Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-232-2022.pdf
PDF · 127.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/232/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci maloletej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matka D. C., nar. XX.XX.XXXX, E. F. XXXX/X, A. a otec G. C., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/X, E. - I., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 13.09.2022 opakovane do budúcna.
II. Dlh na výživnom zo strany otca za obdobie od 13.09.2022 do 30.11.2023 na mal. A. B. vo výške 730,- Eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur popri bežnom výživnom, v prípade čo i nezaplatenia čo i len jednej zo splátok, je zročný celý dlh na výživnom.
III. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 15P/150/2017-102 zo dňa 19.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21CoP/145/2019-148 zo dňa 12.05.2020 vo výroku o výške výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným na tunajší súd dňa 13.09.2022 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú A. B. zo sumy 80 Eur na sumu 220 Eur mesačne počnúc od septembra 2021.
2. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/150/2017 bol otec maloletého dieťaťa G. C., nar. XX.XX.XXXX, zaviazaný na výživné v sume 80 Eur. Toho času má maloletá už osem rokov a navštevuje Súkromnú základnú školu, kde nastúpila do prvého ročníka. Výdavky na maloletú spojené s bývaním matka uviedla vo výške 70 Eur mesačne, ďalej sú to výdavky na lieky ohľadom posilnenia imunity v sume 20 Eur mesačne, životné poistenie v sume 20 Eur mesačne, oblečenie a obuv v sume 70 Eur, ďalej je to poplatok za družinu v sume 10 Eur mesačne, poplatok za školu v sume 25 Eur mesačne, stravné v škole 30 Eur mesačne. Ďalej matka uviedla, že výdavky na školské potreby sú v sume cca 150 Eur ročne, výdavky na kultúrne a pohybové aktivity sú v sume 30 Eur. Matka tiež vo svojom návrhu uviedla, že stanovené výživné v sume 80 Eur nie je dostatočné na pokrytie výdavkov na maloletú.
3. K návrhu matka pripojila aj potvrdenie zo súkromnej základnej školy o výške výdavkov zo dňa 23.8.2022, Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 22.8.2022, faktúru z Corf Blood center AG, rozsudok
15P/150/2017 zo dňa 19.03.2019, Vnútroškolskú smernicu o mesačnom príspevku za štúdium základnej umeleckej škole, potvrdenie o platbe za stravu v Základnej škole V sume 31,50,- Eur a potvrdenie o príjme zo dňa 23.8.2022.
4. Otec sa k podanému návrhu matky písomne v súdom určenej lehote nevyjadril. Na výzvu súdu však otec predložil pracovnú zmluvu zo dňa 31.8.2017, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2019, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 1.1.2021, dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 31.1.2022, prehľad pohybov na účte – mesačný poplatok za internet v sume 16 Eur, prehľad pohybov na účte – hypotekárny úver v sume 127,24 Eur, prehľad pohybov na účte – Splátka hypotekárneho úveru v sume 100 Eur mesačne, prehľad pohybov na účte – vyživovacia povinnosť v sume 80 Eur mesačne, prehľad pohybov na účte
- poistenie maloletá A., potvrdenie o príjme zo dňa 13.10.2022, mzdový list za obdobie január 2022 - september 2022, mzdový list za rok 2021 a čestné vyhlásenie G. C.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjmové a výdavkové pomery rodičov, na základe čoho zistil tento skutkový stav :
6. Súd rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 15P/150/2017 – 102 zo dňa 19.03.2019 ich manželstvo rozviedol, a na čas po rozvode upravil rodičovské práva a povinnosti rodičov k maloletej A. B., kde túto zveril do osobnej starostlivosti matky a otca maloletej zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške 80 Eur mesačne k 15.dňu v mesiaci.
7. Matka na pojednávaní dňa 12.09.2023 zotrvala na svojom písomne podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Uviedla, že býva v rodinnom dome v Levoči, ktorý vlastní spoločne s jej bratom. Medzi svoje výdavky zahrnula – poplatky za plyn, elektrinu a vodu v sume 72 Eur mesačne, poplatok za telefón, internet a TV v sume 61,80 Eur mesačne, maloletej nabíja kredit v sume 5 Eur a poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi v sume 81,27 Eur ročne. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej brat dal pôžičku v sume 15.000 Eur, ktorú mu spláca v sume 100 Eur mesačne. Maloletá navštevuje Súkromnú základnú školu, kde je školné v sume 25 Eur mesačne, uhrádza aj poplatok za školský klub v sume 10 Eur mesačne, poplatok za pracovné zošity na školský rok 2023/2024 uhradila vo výške 28,35 Eur. Pre maloletú zakupuje aj doplnky výživy v sume 17 Eur na každé dva mesiace a kvapky s vitamínom D v sume 8 Eur mesačne, vitamín C v sume 35 Eur mesačne. Ďalšie výdavky matka uviedla v súvislosti s obuvou a oblečením pre maloletú v sume 50 Eur mesačne, náklady na stravu maloletej v škole matka uviedla vo výške 30 Eur mesačne a na stravu v domácnosti vo výške 200 Eur mesačne. Maloletá navštevuje aj Základnú umeleckú školu v Levoči, kde matka uhradila ročný poplatok vo výške 60 Eur a poplatok ZRPŠ vo výška 15 Eur a 10 Eur za tanečné topánky. Navrhovateľka ďalej uviedla, že maloletá sa nechce s otcom stretávať a nikdy spolu nemali dobrý vzťah. Naposledy bol otec za maloletou vo februári 2023.
8. Na pojednávaní dňa 12.09.2023 bol vypočutý aj otec maloletej. Vo svojej účastníckej výpovedi s podaným návrhom v celom rozsahu nesúhlasil. Uviedol, že býva v rodinnom dome u jeho rodičov. Na prerobenie tohto domu si vzal hypotekárny úver vo výške 35.000 Eur, kde má mesačnú splátku vo výške 127 Eur mesačne, ďalej prispieva rodičom na INKASO v sume 100 Eur mesačne a na stravu v sume 200 Eur mesačne, má poplatok za telefón v sume 30 Eur mesačne a internet platí v sume 16 Eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že maloletej platí životnú poistku spojenú so sporením a to dvakrát ročne v sume 120 Eur a svoje poistenie v sume 100 Eur mesačne. Ďalšie jeho výdavky sú na cestovanie v sume 50 Eur mesačne, povinné PZP v sume 150 Eur ročne. Svoj príjem uviedol vo výške 650 Eur mesačne. Nad rámec stanoveného výživného neprispieva a s maloletou bol naposledy 18.05.2023, kedy ju matka nepustila von.
9. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:
10. Doloženou pracovnou zmluvou otec preukázal pracovný vzťah k zamestnávateľovi Lumi Tatry Slovakia, s.r.o. s dňom nástupu do práce 01.09.2017 a príjmom 522 Eur mesačne pre pracovnú pozíciu vodič vnútroštátnej prepravy.
11. Dodatkom k pracovnej zmluve z 31.12.2017 bola otcovi určená mzda v sume 576 Eur.
12. Dodatkom k pracovnej zmluve z 01.01.2019 bola otcovi určená mzda v sume 624 Eur.
13. Dodatkom k pracovnej zmluve z 01.01.2021 bola otcovi určená mzda v sume 623 Eur.
14. Dodatkom k pracovnej zmluve z 31.01.2022 bola otcovi určená mzda na minimálnu mzdu patriacu k 2. stupňu náročností práce podľa zákona o minimálnej mzde.
15. Z potvrdenia o príjme Lumi Tatry Slovakia, s.r.o. vyplýva, že za rozhodné obdobie septembra 2022 až jún 2023 mal otec čistý príjem XXXX,XX J., čo je v priemere mesačne 708,45 Eur.
16. Z potvrdenia o príjme Materskej školy, K. L. M., Levoča vyplýva, že za rozhodné obdobie septembra 2022 až júl 2023 mala matka čistý príjem 7175,91 Eur čo je v priemere mesačne 652,36 Eur.
17. Súkromná základná škola, ktorú navštevuje maloleté dieťa, doručila na výzvu súdu prehľad platieb a poplatkov vo vzťahu k maloletej A. B. C.. Týmto potvrdením Súkromná základná škola potvrdzuje výdavky spojené s plnením povinnej školskej dochádzky, a to konkrétne – školné v školskom roku 2022/2023 25 Eur mesačne a teda 300 Eur ročne, poplatok za SŠKD mesačne 10 Eur, poplatok za pracovné zošity z anglického jazyka v sume 7,70 Eur, výdavky na stravovanie – 1 odobratý obed v sume 1,45 Eur, rodičovský príspevok v sume 15 Eur. Predbežné výdavky na rok 2023/2024 sú poplatok za pracovné zošity do 4. ročníka z anglického jazyka, matematiky, slovenského jazyka a literatúry, pracovná učebnica Čítanka pre 4. ročník, a to v sume 28,35 Eur, škola v prírode - doplatok rodiča v sume cca 50-80 Eur.
18. Z otcom doloženého certifikátu k poistnej zmluve a potvrdenia o uzavretí poistenia zo dňa 06.03.2015 je zrejmá výška poistného 180 Eur polročne.
19. Z potvrdenia o uzavretí poistenia zo dňa 06.03.2015 je zrejmé, že otec uzavrel investičné poistenie s výškou poistného 268,92 Eur polročne.
20. Z detailov o platobných transakciách – príkazov na úhradu v banke Slovenská Sporiteľňa, a.s. je zrejmé, že z účtu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bolo v prospech účtu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uskutočňované jednotlivé platby SIPO: dňa 16.08.2023 v sume 297,28 Eur, dňa 17.07.2023 v sume 297,28 Eur, dňa 16.06.2023 v sume 290,38 Eur, dňa 16.05.2023 v sume 216,19 Eur, dňa 17.04.2023 v sume 297,88 Eur, dňa 16.03.2023 v sume 286,38 Eur a dňa 16.02.2023 v sume 286,38 Eur.
21. Matka doloženou zmluvou o pôžičke zo dňa 25.02.2022 preukázala pôžičku vo výške 15.000 Eur splatnú 100 Eur mesačnými splátkami
22. Z platobného dokladu SIPO II za obdobie 05/2023, adresovaného platiteľovi G. A. je zrejmá výška mesačných poplatkov 52,64 Eur za vodu a rozhlas a 211,00 Eur záloha za plyn a elektrinu.
23. Faktúrou č. 1233003451 od Cord Blood Center AG matka preukázala úhradu 81,27 Eur za službu zo zmluvy č .1111305500 zo obdobie od 06.02.2023 do 05.02.2024.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
28. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 220/2023 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2023 suma alebo úhrn súm 122,77 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
29. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2023 predstavuje čiastku 36,80 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
30. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
33. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
34. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
37. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
38. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
40. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
41. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
42. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.
43. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
44. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, najmä s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletej, s ohľadom na jej odôvodnené potreby ako aj zmenu pomerov na strane otca a matky.
45. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotnému rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
46. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany povinného rodiča vo všeobecnosti uvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možnosti a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti.
47. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón apod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, poistiek, či telefónneho paušálu. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
48. Súd teda pri preskúmaní existencie zmeny pomerov dospel k záveru, že zmenu pomerov možno konštatovať u maloletej ako aj u rodičov. V prípade maloletej A. B. došlo od poslednej úpravy výživného k zmene tým, že nastúpila na prvý stupeň základnej školy, na prvý základný stupeň vzdelávania. Je nespochybniteľné, že s nástupom na prvý stupeň vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. Maloleté dieťa sa dostáva na ďalší, vyšší stupeň vývoja oproti materskej škole, a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady ktoré doposiaľ spravidla neexistovali. Náklady na maloleté dieťa tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jej bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc tiež na zreteľ jej vek. Súd nesmel tiež opomenúť valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životné náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného (rok 2019) pre maloleté dieťa stúpli a preto súd musel brať túto okolnosť tiež na zreteľ, došlo k navýšeniu životných nákladov na bežný každodenný život, ktoré výrazne vzrástli, stúpli ceny energií, potravín, ošatenia, školských pomôcok a pod.. U otca naopak nastala zmena pomerov spočívajúca v zvýšení jeho príjmu. Otec pri poslednej úprave výživného rovnako pracoval vo firme Lumi Tatry s.r.o. s pravidelným mesačným príjmom cca 430 Eur mesačne. V súčasnej dobe dosahuje už priemerný mesačný príjem 708,45 Eur. U matky zmena pomerov nastala v tom smere, že síce v čase poslednej úpravy výživného rovnako ako aj v súčasnej dobe pracovala pre zamestnávateľa Materská škola, K. L. M., Levoča avšak pravidelný mesačný príjem cca 270 Eur mesačne sa jej zvýšil na súčasný priemerný mesačný príjem 652,36 Eur. Tak u matky ako aj otca nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na uvedené, súd preto konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podaný návrh je z dôvodu zmeny pomerov dôvodný.
49. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, ako aj na rozsah stretávania sa povinného rodiča s dieťaťom.
50. V rámci rozhodovania o výživnom pre maloletú A. B. bolo potrebné prihliadnuť tak na jej základné potreby nevyhnutné pre jej riadny rozvoj a vývin (strava, ošatenie, bývanie, zdravotná starostlivosť, náklady na školu), ale aj na potreby rozvíjajúce duševnú stránku, vzdelávacie, športové aktivity a pod. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú, ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny zabezpečenie bývania sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny.
51. Príjem matky maloletej je vo výške 652,36 Eur. Býva spoločne s dcérou, obýva časť podkrovia rodinného domu, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1. Spoločne s matkou v rodinnom dome býva aj jej matka, stará matka maloletej a brat s manželkou a dvoma maloletými deťmi. Inkaso za matku a dcéru uhrádza matka pomerne vo výške 72 Eur za dve osoby, a zahŕňa plyn, vodu a elektrinu.
52. Ďalšie pravidelné mesačné náklady, ktoré matka uhrádza uviedla: TV, internet 40 Eur, telefón 22 Eur, kredit pre dcéru 5 Eur, splátka pôžičky 100 Eur a ročný poplatok krvnej banke 81,27 Eur
53. Otec maloletej do septembra 2017 pracuje na trvalý pracovný pomer na pracovnej pozícií vodič vnútroštátnej prepravy s priemernou mesačnou mzdou 650 Eur mesačne, podľa predloženého potvrdenia o mzde však za obdobie septembra 2022 až jún 2023 až vo výške 708,45 Eur. Obýva podkrovie v rodinnom dome jeho rodičov, náklady na bývanie uhrádza rodičom 300 Eur, čo mal preukázať čestným prehlásením, z čoho 100 Eur je inkaso a 200 Eur strava.
54. Ďalšie pravidelné náklady otec uviedol: splátka úveru 127 Eur, telefón 30 Eur a internet 16 Eur, životné poistenie spojené so sporením pre dcéru 30 Eur a osobné životné poistenie 20 Eur mesačne, poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti 100 Eur, 50 Eur cestovné do práce.
55. Výživné na dcéru hrádza po 80 Eur mesačne, nad rámec výživného neprispieva, s dcérou sa nestretáva, dcéra otca odmieta.
56. Maloletá A. B. je žiačkou 4. ročníka Súkromnej základnej školy v Levoči. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú A. B. : školné 25 Eur, poplatok ŠKD 10 Eur, poplatky na začiatku šk. roka za nákup učebníc 28,35 Eur / 2,84 Eur mesačne, 15 Eur príspevok rodičovskej rade / 1,50 Eur mesačne, nákup vitamínov cca 35 Eur mesačne, oblečenie a obuv cca 50 Eur mesačne. Súd považoval tieto pravidelné mesačné výdavky za dôvodné a oprávnené, zodpovedajúce životnej úrovni matky, vo výške 124,34 Eur.
57. Oprávnené výdavky maloletej vrátane výdavkov súvisiacich s bývaním maloletej predstavujú spolu 310,34 Eur (72 Eur inkaso + 200 Eur strava + 100 Eur splátka úveru na bývanie) delené dvaja členovia domácnosti = 186 Eur na jedného člena domácnosti + 124,34 Eur.
58. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej, z mesačného príjmu matky, zohľadnil jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním, stravovaním, hygienickými potrebami, splácaním úveru, možnosťami a schopnosťami otca sa zamestnať ako aj rozsah styku s maloletou, podieľanie sa aj na mimoriadnych výdavkoch na maloletú.
59. Vo vzťahu k výdavkom otca (poistné a sporenia) súd uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, má plnenie vyživovacej povinnosti prednosť pred uspokojením jeho vlastných potrieb, čo znamená, že až potom, ako zabezpečí výživu svojich detí, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Primárne súd totiž skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
60. Vykonaným dokazovaním zhrnujúc uvedené má teda súd zato, že priznaná výška výživného primerane zodpovedá potrebám maloletej, ale predovšetkým aj možnostiam a schopnostiam otca ako povinného z vyživovacej povinnosti, zohľadňujúc jeho pracovné možnosti, bez zdravotných problémov. Súd preto s poukazom na príjmové a výdavkové pomery otca konštatuje, že je v majetkových možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné na mal. A. B. v sume 130 Eur mesačne to počnúc odo dňa začatia súdneho konania na základe návrhu matky, t.j. dňa 13.09.2022, kedy konštatovaná zmena pomerov už existovala, ktorá suma jednak zahŕňa úhradu vlastných nákladov mal. dieťaťa. Táto suma dostatočne zodpovedá zdravotnému stavu, ako aj bežným potrebám dieťaťa vo veku 9 rokov. Treba tiež uviesť fakt, že súd prihliadal aj na rozsah stretávania sa otca s dcérou, teda zabezpečovaním faktickej starostlivosti, ktoré sa síce z dôvodu na strane dcéry, fakticky vôbec nerealizuje. Platobné miesto platenia výživného zo strany otca u maloletej ostalo nezmenené, a to k rukám matky, rovnako aj deň zročnosti výživného 15. deň v mesiaci.
61. Preto súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol nad sumu 130 Eur aj bez osobitného výroku vzhľadom k zneniu ust. § 23 a § 40 CMP, nakoľko majetkové pomery otca neodvodňujú ho zaviazať k matkou požadovanému výživnému po 220 Eur mesačne. Súčasne súd zamietol návrh matky na určenie výživného pred dňom 13.09.2022 (deň doručenia návrhu na súd) spätne až ku dňu 01.09.2021. Súd na takýto postup nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa a matka ani žiaden súdu neprezentovala, ktorý by mal nepriaznivé dôsledky či už na matku alebo maloletú. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených osôb vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok.
62. Súd len podporne uvádza, že podľa zaužívanej rozhodovacej praxe súdov výživné, ktoré platí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 % až 30% čistého príjmu povinného rodiča. Zistený mesačný príjem otca predstavuje 708,45 Eur, súdom určené vyživovacie povinnosti má otec určené v sume 130 Eur len k jednému dieťaťu. Prihliadal pri tom tiež k výške mesačného dlhu ako aj dobu jeho splatnosti v dĺžke až 3 rokov v sume 20 Eur mesačne popri bežnom výživnom. Vyššie uvedené rozpätie sa teda v prípade otca maloletej pohybuje od 141,69 Eur do 212,54 Eur.
63. Pokiaľ súd priznal zvýšené výživné počnúc dňom 13.09.2022 (t.j. od doručenia návrhu na súd), a to z dôvodu, že zmena pomer už existovala v čase doručenia návrhu na súd, týmto vznikol otcovi do dňa 30.11.2023 nedoplatok na výživnom na mal. A. B. za obdobie od 13.09.2022 do 30.11.2023 vo výške 730 Eur. Nedoplatok súd vyčíslil za dané obdobie ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 130 Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 80 Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu nedoplatku na výživnom 50 Eur za mesiace október 2022 – november 2023, spolu 14 mesiacov po 50 Eur a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2022 zodpovedajúcej 18 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 13.09.2022 do 30.09.2022, čo predstavovalo čiastku 1,67 Eur na deň (t.j. 50 Eur / 30 dní x 18 dni).
64. Týmto rozhodnutím súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 15P/150/2017-102 zo dňa 19.03.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21CoP/145/2019-148 zo dňa 12.05.2020 vo výroku o výške výživného zo strany otca na maloletú dcéru A. B..
65. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
66. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
67. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
68. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.