Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-42-2011.pdf
PDF · 74.88 KB
No categories available
13CoE/42/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: T., s.r.o., so sídlom v F., T. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Y. Y., advokátom, so sídlom v F., T. XX, proti povinnej: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o vymoženie 528,45 Eur s príslušenstvom v exekúcii EX 3884/2008 vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. C. V., Exekútorský úrad F., A. XX, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. júla 2011, č.k. 6Er/2266/2008-14, jednomyseľne v senáte takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12. júla 2011, č.k. 6Er/2266/2008-14.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že dňa 20.06.2008 udelil súdnemu exekútorovi poverenie č. 5304 001725* na vykonanie exekúcie EX 3884/2008 pre vymoženie 15.920,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 01005/08 vydaného dňa 19.02.2008.
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
V zmysle ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že sa vymáha plnenie z úverovej zmluvy č. 3510581 uzavretej dňa 26.04.2007 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 16.000,- Sk (531,10 Eur) a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť zvýšené o príslušný poplatok 12.800,- Sk (424,88 Eur) v 10-tich mesačných splátkach po 2.880,- Sk (95,60 Eur), počnúc dňom 28.05.2007, pričom predmetná úverová zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ustanovenie zmluvných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy, či charakter úveru ako absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) však nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. ustanovenia § 52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedená zmluva je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver. S poukazom na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale i Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Súd zistil, že v úverových zmluvných podmienkach oprávneného, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v bode 17. je obsiahnutá neprijateľná podmienka
- rozhodcovská doložka v zmysle zhora citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní, rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Uviedol, že zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa obchodného zákonníka. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné v zmysle vnútroštátneho práva aj európskeho práva. V zmysle smernice (č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Rozhodcovské konanie však prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.
Čo sa týka námietky oprávneného k aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 v danej veci, keď smernice vydávané v rámci európskeho práva, sú pre členské štáty záväzné, len pokiaľ ich členský štát neimplementuje do svojho právneho systému, je potrebné uviesť, že podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. V prejednávanej veci, čo sa týka smernice, táto bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004, a to konkrétne do ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa okrem toho, že skúmal povahu plnenia priznaného v rozhodcovskom rozsudku aj z pohľadu smernice, toto plnenie posudzoval aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda aplikoval správny právny predpis, do ktorého bola smernica implementovaná.
Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, t.j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., preto správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 - 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné a vysporiadal sa s nimi súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Preto bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .