Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-26-2011.pdf
PDF · 120.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/26/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: G.. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. X, D., občan SR proti odporcom: 1. K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. X, D., občianka SR a 2. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. X, D., občan SR, o zaplatenie 296,28 eur s príslušenstvom , takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 143,40 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 19.03.2009 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká táto povinnosť druhému odporcovi.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania 17,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2010 a doplnenými podaniami domáhal uložiť povinnosť odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 296,28 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 19.03.2009 do zaplatenia a trovy konania 17,78 eur, pričom plnením jedného z odporcov v rozsahu plnenia zanikne povinnosť druhému odporcovi. Návrh odôvodnil tým, že odporcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v k. ú. Piešťany parc. č. XXXX/X, na ktorej rastú smreky si neplnia povinnosť postarať sa o smreky. Keďže ani na výzvu navrhovateľa neorezali konáre a korene stromov presahujúcich na jeho pozemok, čím ho obmedzovali vo výkone vlastníckeho práva. Navrhovateľ preto za pomoci iných osôb tieto konáre a korene odstránil , čím mu vznikli náklady v celkovej sume 296,28 eur a žiada ich uhradiť odporcami. Sumu 296,28 eur v rámci návrhu presne špecifikoval.
Navrhovateľ na podanom návrhu trval odvolávajúc sa na § 127 Občianskeho zákonníka.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili z dôvodu, že nebudú platiť zato, že im navrhovateľ poškodzuje majetok. Nie sú ochotní prispieť žiadnou sumou na zrealizované práce, lebo je problémom navrhovateľa, aby znášal náklady, ak chce stavať. K samotným stromom uviedli, že tieto tu stáli už v čase nadobudnutia pozemkov. Pred nadobudnutím pozemku navrhovateľom vlastnil pozemok mesto, na pozemku bolo detské ihrisko a stromy nikomu nevadili. Potvrdili , že boli vyzvaní na odstránenie koreňov a konárov
stromov, ale zákon im to nedovoľoval ( § 47 zák. č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Odporcovia sa bránili i tým, že ako majitelia svoje stromy chránia, snažia sa zachovať estetický vzhľad stromov. Majú za to, že pri orezaní by ostali len vrchy stromov, ťažisko by sa posunulo vyššie a pri nárazovom vetre by došlo k ulomeniu koruny. Podľa nich navrhovateľ neodporne orezal stromy, porušil § 123 OZ, § 127 ods. 1OZ, § 47 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. Namietajú vyúčtovanie , lebo navrhovateľ nedoložil dohody o vykonaní práce a doklad o odvedení dane osobami, ktorým bola odmena vyplatená. Osobitne nesúhlasia s sumami 1.000 Sk a 4.320 Sk účtovanými otcom navrhovateľa poukážuc na to, že bola kopaná ryha 8 m dlhá a 60 cm hlboká.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka C. R., písomnými vyjadreniami účastníkov konania, fotodokumentáciou, listami vlastníctva ( ďalej len „LV“) č.: XXXX, XXXX, XXXX, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 18.05.2007, oznámením o odstránení koreňov zo dňa 24.01.2008 (+ doručenkami ), listom navrhovateľa odporkyni v 1. rade zo dňa 06.05.2008, faktúrou č. XXXXXXX z 02.07.2008, záznamom o prevádzke vozidla zo dňa 21.06.2008, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 17.07.2008, potvrdením o vyplatených odmenách, výzvou na úhradu sumy 296,28 eur zo dňa 11.03.2009 ( aj s doručenkami), stanoviskom Krajského úradu životného prostredia Trnava zo dňa 12.03.2009, oznámením o výsledku Štátneho stavebného dohľadu MÚ PN zo dňa 21.02.2008, zápisom zo stavebného dohľadu, fotodokumentáciou, rozsudkom KS Trnava č. k. 14S/133/2008-128 zo dňa 29.04.2010, rozsudkom NS SR č. k. 3Sžo/220/2010 zo dňa 02.08.2011 (právoplatný 31.08.2011), pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. 5C/357/2008, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Piešťany zapísaných na LV č. XXXX - parc. č.: XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X. Odporcovia sú podieloví spoluvlastníci ( každý v 1-ci ) nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Piešťany zapísaných na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/X. Tiež nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX - domu so súp. č. XXXX spolu s pozemkom pod domom s parc. č. XXXX a to odporkyňa v 1. rade v 2/3-nách a odporca v 2. rade v 1/3-ine. Vychádzajúc z týchto LV i z kópie katastrálnej mapy ( čl. 6 ) mal súd preukázané, že účastníci konania sú vlastníkmi susediacich pozemkov.
Na pozemku odporcov rastú cca 44 rokov stromy - smreky obyčajné ( Picea abies) o výške 13 m -15 m, pričom konáre i korene stromov zasahovali na pozemok navrhovateľa. Súd mal z fotodokumentácie preukázané, že tieto presahujúce konáre a korene obmedzovali navrhovateľa vo výkone jeho vlastníckeho práva, keďže na svojom pozemku mienil stavať dom, umiestniť stavbu vo vzdialenosti 0,60 m od spoločnej hranice pozemkov. Ku dňu vyhláseniu rozsudku má navrhovateľ na svojom pozemku už rodinný dom postavený, ale ešte nebol skolaudovaný. Navrhovateľ oznámil odporcov listom zo dňa 24.1.2008, že mieni odstrániť korene a konáre ich stromov, lebo ho ohrozujú na zdraví a vo výkone jeho vlastníckych práv. Listom zo dňa 6.5.2008 žiadal odporcov o odborné orezanie konárov stromov ( 6 ks smrekov) rastúcich na ich pozemku. Odporcovia jeho žiadosti nevyhoveli, preto zabezpečil ich orezanie navrhovateľ svojpomocne. Následne vyzval odporcov listom z 11.03.2009 na zaplatenie vzniknutých nákladov za svojpomocné orezanie koreňov a konárov ich stromov 296,28 eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Výzvu prevzali odporcovia dňa 23.03.2009, ale doposiaľ ju ani v časti neuhradili.
Súd mal z obsahu uznesenia KS v Trnave č. k. 23Co/136/2008-55 z 11.6.2008 ( čl. 45 ) i upozornenia Obvodného úradu životného prostredia Piešťany zo dňa 4.2.2008 preukázané, že vo vzdialenosti 60 cm od hranice pozemkov účastníkov konania 85 cm od päty koreňov bola vykopaná ryha a došlo k odstráneniu prečnievajúcich koreňov. Súd mal preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania i svedka, že ryhu kopal, korene odstraňoval otec navrhovateľa a pílenie konárov zabezpečoval tiež použijúc na to autoplošinu so šoférom a ďalších dvoch osôb. Z výpovedí odporcov i navrhovateľa, svedka súdu vyplynulo, že odporcovia korene a konáre presahujúce na pozemok navrhovateľa neorezali a pri tejto činnosti robenej zo strany ľudí volaných navrhovateľom na túto činnosť im pritom bránili. Najprv tak, že stojac pred vstupom na pozemok navrhovateľa zabránili vjazdu auta s plošinou. Napr. hadicou striekali vodu na matku navrhovateľa, ktorá pílila korene. Hadicou sa chystali striekať i na pilčíka stojaceho na plošine a orezávajúceho konáre s motorovou pílou, k čom už svedok ale volal políciu. Síce
odporkyňa v 1. rade uvádzala, že hadicou striekal G. Č., ale keďže hadica patrí i jej a Č. v striekaní nezabránila, práve svojím nekonaním ( nezabránením ) sa tiež podieľala na striekaní.
Navrhovateľ svoj návrh opiera o § 127 Občianskeho zákonníka s tým, že pokiaľ by neodstránil konáre a korene stromov odporcov presahujúcich na jeho pozemok, nemohol by na pozemku v jeho vlastníctve postaviť rodinný dom ( vzhľadom na polohové umiestnenie domu na pozemku). Poukázal na to, že odporcovia majú vlastnícke právo k dožívajúcim 40 - 50 ročným smrekom ako hospodárskym drevinám, o ktoré sa nestarajú, neošetrujú, neorezujú a majú rozpätie konárov 10 - 12 m. Zabezpečil ich odstránenie v spolupráci so svojim otcom. Žiadne povolenie na odstraňovanie koreňov a konárov nemal, ale keďže sa vlastníci stromov o konáre a korene na jeho pozemku nestarali, zabezpečil sám ich odstránenie. Od advokáta mal pokyn dať orezané konáre na pozemok odporcov, ale nechcel eskalovať už aj tak nepríjemnú situáciu, preto ich nechal na svojom pozemku. Následne on sám po pracovnej dobe konáre osekával, orezával. Na svoju obranu, že odstránil konáre a korene podľa odporcov v rozpore so zákonom dodal, že aj odporkyňa v 1. rade odstránila jeden smrek, ďalšie dva smreky odstránil pán Č..
Podľa navrhovateľa ho korene stromov obmedzovali tak, že tie stromy ( smreky) vo vlastníctve odporcov stoja v tesnej blízkosti k hranici pozemku a korene stromov prečnievali až na jeho pozemok v zemi. Uviedol, že konáre majú rozpätie cca. 5 - 6 metrov, čím z jednej strane sú konáre celé na jeho strane pozemku. Konáre ho obmedzovali tak, že v čase odstraňovania chcel stavať dom a konáre už boli od zeme vo výške 2,50 - 2,60 m. Keď pod ne postavil auto Fiat Ducato, konáre sa dotýkali strechy auta. Pokiaľ by konáre neodstránil, nemohol by zdvihnúť múry. Konáre ho ohrozovali aj na zdraví tak, lebo ak by sa konár odlomil, mohol by niekomu ublížiť. Súhlasným vyjadrením navrhovateľa a svedka C. R. mal súd preukázané, že korene vykopával svedok ( otec navrhovateľa) s matkou navrhovateľa v februári 2008. Vykopal ryhu o hĺbke 60 cm a dĺžke do 15 m. Konáre boli orezané za jeden deň. Podľa vyjadrenia navrhovateľa im to trvalo 2 - 3 týždne, denne boli na jeho pozemku cca 5 hod.
K orezávaniu konárov stromov navrhovateľ uviedol, že po dvoch neúspešných pokusoch dostať sa s autoplošinou na jeho pozemok ( odporcovia vstupu zabránili ) sa až na tretí krát podarilo zrealizovať orezanie stromov. Orezávanie stromov zabezpečoval C. C., ktorý stál na plošine. Orezávanie robil aj F. R.. Jeho otec týchto ľudí pozná a preto ich na orezávanie konárov zavolal. Súd mal preukázané, že otec navrhovateľa si s C. C. a F. R. ústne dohodol odmenu za prácu a on ich aj vyplácal. Navrhovateľ ( na 1. pojednávaní) uviedol, že otec od neho nechcel vrátiť peniaze, čo vyplácal. Navrhovateľ požaduje od odporcov uhradiť i sumu 2.106,- Sk platenú jeho otcom za služby autoplošinou, pričom on doposiaľ otcovi sumu 2.106 Sk nedal. Cenu za výkopové práce 4.320,- Sk nepovažuje za premrštenú, lebo nešlo len o samotné vykopanie ryhy, ale aj o obnaženie koreňov na pozemku, na ktorom sa 50 rokov nič nerobilo, pôda bola veľmi udupaná. Okolo koreňov sa muselo vyslovene špárať, preto bola práca náročná nielen objemovo, ale aj časovo. Jeho otec kopal korene stromov vo februári z dôvodu, lebo sa robila štúdia ohľadom koreňového podložia na hranici pozemkov účastníkov konania. Nikto totiž nevedel, koľko je v zemi koreňov a bola tam plánovaná výstavba rodinného domu.
Navrhovateľ chce sať otcovi 33,19 eur ( 1000 Sk ) za organizovanie prác týkajúcich sa orezania konárov a koreňov, lebo vo veci veľakrát telefonoval, zabezpečoval 2 pilčíkov i auto, musel na to stále myslieť. Až na druhom pojednávaní ( 03.11.2011 ) navrhovateľ uviedol, že otec mu požičal peniaze na zaplatenie faktúry za auto s plošinou a vyplatenie chlapov.
Na druhom pojednávaní až navrhovateľ uviedol, že návrh podal na súd z dôvodu, aby vymožené peniaze otcovi vrátil. Súd prihliada na to, že v návrhu navrhovateľ túto skutočnosť neuvádzal, dokonca na prvom pojednávaní uviedol, že otec nechcel od neho vrátiť peniaze, čo platil za faktúru a chlapom. Súd tieto rozporné tvrdenia navrhovateľa vyhodnotil tak, že v skutočnosti jeho otec zaplatil faktúru na 2.106 Sk i chlapom 2.500 SK ( 2 x 750 Sk + 1000 Sk ), ale nechcel ani vrátiť peniaze. Účelovo až na druhom tvrdení začal hovoriť o požičaní peňazí.
Odporkyňa v1. rade k veci uviedla, že smreky stáli na pozemku už keď nehnuteľnosť kúpili. Potvrdila, že navrhovateľ zabezpečil odstránenie koreňov a konárov i skutočnosť, že konáre naozaj presahovali na pozemok navrhovateľa. Jej vyjadrením mal súd potvrdené, že konáre boli orezané za jeden deň. Podľa jej slov korene odstraňovali rodičia navrhovateľa asi 3 dni. Na výzvu navrhovateľa neodstránila konáre a korene, lebo jej to zákon nedovoľuje. Na druhej strane k svojej starostlivosti o stromy uviedla, že
zrezali i posledné konáre stromov na ich pozemku, aby im nepadali na dvor. Z druhej strany ich plota boli konáre zrezované ešte za života jej matky, keď nebol susedný pozemok vo vlastníctve navrhovateľa. Odporkyňa nemieni platiť za konáre, ktoré nie sú odvezené. Záverom dodala, že navrhovateľ porušuje zákon a jej koľko trvalo vybaviť to rozhodnutie, že navrhovateľ porušuje zákon.
Odporcovia doložili na podporu svojich tvrdení o nezákonnom orezaní koreňov a konárov navrhovateľom list Krajského úradu životného prostredia ( ďalej len „KÚ ŽP“) z 12.3.2009. V liste úrad prejavil názor reagujúc na otázku G. Č., či je možné podľa zákona a STN vykonať ručné výkopové práce vo vzdialenosti 60 cm od päty kmeňov 6 ks 40 ročných smrekov. Na prejavený názor KÚ ŽP, že výkopovými prácami dôjde k poškodeniu koreňovej sústavy stromov súd ale neprihliadal, lebo nešlo o žiadne rozhodnutie či záväzné stanovisko, len o odpoveď na otázku položenú jednou stranou.
Faktúra spoločnosti ELESCO s.r.o. č. XXXXXXX ( splatná 17.07.2008 ) zo dňa 02.07.2008 na sumu 2.106,- Sk za vykonané služby autoplošinou MP-13 pri orezávaní konárov stromov ( smrekov) prerastajúcich z pozemku susedov bola vystavená na meno navrhovateľa. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu z 17.7.2008 mal súd preukázané, že táto suma bola uhradená, pričom ako osoba od ktorej bola suma prijatá bol uvedený navrhovateľ. Svedeckou výpoveďou otca navrhovateľa mal súd ale preukázané, že predmetnú sumu zaplatil otec navrhovateľa sám a navrhovateľ mu doposiaľ za to peniaze nevrátil.
Svedok C. R. je otcom navrhovateľa. Z jeho výpovede mal súd preukázané, že on sám začal kopať prvého februára v piatok na hranici pozemkov jeho syna a odporcov, aby našiel korene stromov presahujúcich na pozemok jeho syna. Ryhu kopal od piatku od 08.00 hod., sobotu, nedeľu až do pondelka do večera do cca 17.00 hod. Denne kopal v časovom rozhraní od 8,00 hod do 17.00 hod. Svedok si na vykopanie ryhy chcel najprv najať rómskych občanov, ale pýtali 1.000,- Sk za meter dĺžky, čo sa mu zdalo drahé. Súhlasným vyjadrením svedka i odporkyne v 1. rade mal súd preukázané, že táto pri kopaní svedka najprv len polievala pod plotom a smiala sa mu a ďalší deň G. Č. vytiahol hadicu a začal ho polievať vodou. Svedok o tomto tvrdení doložil do spisu i fotografie. Podľa slov odporkyne v 1. rade patrí hadica jej i G. Č. a ona bola tiež prítomná pri striekaní hadicou na svedka.
Svedok potvrdil, že bol prítomný ako pri prvom a druhom neúspešnom pokuse o orezanie konárov stromov tak i pri treťom úspešnom pokuse. On sám organizoval orezávanie, najal auto s plošinou, zabezpečil chlapov na orezanie stromov, týchto chlapov tri krát doviezol a odviezol za účelom pílenia na pozemok navrhovateľa. Jeho výpoveďou mal súd preukázané, že konáre sa orezávali až na tretí krát prostredníctvom firmy ELESCO s.r.o. Keďže sa pozná s majiteľom tejto firmy, požiadal práve túto firmu o poskytnutie šoféra a auta s plošinou, vďaka ktorej sa mal zabezpečiť prístup ku konárom stromov. Pri žiadaní auta s plošinou sa neinformoval na sumu, ktorú bude musieť zaplatiť, lebo auto jednoducho potreboval. Prvý a druhý krát prišiel šofér s autom zbytočne, lebo odporcovia zamedzili prístup do dvora navrhovateľa tým, že sa postavili do cesty autu. Svedok bol dohodnutý s majiteľom firmy ELESCO s.r.o., že keďže prvý a druhý pokus na orezanie bol neúspešný a žiadal zapožičať auto tretí raz, aby boli všetky tri výjazdy zrátané v jednej faktúre. Spoločnosť ELESCO s.r.o. vystavila následne dňa 02.07.2008 faktúru č. XXXXXXX ( splatná 17.07.2008 ) na sumu 2.106,- Sk na meno navrhovateľa za „vykonané služby autoplošinou MP-13 pri orezávaní konárov stromov ( smrekov) prerastajúcich z pozemku susedov“. Výpoveďou svedka mal súd preukázané, že túto faktúru zaplatil on a navrhovateľ mu za ňu ešte peniaze nevrátil.
C. C. a F. R. sú kamaráti svedka a na jeho požiadanie mu prišli pomôcť s orezávaním konárov. Podľa tvrdenia svedka, keď týchto dvoch pánov žiadal o pomoc, povedal im, že im dá, čo si zapýtajú. Po prvom a druhom neúspešnom pokuse sa menovaní páni až pri treťom raze aktívne podieľali na orezávaní. Prvý a druhý krát prišli obaja zbytočne, preto im svedok aspoň v krčme niečo zaplatil. Každému z nich vyplatil po vykonanej práci pýtanú sumu po 750 Sk do ruky, čo mal súd preukázané i podpisy týchto osôb na osobitnej listine ( čl. 18 ). Navrhovateľ mu ani tieto sumy ešte nevrátil.
Svedok si zaúčtoval za vykonané práce pri orezávaní konárov spolu sumu 1.000,- Sk. K tejto sume dospel vychádzajúc z toho, že všetky tri razy tých dvoch chlapov ( C., R.) doviezol aj odviezol, organizoval všetky práce a slúžil ako ochranka. Dodal, že už v tom období bol na dôchodku. To, že sa považoval za ochranku odôvodnil tým, že po prvom a druhom neúspešnom pokuse pre konanie odporcov bol už
pripravený na konanie odporcov. Uviedol, že keď bol pán C. už na plošine hore so zapnutou motorovou pílou, videl ako pan Č. stojac na pozemku odporcov drží v ruke hadicu a strieka na pána C.. Svedok bol v strehu, včas zavolal políciu, ktorí pána Č. spacifikovali, dali ho do svojho auta a po dohovore ho prepustili. Zo svedeckej výpovede mal súd preukázané, že on sám vyplatil tých dvoch robotníkov 2x po 750,- Sk, za zapožičanie autoplošiny od ELESCO s.r.o. v sume 2.106,- Sk a čaká na svoju odmenu 1.000,- Sk za organizovanie práce. Za výkopové práce ryhy pre korene stromov si vyúčtoval pre seba spolu 143,40 eur ( 4.320,- Sk ), ktorú sumu mu navrhovateľ už zaplatil. Požadovanú sumu 143,40 eur ( 4.320,- Sk ) presne špecifikoval tak, že pri svojej práci od piatku do pondelka pri pracovnom čase od 8,00 hod. do 17,00 hod. počítal s dennou odmenou 33,19 eur ( 1.000,- Sk ). Sumu 10,62 eur ( 320 Sk ) si určil na benzín, lebo býva na Červenej veži vo vzdialenosti cca. 10 km vzdialených od miesta, kde realizoval prácu. Suma 10,62 eur ( 320 Sk ) predstavuje benzín za 2x cestu tam a 2x cestu späť. Na deň mu to vyšlo 1,5 l benzínu. Teda cca. 2,66 eur ( 80,- Sk ) na deň, za 4 dni 3 x 2,66 eur ( 80,- Sk ) = 10,62 eur ( 320 Sk ).
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 417 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, (1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. (2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Podľa § 419 Občianskeho zákonníka, kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrh bol podaný dôvodne, ale nie v plnej výške. Súd mal objektívne preukázané, že účastníci konania sú vlastníkmi susedných pozemkov. Odporcovia sú vlastníkmi cca 44 ročných smrekov, ktorých časť konárov a koreňov presahovalo na pozemok navrhovateľa. Dôvodom výzvy navrhovateľa na odporcov na odstránenie koreňov a konárov prevyšujúcich na jeho pozemok bolo, že na svojom pozemku chcel začať stavať rodinný dom. Práve tieto konáre a korene mu bránili vo výkone jeho vlastníckeho práva k pozemku, v zameraní a stavaní. Súd vychádzal z toho, že odporcovia ako vlastníci stromov sa musia zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozovali výkon jeho práv, sú povinní sa o svoje stromy starať. Odporcovia ako vlastníci stromov sú povinní vykonávať nevyhnutnú údržbu, úpravu a starostlivosť o stromy. Súd mal preukázané, že odporkyňa v 1. rade zrezala konáre na jednom strome, ktoré na jej pozemku prevísali. Tiež G. Č. zrezal dva smreky. Súd mal preukázané, že v čase, keď navrhovateľ nevlastnil susedný pozemok a za života matky odporkyne v 1. rade boli orezávané konáre stromov prevysnuté i na susedný
pozemok. Ale odporcovia odmietli na výzvu navrhovateľa odstrániť konáre a korene, ktoré mu bránili využívať jeho pozemok. Súd prihliadal na to, že odporcovia tvrdili, že vyhovením žiadosti navrhovateľovi by porušili zákon, ale na druhej strane skôr už z smrekov konáre zrezovali. Keďže odporcovia na výzvu navrhovateľa nereagovali, súd má za to, že navrhovateľ oprávnene pristúpil k odstráneniu koreňov prenikajúcich na jeho pozemok z svojej pôdy, oprávnene odstránil vetvy stromu presahujúcich na jeho pozemok. Súd si opísaný skutkový stav ( pred orezávaním ) vyhodnotil tak, že navrhovateľ bol koreňmi a konármi stromov susedov rušený vo svojom pokojnom stave, lebo nemohol začať stavať už naprojektovaný dom. Súd má za to, že svojpomocným konaním navrhovateľa nie je jeho výkon tzv. legálnej služobnosti, t.j. konkrétne odstránenie presahujúcich vetví a koreňov podľa § 127 OZ. Pokiaľ by tak navrhovateľ neučinil, nemal by do dnes postavený na svojom pozemku rodinný dom, čím by mu bolo zamedzené vykonávať svoje vlastnícke právo k pozemku. Súd pritom prihliadal na to, že prerastaním konárov a koreňov nad mieru primeranú pomerom na pozemok navrhovateľa došlo k rušeniu napríklad tienením, vysávaním živín z pôdy, postavením vyššieho múru, osadenie rodinného domu ( rozhodnutie R 37/1985). Tým, že odporcovia boli pasívny, odmietli odstrániť prerastajúceho korene a konáre, hrozila navrhovateľovi škoda práve ich absenciou konania. Pokiaľ by navrhovateľ svojpomocne nepristúpil k konaniu, vznikla by mu škoda práve v tom, že by si na pozemku nemohol postaviť dom. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľ zakročil na odvrátenie škody spôsobom primeraným okolnostiam. Navrhovateľ pritom použil svojpomoc v zákonom vymedzených medziach a nemožno ho kvalifikovať ako protiprávny úkon. Svojpomoc pritom zrealizoval pomocou svojho otca ( ktorý vykopal ryhu, odstránil korene, organizoval orezávanie konárov), pomocou ďalších dvoch kamarátov otca zrezujúcich konáre či požičanej autoplošiny.
Po tom, čo sa súd vyporiadal s otázkou, či navrhovateľ oprávnene odstránil konáre a korene, súd riešil oprávnenosť uplatneného nároku na zaplatenie 296,28 eur. Súd prihliadal na to, že navrhovateľ odvracal škodu, čím v zmysle § 419 Občianskeho zákonníka má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Oprávnene sa domáha plnenia od odporcov ako vlastníkov hlavnej veci - stromov, ktorí majú povinnosť sa o ne riadne starať a to nie lne, keď to oni uznajú za vhodné ale i v prípade, ak ich o to požiada sused upozorniac ich, že mu konáre a korene bránia vo výkone jeho vlastníckeho práva.
Poslednou otázkou, ktorú súd riešil, je oprávnenosť domáhania sa úhrady práve sumy 296,28 eur. Suma 296,28 eur pozostáva z: 1/ zaplatenej faktúry za požičanie autoplošiny v sume 2.106 Sk, 2/ odmeny zaplatenej mužom pomáhajúcim pri pílení konárov v sume 2.500 Sk a 3/ odmeny pre otca navrhovateľa v sume 4320 Sk za kopanie ryhy, odstraňovanie konárov a benzín pri cestovaní na pozemok navrhovateľa a späť domov. Súd mal zhodným tvrdením účastníkov preukázané, že orezanie konárov bolo urobené až na tretí pokus a pílenie bolo zrealizované počas jedného dňa. Výpoveďou odporkyne v 1. rade a svedka mal súd preukázané, že svedok ( otec navrhovateľa) kopal roku 2008 ryhu 4 dni. Síce odporkyňa v 1. rade povedala , že to kopal asi 3 dni, ale vzhľadom na opisovanie celej svojej práce pri kopaní svedkom súd si ustálil, že kopal ryhu 4 dni. Pritom prihliadal na vek svedka, charakter pozemku, t.j. pozemok bol pôvodne ihriskom s udupanou pôdou, ktorá sa dlhé roky neobrábala. Tvrdenie navrhovateľa, že jeho otec kopal ryhu 2-3 týždne po 5 hodín denne súd vyhodnotili ako nepravdivé a preto ani naň neprihliadal. Súd mal zhodným tvrdením navrhovateľa i svedka preukázané, že navrhovateľ svedkovi za jeho prácu už odovzdal odmenu 143,40 eur ( 4.320 Sk ) a to za kopanie ryhy a odstraňovanie koreňov 132,78 eur ( 4.000 Sk ) a za spotrebu benzínu pri jazdení na pozemok navrhovateľa z Červenej veže ( kde býva ) v sume 10,62 eur ( 320 Sk). Suma 320 Sk predstavuje náhradu za spotrebu pohonných hmôt za 4 cesty po 80 Sk ( 2,66 eur).
Súd mal z internetových stránok Štatistického úradu SR (http://portal.statistics.sk/showdoc.do? docid=16278) preukázané, že v roku 2008 bola hodinová mzda pracovníka v okruhu stavebníctvo, kód: 050908 v sume 130 Sk ( 4,32 eur). Kopáčske práce sa zahŕňajú do odboru stavebníctva. Na základe zistení z internetovej stránky Štatistického úradu SR i potvrdenia odporkyne v 1. rade o rozsahu doby, koľko otec navrhovateľa korene vykonával, súd upustil od pôvodného úmyslu ustanoviť znalca na určenie výšky odmeny za vykonané práce pri kopaní a odstraňovaní koreňov. Vychádzajúc z preukázanej skutočnosti, že svedok kopal ryhu 4 dni - denne po 8 hodín, súd vyhodnotil požadovanú sumu 4000 Sk za primeranú. Podľa štatistických údajov účinných k februáru 2008 ( kedy boli práce realizované ) si za stavebné práce kopáčskeho charakteru mohol pýtať 130 Sk x 8 hodín x 4 = 4.160 Sk. Navrhovateľ svedkovi vyplatil odmenu 4.000 Sk za prácu a 380 Sk za cestovanie ( 4 cesty á 80 Sk ), ktoré sumu súd považuje za oprávnené a preto zaviazal odporcov zaplatiť ich spoločne a nerozdielne navrhovateľovi.
Pokiaľ ide o ostatné požadované sumy 2.106 Sk za faktúru ( za požičanú autoplošinu ) a 2.500 Sk za odmenu pomocníkom pri orezávaní konárov, súd mal preukázané, že v skutočnosti výšku odmeny dohadoval otec navrhovateľa a on ich aj vyplácal. Tieto sumy navrhovateľ doposiaľ svojmu otcovi nevyplatil. Súd sa musel vyporiadať s rozpornými tvrdeniami navrhovateľa v súvislosti s týmito finančnými sumami, lebo v návrhu neuvádzal, že by mal vyššie uvedené sumy požičané od otca. Na prvom pojednávaní uviedol, že otec od neho nechcel vrátiť peniaze, čo vyplácal. Na druhom pojednávaní už tvrdil, že peniaze má od otca požičané a návrh na súd podal, aby peniaze vymohol a otcovi ich vrátil. Tieto všetky jeho vyjadrenia súd vyhodnotil ako zavádzajúce a má za to, že v skutočnosti aj otec odmeny vyplatil a od navrhovateľa ako od syna nič nechcel. Samotné tvrdenie navrhovateľa o pôžičke až na poslednom pojednávaní súd vyhodnotil ako účelové v snahe dosiahnuť plnenie i k týmto dvom sumám. Súd má objektívne preukázané, že sumu za faktúru za autoplošinu a odmenu pomocníkom platil osobne otec navrhovateľa, teda tento je aktívne legitimovaný na domáhanie sa plnenia od odporcov k týmto dvom sumám. Z tohto dôvodu súd vyhovel navrhovateľovi len v časti sumy 143,40 eur ( 4320 Sk ) a vo zvyšku návrh zamietol, keďže v ostatnej časti nebol navrhovateľ aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Súd mal preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcov listom zo dňa 11.03.2009 na dobrovoľné zaplatenie sumy 8.926 Sk ( 296,28 eur) do 7 dní, ktorú výzvu odporcovia prevzali dňa 23.03.2009. Odporcovia v lehote a ani doposiaľ neuhradili ani časť požadovanej sumy, dostali sa do omeškania s plnením, preto sa navrhovateľ oprávnene domáha i úroku z omeškania v sume 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 19.03.2009 do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 17,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.