Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-420-2010.pdf
PDF · 90.69 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/420/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci navrhovateľa: G. Z., bytom v Bratislave, V.. B. zast. Consilior Iuris s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 23, IČO: 47231157 proti odporcom: 1/ O. Z., bytom L. X, Bratislava, 2/ S. Q., bytom v B. XXX o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke takto
rozhodol:
Návrh na určenie, že zmluva o pôžičke uzatvorená dňa 05. 07. 2007 medzi odporcom v 1.rade a odporkyňou v 2. rade je neplatná, zamieta.
Odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov konania v sume 128,82 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 09.12.2010 proti odporcom domáhala určenia, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporkyňou 2/ dňa 05. 07. 2007 je neplatná. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom 1/ dňa 13.08.1988 uzavrela manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 279/07-45 zo dňa 09.09.2008 dňa 05.11.2008 právoplatne rozvedené. Ešte počas trvania manželstva dňa 05.07.2007 odporca 1/ uzavrel s odporkyňou 2/ zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky v sume 200.000,- Sk. Po právnej stránke žalobný nárok odôvodnila poukazom na ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľky a odporcu 1/ počas trvania ich manželstva nemožno považovať pôžičku v takejto výške za bežnú vec a teda na uzavretie predmetnej zmluvy bol nevyhnutne potrebný súhlas navrhovateľky. Navrhovateľka však súhlas na uzatvorenie takejto zmluvy nikdy nedala, nakoľko o nej nemala žiadnu vedomosť.
Odporkyňa 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu namietla premlčanie práva navrhovateľky na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu. Navrhovateľka mohla právo na vyslovenie neplatnosti tejto zmluvy po prvý raz uplatniť dňa 06.07.2007 a najneskôr dňa 06.07.2010, pričom navrhovateľka podala žalobu na súde 10.12.2010, teda po uplynutí premlčacej doby.
Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že zmluvu o pôžičke uzatvoril bez súhlasu navrhovateľky, pretože jej súhlas nepotreboval. Zmluva o pôžičke sa nijakým spôsobom netýkala ich spoločného majetku. Nepožičal ich spoločné peniaze patriace do BSM, ale požičal si peniaze od tretej osoby. V takom prípade je zmluva o pôžičke platná aj bez súhlasu navrhovateľky, ktorá sa nemôže
úspešne dovolávať neplatnosti právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov a oznámením obsahu listín: č.l. 3 - zmluva o pôžičke, č.l. 4 - rozsudok Okresného súdu Bratislava IV 6C 279/07 o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu 1/, ktorý nadobudol právoplatnosť 05. 11. 2008, č.l. 36 - výzva na sprístupnenie bytu, dohoda o vysporiadaní BSM, č.l. 37 - upovedomenie o začatí exekúcie, č.l. 64 - rozhodcovský rozsudok, č.l. 65 - návrh, č.l. 66 - rozhodcovská zmluva, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV XXC XXX/ XXXX o vyporiadaní BSM účastníkov konania.
Vykonanie dôkazu výsluchom svedkov: dcéry účastníkov a syna navrhovateľky súd zamietol, pretože navrhovateľom označené dôkazy sa týkajú skutočností, ktoré sú podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci samej bezvýznamné.
Odporca 2/ vo výpovedi účastníka konania uviedol, že si pôžičku bral preto, lebo navrhovateľka v tom čase opustila domácnosť. Tri roky nebývala doma a nemal z čoho platiť nájomné a elektrinu, preto z týchto peňazí zaplatil energie, byt a čiastočne vrátil inú pôžičku svokre. V čase pôžičky nebol zamestnaný, nakoľko od r. 2006 do r. 2009 pracoval iba brigádnicky. Do r. 2006 som bol riadne zamestnaný. Na otázku, prečo odporca neoboznámil navrhovateľku s tým, že si berie takúto pôžičku, nakoľko nešlo o malú sumu a ani sa nejednalo o bežnú vec, vypovedal: nepovedal to navrhovateľke preto, lebo nebola doma. Ako jej to mal oznámiť? V tom čase mal na navrhovateľku aj mobilný kontakt ale táto mu nebrala telefón.
Odporkyňa 1/ pred dožiadaným súdom vo výpovedi účastníka konania zopakovala, že sú s odporcom 1/ súrodenci a dňa 05.07.2007, kedy bol nezamestnaný a nemal takmer žiadny príjem, mu poskytla pôžičku vo výške 200.000,- Sk. Brat ju žiadal o pôžičku z dôvodu, že v ich spolužití vznikali čoraz väčšie spory, navrhovateľka žiadala od neho pravidelne peniaze na chod domácnosti, na štúdium dcéry, tiež na podporu jej syna z prvého manželstva. Ona do domácnosti neprispievala počas manželstva, lebo svoje zarobené peniaze používala na osobnú potrebu. Všetky poplatky na byt, výživné na dcéru, i napriek tomu, že bol nezamestnaný, musel platiť odporca 1/, nakoľko navrhovateľka bola zvyknutá na vysoký štandard a vyvolávala kvôli nedostatku financií hádky. Ubližovala bratovi aj fyzickým napadnutím. Žila si svoj život, v byte nechala dospelého syna i dcéru stredoškoláčku s tým, že nech ju živí brat. Vypovedala, že tieto okolnosti ju prinútili, aby svojmu bratovi pomohla. Navrhovateľka vedela, že brat bol za ňou mnou, avšak ju nezaujímalo, odkiaľ má peniaze, podstatné pre ňu bolo, že je zabezpečená. V roku 2007 začal brat síce podnikať v mäsiarstve, ale jeho príjmy boli nízke a nebol schopný zvládnuť situáciu sám. Preto si požičiaval od kamarátov, ktoré musel následne aj vrátiť. Na otázku akým spôsobom odovzdala peniaze odporcovi uviedla: odovzdala ich doma, kde pôžičku aj uzavreli. Na základe čoho mala istotu, že jej odporca vráti peniaze, keď nepracoval odporkyňa vypovedala: je to jej brat, rodine by stále pomohla. Na otázku, ako si vysvetľujete fakt, že v zmluve sú nastavené tak vysoké úroky a pritom ide o brata, vypovedala: vedela, že (odporca) má problémy s manželkou, takže sa chcela poistiť. Na otázku, či navrhovateľka dala súhlas na uzavretie zmluvy o pôžičke, vypovedala: myslí si že nie, a ani ju (navrhovateľku) to podľa nej nezaujímalo. Odporkyňa sa nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo odporca 2/ neinformoval navrhovateľku. Navrhovateľka vedela, že ide k nej a mame na návštevu. Peniaze odporca 2/ použil zaplatenie dlhov, ktoré mal a na svoje bežné výdavky, ktoré súvisia s bývaním. Živil dcéru a navrhovateľkinho syna z prvého manželstva. Rozhodcovskú doložku podpísala preto, lebo túto možnosť využila. Na otázku, aké kroky urobila, aby peniaze dostala späť vypovedala: cez kataster bol daný návrh na nehnuteľnosti, ktoré mali vo vlastníctve, zaťažila nehnuteľnosti. Predtým ako urobila kroky na katastri, písomne navrhovateľku ani odporcu nevyzývala. Odporca predmetnú nehnuteľnosť nemal len vo svojom vlastníctve, ale patrila do BSM. Navrhovateľku nekontaktovala, lebo sa dozvedela, že odišla od brata a nedvíhala mu telefón. Nepovažovala to za potrebné.
Z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu vyplývajú tieto skutočnosti: odporca 2/ ešte za trvania manželstva s navrhovateľkou uzavrel dňa 05. 07. 2007 s odporkyňou 1/ zmluvu o pôžičke. Manželstvo navrhovateľky a odporcu 2/ bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 279/07-45 zo dňa 09.09.2008 k 05.11.2008 právoplatne rozvedené. V súčasnosti na Okresnom súde Bratislava IV prebieha
konanie o vyporiadanie BSM. Práve vyriešenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke môže mať význam aj pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. Určovacia žaloba teda v danom prípade vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Citované ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravujú vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom BSM. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť, to znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, ktorý je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad, je však existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 OZ) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva a teda ani BSM sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku BSM sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie BSM v širšom zmysle. Podľa súdnej praxe za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok NS ČSR sp. zn. 3Cz 57/73), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973 ) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). I keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty z hľadiska ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu BSM, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto uznesenia v súvislosti s nimi vylúčená. Súhlas manželky s právnym úkonom manžela týkajúcich sa spoločných veci, v inej než bežnej záležitosti, nechráni manžela pred dôsledkami ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka ale pred dôsledkami dispozície druhého manžela s vecou v BSM. Pokiaľ v prípade platnosti takéhoto právneho úkonu vznikne spoločný záväzok manželov, je veriteľ oprávnený na základe exekučného titulu vydaného proti obom alebo len proti jednému z manželov, domáhať sa bez ďalšieho (teda bez ohľadu na § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka) uspokojenia tohto záväzku z majetku patriaceho do BSM.
Na uvedenom právnom základe súd dospel k zhodnoteniu prejednávanej veci tak, že v zmysle ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená z ich majetku v BSM v prípadoch, ak veriteľ má pohľadávku iba voči jednému z manželov. V takýchto prípadoch, v ktorých nejde o spoločný dlh manželov a na ktoré sa ani preto nevzťahuje § 145 Občianskeho zákonníka je povinný druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom, strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku
v BSM oboch manželov. Nepriaznivé dopady vyplývajúce z ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre toho manžela voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku sú dôsledkom existencie BSM, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manželov do doby, pokiaľ ich BSM trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a rozsah BSM možno eliminovanie týchto nepriaznivých dopadov riešiť len zmenou rozsahu BSM alebo jeho zánikom.
K namietanému premlčaniu práva na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu súd poukazuje na ustanovenie § 114 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o právo medzi manželmi, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. Navrhovateľka mohla právo na vyslovenie neplatnosti zmluvy o pôžičke po prvý raz uplatniť po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 05.11.2008 a najneskôr dňa 05.11.2011. Navrhovateľka teda žalobu na súde podala včas, pred uplynutím premlčacej doby.
O trovách konania vo vzťahu k odporcovi 2/ súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p. tak, že napriek jeho úspechu v konaní mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca náhradu trov konania nežiadal / § 151 ods. 1, O.s.p./.
Vo vzťahu k odporkyni 1/ súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p. tak, že ich priznal odporkyni, ktorá mala vo veci úspech. Trovy konania pozostávajú zo sumy 128,82 Eur, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia, nakoľko v priebehu konania bola zastúpená advokátom JUDr. Jánom Cilim, Kvetná 1027/16, Bratislava. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Za jeden úkon právnej služby súd priznal 57 Eur /§ 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl./ Odmena bola v plnej výške priznaná za 2 úkony (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom r. 2011, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu 07.03.2011) t.j. 114,- Eur. V rámci trov právneho zastúpenia súd priznal tiež za dva úkony v r. 2011 režijný paušál: 2 x 7,41 Eur = 14,82 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.