Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9C-77-2011.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľky D. O., A.. XX.X.XXXX, M. A. M. F. Č.. XXX proti odporcovi Y. F., A.. XX.X.XXXX, W. Q. L.. X. X, XXX XX C. /. I. S. o návrhu navrhovateľky na určenie príspevku na výživu a náhradu nákladov nevydatej matke takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na výživu sumou 150 € mesačne vždy do 10 - teho dňa v mesiaci od 20.2.2010 do 20.2.2012.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 230,- €, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Čo do zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 229,50 € na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom na začatie konania na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa XX.X.XXXX sa navrhovateľka domáhala voči označenému odporcovi zaplatenia sumy 166 € mesačne za obdobie od 22.2.2010 do 22.10.2012 titulom príspevku na úhradu výživy navrhovateľky ako nevydatej matke ako i zaplatenia sumy 930 € jednak titulom úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v rozsahu 230 € a v časti 700 € titulom náhrady 1 nákladov vynaložených navrhovateľkou na nutnú výbavičku maloletého dieťaťa.
Označený odporca napriek riadne doručovaným predvolaniam na súdne pojednávania určené na deň 2.6.2011 ako i 3.11.2011 sa nedostavoval, predvolania na pojednávania mu boli riadnym spôsobom doručované / čl. 17, čl. 53 spisu /. K uplatňovanému nároku navrhovateľky sa označený odporca písomne vyjadril dňa 23.5.2011 kde uviedol, že je nezamestnaným, nie je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu ako i navrhovateľke, zároveň súdu zaslal prehľad zamestnávateľov za obdobie od 25.7.2004 / čl. spisu 47 - 48 spisu /.
Súd preto s využitím ustanovenia § 101 ods. 2. OSP realizoval pojednávanie bez prítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaním kvalifikovaným spôsobom neospravedlnil.
V rámci dokazovania súd uskutočnil výsluch navrhovateľky, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výšku nevyhnutných výdavkov navrhovateľky / nájomná zmluva za byt, inkasné poplatky/ oboznámil sa s listinnými dôkazmi - pokladničnými blokmi, ktorými navrhovateľka preukazovala výšku výdavkov v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom ako i nákladov vynaložených na výbavičku u maloletého dieťaťa, oboznámil sa s prehľadom zamestnávateľov odporcu v Provincii DI COSENZA Italia, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka návrhom uplatňovala voči označenému odporcovi jednak nárok na určenie príspevku na jej výživu odo dňa pôrodu maloletej - C. F. O. t.j. odo dňa 20.2.2010 po dobu 2 rokov t.j. 20.2.2010 v mesačnej výške 166,- €, tiež nárok na úhradu nákladov v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom v rozsahu 230 € mesačne a tiež nárok na úhradu polovici nákladov vynaložených na výbavičku pre novorodenca vo výške 700 € mesačne. Návrh odôvodňovala tým, že maloletá C. F. O. nar. 20.2.2010 v Bratislave sa narodila ako dieťa narodené mimo manželstva, otcovstvo ku ktorému bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov / navrhovateľky a odporcu / dňa 17.3.2010 pred P. Ú. Q. Hlin A. M. okres Žiar nad Hronom Slovenská republika. O takýchto tvrdeniach navrhovateľka predložila rodný list maloletého dieťaťa / čl. 3 spisu /. V návrhu na začatie konania ako i vo svojich výpovediach pred súdom poukazovala navrhovateľka na skutočnosť, že v období roku 2007 až 2010 žila vo vzťahu druh a družka s označeným odporcom mimo územia SR, neskôr došlo k ukončeniu vzájomného spolužitia a v mesiaci február r. 2010 sa navrhovateľke narodila maloletá C. F. O.. I keď zo strany odporcu došlo k uznaniu otcovstva súhlasným vyhlásením pred Matričným úradom, odporca si neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a zároveň navrhovateľke ako nevydatej matke napriek výzve neposkytuje dobrovoľne príspevok na jej výživu. Navrhovateľka tvrdila, že pred tehotenstvom a pôrodom pracovala v zahraničí, kde jej príjem bol na úrovni 2.000 € mesačne, obdobne v zahraničí pracoval i označený odporca. Počnúc mesiacom december r. 2009 t.j. ešte pred narodením maloletej C. F. O. v dôsledku tehotenstva navrhovateľky bola nútená opustiť zamestnanie, od tohto času sa zdržiava na území SR, je na riadnej materskej dovolenke, jediným príjmom u nej je rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške 199 € mesačne. Navrhovateľka ako nevydatá matka osobne zabezpečuje starostlivosť o dieťa v útlom veku čo jej znemožňuje akýmkoľvek spôsobom zlepšiť svoju finančnú situáciu čo i len zamestnaním v čiastočnom úväzku resp. brigádnicky. Navrhovateľka pred súdom poukazovala na skutočnosť, že nevyhnutné výdavky u nej predstavujú sumu 350 € mesačne o ktorých tvrdeniach produkovala tiež listinný dôkaz a to inkasné poplatky v rozsahu 40 € mesačne, zálohová platba v spojitosti s úhradou bytu 160 € mesačne, ďalej nevyhnutné výdavky v súvislosti so zabezpečením stravy pre seba a maloleté dieťa. Navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa bližšie nešpecifikovala výdavky vo vzťahu k maloletej dcére, pretože na tieto poukazovala v inom konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom a to v konaní ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. XXP XXX/XXXX. V prejednávanej veci navrhovateľka uplatňuje nárok na výživu nevydatej matke a nárok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Titulom výživy navrhovateľka požadovala od odporcu mesačne sumu 166 € mesačne splatnú vždy do 10 - teho dňa príslušného mesiaca čo odôvodňovala tým, že ako matka na riadnej materskej dovolenke, ktorá po narodení dieťaťa zabezpečovala štandartnú výživu dieťaťa i dojčením, má zvýšené náklady na zabezpečenie svojich potrieb, nárok na zaplatenie sumy 230 € titulom príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom odôvodnila zakúpením oblečenia a obuvi, špeciálnej bielizne, tehotenských pomôcok v období od konca kalendárneho roku 2009, zakupovaním liekov v súvislosti s nevolnosťou počas tehotenstva i po pôrode, zakupovaním nevyhnutnej kozmetiky v súvislosti s obdobím tehotenstva a bezprostredným obdobím po pôrode, ktoré skutočnosti navrhovateľka preukazovala listinnými dôkazmi a to i potvrdeniami o zakúpení takéhoto tovaru.
Podľa § 74 ods. 1. Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Zmyslom vyššie citovaného ustanovenia zákona o rodine je poskytnutie ochrany nároku nevydatej matky jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré je v dôsledku tehotenstva resp. pôrodu a narodenia dieťaťa vznikajú. Navrhovateľka v konaní preukazovala, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu maloletej - C. F. O., ktorej biologickým otcom je označený odporca došlo k podstatnému zníženiu príjmov, navrhovateľka v dôsledku takéhoto tehotenstva bola nútená opustiť prácu, ktorú vykonávala v zahraničí s príjmom na úrovni 2.000 € mesačne, nástupom na riadnu materskú dovolenku jej príjem sa znížil na úroveň 190 € mesačne. Navrhovateľka súdu preukazovala, že ako nevydatá matka zabezpečujúca starostlivosť o dieťa v útlom veku menej ako dvoch rokov nemá možnosť zamestnať sa a takýmto spôsobom si svoju zlú finančnú a sociálnu situáciu vylepšiť. Naopak preukazovávala zotrvávanie v spoločnej domácnosti u svojej matky kde nevyhnutné výdavky v súvislosti s bývaním predstavujú mesačne sumu asi 200 €, ďalšie nevyhnutné výdavky na zabezpečenie potrieb navrhovateľky bez zohľadnenia potrieb maloletého dieťaťa predstavujú mesačne celkovo sumu asi 350 €. Navrhovateľka súdu tiež preukázala skutočnosť, že odporca jej dobrovoľne na jej výživu neprispieva žiadnou sumou, čo potvrdil samotný odporca v písomnom vyjadrení k doručenému návrhu na začatie konania. Keďže navrhovateľka uplatňovala v predmetnom konaní nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa jednak titulom úhrady na výživu v trvaní maximálne dvoch rokov ako i nárok na úhradu príspevku nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom jedná sa o samostatné nároky, pričom súd na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom finančne vyjadrené navrhovateľkou na sumu 230 € mal za preukázané listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a to v súvislosti so zakúpením ošatenia, obuvi, špeciálnej tehotenskej bielizne, liečivými doplnkami a vitamínami ako i kozmetiky. Takéto náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom predstavujú finančné náklady, ktoré vznikli navrhovateľke ako matke v súvislosti s tehotenstvom a následným pôrodom.
Podľa § 75 ods. 1. Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný zdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určovaní výšky príspevku na výživu navrhovateľky, ktorú súd ustálil na sumu 150 € mesačne, súd vychádzal práve z vyššie citovaného ustanovenia zákona o rodine. Súd preto zohľadňoval nielen opodstatnené potreby na strane navrhovateľky ako oprávnenej ale prihliadol tiež na schopnosti a možnosti na strane odporcu ako povinného. Napriek skutočnosti, že povinný deklaroval potvrdením od jednotlivých zamestnávateľom, že v čase od kalendárneho roku 2004 vykonával prácu posledne u zamestnávateľa H. X. a následne je nezamestnaným, žiadnym spôsobom súdu nepreukázal akúkoľvek objektívnu skutočnosť na základe, ktorej nie je schopný zabezpečiť pre seba primeraný príjem, následne možnosť plnenia si vyživovacej povinnosti jednak vo vzťahu k navrhovateľke titulom príspevku na výživu nevydatej matky, resp. plnením si zákonnej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Naopak z vyjadrenia navrhovateľky mal súd za to, že v čase spolužitia s odporcom tento pracoval v zahraničí / SRN/ kde dosahoval minimálny príjem na úrovni 1.000 € mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa aktuálne zdržiava na území Talianskej republiky súd podotýka, že výška priemerného hodinového zárobku na území Talianska predstavuje 16 €| za odpracovanú hodinu, čo v ekvivalente predstavuje priemerný mesačný zárobok na úrovni 2.688,- €. Pokiaľ by snahou odporcu pri náležitej starostlivosti bolo v aktuálnom čase snahou zamestnať sa, môže dosiahnúť príjem minimálne v rozsahu 50% priemerného mesačného zárobku na území Talianskej republiky, z ktorého príjmu je v jeho schopnostiach a možnostiach dostatočným spôsobom plniť si zákonné vyživovacie povinnosti. Navrhovateľka ako povinná osoba zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa čím u nej reálne schopnosti a možnosti zvýšiť svoju životnú úroveň zabezpečením vyššieho príjmu súd práve z tohto dôvodu značným spôsobom obmedzené. Súd pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností preto ustálil výšku vyživovacej povinnosti titulom príspevku na výživu nevydatej matke odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi za obdobie dvoch rokov odo dňa narodenia dieťaťa do 20.2.2012 sumou 150 € mesačne a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Súd zároveň zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 230 € mesačne v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia titulom príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, navrhovateľka preukázateľným spôsobom súdu preukázala výšku takýchto nákladov minimálne v rozsahu 500 €. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, pretože pokiaľ sa nejedná o náklady, ktoré vznikli v spojitosti s tehotenstvom a pôrodom a
jedná sa o náklady vzniknuté zakúpením vecí pre dieťaťa uplatňované titulom náhrady 1 výbavičky takéto náklady majú byť hradené z výživného na dieťa, ktorý nárok navrhovateľka môže uplatniť, resp. uplatňovala v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práva a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
O súdnom poplatku rozhodol súd v zmysle § 2 ods. 2. Zák. č. 71/1992 Zb. v spojení s § 4 ods. 2 písm. f/, nakoľko navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a odporca bol v konaný neúspešný. Súd podľa pol. 1. písm. a/ preto uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok vo výške 229,50 €.
Navrhovateľka aj keď bola v konaní úspešnou, náhradu trov neuplatňovala a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že túto nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.