Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/226/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: Mesto Šaľa, so sídlom Šaľa, Námestie Sv. Trojice 7, IČO: 306175, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bizoň & Partners, s.r.o. so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, organizačná zložka Nitra, Farská 31 proti odporcovi: DEXA, s.r.o. so sídlom Nitra, Novozámocká 226, 949 01 Nitra, IČO: 36 531 821, zastúpený JUDr. Martinom Kováčikom, advokátom Advokátskej kancelárie KOVAL & spol. so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a komisionárskej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že Zmluva o nájme uzavretá dňa 26.2.2004 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, ktorej predmetom nájmu bol „objekt na Novozámockej ul. 226 v Nitre, nachádzajúci sa na parc.č. 915 kat. úz. K. N., zapísaný na LV č. XXXX . o celkovej podlahovej ploche 486 m2 ako ubytovacie priestory a 162 m2 ako spoločné priestory“ v znení Dodatku č. 1uzavretého dňa 31.3.2004, Dodatku č. 3 uzavretého dňa14.6.2005 a Dodatku č. 4 uzavretého dňa 6.10.2006, je n e p l a t n á .

II. Súd určuje, že Komisionárska zmluva uzavretá dňa 26.2.2004 medzi žalobcom ako komitentom a žalovaným ako komisionárom, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného „uzatvárať podnájomné zmluvy s osobami určenými komitentom, a to v ubytovacích priestoroch objektu na ul. Novozámocká 226,Nitra“, v znení Dodatku č. 1 uzavretého dňa 31.3.2004, Dodatku č. 3 uzavretého dňa 14.6.2005 a Dodatku č. 4 uzavretého dňa 6.102006, je n e p l a t n á.

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov a to nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom dňa 26.2.2004, predmetom ktorej bol nájom objektu v Nitre na Novozámockej 226 zapísaný na LV č. XXXX v znení dodatkov č. 1,3 a 4 ako aj určenia neplatnosti komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 26.2.2004 medzi ním ako komitentom a odporcom ako komisionárom predmetom ktorej bol záväzok odporcu uzatvárať podnájomné zmluvy s osobami určenými komitentom a to v ubytovacích priestoroch objektu na ul. Novozámockej 226 v Nitre. Návrh odôvodnil tým, že odporca sa žalobami podanými na Okresnom súde v Galante pod sp.zn. domáha proti nemu vydania rozhodnutia ohľadne zaplatenia sumy 5.920,14 €, ktorý nárok odvodzuje od zmluvy o nájme, ktorú pohľadávku od odporcu odkúpil G. W. vystupujúci na strane žalobcu a v ďalšom konaní vedenom pod sp.zn. sa domáha proti nemu zaplatenia sumy 4.813,12 €, ktorý nárok opäť odvodzuje od zmluvy o nájme, pričom konanie vedené pod sp.zn. bolo prerušené do skončenia konania vedeného pod sp.zn. . Zmluvu o nájme považuje za neplatnú z dôvodu, že ju nikdy neschválilo mestské zastupiteľstvo navrhovateľa, preto ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadať ex offo a táto zmluva je neplatná aj z dôvodu, že neobsahuje právne určité vymedzenie nájmu ako podstatnej obsahovej zložky zmluvy o nájme, preto ide opäť o absolútnu neplatnosť a rovnako je neplatná

aj komisionárska zmluva, ktorú taktiež nikdy neschválilo mestské zastupiteľstvo, preto je absolútne neplatná a táto neplatnosť vyplýva aj z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia, pretože plnenie na ktoré sa navrhovateľ zaviazal bolo objektívne nemožné, pretože podľa obsahu a účelu komisionárskej zmluvy mal navrhovateľ ako nájomca poveriť odporcu ako prenajímateľa, aby vo vlastnom mene uzatváral podnájomné zmluvy, ktorý podnájomný vzťah má akcesorický charakter voči hlavnému nájomnému vzťahu a pokiaľ neexistuje hlavný nájomný vzťah, nikdy nemôže platne vzniknúť ani podnájomný vzťah. Naliehavosť právneho záujmu odôvodnil tým, že voči nemu sa začali rozmnožovať súdne žaloby, pričom stále hrozí riziko, že odporca (DEXA s.r.o.) alebo jeho konateľ si znovu vymyslia ďalšie a nové nároky proti nemu v novom súdnom konaní a v každom zo súdnych konaní tamojší žalobca G. W. požaduje od neho v postavení žalobcu peňažné plnenie, pričom tieto nároky si pomocou rôznych vymyslených právnych konštrukcií odvodzuje práve od zmluvy o nájme. Tento aspekt vyvoláva na jeho strane naliehavý právny záujem na konečnom a definitívnom vyriešení otázky platnosti zmluvy o nájme, pretože právny názor súdov na túto otázku v spomenutých konaniach sa nijako nepremietne do právne záväznej výrokovej časti súdneho rozhodnutia a súdy túto otázku budú posudzovať iba ako vedľajšiu a prejudiciálnu, avšak do samotnej podstaty právneho postavenia navrhovateľa to nevnesie nijakú istotu a vytvorí priestor rôznym spôsobom podávať proti nemu žaloby zo strany odporcu alebo od G. W..

Okresný súd Nitra návrh navrhovateľa zamietol rozsudkom č.k. -77 zo dňa 26.10.2010 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení z dôvodu, že medzi navrhovateľom a G. W. (konateľ odporcu), ktorému bola pohľadávka postúpená odporcom, prebiehajú na Okresnom súde v Galante konania, ktorých sa G. W. domáha plnenia odvodeného z právnych úkonov, neplatnosti ktorých sa navrhovateľ návrhom domáha, pričom návrh o určenie neplatnosti právnych úkonov postráda svoj preventívny charakter, pretože konania o plnenia riešia základ toho plnenia z hľadiska všetkých do úvahy pripadajúcich titulov.

Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -112 zo dňa 28.4.2011 napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že posudzujúc naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa na určenie neplatnosti právnych úkonov s poukazom na tvrdenia navrhovateľa, od ktorých naliehavosť svojho právneho záujmu odvodzuje ako aj ďalšie skutkové tvrdenia, súd dospel k záveru, že navrhovateľ má na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov a to nájomnej a komisionárskej zmluvy naliehavý právny záujem, žaloba nie je samoúčelná, pretože sa ňou môže dosiahnuť riešenie sporného vzťahu medzi ním a odporcom v jeho základe a doposiaľ bolo dokazovaním preukázané, že konateľ odporcu G. W. podal na okresný súd v Galante viacero žalôb, ktorými si voči navrhovateľovi uplatňuje finančné nároky na plnenie, tvrdiac, že tieto mu vyplývajú z titulu písomne uzavretej nájomnej a komisionárskej zmluvy. Napriek tomu, že v predmetných konaniach na plnenie si súd ako predbežnú otázku musí riešiť otázku platnosti a neplatnosti zmlúv, z ktorých svoj nárok odvodzuje, predsa len tvrdenia navrhovateľa majú väčšiu silu a možno na základe týchto argumentov prisvedčiť, že jeho právny záujem na požadovanom určení je naliehavý, hoci je pravdou, že podaniu ďalších žalôb na plnenie voči navrhovateľovi nemožno vyhovením predmetnej žalobe na určenie zabrániť, je však nesporné, že v prípade úspechu, ale aj neúspechu v tomto konaní, sa stane postavenie navrhovateľa istejším. Nezanedbateľnou je tiež skutočnosť, že súdom v žalobách na plnenie odpadne vykonávanie rozsiahleho dokazovania na vyriešenie predbežnej otázky, ktorou je žaloba na plnenie práve vyriešením otázky, ktorej vyriešenia sa v tomto konaní navrhovateľ domáha.

Právny zástupca navrhovateľa žiadal návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania, pričom poukázal na právny názor vyslovený Krajským súdom v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. . Uviedol, že napriek tomu, že právny zástupca odporcu poukazuje iba na zákon o majetku obcí, pričom on poukazuje aj na ďalší zákon a to o obecnom zriadení a jeho ustanovenia § 11 ods. 4 v zmysle ktorého obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, ide o ex lege založenú výlučnú právomoc obecného zastupiteľstva a v tomto smere bol vyslovený aj právny názor Krajského súdu v Trnave. Uviedol, že zápisnica ako aj nariadenia predložené protistranou sú v tomto smere právne irelevantné a tiež poukázal na dôvod neplatnosti právneho úkonu z dôvodu neurčitého vymedzenia nájomného s poukazom na ustanovenia , pretože z predmetnej zmluvy o nájme nie je zrejmé čo je nájomné a čo sú úhrady spojené s užívaním predmetu nájmu.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania, nakoľko nie je zákonný dôvod na vyslovenie platnosti predmetných zmlúv, z dostupných právnych predpisov takéto právo mestského zastupiteľstva nevyplývalo, že by úkon podliehal schváleniu mestského zastupiteľstva a

poukázal na všeobecno-záväzné ako aj dodatok k nemu, v ktorom sú v uvedené, ktoré úkony hospodárenia s majetkom podliehajú schváleniu mestského zastupiteľstva, pričom medzi nimi tento úkon nie je spomenutý a nevyplýva to ani zo zápisníc zo 7. a 9. zasadnutia mestského zastupiteľstva. Neuvedenie výšky energií nemá za následok neurčité vymedzenie nájomného, ktoré energie si nájomca ani neuplatňoval.

Súd okrem výsluchu právnych zástupcov doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o nájme, dodatkom č. 1 k zmluve o nájme, komisionárskou zmluvou, dodatkami ku komisionárskej zmluve, rozsudkami OS Galanta č.k. a č.k. , rozsudkami KS v Trnave č.k. , č.k. , so spisom OS Galanta , so zápisnicami zo 7. a 9. zasadnutia mestského zastupiteľstva, so všeobecno-záväzným nariadením č. 22/2003 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom nájomnú zmluvu zo dňa 26.2.2004, ktorej je prenajímateľom odporca

- DEXA s.r.o. s nájomcom mesto Šaľa - navrhovateľ, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Nitre na Novozámockej č. 226 v kat. úz. K. N. zapísanej LV č. XXXX ako ubytovacie priestory s nájmom na dobu neurčitú. Medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá dňa 26.2.2004 ďalšia zmluva a to komisionárska, ktorou sa komisionár zaviazal uzatvárať podnájomné zmluvy s osobami určenými komitentom v objekte, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy. Pôvodne bola táto zmluva uzavretá na dobu neurčitú a dodatočne k nej boli uzavreté dodatky č. 1,3,4. V konaní vedenom na Okresnom súde v Galante pod sp.zn. sa navrhovateľ G. W. proti odporcovi Mesto Šaľa domáhal zaplatenia sumy 5.920,14 €, ktorý nárok odvodzoval od predmetnej zmluvy o nájme zo dňa 26.2.2004, ktorý návrh Okresný súd v Galante rozsudkom č.k. -180 zo dňa 1.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -208 zo dňa 30.8.2010 zamietol, v ktorom konaní išlo o nárok na plnenie, pričom súd vyslovil právny záver, že ide o neplatný právny úkon, teda vyslovil neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorý úkon uskutočnil primátor mesta bez toho, aby mal právomoc na uskutočnenie takéhoto úkonu.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tú právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ( ďalej len ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ods, 2 Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

V týchto ustanoveniach sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Typicky neurčitým prejavom vôle je, ak sa v zmluve uvádza, že sa uzaviera na neurčitú dobu a v tej istej zmluve sa jej trvanie dohodne do určitého dátumu. Dôsledky zmluvy uzavretej na neurčitú dobu sú totiž úplne iné, než dôsledky zmluvy uzavretej na určitú dobu. Zrozumiteľnosť prejavu však sama osebe neznamená aj určitosť právneho úkonu. Neurčitý je aj právny úkon, pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pri zmluvách je to najčastejšie vtedy, ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, ak teda nie je určito (konkrétne) vyjadrené (uvedené) to, čoho sa právny úkon týka, resp. ak tento predmet zmluvy nie je vyjadrený vôbec.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa v zariadeniach určených na trvalé bývanie vzniká nájom obytnej miestnosti nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom.

Podľa v znení ďalších noviel, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä jemu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona, predstaviteľom obce a najvyšším výkonom orgánu obce je starosta.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia starosta je štatutárnym orgánom v majetko - právnych vzťahoch obce a v pracovno-právnych vzťahoch zamestnancov obce, v administratívno-právnych vzťahoch je správnym orgánom.

Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvoláva však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodne o majetkoprávnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisnice o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Starosta obce nemôže bez prejavu vôle obce majetkoprávnym úkonom, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva, zaviazať ním obec, pretože k tomuto zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal žiadne právne účinky. Starosta podľa platného právneho stavu nemôže vytvárať vôľu obce sám, môže ju len navonok oznamovať a prejavovať. Obce sú totiž verejnoprávnymi korporáciami, a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napr. o obchodné spoločnosti. Ide totiž o samosprávny subjekt sui generis , ktorý pre platnosť v nakladaní s majetkom potrebuje schválenie príslušného orgánu obce (obecným zastupiteľstvom). Schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa uskutočnenie majetkoprávneho úkonu považuje za rozporujúce so zákonom a preto je podľa neplatné. Pretože nájomná zmluva je v zmysle ust. absolútne neplatným právnym úkonom pre obchádzanie zákona, absolútna neplatnosť právneho úkonu vyvoláva neplatnosť úkonu od jeho počiatku. Nie je rozhodné, či účastníci o dôvode jeho neplatnosti vedeli. Tento právny úkon nevyvolal žiadne právne účinky.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že predmetná nájomná zmluva v znení dodatkov a zároveň aj komisionárska zmluva v znení dodatkov, sú absolútne neplatné právne úkony a to s poukazom na ustanovenie z dôvodu absencie schvaľovacieho úkonu vyžadovaného zákonom. V tomto smere súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -208, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Galante č.k. -180 zo dňa 1.10.2009, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu (G. W.) o zaplatenie sumy 5.920,14 € ako nárok vyplývajúci z nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom DEXA s.r.o. a nájomcom Mesto Šaľa predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v Nitre na Novozámockej ulici č. 226 kat. úz. K. N. a to z dôvodu, že - o obecnom zriadení nezveril rozhodovanie o týchto otázkach starostovi ( ), v zmysle Zákona rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä právomoci vyhradené v písmenách a) až p) citovaného zákona obecné zastupiteľstvo, medzi ktoré právomoci je potrebné zahrnúť aj právny úkon, ktorý je predmetom konania teda uzavretie nájomnej zmluvy, z ktorej vznikajú obci práva ale aj povinnosti, ktorých splnenia sa môže druhý zmluvný partner domáhať i cestou súdu. Nebolo v právomoci starostu obce uzavrieť predmetnú nájomnú zmluvu bez toho, aby jej uzavretiu predchádzal súhlas obecného zastupiteľstva. V danom prípade teda argumentácia právneho zástupcu odporcu, ktorý poukazoval na všeobecné záväzné , v ktorom v boli uvedené úkony hospodárenia s majetkom obce podliehajúce schváleniu mestským zastupiteľstvom, je právne irelevantná, pretože v zmysle zákona o obecnom zriadení ide o ex lege založenú výlučnú právomoc obecného zastupiteľstva, všeobecne záväzné nariadenie obce (mesta) musí byť v súlade so zákonom o obecnom zriadení. Z týchto dôvodov je absolútne neplatná aj komisionárska zmluva, ktorá taktiež nebola schválená obecným zastupiteľstvom. Podľa obsahu a účelu komisionárskej zmluvy navrhovateľ ako nájomca poveril odporcu ako prenajímateľa, aby vo vlastnom mene uzatváral podnájomné zmluvy, pričom podnájomný vzťah má akcesorický charakter voči hlavnému nájomnému vyplývajúcemu zo zmluvy o nájme a pokiaľ neexistuje hlavný nájomný vzťah, nemôže platne vzniknúť ani vzťah podnájomný. V danom prípade odporca ako

komisionár nemohol splniť svoj záväzok vyplývajúci z komisionárskej zmluvy, pretože išlo o objektívnu nemožnosť, existujúcu od počiatku ihneď od podpísania tejto zmluvy. Teda komisionárska zmluva je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia podľa . Na základe uvedeného súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . tak, že plne úspešnému navrhovateľovi súd priznal 100 % náhrady trov konania, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.