Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-62-2011.pdf
PDF · 109.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/62/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľky S. E., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Č.. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Z. J., bytom Q. XXXX, proti odporcovi L. Š. N. materskou XXXX, Q., zastúpená riaditeľom Š. K.. Z. K., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 30.6.2010 medzi navrhovateľkou a odporcom uplynutím dňa 30.6.2011 je neplatné a tento pracovný pomer trvá.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 56,58 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom došlým súdu dňa 31.8.2011 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá.
Podanie návrhu odôvodnila tou skutočnosťou, že s odporcom a jeho právnym predchodcom Q. Q. mala uzatvorené celkom štyri pracovné zmluvy na dobu určitú. Prvú pracovnú zmluvu s ňou uzatvorila Q. Q. dňa 2.9.2008 na dobu určitú od 3.9.2008 do 31.7.2009. Druhú pracovnú zmluvu s ňou uzatvorila taktiež Q. Q. dňa 7.9.2009 na dobu určitú od 8.9.2009 do 31.7.2010. Následne do práv a povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnej zmluvy zo dňa 7.9.2009 namiesto Q. Q. vstúpil odporca, o čom svedčí dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2009. V poradí tretiu pracovnú zmluvu uzatvorila s odporcom dňa 1.11.2009 na dobu určitú od 2.11.2009 do 31.7.2010. Napokon štvrtú pracovnú zmluvu uzatvorila s odporcom dňa 30.6.2010 a to na dobu určitú od 1.8.2010 do 30.6.2011 s miestom výkonu práce u všetkých zmlúv „S. Š., K. XX, Q.. Poukázala na ustanovenie § 48 ods.1 Zákonníka práce, na základe ktorého pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jej trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na dobu určitú nebol dohodnutý písomne. Podľa vyjadrenia navrhovateľky v predmetnom prípade neboli splnené zákonné podmienky na platné uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú, pričom odporca s ňou mal uzatvoriť zmluvu na dobu neurčitú, preto sa domnieva, že jej pracovný pomer k odporcovi aj naďalej trvá. Odporcu písomne žiadosťou zo dňa 31.8.2011 vyzvala na ďalšie prideľovanie práce, čo však odporca neučinil a odmietol s ňou ohľadom pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom komunikovať.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 19.9.2011. Vo svojej výpovedi uviedol, že pracovné zmluvy, ktoré boli uzatvorené s S. E. boli v súlade so zákonníkom práce a kolektívnymi zmluvami, pričom v týchto je uvedený dôvod, pre ktorý možno uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú v zmysle § 48 ods.4 Zákonníka práce. V dodatku č. 1 ku kolektívnej zmluve uzavretej 1.2.2007 a v kolektívnej zmluve uzavretej 15.4.2010 čl. 18, ods.2 je uvedené, že pracovný pomer možno na dobu určitú predĺžiť v súlade s ustanovením § 48 ods.4 ZP. Všetci zamestnanci L. N. M Q. XXXX boli oboznámení s kolektívnymi zmluvami. Navrhovateľke bolo doručené oznámenie o skončení pracovného pomeru dňa 2.6.2011, na základe ktorého menovaná čerpala riadnu dovolenku, nakoľko jej pracovný pomer na dobu určitú sa skončil dňom 30.6.2011. Voči oznámeniu o ukončení pracovného pomeru nemala menovaná námietky. Po tomto dátume menovaná prestala vykonávať prácu na L. N. M I. O. Dňa 2.9.2011 im bol doručený list, v ktorom sa menovaná odvoláva na ustanovenie § 48 ods.2 Zákonníka práce, kde možno pracovný pomer dohodnúť na dobu určitú maximálne na dva roky. Z tohto dôvodu žiadal odporca, aby súd návrh zamietol v plnom rozsahu.
V záverečnej reči splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že pracovný pomer navrhovateľke skončil dňa 30.6.2011. Navrhovateľka sa obrátila na inšpektorát práce a tento jej odporučil, aby podala žalobu na súd. Je toho názoru, že u navrhovateľky došlo k splneniu zákonných podmienok k tomu, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou dňa 30.6.2010 neskončil uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený, ale tento bol uzatvorený na dobu určitú a naďalej trvá, nakoľko odporca neuviedol do pracovnej zmluvy dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa ods.4 v pracovnej zmluve. Taktiež nepreukázal, že by medzi ním a odporkyňou bola uzatvorená dohoda podľa kolektívnej zmluvy zo dňa 15.4.2010, konkrétne podľa čl. 18, ods.2 kolektívnej zmluvy.
Zástupca odporcu v záverečnej reči uviedol, že inšpektorát práce bral pri svojom vyjadrení do úvahy ustanovenie § 48 ods.1 ZP. Pokiaľ ide o tvrdenie zástupcu navrhovateľky, že keby bolo znenie druhej kolektívnej zmluvy v súlade s prvou kolektívnou zmluvou bolo by všetko v poriadku, s tým nesúhlasí, pretože individuálne dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom sa v školstve neuzatvárajú. Nevidí dôvod, prečo by mal uzatvoriť dohodu, keď bola uzatvorená pracovná zmluva. On nemôže uzatvárať pracovné pomery na dobu neurčitú, keď zamestnávateľ nevie koľko finančných prostriedkov mu bude v školskom roku prisunutých, teda koľko učiteľov na základe týchto finančných prostriedkov aj môže zamestnať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a to: návrhom č.l. 1 až 3, pracovnou zmluvou č.l. 6, 7, dohodou o zmene pracovnej zmluvy č.l. 8, pracovnou zmluvou č.l. 9, 10, žiadosť navrhovateľky č.l. 11, písomné vyjadrenie odporcu č.l. 18, 19, oznámenie o skončení pracovného pomeru č.l. 20, žiadosť navrhovateľky č.l. 21, žiadosť - odpoveď č.l. 22, kolektívna zmluva zo dňa 15.4.2010 č.l. 23 až 34, kolektívna zmluva zo dňa 1.2.2007, doplnok ku kolektívnej zmluve zo dňa 1.2.2007 uzatvorený dňa 1.10.2009 č.l. 49, návrh na zmenu kolektívnej zmluvy č.l. 50, záznam z hodnotiaceho rozhovoru č.l. 54 až 59, obsah zápisnice zo dňa 7.10.2011 č.l. 60 až 63, zápisnica z členskej schôdze konanej dňa 19.4.2010 č.l. 65, 66, zápisnica z pracovnej porady zo dňa 26.11.2009, 8.2.2010 č.l. 67 až 70 a zistil nasledujúci skutkový stav.
Z pracovnej zmluvy uzatvorenej Q. Q. ako právnym predchodcom odporcu zo dňa 2.9.2008, 7.9.2009 mal súd zistené, že pôvodný zamestnávateľ Q. Q. uzatvorila s navrhovateľkou S. E. pracovnú zmluvu dňa 2.9.2008 na dobu určitú do 31.7.2009 s miestom výkonu práce S. Š., K. XX, Q. na vykonávanie práce učiteľka materskej školy s tým, že menovaná mala nastúpiť do práce dňa 3.9.2008. Následne dňa 7.9.2009 Q. Q. uzatvorila s navrhovateľkou pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce dňa 8.9.2009 na vykonávanie práce učiteľka materskej školy plus osobný asistent s miestom výkonu práce S. Š., K. XX, Q. na dobu určitú, t.j. do 31.7.2010. Dňa 1.10.2009 zamestnávateľ L. Š. N. materskou Q. už ako právny nástupca pôvodného zamestnávateľa Q. Q. uzatvoril s navrhovateľkou dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.9.2009 a to v bode 2/ pracovnej zmluvy, že zamestnávateľ prijíma zamestnanca do pracovného pomeru na vykonávanie práce výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná pedagogickým zamestnancom, ktorým je učiteľ materskej školy zaradený do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec s platnosťou od 2.11.2009. Dňa 1.11.2009 uzatvoril odporca s navrhovateľkou pracovnú zmluvu, pričom pracovný pomer sa uzatvoril na dobu určitú, t.j.
do 31.7.2010 s dňom prijatia do pracovného pomeru 2.11.2009 na druh práce výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná pedagogickým zamestnancom, ktorým je pedagogický asistent v škole zaradený do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec s miestom výkonu práce S. Š. Q., K. XX. Následne dňa 30.6.2010 uzatvoril odporca s navrhovateľkou ďalšiu pracovnú zmluvu s tým, že navrhovateľka sa dňom 1.8.2010 prijíma do pracovného pomeru do L. Š. N. materskou Q.Š. a pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 30.6.2011 na výkon práce výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná pedagogickým zamestnancom, ktorým je učiteľ materskej školy zaradený do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec s miestom výkonu práce S. Š. Q., K. XX. V čl. 5 pracovnej zmluvy je uvedené, že zamestnanec je povinný pracovať svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a schopností, plniť pokyny nadriadených, vydané v súlade s právnymi predpismi a to v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnou náplňou, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto pracovnej zmluvy. Ďalej je povinný konať v súlade s verejným záujmom a plniť všetky povinnosti ustanovené zákonom o výkone vo verejnom záujme a zákonníkom práce. V bode 6/ pracovnej zmluvy zamestnávateľ sa zaväzuje, že bude zamestnancovi prideľovať prácu podľa tejto pracovnej zmluvy, poskytovať mu za vykonanú prácu mzdu, uzatvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. V bode 7/ sa uvádza, že pre tento pracovný pomer platia ustanovenia Zákonníka práce, zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a vnútroorganizačné predpisy zamestnávateľa, s ktorými ho zamestnávateľ oboznámil. V bode 8/ zamestnanec svojím podpisom potvrdzuje, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy bol oboznámený so všetkými právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z tejto pracovnej zmluvy, pracovného poriadku, Zákonníka práce, zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom záujme a zákona č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zo žiadosti navrhovateľky č.l. 11 súd zistil, že žiadosťou zo dňa 31.8.2011 oznámila zamestnávateľovi, že keďže s ňou boli uzavreté tri pracovné zmluvy na dobu určitú považuje tretiu zmluvu na dobu určitú uzavretú na dobu neurčitú a podľa jej názoru pracovný pomer so L. Š. M. materskou Q. aj naďalej trvá, platne neskončil a žiadala zamestnávateľa o ďalšie prideľovanie práce a určenia dňa, kedy môže do práce nastúpiť. Uvedená žiadosť bola odporcovi doručená dňa 31.8.2011. Z prípisu L. Š. N. materskou Q. zo dňa 31.5.2011 (č.l. 20 spisu) súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľke, že dňom 30.6.2011 bol jej ukončený pracovný pomer, nakoľko tento mala uzatvorený na dobu určitú, t.j. do dňa 30.6.2011. Prípisom zo dňa 2.9.2011 (č.l. 22 spisu) odporca navrhovateľke oznámil, že pri opakovanom uzatváraní pracovného pomeru na dobu určitú postupovali podľa § 48 ods.4 ZP a platnej kolektívnej zmluvy, na základe ktorých ustanovení ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú do troch rokov alebo na tri roky je možné pri pracovných činnostiach: asistent učiteľa ZŠ a MŠ, učiteľka MŠ, vychovávateľka ŠKD, prevádzkový zamestnanec ŠJ a upratovačka. Taktiež poukázal na znenie kolektívnej zmluvy 2010 čl. 18, ods.2, že ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo na dva roky je možné pri pracovných činnostiach: asistent učiteľa v ZŠ a MŠ, učiteľka MŠ, vychovávateľky ŠKD, prevádzkový zamestnanec ŠJ, upratovačka (§ 48 ods.4, pís.g) ZP). Z kolektívnej zmluvy zo dňa 15.4.2010 (č.l. 23 až 34 spisu) a to čl. 18, ods.2 kolektívnej zmluvy zamestnávateľ so zamestnancom sa môžu pri vykonávaní prác - pracovných činnostiach: asistent učiteľa ZŠ a MŠ, učiteľka MŠ, vychovávateľka ŠKD, prevádzkový zamestnanec ŠJ, kuchárka, zamestnanec v prevádzke, upratovačka dohodnúť na ďalšom predĺžení alebo opätovnom pracovnom pomere na dobu určitú do dvoch rokov alebo aj nad dva roky podľa potreby zamestnávateľa (§ 48 ods.4, pís.g) ZP). Navrhovateľka dňa 4.4.2011 požiadala zamestnávateľa o predĺženie pracovnej zmluvy, ktorej platnosť končí dňom 30.6.2011 (č.l. 53 spisu). Zo zoznamu hodnotiaceho rozhovoru zo dňa 14.6.2010 a 9.6.2011 (č.l. 54 až 57 spisu) bola navrhovateľka hodnotená dňa 14.6.2010 - mimoriadne dobré a dňa 9.6.2011 - štandartné. S tým, že okrem iných úloh na nasledujúce obdobie jej bolo uložené zvyšovať legislatívne vedomie a vyvíjať samovzdelávanie.
Navrhovateľka vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 7.10.2011 uviedla, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu. Je toho názoru, že pracovný pomer uzatvorený medzi ňou a zamestnávateľom je uzatvorený na dobu neurčitú a to z toho dôvodu, nakoľko zamestnávateľ s ňou uzatvoril viacero pracovných zmlúv. Navrhovateľka ďalej uviedla, že mala vedomosť o tom, že pracovná zmluva je uzatvorená na dobu určitú, t.j. do 30.6.2011, ale nemala vedomosť o tom, že pracovná zmluva je uzatvorená na dobu určitú podľa § 48 ods.4, pís.g) ZP, nakoľko v pracovnej zmluve zo dňa 30.6.2010 nebol uvedený dôvod opätovného predĺženia, lebo dohodnutia pracovného pomeru na dobu určitú podľa § 48 ods.4, pís.g) ZP. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca nemal záujem ju ďalej zamestnávať,
nakoľko potom ako s ňou bol skončený pracovný pomer dňom 30.6.2011, tak následne odporca prijal na miesto učiteľky pani G., na čo zástupca odporcu uviedol, že keďže bol za to, že dňa 30.6.2011 končí navrhovateľke pracovný pomer na miesto učiteľky v materskej škole prijal pani E., ktorá má vysokoškolské vzdelanie, ovláda anglický jazyk a tento jazyk aj vyučuje, pričom na miesto učiteľky v materskej škole sa nevyžaduje úplné vysokoškolské vzdelanie, ani znalosť cudzieho jazyka, ale je v jeho kompetencii ako riaditeľa školy, aby sa rozhodol, ktorému zamestnancovi dá prednosť a príjme ho do pracovného pomeru. Pani E. sa mu zdala ako osoba, ktorá je lepšie uplatniteľná na mieste učiteľky v materskej škole a preto jej dal prednosť pred pani E..
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 7.10.2011 uviedol, že je toho názoru, že pracovný pomer u navrhovateľky bol uzatvorený na dobu určitú a poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka mala v bode 2/ čl. 12 kolektívnej zmluvy zo dňa 15.4.2010, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ so zamestnancom sa môžu pri vykonávaní prác v tomto bode uvedených dohodnúť na ďalšom predĺžení alebo opätovnom pracovnom pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo aj nad dva roky podľa potreby zamestnávateľa. Tento bod bol do kolektívnej zmluvy vložený hlavne z toho dôvodu, pretože sú závislí od finančných prostriedkov, ktoré sú im zo strany daňového úradu na tieto pracovné činnosti poskytované prostredníctvom obecného úradu. Navrhovateľka bola uzrozumená tým, že jej pracovný pomer je uzatvorený na dobu určitú a že jej tento dňa 30.6.2011 končí. O čom svedčí aj tá skutočnosť, že dňa 12.4.2011 im došla žiadosť navrhovateľky, ktorou žiadala o predĺženie pracovnej zmluvy, ktorej platnosť jej končí dňom 30.6.2011. K tomuto súdnemu sporu došlo z toho dôvodu, že navrhovateľke opätovne pracovnú zmluvu nepredĺžili. Odporca uviedol, že do budúcnosti, keby sa vytvorilo ďalšie pracovné miesto nemá problém opätovne navrhovateľku zamestnať, ale zas len na dobu určitú.
Podľa § 48 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákonníka práce
(1) Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
(2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát.
(3) Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
(4) Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu
d) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.
(5) Dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa ods.4 sa uvedie v pracovnej zmluve.
Podľa § 71 ods.1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom odporcu a navrhovateľkou boli uzatvorené dve pracovné zmluvy na dobu určitú a medzi odporcom a navrhovateľkou celkom dve pracovné zmluvy na dobu určitú. Doba trvania prvých troch pracovných zmlúv nebola medzi účastníkmi sporná. Spornou je posledná pracovná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom a to pracovná zmluva zo dňa 30.6.2010. Spornou v tejto pracovnej zmluve vyplýva z toho, že navrhovateľka uvádza, že táto pracovná zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a odporca uvádza, že pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do 30.6.2011. Odporca uviedol,
že má za to, že pracovná zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonníkom práce. Aj so zákonníkom práce je vyhotovená v písomnej forme a je v nej uvedený aj dátum, do kedy má pracovný pomer trvať. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka mala vedomosť, že pracovná zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na základe kolektívnej zmluvy zo dňa 15.4.2010 a to konkrétne článku 18 ods.2 tejto zmluvy, s ktorým bola navrhovateľka aj riadne oboznámená.
Navrhovateľka nepoprela, že by nebola s obsahom kolektívnej zmluvy oboznámená. Nepoprela ani tú skutočnosť, že v pracovnej zmluve zo dňa 30.6.2010 je uvedené, že sa uzatvára na dobu určitú, t.j. do 30.6.2011, avšak nemala vedomosť o tom, že zamestnávateľ teda odporca s ňou pracovnú zmluvu zo dňa 30.6.2009 opätovne dohodol pracovný pomer na dobu určitú z dôvodov uvádzaných v kolektívnej zmluve, nakoľko dôvod na opätovné dohodnutie pracovného pomeru zamestnávateľ teda odporca v pracovnej zmluve neuviedol.
Z vykonaného dokazovania mal sú preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom a jeho právnym predchodcom došlo celkom k uzatvoreniu štyroch pracovných zmlúv, pričom pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 2.9.2008 a posledná pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 30.6.2010.
Z ustanovenia § 48 ods.1 Zákonníka práce vyplýva, že zmluvné strany môžu dohodnúť pracovný pomer buď na neurčitý čas alebo na určitú dobu. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas v prípade, ak v pracovnej zmluve nebola výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzavretý na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť len pri splnení osobitných zákonom ustanovených podmienok a to dobu trvania pracovného pomeru treba v pracovnej zmluve výslovne určiť. Na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu sa vyžaduje písomná forma. V opačnom prípade nedôjde k uzatvoreniu pracovného pomeru na dobu určitú alebo vznikne pracovný pomer na neurčitý čas. Všetky zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu musia byť splnené pri uzavieraní pracovnej zmluvy alebo pri jej zmene. Medzi zákonné podmienky patrí napríklad možnosť pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na tri roky. Medzi zákonné podmienky patrí napríklad možnosť pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na tri roky. Ak by sa účastníci dohodli nad dobu troch rokov, nebola by splnená táto zákonná podmienka a došlo by k uzatvoreniu pracovného pomeru na neurčitý čas. V osobitných prípadoch zákonník práce umožňuje aj ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú do troch rokov alebo na tri roky, avšak len z dôvodov vymenovaných v ods.4 a 6, pričom v zmysle ods.5 dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru podľa ods.4 treba uviesť v pracovnej zmluve. Konkrétne dôvod, existencia ktorého oprávňuje zamestnávateľa opätovne, to je pred uplynutím šiestich mesiacov dojednať pracovný pomer na určitú dobu, sa musí uviesť v pracovnej zmluve. Na to by mal dbať hlavne zamestnávateľ, aby preventívne zabránil situácii, že nebudú splnené zákonné podmienky na založenie pracovného pomeru na určitú dobu s právnym dôsledkom jeho posudzovania ako pracovného pomeru na neurčitý čas.
Z vykonaného dokazovania a to z obsahu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a navrhovateľkou dňa 30.6.2010 mal súd zistené, že v tejto pracovnej zmluve nie je uvedený dôvod na opätovné dohodnutie pracovného pomeru ako to má na mysli ustanovenie § 48 ods.4, pís.g) Zákonníka práce. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ (odporca) dôvod opätovného predĺženia pracovného pomeru do pracovnej zmluvy neuviedol, nesplnil zákonnú podmienku na založenie pracovného pomeru na dobu určitú a teda s poukazom na ustanovenie § 48 ods.1 platí zákonná prekvalifikácia pracovného pomeru na pracovný pomer na neurčitý čas.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Navrhovateľka si celkom uplatnila trovy konania v sume 2.033,68 €. Pri
uplatňovaní trov konania si uplatnila nárok za ušlú mzdu a to za obdobie 7, 8, 9 a 10. mesiac roku 2011 v sume 1.708,-€. Ďalej si uplatnila výdavky za advokátske úkony v sume 154 €, za overenie podpisu a overenie listiny 2,50 €, výdavky na poštovnom 1 €, 138,18 € výdavky na zdravotné poistenie a 30 € si uplatnila výdavky na dopravu, pričom čo sa týka uplatnenia si náhrady na mzdu súdu žiaden listinný doklad o výške svojej mzdy nepredložila, taktiež nepredložila žiaden doklad preukazujúci akým výpočtom dospela k sume 30 € a to na nákladoch na dopravu.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 153 ods.2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Navrhovateľka pri uplatnení trov konania si uplatnila nárok na ušlú mzdu za obdobie od 7. do 10. mesiaca roku 2011, taktiež si uplatnila aj výdavky na zdravotné poistenie. Z ustanovenia § 137 jednoznačne vyplýva, čo možno zahrnúť pod trovy konania. Pod trovy konania nemožno zahrnúť náhrady ušlej mzdy za obdobie od 7. do 10. mesiaca roku 2011 a nemožno tam zahrnúť ani výdavky na zdravotné poistenie, nakoľko sa nejedná o trovy konania, ale o samostatný nárok navrhovateľky, ktorý si mala uplatniť v podanom návrhu. Navrhovateľka si pri podanom návrhu tieto nároky neuplatnila a teda vzhľadom k tomu, že toto konanie je konaním, ktoré súd nemôže začať sám ex offo, preto ani v rámci uplatnených trov konania o týchto nárokoch súd rozhodovať nemohol a ani ich navrhovateľke nepriznal. Čo sa týka nároku na priznanie sumy 154 € na výdavky za advokátske úkony súd mal z listinného dôkazu preukázané, že právny zástupca navrhovateľky, ktorý bol navrhovateľkou splnomocnený len na spísanie návrhu si za tento úkon vyúčtoval sumu 154,58 €, ktorá suma aj bola navrhovateľke za tento právny úkon priznaná. Taktiež jej boli priznané výdavky na poštovnom v sume 1 € a výdavky 2,50 € za overenie podpisu a overenie listiny, ktoré výdavky mal súd preukázané z listinných príloh založených v spise. Nepriznal však navrhovateľke výdavky na dopravu v sume 30 €, nakoľko tieto výdavky navrhovateľka súdu žiadnym spôsobom nepreukázala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.