani možnosť posúdiť, či sa vôbec jedná o závažnú ujmu v zmysle a ani, či táto je len hypotetickou, alebo reálne hroziacou, keďže žalobkyňa nešpecifikovala žiadne konkrétne následky.

14. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že vykonateľnosť rozhodnutí správnych orgánov bude mať za následok značnú finančnú škodu v dôsledku zníženia jej platu, správny súd konštatuje, že aj v tejto súvislosti ide o všeobecné tvrdenie, ktoré však žalobkyňa dostatočne zreteľne nešpecifikovala ani uvedením napr. konkrétnych číselných údajov a taktiež uvedené ani nepodporila žiadnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali, že k takému zníženiu skutočne dôjde a pokiaľ by aj došlo, či by uvedené dosahovalo takej intenzity, aby bolo možné vyhodnotiť ho ako značnú finančnú škodu.

15. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje záver, že žalobkyňa vo svojom návrhu neodôvodnila, v čom konkrétne má spočívať dôvod pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ ). Pre možnosť aplikácie (o ktorú sa má v prejednávanej veci jednať) je žalobkyňa povinná dostatočne konkrétne vymedziť dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, pričom pri návrhu na priznanie odkladného účinku má žalobkyňa povinnosť dôvody na jeho priznanie nie len uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade nedošlo ani ku konkretizácii dôvodu, a teda nemohlo dôjsť ani k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku žalobe.

16. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobkyňa a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobkyne a vyhľadávať za ňu dôvody, či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobkyni, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu konkretizovala a aj dostatočne osvedčila, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nie len všeobecnými tvrdeniami.

17. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobkyňa túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnila a neosvedčila.

18. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na zamietol.

19. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .