Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-31-2011.pdf
PDF · 184.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/31/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu BKS - leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 31644333, zastúpeného Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 10, 811 09 Bratislava, proti žalovanému Y. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. ulica XXX, XXX XX H., štátne občianstvo: SR, zastúpenému Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30798841 (kancelária Centra právnej pomoci v Banskej Bystrici, Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica), o zaplatenie 1.654,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.654,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.654,80 Eur od 31. 03. 2010 do zaplatenia a trovy konania 771,50 Eur na účet Mgr. Miroslava Rybánskeho, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 10, 811 09 Bratislava, keď súd žalovanému na zaplatenie p o v o ľ u j e splátky v sume 80,- Eur mesačne, splatné vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.654,80 Eur za obdobie od 13. 03. 2010 do 30. 03. 2010 súd z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 09. 2010, ktorá bola doručená súdu dňa 27. 09. 2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.654,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.654,80 Eur od 13. 03. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je poskytovateľom finančného leasingu a autoúverov na nové a ojazdené motorové vozidlá. V rámci činnosti svojho podnikania a na základe iniciatívy žalovaného uzatvoril so žalovaným dňa 24. 09. 2007 Zmluvu o autoúvere č. LKZ/07/10033, ktorej predmetom bolo poskytnutie účelovo viazaného úveru na kúpu ojazdeného motorového vozidla, značky: Volkswagen Bora 1,9 TDi, rok výroby 2000 (ďalej len „predmet kúpy“). Za týmto účelom ešte pred uzavretím zmluvy o autoúvere žalovaný dňa 24. 09. 2007 kúpil na základe kúpnej zmluvy č. KZK/07/10033 predmet kúpy za sumu 6.638,78 Eur (200.000,- Sk), pričom časť z tejto sumy vo výške 4.647,15 Eur (140.000,- Sk) poskytol na zaplatenie žalovanému on. Uhradením kúpnej ceny a vykonaním odovzdania a prevzatia predmetu financovania žalovaným, žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpy. Žalovaný sa zároveň zaviazal uhrádzať počas 36 mesiacov splátky úveru vo výške a v termínoch uvedených v predpise splátok. Žalovaný predmet kúpy prevzal a začal ho užívať. Pretože však zo strany žalovaného došlo k porušeniu jednotlivých ustanovení zmluvy o autoúvere, žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o autoúvere neuhradil, preto na základe ustanovenia článku VII., bod 7.2, písm. b) a f) Dohody o všeobecných obchodných podmienkach od zmluvy o autoúvere ku dňu 15. 11. 2009 odstúpil. Zároveň poveril zmluvného partnera - Igora Valacha vyhľadaním žalovaného, inkasovaním dlžných splátok a v prípade ich neuhradenia odobratím predmetu
financovania. Zo záverečnej správy k inkasnému prípadu vyplýva, že žalovaný svoj záväzok neuhradil a došlo k odobratiu predmetu financovania. Následne vypracoval finančné vyrovnanie zmluvy o autoúvere, v ktorom si uplatnil tieto nároky. Dlžné splátky vo výške 869,08 Eur, doplatok úveru vo výške 1.821,30 Eur, náklady spojené s predajom predmetu zmluvy vo výške 310,59 Eur, ostatné náklady (náklady na odobratie predmetu zmluvy) vo výške 404,91 Eur, poistné náklady vo výške 70,80 Eur, poplatky spojené s úkonmi na dopravnom inšpektoráte vo výške 204,69 Eur, vypracovanie znaleckého posudku vo výške 79,- Eur a zmluvnú pokutu vo výške 331,41 Eur. Od uvedených nárokov vo finančnom vyrovnaní odpočítal nasledovné nároky žalovaného: predajná cena 3. osobe (bez DPH) vo výške 2.436,98 Eur. V zmysle finančného vyrovnania vznikol tak mu celkový nárok vo výške 1.654,80 Eur, čo predstavuje žalovanú sumu. Finančné vyrovnanie bolo vystavené dňa 26. 02. 2010, so splatnosťou 14 dní odo dňa jeho vystavenia, pričom žalovaný nárok finančného vyrovnania neuhradil. Preto podal voči nemu žalobu na súd. Žalobou si súčasne uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 13. 03.2 010 až do zaplatenia.
O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom, č.k. 26Ro/237/2010-63 zo dňa 01. 02. 2011, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu č.k. 26Ro/237/2010-63 zo dňa 01. 02. 2011 podal včas odpor žalovaný, keď odpor odôvodnil vo veci samej.
Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 26Ro/237/2010-63 podal včas odpor žalovaný, ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz a súd vo veci nariadil pojednávanie, keď podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
Žalovaný v odpore zo dňa 21. 02. 2011, ktorý bol doručený súdu dňa 21. 02. 2011 uviedol, že žalobu žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Žiadal, aby žalobca preukázal, že je v spore aktívne legitimovaný a že prevzal žalovanú pohľadávku od predchodcu „KOFIS Leasing, a.s., Bratislava“. Ďalej v odpore uviedol, že cestou sprostredkovateľa kúpy motorového vozidla, ktorým bol „Mackovič Štefan, Badín, IČO: 31060064“ dňa 24. 09. 2007 uzavrel s predávajúcim „Miloš Bobro, bytom Kokava nad Rimavicou“ kúpnu zmluvu č. 0105/2007 o kúpe motorového vozidla značky Volkswagen Bora TDi, rok výroby 2000, za kúpnu cenu 200.000,- Sk, splatnú dňom podpisu tejto zmluvy, ktorá bude uhradená prostredníctvom „KOFIS leasing, a.s., č. 07/10033“. Časť kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 68.620,- Sk zaplatil on v hotovosti a vo zvyšku na financovanie kúpy ojazdeného motorového vozidla mu spoločnosť „KOFIS leasing, a.s., Bratislava“, predchodca žalobcu, poskytol úver vo výške 140.000,- Sk, t.j. 4.647,15 Eur s počtom mesačných splátok 36 mesiacov, s dohodnutými mesačnými splátkami 6.020,- Sk, t.j. 199,83 Eur. Poistná zmluva bola uzavretá s „Komunálnou poisťovňou, a.s.“ a to v zmysle Všeobecných poistných podmienok k Zmluve o autoúvere č. LZK/07/10033. Podľa jeho právneho posúdenia ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah podľa Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských zmluvách. Žalobcovi na základe uvedeného zaplatil 22 splátok a celkove zaplatil na úhradách úveru sumu 4.600,- Eur. V súčasnosti však nemá ani motorové vozidlo a navyše žalobca požaduje úhradu žalovanej istiny 1.654,80 Eur s príslušenstvom, špecifikovanú vo finančnom vyrovnaní zo dňa 26. 02. 2010 a napokon špecifikovanú i v žalobe. Podľa neho RPMN dohodnutá v Zmluve o autoúvere č. LZK/07/10033 dňa 24. 09. 2007 je v rozpore s „ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských zmluvách“. Dlžné splátky, ktoré žalobca požaduje od neho sú neoprávnené, nepreukázané. Taktiež žalobca nepreukázal ani položky pohľadávky, ako sú doplatok úveru, náklady spojené s predajom predmetu zmluvy, ostatné náklady za odobratie predmetu zmluvy, poistné náklady, poplatky spojené s úkonmi na dopravnom inšpektoráte, náklady na vypracovanie znaleckého posudku, zmluvnú pokutu, keď ich považuje za neoprávnené a nedôvodné. Žalobcom napokon ani neboli preukázané, iba sú vyčíslené vo faktúrach žalobcu. Žiadal ich skutkovo a úplne preukázať. Tiež dojednanie o zaplatení zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorým si žalobca zabezpečil splatenie pohľadávky považuje za dojednanie v rozpore so zásadami dobrých mravov, pretože na zabezpečenie splatenia svojej pohľadávky voči nemu žalobca uzavrel s ním v Zmluve o autoúvere taktiež aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe
ktorej odpredal motorové vozidlo a získal hodnotu vo výške 2.436,98 Eur. To znamená, že na zabezpečenie pohľadávky voči nemu slúžila Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a ďalší zabezpečovací prostriedok, t.j. zmluvná pokuta (331,41 Eur) predstavuje zo strany žalobcu už šikanózny výkon práva. Takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa má považovať za dojednanie neprijateľnej podmienky. Ako sa stal insolventným, prestal platiť splátky a dňa 15. 11. 2009 zástupcovi žalobcu „Igor Valach, Partizánske, IČO: 37363280“ osobné motorové vozidlo odovzdal, o čom bol vyhotovený „protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy“. Navyše v motorovom vozidle bol dňa 02. 04. 2008 v „Autoslužby Zvolen, Branislav Šufliarky“ namontovať ťažné zariadenie v sume 155,24 Eur a do motorového vozidla dal namontovať aj autorádio v sume 150,- Eur. Tieto výrobky zamontované v motorovom vozidle žalobca mu nevrátil a predal ich ako výbavu motorového vozidla. Poukázal na to, že uplatnený nárok žalobcu je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka a konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a tak nemá požívať ochranu. Ročná percentuálna cena nákladov spotrebného úveru vo výške 30,62 % je podľa neho v rozpore so Zákonom č. 258/2001 Z.z., pričom neprimerané podmienky v zmluve o spotrebnom úvere sú v disproporcii so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách článkom 3 a článkom 4. Z týchto dôvodov žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako účastníka konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 24. 09. 2007 uzatvorili žalobca ako veriteľ na jednej strane a žalovaný ako dlžník na strane druhej Zmluve o Autoúvere č. LZK/07/10033 (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola Dohoda o všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver na nákup ojazdeného osobného motorového vozidla značky Volkswagen Bora 1,9 TDi, rok výroby 2000 (ďalej len „motorové vozidlo“) vo výške 140.000,- Sk (4.647,15 Eur). Podľa zmluvy žalovaný sa zaviazal splatiť úver v mesačných splátkach po 6.020,- Sk (199,83 Eur) počnúc dňom 24. 09. 2007 a následne so splatnosťou vždy k 20. dňu nasledujúceho mesiaca, pričom posledná splátka mala byť zaplatená do dňa 20. 08. 2010, keďže bol dojednaný počet pravidelných mesačných splátok 36. Žalovaný sa ďalej zaviazal spoločne s pravidelnou splátkou úveru v zmysle zmluvy platiť aj náklady na poistenie predmetu úveru, keď výška poistného bola dojednaná 533,30 Sk (17,70 Eur) mesačne, pričom toto poistné bolo zahrnuté do splátky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola dojednaná na 30,62 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol i Predpis splátok k Zmluve o Autoúvere č. LZK/07/10033, v zmysle ktorého žalovaný sa zaviazal žalobcovi z titulu zmluvy vrátiť celkovo čiastku 216.720,- Sk (7.193,79 Eur). Zmluva bola uzavretá „v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. s primeraným použitým § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a § 553 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka“. V zmysle zmluvy, konkrétne článku VI. bod 6.1 sa žalovaný ako dlžník zaviazal splácať dohodnuté splátky na účet žalobcu ako veriteľa v zmysle článku IV. zmluvy. V článku VIII. tejto zmluvy žalovaný podpisom na zmluve potvrdil, že sa oboznámil s obsahom a znením Dohody o všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), ďalej že im rozumie a že s nimi súhlasí. V článku IX. tejto zmluvy si strany zmluvy ďalej dojednali, že súčasťou zmluvy o úvere je aj Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, uzatvorená podľa § 553 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov. Táto bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na vrátenie poskytnutého úveru podľa zmluvy a to vrátane príslušenstva, zmluvných pokút a iných pohľadávok, ktoré vzniknú na základe zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok. Z článku VI. bod 6.1 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že žalovaný ako dlžník je v omeškaní so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti v prípade, ak tento nebude uhradený včas, t.j. v určený alebo dohodnutý deň splatnosti takéhoto záväzku. V prípade omeškania so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a jej príloh, alebo iných dojednaní medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je žalobca ako veriteľ oprávnený uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania s úhradou peňažného záväzku alebo jeho časti. Z rovnakého článku bod 6.2 všeobecných obchodných podmienok ďalej vyplýva, že ak je žalovaný ako dlžník v omeškaní so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti po dobu dlhšiu ako 30 dní, považuje sa to za podstatné porušenie zmluvy o úvere a jej príloh. Z článku VII. bod 7.2 písm. f) všeobecných obchodných podmienok ďalej vyplýva, že strany zmluvy si dojednali predčasnú splatnosť úveru i v prípade, ak žalovaný ako dlžník bude 30 a viac kalendárnych dní v omeškaní s čo i len čiastočnou úhradou ktorékoľvek svojho finančného záväzku podľa zmluvy (splátka úveru, zmluvná
pokuta, úrok z omeškania alebo iný finančný záväzok). V tomto prípade (okrem iných) je žalobca ako veriteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy a požadovať okamžité splatenie všetkých splátok úveru, pričom žalovaný ako dlžník sa zaviazal žalobcovi ako veriteľovi uhradiť všetky nesplatené splátky úveru do 14 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy o úvere. Podľa bodu 7.4 toho istého článku všeobecných obchodných podmienok, odstúpenie od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu nezbavuje žalovaného ako dlžníka povinnosti uhradiť v súlade s ustanoveniami zmluvy o úvere a všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľovi všetky nesplatené splátky úveru, spolu s dohodnutým úrokom, primerané výdavky žalobcu ako veriteľa spojené s odstúpením od zmluvy, najmä žalovaný ako dlžník je povinný uhradiť žalobcovi ako veriteľovi všetky náklady spojené s vymáhaní dlžných splátok úveru, s vyhľadaním, zaistením, dopravou a predajom vozidla, ktoré žalobcovi ako veriteľovi vznikli, prípadne fakturované odmeny žalobcom ako veriteľom poverených osôb za uvedené činnosti. Uvedené súd mal preukázané Zmluvou o Autoúvere č. LZK/07/10033 zo dňa 24. 09. 2007 Dohodou o všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o úvere č. LZK/07/10033, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a Predpisom splátok k zmluve o úvere č. LZK/07/10033, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. 17 - 20, čl. 24, čl. 28 - 32 spisu).
Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť žalovaného o financovanie obstarania motorového vozidla formou úveru zo dňa 24. 09. 2007 (čl. 11 spisu), a Kúpna zmluva č. LZK/07/10033 zo dňa 24. 09. 2007, na základe ktorej žalovaný kúpil motorové vozidlo od predávajúceho I. H., Y., XXX XX Y. nad M. za kúpnu cenu 200.000,- Sk (6.638,78 Eur), z ktorej žalovaný uhradil sumu 60.000,- Sk (1.991,64 Eur) v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, pričom doplatok kúpnej ceny vo výške 140.000,- Sk (4.647,15 Eur) sa zaviazal zaplatiť formou poskytnutia úveru, financujúcou spoločnosťou „KOFIS LEASING, a.s., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 31644333 (čl. 12 - 14 spisu), keď financujúca spoločnosť túto sumu vo výške 4.647,15 Eur (140.000,- Sk) na vyplatenie doplatku kúpnej ceny i poskytla, o čom svedčí Zápočet pohľadávok a záväzkov č. ZK/07/10033 zo dňa 24. 09. 2007 (čl. 15 - 16 spisu).
Ku kúpnej zmluve č. LZK/07/10033 bol uzavretý i Preberací protokol a to dňa 24. 09. 2007, na základe ktorého žalovaný prebral motorové vozidlo, čím nadobudol vlastnícke právo k predmetu kúpy (čl. 33 spisu).
Listom zo dňa 19. 10. 2009 označeným ako Predčasné ukončenie Zmluvy o Autoúvere č. LZK/07/10033 zo dňa 24. 09. 2007 k SLZ/1779/BA žalobca v zmysle článku VII. bod 7.2 písm. g) a f) Dohody o všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o úvere č. LZK/07/10033 a v súlade s článkom V. bod 5.1 Dohody o všeobecných obchodných podmienkach odstúpil od Zmluvy o Autoúvere č. LZK/07/10033 zo dňa 24. 09. 2007, keď toto odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 15. 11. 2009. Súčasne týmto odstúpením žalobca vyzval žalovaného, aby predmet zmluvy, motorové vozidlo s príslušnou dokumentáciou ihneď odovzdal. Ďalej ho upozornil na to, že dňom doručenia predčasného ukončenia si súčasne uplatnil na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva prevedené vlastnícke právo k motorovému vozidlu na zabezpečenie všetkých pohľadávok. Tiež ho vyzval na splatenie všetkých dlžných splátok č. 22 až č. 26 v zmysle predpisu splátok k zmluve o autoúvere v celkovej výške 869,08 Eur (26.182,- Sk), keď na splatenie týchto dlžných splátok poskytol žalovanému dodatočnú lehotu 14 dní, počnúc odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy o autoúvere (čl. 41 spisu).
Finančným vyrovnaním predčasne ukončenej Zmluvy o Autoúvere LZK/07/10033 zo dňa 26. 02. 2010 žalobca žalovanému vyčíslil celkový svoj nárok z tejto zmluvy na čiastku 1.654,80 Eur (49.852,50 Sk), keď túto sumu požadoval uhradiť do 14 dní odo dňa vystavenia finančného vyrovnania s tým, že ak nebude uhradená, bude ju vymáhať súdnou cestou, keď toto finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o autoúvere bolo žalovanému doručené dňa 15. 03. 2010 (čl. 42 - 44 spisu). V tomto finančnom vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o autoúvere žalobca žalovanému oznámil, že zmluva bola predčasne ukončená dňa 15. 11. 2009 a súčasne mu oznámil jednotlivé svoje nároky z finančného vyrovnania predčasne ukončenej zmluvy o autoúvere takto: 1. dlžné splátky 869,08 Eur, 2. doplatok úveru 1.821,30 Eur, 3. náklady spojené s predajom predmetu zmluvy 310,59 Eur, 4. ostatné náklady na odobratie predmetu zmluvy 404,91 Eur, 5. poistné náklady 70,80 Eur, 6. poplatky spojené s úkonmi na dopravnom inšpektoráte 204,69 Eur, 7. vypracovanie znaleckého posudku 79,- Eur, 8. zmluvná pokuta 331,41 Eur, celkom: 4.091,78 Eur. Od tejto sumy 4.091,78 Eur bola odpočítaná suma 2.436,98 Eur
získaná predajom motorového vozidla, čím sa ponížil nárok žalobcu voči žalovanému na sumu 1.654,80 Eur.
Dňa 15. 11. 2009 žalovaný odovzdal motorové vozidlo žalobcovi prostredníctvom agentúry V. D., Q. XXX/XX, XXX XX C., IČO: 37363280 na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu zmluvy zo dňa 15. 11. 2009 (čl. 39 spisu), keď táto agentúra žalobcovi listom zo dňa 18. 11. 2009 (čl. 38 spisu) oznámila, že dňa 15. 11. 2009 bolo motorové vozidlo zadržané a že týmto bola ukončená zákazka ako odber ku dňu 15. 11. 2009. Táto agentúra bola žalobcom splnomocnená na odobratie motorového vozidla plnomocenstvom zo dňa 27. 10. 2009 (čl. 37 spisu).
Žalobca prostredníctvom spoločnosti „Global Sales Solutions, s.r.o.“ predal motorové vozidlo dražbou za vydraženú sumu 2.900,- Eur, o čom svedčí zápisnica č. 20 z aukcie konanej dňa 27. 01. 2010 v DK Dúbravka, Saratovská 1/A, Bratislava (čl. 45 - 48 spisu).
Ešte pred odstúpením od Zmluvy o Autoúvere žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 17. 03. 2009 č. SLZ/1009/2009 na úhradu záväzku a vydanie predmetu financovania k Zmluve o úvere č. LZK/07/10033 zo dňa 24. 09. 2007, keď žiadal od žalovaného uhradiť záväzok z tejto zmluvy vo výške 627,36 Eur (18.900,- Sk) s tým, že tento pozostáva z úrokov z omeškania a poplatku agentúre, súčasne ho vyzval na odovzdanie motorového vozidla, keď v prípade, že do 15 dní od doručenia výzvy dlžnú sumu uhradí, predmet financovania, teda motorové vozidlo mu bude vrátené, v opačnom prípade pristúpi k odstúpeniu od zmluvy o úvere (čl. 51 spisu).
Žalobca, čo sa týka finančného vyrovnania predčasne ukončenej Zmluvy o Autoúvere LZK//07/10033 zo dňa 26. 02. 2010 (čl. 42 - 43 spisu) doplnil, že položka č. 1 dlžné splátky v sume 869,08 Eur, nárokuje si túto sumu z titulu článku VII. bod 7.4 Dohody o Všeobecných obchodných podmienkach, keď táto suma je tvorená dlžnými splátkami, splatnými ku dňu predčasného ukončenia zmluvy, keď k tomuto dňu eviduje neuhradené splátky a to časť splátky č. 22 vo výške 69,76 Eur a celé splátky č. 23 až č. 26, každú vo výške 199,83 Eur, keď ide o splátky splatné tak, že splátka č. 22 bola splatná dňa 20. 06. 2009, splátka č. 23 bola splatná dňa 20. 07. 2009, splátka č. 24 bola splatná dňa 20. 08. 2009, splátka č. 25 bola splatná dňa 20. 09. 2009 a splátka č. 26 bola splatná dňa 20. 10. 2009, keď predčasná splatnosť celého úveru nastala ku dňu 15. 11. 2009. Položku č. 2 doplatok úveru v sume 1.821,30 Eur, túto si nárokuje z titulu článku VII. bod 7.4 Dohody o všeobecných obchodných podmienkach, keď je oprávnený pri okamžitom zosplatnení úveru požadovať zaplatenie všetkých splátok úveru. Zmluva o Autoúvere bola uzatvorená na dobu 36 mesiacov, k dátumu ukončenia zmluvy bolo splatných 26 splátok, takže zvyšných 10 nezaplatených splátok, každá vo výške 182,13 Eur (výška mesačnej splátky bez poistenia) tvorí uplatnený nárok v sume 1.821,30 Eur. Položka č. 3 náklady spojené s predajom predmetu zmluvy v sume 310,59 Eur, túto si nárokuje tiež z titulu článku VII. bod 7.4 Dohody o Všeobecných obchodných podmienkach a táto suma pozostáva z refakturácie vzniknutých nákladov súvisiacich s predajom predmetu zmluvy. Predaj vykonávala spoločnosť „Global Sales Solutions, s.r.o.“, pričom táto suma predstavuje províziu za uskutočnený predaj motorového vozidla v sume 310,59 Eur, čo je vyfakturované vo faktúre č. 3910440071 zo dňa 19. 02. 2010, splatnej dňa 21. 03. 2010 touto spoločnosťou ako dodávateľom pre neho ako odberateľa. Túto sumu uhradil, keď doložil faktúru a doklad o úhrade (čl. 52, čl. 110 spisu). Položka č. 7 vypracovanie znaleckého posudku v sume 79,- Eur a položka č. 6 poplatky spojené s úkonmi na dopravnom inšpektoráte v sume 204,69 Eur, tieto si nárokuje tiež z titulu článku VII. bod 7.4 Dohody o Všeobecných obchodných podmienkach, keď tieto náklady boli rovnako fakturované faktúrou č. 3910440071 a uhradené (čl. 52, čl. 110 spisu). Položka č. 4 ostatné náklady na odobratie predmetu zmluvy v sume 404,91 Eur, túto si nárokuje z titulu nákladov na odobratie predmetu zmluvy a pozostávajú z refundácie týchto nákladov, keď táto suma je tvorená odmenou za činnosť externej odbornej agentúry Igor Valach, Februárová 154/15, Partizánske, IČO: 37363280, ktorá realizovala odobratie predmetu zmluvy, keď táto agentúra tieto náklady vyčíslila faktúrou č. 2009214 zo dňa 18. 11. 2009, splatnou dňa 21. 11. 2009 (čl. 49 spisu), keď úhrada tejto faktúry bola vykonaná zápočtom vzájomných pohľadávok medzi ním a touto externou odbornou agentúrou, keď ohľadne uvedeného dokladoval zápočet pohľadávok a záväzkov zo dňa 30. 11. 2009 (čl. 111 spisu). Položka č. 5 poistné náklady v sume 70,80 Eur, túto si nárokuje z titulu článku IV. bod 4.1 Dohody o obchodných podmienkach, a ide o poistné od predčasného ukončenia zmluvy do mesiaca, v ktorom sa vykonalo
finančné vyrovnanie zmluvy. V tomto prípade ide o poistné za obdobie od 15. 11. 2009 do 26. 02. 2010. Predpis splátok, zahŕňal aj výšku poistného, predpis poistného v každej mesačnej splátke činil sumu 17,70 Eur, teda poistné 17,70 Eur za 4 mesiace uvedeného obdobia činí čiastku 70,80 Eur. Položka č. 8 zmluvná pokuta v sume 331,41 Eur, túto si nárokuje z titulu článku VI. bod 6.1 Dohody o Všeobecných obchodných podmienkach, keď ide o dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania s úhradou v prípade omeškania so zaplatením splátok. Doložil výpočet zmluvnej pokuty (čl. 112 - 114 spisu). Pokiaľ žalovaný namietal ročnú percentuálnu mieru nákladov, k tomu doplnil, že zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá v tomto prípade uviesť do zmluvy len údaj o jej výške, avšak neupravuje aká táto výška má byť. Ďalej pokiaľ žalovaný namietal, že v motorovom vozidle mal namontované svoje veci, ako ťažné zariadenie a autorádio, poukázal na to, že žalovaný bol osobne prítomný pri odobratí motorového vozidla, čiže mal vedomosť o tom, v akom stave sa mu motorové vozidlo odoberá, pričom z protokolu nevyplýva, žeby motorové vozidlo v čase odobratia malo mať i takúto výbavu, ako tvrdí žalovaný.
Z výsluchu žalovaného, ako účastníka konania súd zistil, že aj pred predmetnou zmluvou mal so žalobcom uzatvorenú podobnú takúto zmluvu, ktorú riadne splatil. Je pravdou, že bol v omeškaní s platením splátok podľa zmluvy, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, avšak bol v omeškaní len so splácaním dva a pol splátky. Ukončenie (poznámka súdu: odstúpenie) od zmluvy mu bolo odovzdané vtedy, keď mu bolo odoberané motorové vozidlo. Bolo to dňa 15. 11. 2009. Žalobca mu predtým telefonicky oznámil, že splátky meškajú a že ich má uhradiť. Sľúbil, že ich uhradí. Bol v práci, preto povedal, že ich uhradí v pondelok, avšak už deň predtým, teda v nedeľu mu prišli motorové vozidlo odobrať. V tom čase mal na motorovom vozidle namontované ťažné zariadenie, dal ho namontovať, čo dokladal (čl. 120 spisu), tiež počas užívania motorového vozidla dal namontovať do motorového vozidla rádio, pričom pri odobratí motorového vozidla tieto veci boli zamontované v motorovom vozidle. Doklady o montáži rádia do motorového vozidla nedoložil. Protokol o odobratí motorového vozidla podpísal, myslel si, že keď vyplatí dlžnú sumu, takže motorové vozidlo si bude môcť vziať späť. Ďalej poukázal na to, že aj pri predchádzajúcej zmluve, ktorú mal uzatvorenú so žalobcom bol v omeškaní so splácaním splátok, pričom motorové vozidlo mu nebolo odobraté. V tomto prípade tu bol jediný zámer žalobcu a to odobrať mu motorové vozidlo. Ďalej tvrdil, že do ukončenia úveru chýbalo len 6 splátok, a preto tu jednoznačne bol úmysel žalobcu rýchlo predať dražbou motorové vozidlo ďalšiemu záujemcovi. Dovysvetľoval, že sa obrátil na žalobcu o autoúver preto, lebo už predtým mal s ním uzavretú obdobnú zmluvu, keď prvý úver splatil. Mal preto voči nemu dôveru. Žiadnu banku v tomto čase ohľadne úveru neoslovil. Jeho manželka v tomto čase bola nezamestnaná, on pracoval u spoločnosti „Lind Mobler Slovakia Krupina“. Mal tu riadne uzavretý pracovný pomer. V tomto čase zarábal okolo 18.000,- Sk (597,49 Eur) v čistom. Manželka bola nezamestnaná, ale na rodičovskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok, majú 3 maloleté deti. V roku 2008 bol 3 mesiace PN, následne ukončil ku dňu 01. 09. 2008 pracovný pomer, lebo mal zdravotné ťažkosti, mal ťažkú prácu, tak dal výpoveď, odstupné nedostal. Následne 1 mesiac pracoval u „Renault Zvolen“, potom dva roky u „Technickej univerzity vo Zvolene“, kde robil technického manipulanta. Tu skončil pracovný pomer dňa 17. 10. 2010, pretože pracovnú dobu mal uzavretú len na dobu určitú. Následne sa zaevidoval na úrad práce, a od 01. 07. 2011 je živnostníkom, na živnosť robí pilčíka pre „Technickú univerzitu Zvolen“, keď zarába maximálne 600,- Eur netto, ale jeho príjem je pohyblivý. Manželka je už tiež zamestnaná, pracuje v Materskej škôlke v Babinej, zarába priemerne v čistom mesačne do tých 350,- Eur. Na „Technickej univerzite“ začal pracovať dňa 17. 10. 2008. Splácať prestal preto, lebo nevládal splátky platiť. Navyše žalobca si nezarátal na jeho splátky to, čo poslala poisťovňa titulom náhrady poistného plnenia za poistnú udalosť. Keď mu prišli odobrať motorové vozidlo, tak mu povedali, že buď zaplatí 1.300,- Eur, alebo že mu vezmú motorové vozidlo. Nemal na to čo povedať. S manželkou v Babinej býva v byte, tento majú s manželkou vo vlastníctve. Keď mu bolo odobraté motorové vozidlo, kúpil si starú Škodovku, aby mohol chodiť do práce, následne Renault Megane, rok výroby 1997, ktorý má doposiaľ. Toto motorové vozidlo ho stálo 500,- Eur. Predtým, ako si kúpil motorové vozidlo, ktoré mu bolo odobraté, si kúpil motorové vozidlo Seat Ibiza, toto predal, kúpnu cenu použil ako akontáciu na kúpu motorového vozidla, ktoré mu bolo odobraté.
Podľa § 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 10. 2001 a bol zrušený s účinnosťou od 11. 06. 2010 Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku.
Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene Zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, tento zákon v znení neskorších predpisov, keď nadobudol účinnosť od 01. 07. 2007, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 25 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, keď tento nadobudol účinnosť od 02. 04. 2010, konkrétne ods. 1, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky v nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. a), k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len “neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ďalej ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu alebo sankciu spojené s neplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná.
V prejednávanom prípade súd jednoznačne dospel k záveru, že predmetná zmluva bola uzavretá ako zmluva, ktorá má podliehať úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch (Zákon č. 258/2001 Z.z.), pretože v nej nie je deklarovaná bezodplatnosť úveru, t.j. bola v nej dojednaná odplata úveru, čoho odrazom je to, že úver bol poskytnutý vo výške 4.647,15 Eur (140.000,- Sk), a mal byť vrátený v sume 7.193,79 Eur (216.720,- Sk). O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu svedčí i fakt, že žalobca v predmete svojho podnikania má okrem iného uvedené poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, žalobca predmetnú zmluvu nepochybne uzatváral ako podnikateľ, žalovaný ako fyzická osoba, občan, spotrebiteľ, ktorý si úverom zabezpečoval kúpu motorového vozidla pre svoje osobné účely. Napriek tomu, že predmetná zmluva typovo bola označená ako zmluva uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, s primeraným použitím § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorých účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka) a podľa ktorých zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka), nepochybne, keďže zmluva bola vyhotovená tak, že žalovaný nemohol jej obsah podstatným spôsobom ovplyvniť, a keďže ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi podnikateľským a nepodnikateľským subjektom s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením na strane fyzickej osoby, pre jej právnu kvalifikáciu a právny režim je potom smerodajný zákon č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov s odkazom na § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto zdieľa právny režim uvedeného zákona. V tomto bolo potrebné prisvedčiť žalovanému.
Obrana žalovaného však nebola dôvodná v tom, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Je pravdou, že žalovaný zmluvu uzatváral so spoločnosťou KOFIS LEASING, a.s., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 31644333, ako to vyplýva zo zmluvy, ale nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že ide o žalobcu, u ktorého po uzavretí zmluvy, keď zmluva bola uzatvorená dňa 24. 09. 2007 došlo s účinnosťou od 17. 10. 2007 len k zmene obchodného mena z KOFIS LEASING, a.s., na BKS-Leasing, a.s., pri nezmenenom identifikačnom čísle, keď uvedenú skutočnosť žalobca preukázal výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 09. 2011 (čl. 106 - 109 spisu).
Z uvedeného súd jednoznačne uzatvára, že žalobca v predmetnej veci má aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku vyplývajúceho z úverovej zmluvy, ktorú uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom.
Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý vyplýva zo záväzku vzniknutého zo spotrebiteľskej zmluvy, keď súd aj vzhľadom na námietky žalovaného prihliadol na to, resp. posudzoval to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, ako aj vo svetle nepriameho účinku Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Čo sa týka špecifikácie nároku, tento žalobca riadne špecifikoval jednak Finančným vyrovnaním predčasnej ukončenej Zmluvy o Autoúvere LZK/07/10033 zo dňa 26. 02. 2010 (čl. 42 - 43 spisu), a jednak v rámci prejednania nároku v súdnom konaní, keď uplatnený nárok pozostáva z dlžných splátok v sume 869,08 Eur, keď ide o neuhradené splátky a to časť splátky č. 22 vo výške 69,76 Eur a neuhradené celé splátky č. 23 až 26, každú vo výške 199,83 Eur, pričom splátka č. 22 bola splatná dňa 20. 06. 2009, splátka č. 23. bola splatná dňa 20. 07. 2009, splátka č. 24 bola splatná dňa 20. 08. 2009, splátka č. 25
bola splatná dňa 20. 09. 2009 a splátka č. 26 bola splatná dňa 20. 10. 2009, žalovaný sa zaviazal v zmysle zmluvy splatiť úver v mesačných splátkach vo výške 199,83 Eur (6.020,- Sk), pričom z predpisu splátok k tejto zmluve vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 24. 09. 2007, kedy zmluva bola uzavretá, každá nasledujúca mesačná splátka bola splatná vždy k 20. dňu v mesiaci s tým, že žalovaný sa splátky zaviazal platiť po dobu 36 mesiacov a posledná splátka mala byť zaplatená dňa 20. 08. 2010. Predčasná splatnosť celého úveru nastala ku dňu 15. 11. 2009, čo žalovaný nerozporoval, dňa 15. 11. 2009 mu bolo doručené predčasné ukončenie zmluvy, ktoré súčasne bolo aj odstúpením od zmluvy o úvere zo dňa 19. 10. 2009, pričom žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle článku VII. bod 7.2 písm. b) a f) Dohody o Všeobecných obchodných podmienkach a v súlade s článkom V. bod 5.1 tejto dohody preto, že žalovaný bol 30 a viac kalendárnych dní v omeškaní so splatením splátok úveru, keď súd vychádzal z tvrdení žalobcu, že žalovaný ku dňu odstúpenia od zmluvy neuhradil časť splátky č. 22 a celé splátky č. 23 až 26, keď pokiaľ to bolo inak, bolo povinnosťou žalovaného v súdnom konaní preukázať, že tieto splátky boli ním uhradené, keď žalovaný dôkazy o úhrade týchto splátok súdu nepredložil. Ďalej uplatnený nárok žalobcu pozostáva z doplatku úveru v sume 1.821,30 Eur, zmluva o úvere bola uzatvorená na dobu 36 mesiacov, k dátumu ukončenia zmluvy, teda ku dňu 15. 11. 2009 bolo splatných 26 splátok, tak zvyšných 10 nezaplatených splátok tvorí doplatok úveru, každá vo výške 182,13 Eur (bez poistenia), v prípade 10 nezaplatených splátok x 182,13 Eur to činí 1.821,30 Eur. Ďalej uplatnený nárok žalobcu pozostáva z nákladov spojených s predajom predmetu zmluvy v sume 310,59 Eur, z nákladov na odobratie predmetu zmluvy v sume 404,91 Eur, z poistných nákladov v sume 70,80 Eur, z poplatkov spojených s úkonmi na dopravnom inšpektoráte 204,69 Eur, z nákladov na vypracovanie znaleckého posudku v sume 79,- Eur, keď čo sa týka poistného, mesačná splátka zahŕňala aj výšku poistného, v mesačnej splátke poistné činilo 17,70 Eur, uplatnený bol nárok za 4 mesiace od predčasného ukončenia zmluvy do vyúčtovania zmluvy, teda od novembra 2009 do februára 2010, čo na poistnom činí čiastku 70,80 Eur (4 x po 17,70 Eur). Náklady spojené s predajom predmetu zmluvy, náklady na odobratie predmetu zmluvy, poplatky spojené s úkonmi na dopravnom inšpektoráte a náklady na vypracovanie znaleckého posudku žalobca riadne špecifikoval a dokladal listinnými dôkazmi, faktúrou č. 3910440071, faktúrou č. 2009214 a dokladmi o ich úhradách (čl. 52 spisu, čl. 110 spisu, čl. 49 spisu a čl. 111 spisu), keď ide o refundáciu nákladov, ktoré žalobcovi boli vyúčtované a ktoré žalobca uhradil v súvislosti s odobratím motorového vozidla a v súvislosti s jeho predajom tým, ktorých na to poveril, o čom tiež doložil listinné dôkazy (čl. 37
- 39, čl. 45 - 48 spisu). Ďalej uplatnený nárok žalobcu pozostáva i zo zmluvnej pokuty vo výške 331,41 Eur, keď žalobca dokladoval jej špecifikáciu (čl. 112 - 115 spisu).
Na základe týchto dôkazov mal súd preukázané, že žalobca riadne nárok špecifikoval, keď následne vzhľadom na obranu žalovaného bolo dôvodné vyhodnotiť, či žalobca má nárok na zaplatenie špecifikovanej sumy. Ak by súd totiž zistil dojednanie neprijateľnej podmienky v zmluve, táto by bola neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný ako neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere uvádzal skutočnosť, že ročná percentuálna miera nákladov dohodnutá v zmluve o úvere je v rozopre s ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z.z., pričom nekonkretizoval, o ktoré konkrétne zákonné ustanovenie ide.
V zmluve o úvere bola dojednaná medzi stranami zmluvy ročná percentuálna miera nákladov 30,62 % (ďalej len „RPMN“). Z všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve vyplýva, konkrétne z článku III. bodu 3.8, že ročná percentuálna miera nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy Zákona č. 258/2001 Z.z., v tom čase platnom znení z hodnoty celkových nákladov dlžníka, spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., v platnom znení ku dňu uzavretia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä podľa písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V posudzovanom prípade RPMN v zmluve bola dojednaná v konkrétnej výške, žalovaný bol oboznámený s touto ročnou percentuálnou mierou nákladov v samotnej zmluve, jej výpočet sa odvoláva na prílohu Zákona č. 258/2001 Z.z., a teda zmluva bola v tomto ohľade medzi stranami zmluvy platne dojednaná, keď súd nezistil, žeby toto dojednanie bolo v rozpore s niektorým ustanovením Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Žalobca vyjadrením percentuálnej RPMN v zmluve o úvere jednoznačným spôsobom spotrebiteľa informoval o jej výške, zo strany žalobcu nešlo o žiadnu klamlivú informáciu alebo zastieranú informáciu o odplate úveru, čo dohodnutá RPMN mala vyjadrovať. Žalovaný v čase
uzavretia zmluvy o úvere bol riadne zamestnaný, zarábal priemerne mesačne v čistom 597,49 Eur (18.000,- Sk), jeho manželka v tomto čase síce bola na rodičovskej dovolenke, a poberala len rodičovský príspevok, pričom obidvaja manželia mali vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, ale nič nebránilo žalovanému, aby požiadal o prípadné poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla niektorý z peňažných ústavov, žalovaný sám potvrdil, že na žiaden peňažný ústav o poskytnutie takéhoto úveru sa neobrátil, práveže mal dôveru voči žalobcovi, keďže v minulosti s ním mal uzatvorenú síce nie úverovú zmluvu, ale leasingovú zmluvu na financovanie následnej kúpy motorového vozidla, pričom z predchádzajúceho zmluvného vzťahu so žalobcom mal dobré skúsenosti a preto mal voči nemu dôveru. Využil peňažné služby žalobcu teda nie ojedinele, nemožno teda uzavrieť, že nebol v ich poskytovaní zo strany žalobcu zorientovaný, naopak využil pre seba ľahšie prístupnú možnosť zabezpečenia financovania kúpy motorového vozidla prostredníctvom žalobcu, než prostredníctvom peňažného ústavu.
Nakoľko súd nezistil, žeby dojednanie RPMN v zmluve o úvere bolo v rozpore s niektorým kogentným ustanovením Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď nešlo o „zakrytie“ okolnosti, aká je dojednaná odplata úveru vyjadrená v RPMN, dohodnutej navyše v rámci Zákona o spotrebiteľských úveroch, potom nebolo dôvodné vyhodnotiť takéto dojednanie RPMN v zmluve o úvere ako neprijateľnú podmienku, ktorá by zakladala jej neplatnosť.
Pri tomto je potrebné zohľadniť i tú skutočnosť, že išlo krátkodobý úver, pričom pri spotrebiteľských úveroch, úver s krátkodobou návratnosťou je úverom „drahším“, ako je to pri úveroch s dlhodobou návratnosťou.
Pri spotrebiteľských úveroch je potrebné uvádzať RPMN z dôvodu ochrany spotrebiteľa. RPMN vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov na poskytnutie úveru, čo je vlastne úroková miera porovnateľná s úrokovými sadzbami, ktoré ponúkajú banky. Porovnaním RPMN pri rôznych spotrebných úveroch sa dá určiť, ktorý úver je výhodnejší, čím je RPMN nižšie, tým je lacnejší úver. Až Nariadením Vlády SR č. 238/2008 Z.z. z 11. júna 2008 bola ustanovená výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. V posudzovanom prípade zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 24. 09. 2007, teda pred prijatím Nariadenia Vlády SR č. 238/2008, ktoré ustanovuje výšku, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia zmluvy o úvere toto nariadenie vlády ešte nebolo v platnosti. Preto ani z uvedeného pohľadu dojednanie RPMN v zmluve o úvere nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na porovnanie možno doplniť (zdroj: www.slsp.sk <http:// www.slsp.sk>), že úrokové sadzby, ktoré pri obdobných úveroch poskytovala napríklad Slovenská sporiteľňa od 12. 04. 2007 boli od 9,45 %. Žalovaný, nakoľko už pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere mal uzatvorenú obdobnú zmluvu so žalobcom, ako spotrebiteľ mohol byť tak s úrokovými sadzbami zorientovaný, pričom súdu neodôvodnil žiadnym logickým spôsobom, prečo nevyužil prípadný lacnejší úver poskytovaný v tomto období peňažnými ústavmi.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nezaplatil žalobcovi časť splátky č. 22 a celé splátky č. 23 až č. 26, teda žalobca dôvodne odstúpil v zmysle zmluvných dojednaní, konkrétne článku VII. bod 7.2 písm. f) všeobecných obchodných podmienok od zmluvy o úvere, pričom v zmysle článku VII. bod 7.4 žalobca dôvodne voči žalovanému uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy v spojení s všeobecnými obchodnými podmienkami na zaplatenie dlžných splátok, doplatku úveru, ako i nákladov spojených s predajom motorového vozidla, nákladov spojených s odobratím motorového vozidla, nákladov spojených s úkonmi na dopravnom inšpektoráte, s nákladmi spojenými s vypracovaním znaleckého posudku a s nákladmi spojenými s predajom motorového vozidla. Žalobca tieto jednotlivé nároky riadne špecifikoval a dokladal ich opodstatnenosť.
Žalobca z titulu finančného vyrovnania predčasne ukončenej zmluvy o autoúvere uplatnil i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,41 Eur. Jej dojednanie vyplýva z článku VI. bod 6.1 zmluvy, v spojení s všeobecnými obchodnými podmienkami, keď strany zmluvy si dojednali, že v prípade omeškania dlžníka so splatením splátok úveru je veriteľ oprávnený uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania s úhradou peňažného záväzku alebo jeho časti (73 % ročne). Táto zmluvná pokuta bola dojednaná zhľadiska hmotného práva podľa § 544 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keď podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný splátky úveru neplatil včas, čím porušil zmluvnú povinnosť, na ktorú sa zaviazal v zmluve v spojení s všeobecnými obchodnými podmienkami, pre prípad porušenia ktorej povinnosti bola dojednaná zmluvná pokuta.
Žalovaný dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú podmienku, zakladajúcu neplatnosť v tom, že jej dojednanie ako zabezpečovacieho inštitútu je v rozpore so zásadami dobrých mravov, pretože na zabezpečenie splatenia svojej pohľadávky uzavrel so žalobcom aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe ktorej žalobca, nakoľko ju realizoval odpredal motorové vozidlo a získal hodnotu vo výške 2.436,98 Eur. Tým žalobca realizoval zabezpečovací prostriedok, pričom ďalší zabezpečovací prostriedok, teda zmluvnú pokutu vo výške 331,41 Eur považoval už za šikanózny výkon práva.
Je pravdou, tak ako uvádza žalovaný, že žalobca si zabezpečil svoju pohľadávku z titulu zmluvy o úvere tak zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ohľadne motorového vozidla, ako i ďalším zabezpečovacím prostriedkom, a to zmluvnou pokutou, ale samotný fakt, že žalobca si zabezpečil svoju pohľadávku z titulu zmluvy o úvere dvomi zabezpečovacími inštitútmi neznamená neprijateľnú podmienku v zmluve, keď zo žiadneho zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, žeby tento zákon zakazoval zabezpečenie povinnosti dohodou účastníkov aj dvomi rôznymi zabezpečovacími inštitútmi, ako to bolo v tomto prípade, keď v § 2 ods. 3 Občiansky zákonníka ustanovuje, že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, a to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy zabezpečenú zmluvnou pokutou, a to ešte pred odstúpením od zmluvy, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dojednanej v zmluve, v spojení s všeobecnými obchodnými podmienkami. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca realizoval i zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, pretože výťažok z predaja motorového vozidla vo výške 2.436,98 Eur žalobca zohľadnil pri finančnom vyrovnaní predčasnej ukončenej zmluvy o úvere. Žalobca dojednaním obidvoch zabezpečovacích inštitútov sledoval zachovanie platobnej disciplíny u žalovaného, žalovaný súdu nepreukázal dôvody, pre ktoré prestal s riadnym splácaním splátok úveru, tiež nepreukázal súdu, žeby žalobcu informoval o tom, že je neschopný úver splácať, a teda pokiaľ žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti žalovaným splácať riadne a včas splátky úveru do dňa odstúpenia od zmluvy, využil tak len dojednané právo na zmluvnú pokutu, ktoré nemožno považovať za šikanózny výkon práva. Súd nezistil, žeby takéto dojednanie o zmluvnej pokute bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka a teda nevidí ani v nároku žalobcu na zmluvnú pokutu rozpor s dobrými mravmi. Navyše ako sám uviedol žalovaný, v predchádzajúcom zmluvnom vzťahu so žalobcom tiež nedodržiaval splátkový kalendár a meškal s platením splátok, žalobca si i v predchádzajúcom zmluvnom vzťahu uplatnil voči nemu nárok na zmluvnú pokutu, ktorú žalovaný dobrovoľne zaplatil z dôvodu porušenia tejto povinnosti, keď potom je pochopiteľné, že žalobca pri ďalšom zmluvnom vzťahu so žalovaným na zabezpečenie svojej pohľadávky dojednal dva zabezpečovacie inštitúty.
Vzhľadom na uvedené dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve súd nepokladal za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), a teda nie je neprijateľnou absolútne neplatnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).
Moderačné právo podľa § 545a Občianskeho zákonníka súd nevyužil, keď síce zhľadiska prechodných ustanovení s tzv. nepravou retroaktivitou § 879j Občianskeho zákonníka, v spojení s § 545a Občianskeho
zákonníka je teoreticky možná, lebo podľa názoru súdu nejde o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu oproti významu a hodnote zabezpečovanej povinnosti, ktorým bolo splatenie úveru vo výške 4.647,15 Eur (140.000,- Sk), žalobca zmluvnú pokutu vyčíslil, jej navyšovanie už neprichádza v úvahu a tak v zmysle článku VI. bod 6.1 všeobecných obchodných podmienok má nárok na zaplatenie dojednanej a vyčíslenej zmluvnej pokuty voči žalovanému.
K ďalšej námietke žalovaného, že pri finančnom vyúčtovaní nároku žalobcu zo zmluvy o úvere nebolo zohľadnené to, že na motorové vozidlo, ktoré bolo v jeho vlastníctve dal zamontovať ťažné zariadenie a autorádio a že s týmito dvomi vecami mu bolo motorové vozidlo odobraté dňa 15. 11. 2009, tu súd uvádza, že síce žalovaný preukázal montáž ťažného zariadenia na motorové vozidlo, montáž rádia nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ale z Protokolu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 15. 11. 2009 vyplýva, že rádio v motorovom vozidle nebolo obsahom výbavy vozidla, ani ťažné zariadenie, pričom žalovaný tento protokol osobne podpísal. Tým neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že v čase odobratia motorového vozidla, motorové vozidlo bolo vybavené autorádiom a ťažným zariadením. Preto súd v tomto ohľade jeho námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Na základe uvedených skutkových dôvodov a ich právneho vyhodnotenia súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.654,80 Eur.
Žalobca žiadal prisúdiť zo žalovanej sumy i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 13. 03. 2010 do zaplatenia, keď i v tomto nárok uplatnil dôvodne.
Žalovanému finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy bolo doručené dňa 15. 03. 2010, z tohto finančného vyrovnania sa žalovaný dozvedel o výške nároku žalobcu z predčasne ukončenej zmluvy, žalobca vo finančnom vyrovnaní žiadal uhradiť vyčíslenú pohľadávku do 14 dní odo dňa vystavenia finančného vyrovnania, ale súd má za to, že žalovaný nebol povinný plniť skôr, než mu bolo toto finančné vyrovnanie riadne doručené, resp. do 14 dní od jeho doručenia, keď nepochybne je v omeškaní so zaplatením dlžnej čiastky, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej pohľadávky, avšak nie od 13. 03. 2010, ako to požadoval žalobca, ale od 31. 03. 2010 do zaplatenia, keď žalovaný bol povinný plniť do 14 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, keď posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 30. 03. 2010, pričom odo dňa 31. 03. 2010 je potom žalovaný v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, preto súd prisúdil žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z prisúdenej čiastky len od 31. 03. 2010 do zaplatenia, za obdobie od 13. 03. 2010 do 30. 03. 2010 potom súd žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú, pretože žalovaný v tomto období ešte nebol v omeškaní so zaplatením požadovanej sumy.
Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vychádza z § 517 ods. 1 prvá veta a z ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení ku dňu vzniku omeškania, keď podľa § 3 ods. 1 citovaného Vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu žalovaného bola úroková sadzba ECB 1 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov bola 9 %, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne.
Súd žalovanému povolil splácať dlh s príslušenstvo v splátkach podľa § 160 ods. 1 O.s.p. vo výške 80,- Eur mesačne, so splatnosťou každej mesačnej splátky vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia, keď prihliadol predovšetkým na charakter sporu, teda že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ďalej na celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného, i na to, že tento má vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, priemerne v čistom má mesačne príjem do 600,- Eur, jeho manželka má priemerne v čistom príjem do 350,- Eur, keď aj vzhľadom na výšku dlhu s príslušenstvom má súd za to, že splnenie povinnosti zaplatiť dlh s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku by žalovaného neúmerne zaťažilo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal síce v konaní úspech len čiastočný, ale neúspech mal v pomerne nepatrnej časti žalovaného príslušenstva, preto mu súd priznal plnú náhradu účelne vynaložených a preukázaných trov konania voči žalovanému. Žalobca navrhol trovy konania prisúdiť, vyčíslil ich podľa § 151 ods. 1 O.s.p. na sumu 1.036,94 Eur. Ako účelné a preukázané trovy konania súd priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 99,- Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 672,50 Eur. Trovy právneho zastúpenia v sume 672,50 Eur pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej služby po 71,37 Eur, keď úkonmi právnej služby boli prevzatie a príprava zastúpenia dňa 03. 09. 2010, k tomuto režijný paušál + 7,21 Eur, spolu 78,58 Eur + 19 % DPH = 93,51 Eur, podanie žaloby na súd dňa 23. 09. 2010, k tomu režijný paušál 7,21 Eur, spolu 78,58 Eur + 19 % DPH = 93,51 Eur, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 29. 09. 2011, k tomu režijný paušál 7,41 Eur, spolu 78,78 Eur + 20 % DPH = 94,54 Eur, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 03. 11. 2011, k tomu režijný paušál 7,41 Eur, spolu 78,78 Eur + 20 % DPH = 94,54 Eur, spolu to činí 376,10 Eur, ďalej pozostávajú z náhrady za stratu času pri účasti na meritórnom pojednávaní dňa 29. 09. 2011 v sume 123,50 Eur + 20 % DPH v sume 24,70 Eur, spolu 148,20 Eur, a z náhrady za stratu času pri účasti na meritórnom pojednávaní dňa 03. 11. 2011 v sume 123,50 Eur, k tomu 20 % DPH vo výške 24,70 Eur, spolu to činí 148,20 Eur, čo potom predstavuje trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 672,50 Eur. Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z náhrady cestovného pri účasti na pojednávaní dňa 29. 09. 2011 a pri účasti na pojednávaní dňa 03. 11. 2011, pri použití služobného motorového vozidla Škoda Octavia 1,4 TSI, pretože v súdnom konaní nebolo preukázané použitie tohto motorového vozidla pri účasti na týchto dvoch meritórnych pojednávaniach, keď bolo povinnosťou predložiť doklady ohľadne tohto motorového vozidla, čo v súdenom prípade nebolo splnené. Nejde teda o preukázané trovy právneho zastúpenia. Potom celkové trovy konania predstavujú v súdenej veci sumu 771,50 Eur (99,- Eur + 627,50 Eur), ktoré trovy konania je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet zastupujúceho advokáta. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., v platnom znení ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnych služieb.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)