Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1214-2001.pdf
PDF · 85.06 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-7Er/1214/2001
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Y. K. Z., C. Z., so sídlom v U., R. č. XX,. proti povinnému: R., spol. s r.o., D., G. XXXX, IČO: XX XXX XXX (dňom XX.XX.XXXX došlo k výmazu povinného z obchodného registra), v exekučnom konaní o vymoženie 132,78 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi vo výške 30,96,-€ do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor doručil dňa 10.10.2011 na tunajší súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil aj špecifikáciu trov exekúcie pri zastavení v celkovej výške 54,87 €. Oprávnený podaním zo dňa 20.09.2011 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.09.2011 oznámil, že šetrením bol zistený výmaz povinného z obchodného registra a zároveň žiadal konanie zastaviť, pretože ďalšie vymáhanie pokuty by bolo nehospodárne.
Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa XX.XX.XXXX.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods.2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods.4 prvá veta Zákona č.99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods.4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Pretože súd zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil z nižšie uvedeného dôvodu.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím stratil procesnú subjektivitu, teda aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Na základe uvedeného súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 151 ods.1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 196 EP, platného do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 2 EP, platného do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že napriek absencii ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré by riešilo situáciu, ako postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie v prípade, že účastník počas exekučného konania stratí právnu subjektivitu, je potrebné aplikovať normu vyššej právnej sily (v danom prípade Ústavu SR) a súd sa pri rozhodovaní opieral o nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 31/4 zo dňa 17.12.2004, kde je uvedené : „výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať , resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného Ústavou SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval.“
Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 196 ods.1 EP, súdny exekútor má za výkon exekučnej činnosti právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Je nepopierateľné, že tento nárok je nárokom na majetkové plnenie za úkony právnej služby, ktoré súdny exekútor v súvislosti s exekučnou činnosťou v exekučnom konaní v prospech oprávneného preukázateľne vykonal a „tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd“ . V citovanom náleze sa ďalej uvádza „ každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.“
V danom prípade si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré preukázateľne vynaložil na exekučné konanie. Keďže povinný, ktorý má prioritne uhrádzať trovy exekúcie, bol vymazaný z obchodného registra, súd postupujúc podľa citovaného ustanovenia § 203 EP na ich úhradu zaviazal oprávneného. Súd takto rozhodol tiež s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovacej činnosti
súd nesmie medzeru v právnej úprave vykladať v neprospech účastníka (tu: súdneho exekútora), ktorého Ústavou garantované právo na vlastníctvo má súd chrániť.
Súd teda s poukazom na horeuvedené a zároveň na skutočnosť, že povinnému nemožno ich náhradu priznať, keďže ako subjekt práva zanikol, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Kotrlovi.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1,2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Trovy, ktorých špecifikáciu predložil súdny exekútor a ktoré súd priznal, pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) vo výške 13,28 € (prijatie návrhu na vykonanie exekúcie 20 min., žiadosť o vydanie poverenia 20 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min., vypracovanie špecifikácie trov exekútora 20 min., vrátenie poverenia 20 min., - celkom 2 začaté hod. á 6,64 € ) a z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 6,64 € (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie). Súd priznal exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov vo výške 7,06 € (čo predstavuje náhradu poštovného). Súd nakoniec súdnemu exekútorovi priznal DPH 20 % z odmeny priznanej súdom, teda vo výške 3,98 €. Súd však krátil súdnym exekútorom vyúčtovanú odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky zo sumy 33,20 € na sumu 13,28 €, nakoľko okresný súd vidí nesprávnosť postupu súdneho exekútora v tom, že pri výpočte výšky odmeny súdneho exekútora za jednotlivé úkony uplatnené podľa časovej špecifikácie nesčítal časy trvania týchto jednotlivých úkonov, ale určil výšku odmeny tak, ako keby každý z úkonov trval 1 hodinu. Podľa názoru súdu možno gramatickým výkladom právnej normy obsiahnutej vo vyššie citovanom ust. § 14 ods.
2 vyhlášky vyvodiť to, že základná hodinová sadzba odmeny exekútora je 6,64 € za každú, hoci aj začatú hodinu exekučnej činnosti. Vzhľadom na citované ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ktoré rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (s výnimkou úkonov uvedených v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré sú odmeňované paušálne) v súlade s ust. § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na úroveň tým, ktoré zákon uvádza v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 € za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (času) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Nakoľko špecifikácia a vyčíslenie trov exekúcie súdnym exekútorom obsahuje čas trvania jednotlivých úkonov len v dĺžke 1 hod., vychádzajúc zo skúseností v rámci rozhodovacej činnosti v obdobných exekučných veciach okresný súd priznal účelne vynaložený čas trvania každého exekútorom uplatneného úkonu exekučnej činnosti v dĺžke 20 minút, teda za 5 úkonov exekučnej činnosti spolu 100 minút - t.j. 2 začaté hodiny.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 30,96 €, ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka j e odvolanie
vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.