Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_88CbZm-2-2023.pdf
PDF · 98.21 KB
No categories available
88CbZm/2/2023
Uznesenie
Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. – E. F. XXXX, XXX XX G., t. č. H. I. H. J. X, XXX XX K., proti žalovanému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním označeným ako „Návrh na vydanie Predbežného opatrenia pred podaním návrhu na začatie konania vo veci,“ doručeným spolu so žalobou o zaplatenie 1 550 000,00 eur s príslušenstvom Okresnému súdu Michalovce dňa 09.11.2023, žiadal tamojší súd aby:
1. Žalovanému do odvolania od nadobudnutia účinnosti Predbežného opatrenia zakázal speňažiť, predávať, prevádzať na iné osoby, prenajímať, alebo inak scudzovať alebo zaťažovať žalovaného hnuteľný, nehnuteľný a finančný majetok, ako aj majetok, ktorý je predmetom jeho duševného vlastníctva.
2. Zabezpečil „vykonanie blomby“ v Katastri nehnuteľností SR so zákazom manipulovať, s výnimkou súhlasu udeleného súdom, s majetkom v ňom evidovaným na všetkých listoch vlastníctva, ktorého je žalovaný vlastník alebo spoluvlastník.
3. Vykonal „blokáciu“ všetkých bankových účtov žalovaného, cenných papierov, derivátov, úložiek, depozitov, zostatkov či investícií.
4. Vykonal „blokáciu“ automobilov, ktoré žalovaný vlastní, blokáciu ich možného prepisu s tým, aby tieto automobily boli žalovanému zaistené a odobrané do depozitu súdu.
5. Zaistil a uložil do depozitu súdu všetky strelné zbrane vo vlastníctve žalovaného.
6. „Zmrazil“ vyplácanie všetkých sociálnych dávok, dôchodkov a príjmov zo závislej činnosti ako pri výkone rozhodnutia a ponechal ich v depozite súdu.
7. Vyznačil „blombou“ v Obchodnom registri SR zákaz bez súhlasu súdu manipulovať s obchodnými podielmi v právnických spoločnostiach, občianskych združeniach, nadáciách, v ktorých má žalovaný podiel alebo inú účasť, ako aj konanie v mene týchto podielov v činnosti týchto osôb, združení a nadácií, ktoré by smerovalo k poníženiu ich majetku, ich likvidácii či výmazu.
8. Preveril a zablokoval čerpanie všetkých úverov a ich nevyčerpané zostatky previedol do depozitu súdu.
9. Zaistil všetky umelecké diela, cennosti, šperky či elektroniku, ktoré sa nachádzajú na adrese trvalého bydliska žalovaného, v prospech súdu a uložil ich do depozitu.
10. Zaistil v mieste podnikania a v mieste trvalého bydliska všetok hnuteľný majetok, prístroje, zariadenie, nábytok, príslušenstvo, mechanizáciu, náradie atď. a umiestnil ich do súdneho depozitu.
11. „Zmrazil“ plnenia z pohľadávok, ktoré žalovaný vymáha, zvlášť v exekučných konaniach, a zabezpečil ich plnenie v prospech súdneho depozitu.
12. Preveril a zaistil všetok nehnuteľný majetok, ktorý žalovaný prevádzal na iné a spriaznené osoby od 01.04.2015 do vydania Predbežného opatrenia.
13. Kontrolou v Katastri nehnuteľností SR zistil a následne „blokoval blombou“ všetok majetok spriaznených osôb, ktorý tieto osoby nadobudli od 01.04.2015, vrátane áut, podielov v právnických spoločnostiach, úložiek a cenín v bankách.
2. Na odôvodnenie podaného návrhu žalobca uviedol, že sa ním domáha ochrany svojich práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, ako aj ďalšími medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, z dôvodu ich porušenia žalovaným, vrátane porušenia platných zákonných noriem, z reálnej obavy a existencie vysokého predpokladu, že žalovaný sa po začatí súdneho konania bude snažiť skryť, utajiť alebo previesť na iné osoby svoj majetok podvodným či fingovaným spôsobom ako bývalý exekútor a člen zločineckej organizovanej skupiny, zahmlievať majetnosť s cieľom a za účelom vyhnutia sa povinnosti splniť svoj záväzok žalobcovi ako veriteľovi vo výške 1 550 000,00 eur.
Za rozhodujúcu skutočnosť odôvodňujúcu podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca (okrem iného) označil existenciu neuhradeného záväzku žalovaného, vyplývajúceho z podpísanej a platnej Zmluvy o odkúpení zmeniek vo výške 2 800 000,00 eur, pričom uvedenú zmluvu žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi pred súdom na hlavnom pojednávaní v inom konaní dňa 07.07.2022.
Ako ďalšiu rozhodujúcu skutočnosť žalobca uviedol neuhradenie časti kúpnej ceny vyplývajúcej z vyššie uvedenej zmluvy vo výške 1 550 000,00 eur, pričom podľa názoru žalobcu je rozhodujúcou skutočnosťou pri nariadení zabezpečenia majetku žalovaného i samotná výška záväzku žalovaného vo výške 1 550 000,00 eur, keďže nenariadením Predbežného opatrenia by žalobcovi hrozila škoda veľkého rozsahu. Žalobca taktiež uviedol, že i zo samotného konania žalovaného pred podaním návrhu je viac ako istý predpoklad vyhýbania sa zodpovednosti plnenia, keďže od podpisu Zmluvy uhradil len časť kúpnej ceny vo výške 450 000,00 eur a vo zvyšnej časti neustále ponúkal žalobcovi rôzne alternatívy vzájomného vysporiadania, pričom ani jedna neviedla k doplatku kúpnej ceny. Žalovaný sám kúpené zmenky v hodnote 2 800 000,00 eur speňažil, kúpil pozemky pri vodnom diele Šírava, ktoré následne predal, pričom si uplatnil aj odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), na pozemkoch spolu s ďalšími osobami realizoval výstavbu „RD“, ktoré následne spoločne rozpredali. Cieľom vydania Predbežného opatrenia je teda odvrátenie vzniku škody veľmi vysokého rozsahu, ktorú v prípade, ak by súd benevolentne a flagrantne odmietol vyhovieť návrhu žalobcu, musel znášať štát. Existuje tak naliehavý právny záujem a povinnosť chrániť ľudské práva a slobody žalobcu, pričom žiadaná súdna ochrana jeho práv by takúto škodu zmarila a žalovaný by nemal možnosť fiktívne a špekulatívne sa zbavovať majetku s cieľom vyhnúť sa plneniu, ku ktorému sa uzavretím Zmluvy o predaji zmeniek zaviazal.
K stavu predchádzajúcemu podaniu návrhu a ku skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že dňa 01.04.2015 na základe Zmluvy o predaji zmeniek odkúpil dlžník (žalovaný) od veriteľa (žalobcu) vlastné zmenky v hodnote 2 800 000,00 eur za cenu 2 000 000,00 eur. V predmetnej zmluve sa žalovaný zaviazal kúpnu cenu uhradiť v troch splátkach nasledovne: čiastku 550 000,00 eur pri podpise zmluvy; čiastku 450 000,00 eur do 01.09.2015 a čiastku 1 000 000,00 eur do 01.01.2016. Žalovaný si však svoju povinnosť úhrady záväzku do podania návrhu žalobcu nesplnil. Žalobca mal za to, že prípadné námietky premlčania záväzku sú v rozpore so zákonom, keďže premlčacia doba od roku 2016 spočíva, pričom žalovaný potvrdil svoj záväzok pred súdom v inom konaní dňa 07.07.2022. Žalobca uviedol, že žalovaný Zmluvu o odkúpení zmeniek nikdy nespochybňoval, existenciu pohľadávky uviedol aj v rámci vyšetrovania do Protokolu o kontrole Finančnej správy SR v roku 2017 a ihneď, ešte v roku
2016, kapitálovo kúpené zmenky využil a z ich výnosu odkupoval pozemky, ktoré ďalej zhodnocoval. Dodal, že žalovaný uznal svoj záväzok aj pri ďalšom zisťovaní Finančnou správou v roku 2016. Ako žalobca ďalej uviedol, žalovaný mu vyplatil iba jednu splátku z hodnoty kúpy dňa 21.12.2015, kedy z pre žalobcu neznámeho účtu (jednalo sa o účet spoločnosti žalovaného) previedol na účet žalobcu čiastku 450 000,00 eur, opakujúc svoje tvrdenia spojené s neplnením záväzku žalovaného, s predajom pozemkov v okolí vodného diela Zemplínska šírava, ako i tvrdenia o skutočnostiach týkajúcich sa nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške viac ako 500 000,00 eur. Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný mu ponúkal ako zápočet aj exekúcie vo výške viac ako 4 000 000,00 eur, ktoré mal získať ako bývalý exekútor, avšak na otázku, či uvedené pohľadávky získal legálnym spôsobom, nedostal žiadne vysvetlenie. Hodnota uvedených pohľadávok bola nevymáhateľná. Uvedené potvrdil i žalovaný pred súdom v inom konaní. Podľa tvrdenia žalobcu bol žalovaný pred uzavretím Zmluvy nesolventný. Predajom kúpených zmeniek a obchodovaním získal značný prospech, ktorý rozdeľoval spriazneným osobám formou získavania majetku, čím chcel skryť svoju nezákonnú činnosť. Podľa zistení žalobcu žalovaný podvodným spôsobom uložil zmenky do svojej „s.r.o.“ s tým, že sa snažil o to, aby dlh prebrala jeho jednoosobová spoločnosť. Žalobca, vedomý si špekulácií zo strany žalovaného, súhlasil iba s pristúpením uvedenej spoločnosti k dlhu. Citujúc z Protokolu Finančnej správy SR, žalobca poukázal na ním uvedené podvodné a nezákonné konanie žalovaného s cieľom nesplniť záväzok voči nemu. S poukazom na ďalšie Protokoly Finančnej správy SR žalobca upriamil pozornosť na žalovaným potvrdenú existenciu predmetného záväzku. V záverečnej časti návrhu žalobca prejavil záujem o riešenie sporu mimosúdnou dohodou za podmienok uvedených v návrhu.
Na základe uvedeného žalobca žiadal súd o nariadenie „Predbežného opatrenia“ s vyššie uvedeným obsahom.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je spor týkajúci sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, Okresný súd Michalovce dňa 30.11.2023 postúpil vec Mestskému súdu Košice ako kauzálne príslušnému súdu.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v rozhodnutí len "zákon o konkurze a reštrukturalizácii") oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
16. Súd preskúmal podanie žalobcu označené ako „Návrh na vydanie Predbežného opatrenia pred podaním návrhu na začatie konania vo veci,“ pričom zistil, že z podaného návrhu je zrejmé, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje. Strany sporu sú riadne označené s tým, že predmetný návrh obsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, ako aj samotný petit. Žalobca k návrhu nepripojil žiadne listiny.
17. Z obsahu návrhu je zrejmé, že žalobca sa ním domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd rôznymi spôsobmi zamedzil disponovaniu s majetkom žalovaného a jemu spriaznených osôb.
18. Neodkladné opatrenie je jeho charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
19. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je tiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a presne riešiť situáciu, kedy je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Pri jeho nariadení sa nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie ani sa nemusia zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, a to najmä naliehavosťou jej riešenia. Prostredníctvom jazykového výkladu prvého predpokladu možno dospieť k tomu, že neodkladným opatrením je potrebné naliehavo a nevyhnutne upraviť právne vzťahy obvyklé medzi stranami. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu" je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
20. Neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť všade tam, kde by jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav. To sa týka najmä tých prípadov, v ktorých je potrebné obmedziť možnosť prevodu nehnuteľností alebo hodnotných hnuteľných vecí. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť svoj nárok voči žalovanému alebo porušenie práva žalovaným a potrebu dočasne upraviť pomery sporových strán, t.j. naliehavosť situácie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu následne neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
21. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí vyplývať, ktorý v zákone uvedený účel má navrhované neodkladné opatrenie plniť. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia ďalej vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak súčasne platí, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez toho, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj pre záver, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
22. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený, ako aj skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. V posudzovanej veci navrhované neodkladné opatrenie sleduje obmedzenie disponovania majetkom žalovaného a jemu spriaznených osôb z dôvodu ohrozenia exekúcie žalobcom uplatňovanej pohľadávky.
23. Po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil existenciu pohľadávky voči žalovanému. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o predaji zmeniek v sume 2 000 000,00 eur, ktorú sa mu žalovaný zaviazal splácať v troch splátkach, a to v prvej splátke vo výške 550 000,00 eur pri podpise zmluvy; v druhej splátke vo výške 450 000,00 eur do 01.09.2015 a v tretej splátke vo výške 1 000 000,00 eur do 01.01.2016. Toto tvrdenie však žalobca nijakým spôsobom nedoložil listinnými dôkazmi. Žalobca v rámci svojho podania nepredložil súdu žiadne listinné alebo akékoľvek iné dôkazné prostriedky. Aj v rámci svojho návrhu len stroho odkázal na akési „Protokoly z kontroly Finančnej správy SR“, no tieto bližšie nešpecifikoval, neoznačil dôkazné prostriedky riadne tak, aby súd mohol verifikovať ich autenticitu a oboznámiť sa vôbec s ich samotným obsahom. V tejto súvislosti súd dodáva, že sám žalobca v záverečnej časti svojho návrhu uviedol, že predmetné protokoly predloží súdu až po vydaní neodkladného opatrenia. Rovnako, existenciu Zmluvy o kúpe zmeniek žalobca preukazoval len odkazom na číslo trestného konania vedeného na Mestskom súde Košice s tým, že dotknutú zmluvu bližšie neoznačil ani ju ako právny titul, ktorý osvedčuje vznik záväzku medzi žalobcom a žalovaným, súdu nepredložil. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca podaným návrhom neosvedčil existenciu pohľadávky voči žalovanému, ktorú je nevyhnutné zabezpečiť pre hrozbu zmarenia jej exekúcie, a tým neosvedčil ani svoj naliehavý právny záujem.
24. Pri skúmaní podmienok nariadenia neodkladného opatrenia sa súd musí zaoberať aj otázkou proporcionality. Test proporcionality sa musí vzťahovať na predmetnú vec, t.j. v tomto prípade na výšku pohľadávky žalobcu vo vzťahu k hodnote majetku, či už hnuteľného alebo nehnuteľného. S ohľadom na majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, treba zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej má súd nariadiť neodkladné opatrenie. Uvedené súvisí s tým, že z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi pohľadávkou žalobcu a neodkladným opatrením, ktorým dochádza k značnému obmedzeniu disponovania s majetkom žalovaného. K tomu súd poznamenáva, že v prejednávanom prípade ani nie je možné predmetný test proporcionality vykonať, keďže žalobca vo svojom petite príliš všeobecne označuje majetok žalovaného, na ktorý sa má požadovaný zákaz nakladania vzťahovať. Pojmy ako „všetok nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v Katastri nehnuteľností,“ „všetky umelecké diela,“ „všetky strelné zbrane,“ „obchodné podiely“ a pod. sú vymedzené príliš všeobecne. Súd tak nemá vedomosť, v akej veľkosti je žalovaný vlastníkom, respektíve spoluvlastníkom či už hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, a či je vôbec pohľadávka vo výške 1 550 000,00 eur proporcionálna k zabezpečeniu tak širokého okruhu majetku.
25. Žiada sa tiež poukázať na to, že navrhované neodkladné opatrenie je nevykonateľné, a to z viacerých hľadísk. Súd v tejto súvislosti príkladmo uvádza príliš všeobecnú formuláciu petitu návrhu, keď žalobca neoznačil konkrétny nehnuteľný majetok v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona, pri hnuteľných veciach, napríklad strelných zbraniach, požadoval ich zabezpečenie zložením do úschovy súdu, pri zabezpečení pohľadávok v bankách bližšie nešpecifikoval, o aké účty a banky sa jedná, a pod.
26. Navyše, súd lustráciou vo verejných registroch zistil, že dňa 07.02.2022 bolo v Obchodnom vestníku č. 25/2022 zverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina z 31.01.2022, sp. zn. 1K/20/2021, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, ktorým je žalobca v predmetnom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. Cpjn 19/1998, v zmysle ktorého úpadca vyhlásením konkurzu nestráca spôsobilosť byť účastníkom v konaniach o nárokoch, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, ani procesnú spôsobilosť. Žalobu o týchto nárokoch podanú úpadcom po vyhlásení konkurzu treba zamietnuť preto, že dispozičné oprávnenie k majetku v konkurznej podstate prešlo na správcu, t.j. pre nedostatok aktívnej legitimácie. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia, ktorému zodpovedá rozhodovacia prax súdov
Slovenskej republiky, v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu prešlo dispozičné oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku na správcu, ktorý ako jediný je legitimovaný na podanie návrhu, a to tak návrhu vo veci samej, ako aj prípadného návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Vychádzajúc z uvedeného preto súd pri skúmaní vecnej legitimácie dospel k záveru, že návrh žalobcu trpí aj nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie.
27. Záverom, súd v rámci zhrnutia opätovne akcentuje, že keďže žalobca po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa týka majetkovej podstaty úpadcu, a súčasne, pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza súd najmä z listinných dôkazných prostriedkov predložených súdu, pričom k vykonávaniu dokazovania vzhľadom na špecifický charakter tohto konania i samotný inštitút neodkladného opatrenia nedochádza, a žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil skutočnosti tvrdené v ním podanom návrhu, ktoré by odôvodňovali nariadiť neodkladné opatrenie, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach [§ 357 písm. a) CSP, § 362 ods. 1 CSP].
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.