Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-12-2011.pdf
PDF · 83.35 KB
No categories available
19Co/12/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu F., k. s., so sídlom G. XX, V. V., IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu M. F., s.r.o. „v konkurze", so sídlom M. XXXX, F., IČO 36 814 148, zast. JUDr. Pavlom Konečným, advokátom, so sídlom Hurbanova 14A, Banská Bystrica proti žalovanému TATRY GERLACH, spol. s r.o., so sídlom Partizánska 687/88, Poprad, IČO 36 459 402, zastúpený opatrovníkom G. V., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Poprad, o zaplatenie 261,07 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/68/2010-79 zo dňa 18.10.2010 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 261,07 € ( 7.865,-Sk ) a náhrady trov konania. Nárok bol odôvodnený tým, že žalovaný dňa 28.11.2001 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou DRUKOS, a.s. kúpnu zmluvu, ktorú porušil, lebo včas neuhradil splátku kúpnej ceny vo výške 121,26 € (3.653,- Sk). Do omeškania sa žalovaný dostal najneskôr dňom 01.01.2002 a omeškaný záväzok uhradil 23.11.2007. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splniť svoj záväzok riadne a včas, vznikol žalobcovi nárok domáhať sa voči nemu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, a to zo sumy 3.653,- Sk od 01.01.2002 do 23.11.2007, teda celkom vo výške 261,07 € (7.865,-Sk).
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 544 ods. 1, 2 § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 4 písm. k/ a § 879f/ ods. 3 a 4 prvú vetu Občianskeho zákonníka zistil, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok dodať hnuteľnú vec PIONEER VSY- 609DS a žalovaný sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 48.708,- Sk. Vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu posúdil ako záväzkový vzťah spĺňajúci charakter spotrebiteľskej zmluvy. Nebolo preukázané, aby žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej činnosti. Uvedená zmluva mala charakter formulovanej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami, ktoré žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Dojednanie zmluvnej pokuty z vyššie uvedeného záväzkového vzťahu obsiahnutého v článku I. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pritom žalobcovi priamo zo zákona vyplýva nárok na úrok z omeškania v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného uhradiť splátku riadne a včas. Ak má byť zmluvnou pokutou sankcionované rovnaké porušenie povinnosti ako zabezpečuje uvedený právny inštitút, tak dojednanie zmluvnej pokuty pre ten istý prípad už možno považovať za zmluvnú podmienku, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán z hľadiska zabezpečovacieho charakteru tohto inštitútu. Ak teda pre prípad omeškania s úhradou splátok zákon
ustanovuje úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS k prvému dňu omeškania (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Zb.), ktorý predstavoval 17,6% úrok ročne a pre ten istý prípad porušenia povinnosti zo strany dlžníka, t.j. omeškanie s úhradou splátok si zmluvné strany dohodnú zmluvnú pokutu 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo predstavuje ročne 36,5%, ide o obchádzanie ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripúšťajúce najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Súd prvého stupňa preto dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval za podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, ktorá v zmysle § 870f ods. 3 mala byť daná do súladu s ust. 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k zosúladeniu ustanovení týkajúcich sa zmluvnej pokuty v zmysle § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka, sú tieto ustanovenia neplatné, preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov, lebo mu žiadne trovy nevznikli a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
S poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. ako aj § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. nezaviazal neúspešného žalobcu na náhradu súdnych poplatkov, lebo je ako správca konkurznej podstaty oslobodený od platenia súdnych poplatkov.
Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Vyslovil svoj nesúhlas s aplikáciou ustanovení § 52 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka na predmetný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou DRUKOS, a.s. a žalovaným. Pri uzatváraní Zmluvy na strane kupujúceho vystupoval žalovaný, ktorý je právnickou osobou (TATRY GERLACH), spol. s.r.o.), ktorý nemôže požívať žiadnu ochranu v zmysle § 52 a nasledujúcich o spotrebiteľských zmluvách. Z povahy veci vyplýva, že sa jedná o dva rovnocenné subjekty- právnické osoby, t. j. na strane predávajúceho aj kupujúceho. Žalovaný teda nespĺňa obligatórne náležitosti v zmysle definície podľa § 52 ods. 4 OZ, a teda nie je spotrebiteľom. Súd prvého stupňa preto nesprávne aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a priznal žalovanému neprávom ochranu v zmysle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ).
Znenie uvedeného ustanovenia bolo zmenené novelou realizovanou zákonom č. 568/2007 Z. z. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. V širšom zmysle ňou bude každá zmluva uzavieraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V užšom zmysle pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť, a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52
a nasl. OZ. Za spotrebiteľské zmluvy sa nepokladajú iba tie odplatné zmluvy, ktoré sa uzavierajú podľa Občianskeho zákonníka. Množstvo typických spotrebiteľských zmlúv sa totiž uzaviera aj podľa Obchodného zákonníka a aj podľa iných osobitných zákonov (napr. podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a pod.).
V odseku 4 § 52 OZ je vymedzený pojem spotrebiteľ. Na rozdiel od dodávateľa ním bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní zmluvy nekoná ako podnikateľ. Spotrebiteľom je od účinnosti novely realizovanej zákonom č. 379/2008 Z. z. fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda od 01.11.2008 sa za spotrebiteľa jednoznačne považuje iba fyzická osoba. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 2 písm. a za spotrebiteľa považuje aj právnickú osobu. Na uvedenom nezmenila nič ani novela zákona o ochrane spotrebiteľa vykonaná zákonom č. 297/2008 Z. z. Právnickým osobám ako spotrebiteľom priznáva zákon uplatňovanie práv okrem práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Právnické osoby totiž nemožno vo všeobecnosti vylúčiť z ochrany spotrebiteľa. Aj právnická osoba môže uzavierať zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a napríklad uplatňovať zodpovednosť za vady podľa občianskoprávnej úpravy.
V súvislosti s problematikou ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv treba teda rozlišovať spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle ako osobitný druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách teda platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a/ OZ a to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Spotrebiteľom pri týchto zmluvách môže byť len fyzická osoba. Spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle, za ktoré možno považovať akékoľvek zmluvy uzavreté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľom pri týchto zmluvách môže byť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa predčasne rozhodol, keď bez všetkého vyhodnotil žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich OZ. Žalovaný je spoločnosť s ručením obmedzeným, teda jednoznačne ide o nie fyzickú osobu. Nie je preto možné žalovaného, bez všetkého, jednoznačne považovať za spotrebiteľa, a to bez toho, aby bolo vyhodnotené, prečo ho súd prvého stupňa za spotrebiteľa považoval.
V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Odôvodnenie rozsudku je tá časť rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Práve v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa prejavuje východná funkcia civilného súdneho konania, a v jeho presvedčivosti je jej spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.
Za odňatie možnosti konať pred súdom je možné považovať aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Iba z náležitého odôvodnenia rozhodnutia je možné posúdiť, prečo súd rozhodol práve tak, ako rozhodol. Ak odôvodnenie neobsahuje náležité odôvodnenie, účastníkovi konania je odňatá možnosť riadne sa brániť v odvolacom konaní. Odvolací súd z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie toho, prečo bol žalovaný, označený ako spoločnosť s ručením obmedzeným, považovaný za spotrebiteľa, vyhodnotil ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom.
Z uvedených dôvodov bol preto napadnutý rozsudok odvolacím súdom postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie postupom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne sa zaoberať vecou samou a rozhodnúť po náležitom posúdení naplnenia zákonných ustanovení na rozhodnutie o nároku žalobcu. V novom rozhodnutí bude potrebné náležite odôvodniť postup súdu pri rozhodovaní, t. j. akými úvahami sa súd riadil a prečo vo veci rozhodol práve tak. Pre rozhodnutie bude nevyhnutné vyhodnotiť, aký vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol a až od toho odvíjať prípadné možné nároky proti žalovanému. Svoje úvahy bude musieť sformulovať tak, aby odôvodnenie rozsudku umožňovalo preskúmať toto rozhodnutie, ktoré musí byť presvedčivé a musí poskytovať spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov.
V novom rozhodnutí súdu prvého stupňa bude úlohou opätovne rozhodnúť aj o všetkých trovách konania tak, ako to ustanovuje § 224 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.