Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-219-2023.pdf
PDF · 79.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/219/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, toho času umiestnená v C. D. B. E. F., C. XXX/XX, F. G., dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka G. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XX, toho času na neznámom mieste, štátna občianka Slovenskej republiky a otec J. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, toho času na neznámom mieste, štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I.Súd n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť nad maloletou A. B., narodenou XX.XX.XXXX, ktorá s a
b u d e v y k o n á v a ť v C. D. B. E. F. F. G., C. XXX/XX, F. G..
II. Rodičia s ú p o v i n n í prispievať na výživu maloletej výživným v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona, každý zvlášť, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na adresu C. D. B. E. F. F. G., C. XXX/XX, F. G. počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Súd vo veci začal konať z podnetu na začatie konania o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou A. B., narodenou XX.XX.XXXX. Nad maloletou bolo rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17P/111/2023 zo dňa 10.10.2023 nariadené výchovné opatrenie – pobyt v C. D. B. E. F. F. G. na šesť mesiacov t. j. od 13.06.2023 do 13.12.2023.
2. Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 17P/219/2023-15 zo dňa 08.11.2023 súd začal konanie vo veci samej.
3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o účinkoch opatrení vyplýva, že maloletá bola umiestnená do samostatnej skupiny centra spoločne so svojím bratom maloletým J. L.. Maloletá pri pohovore pôsobila spokojne, bola veselá a usmiata. Jej komunikačné zručnosti sú na nízkej úrovni. Maloletá absolvovala psychologické vyšetrenie v centre. Jej osobnosť je formovaná nestabilným, málo podnetným sociálnym prostredím, v ktorom pred umiestnením žila. Úroveň intelektu sa nachádza na úrovni ľahkej mentálnej dysfunkcie. Na skupinu sa adaptovala, ale vzhľadom k rečovej bariére má komplikácie s nadviazaním bližších vzťahov s ostatnými deťmi. Rada kreslí a hrá sa na dvore. Rodičia maloletej sa dlhodobo zdržiavajú na neznámom mieste a o maloletú neprejavujú záujem. Konštatujú, že uložené výchovné opatrenie a to pobyt v C. D. B. E. F. F. G., najdlhšie na šesť mesiacov odo dňa jej umiestnenia, neplní svoj účel, nakoľko rodičia ani blízki príbuzní maloletého dieťaťa počas výchovného
opatrenia neprejavili skutočný záujem o maloletú, resp. návrat maloletej do biologickej rodiny je nereálny a nie je v jej záujme.
4. Súd pojednával v neprítomnosti rodičov, ktorí mali predvolanie na pojednávanie vykázané fikciou doručenia.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhujú nariadiť nad maloletou ústavnú starostlivosť z dôvodu, že rodičia o maloletú neprejavujú záujem, nekontaktujú ju, nenavštevujú, preto je v záujme maloletej, aby bola nariadená ústavná starostlivosť.
6. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17P/111/2023 zo dňa 10.10.2023 bola nad maloletou A. nariadené výchovné opatrenie – pobyt v Centre pre deti a rodiny F. G. na šesť mesiacov t. j. od 13.06.2023 do 13.12.2023.
7. Podľa § 44 ods.1 zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
8. Podľa ods. 3 zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
9. Podľa ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 54 ods. 1 zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
11. Podľa ods. 2 zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
12. Podľa ods. 5 zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
13. Podľa § 55 ods. 1 zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
22. Podľa ods. 2 zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
23. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do ústavnej starostlivosti, nakoľko rodičia o maloletú neprejavujú žiaden záujem, nenavštevujú ju a taktiež ani nikto z najbližších príbuzných o maloletú neprejavuje záujem. Vzhľadom na dané skutočnosti, súd mal za to, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletou.
24. Súd určil platiť výživné rodičom na maloleté dieťa len v minimálnom rozsahu z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Keďže sa rodičia nachádzajú na neznámom mieste, súd nevedel zistiť ich súčasný príjem. Rodičia sú povinní výživné uhrádzať na adresu Centra pre deti a rodiny F. G., C. XXX/XX.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že ani jednému z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "C. m. p.") je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 C. m. p. odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 C. m. p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 C. m. p. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 C. m. p. uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.