Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-246-2011.pdf
PDF · 110.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/246/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. I., nar. XX.X.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ú. K., N. I. M. V. H., N. J. Č.. X, H., K. H. F., na návrh matky Ivety Vrábľovej, nar. XX.X.X., trvale bývajúcej I. H. J. W.. V. Č.. XX, zastúpenej Z.. O. E., advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom na W.. K. Č.. XX I. H., za účasti otca L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho v H.-H. , J. K. X, toho času bývajúcemu I. H. J. W. Z. X, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 28C 96/2006 zo dňa 8.2.2007 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletú L. I., nar. XX.X.XXXX, od 1.6.2011 do budúcna zo sumy 67,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej L. za obdobie od 1.6.2011 do 31.10.2011 vo výške 588,50 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej L. doručila tunajšiemu súdu dňa 16.6.2011 svoj návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú od 1.9.2010 zo sumy 67 € mesačne na sumu 250 € mesačne. Svoj návrh matka odôvodňovala tým, že výživné zo strany otca na dieťa bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu z 8.2.2007 číslo konania 28C 96/2006, ktorým na čas po rozvode manželstva bola maloletá zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 67 € (2.000,-Sk). Odvtedy náklady na úhradu potrieb maloletej vzrástli, v čase ostatnej úpravy maloletá navštevovala prvý stupeň základnej školy, v čase podania návrhu bola žiačkou druhého stupňa základnej školy, siedmeho ročníka, začala trénovať írske tance, navštevovala aj hodiny zumby, pravidelne chodila k zubárovi, pričom potrebuje fixný aparát na zuby a jej zdravotný stav si vyžadoval návštevy kožného lekára pre atopický ekzém. Obaja rodičia pracovali v čase podania návrhu v Y. H. M..N.., kde otec dosahoval príjem l.000 € a matka 640 € mesačne.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 13.7.2011 žiadal návrh matky zamietnuť v celom rozsahu a s týmto nesúhlasil poukazujúc na to, že výživné si plní riadne a včas, s maloletou sa pravidelne stretáva, tejto zakupuje veci každodennej spotreby, pravidelne ju odieva, zabezpečuje obuv na každé ročné obdobie, kupuje jej korčule, zimné oblečenie a podobne, bráva ju na dovolenky, víkendy, napríklad k Oravskej priehrade, na Ružinú, k Liptovskej Mare, na Šíravu a Domašu a minulé leto s ním strávila
dovolenku v Chorvátsku. Namietal, že írskym tancom sa maloletá venovala len krátku dobu a nebolo potrebné za túto činnosť nič platiť, potvrdil, že maloletá potrebuje fixný aparát na zuby a uviedol, že úhradu za tento jej zabezpečil on. Ďalej tvrdil, že vždy prispieval na školou organizované akcie maloletej, ako boli lyžiarske zájazdy, letný tábor, škola v prírode, namietal, že kožný problém maloletej si vyžaduje iba minimálne náklady. Poukazoval na to, že 8.8.2008 uzavrel terajšie manželstvo, z ktorého má syna M. a v spoločnej domácnosti s touto rodinou žije i syn manželky otca K. H., narodený v roku X., ktorý je študentom vysokej školy, tvrdil, že je živiteľom tejto súčasnej rodiny, keďže jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a má iba rodičovský príspevok ako jediný príjem. Poukazoval na to, že matka dieťaťa strávila niekoľko víkendov v Maďarsku, dovolenku v Rumunsku, rehabilitáciu pod Vysokými Tatrami, venuje sa brušným tancom, fotografickému klubu, chodieva na kurz angličtiny, to všetko bez dcéry.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 22.7.2011 odporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a výšku výživného ponechal na zvážení súdu s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery otca, pričom konštatoval, že rodinu eviduje od roku l995, od prebiehajúceho konania o rozvode manželstva rodičov, maloletá v školskom roku 2011/2012 je žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy, dosahuje dobré školské výsledky, venuje sa zumbe, kde je poplatok za jednu hodinu 2 € a írskym tancom, kde jej matka zakupuje oblečenie, cvičebný úbor a hradí vstupné. Matka jej hradí pravidelné poplatky u zubára, maloletá je sledovaná v kožnej ambulancii a z dôvodu kožného ochorenia jej matka hradí potrebnú kozmetiku. Matka je zamestnaná v spoločnosti Y. H., na pozícii laborant s príjmom 640 € mesačne, užíva motorové vozidlo, ktoré vlastní, spláca lízing v súvislosti s týmto autom v splátkach 73 € mesačne, pričom auto používa pri preprave maloletej na chatu k rodičom a podobne. Na pohonné hmoty uhrádza okolo 40 € mesačne. Spolu s maloletou matka býva v trojizbovom byte, kde býva aj jej staršia plnoletá dcéra O., ktorá navštevuje nadstavbové štúdium na zdravotnej škole a otec tejto dcéry matky prispieva na ňu výživným vo výške 93 € mesačne. Za bývanie matka hradí mesačný poplatok 200 € a zároveň hradí mesačne za internet 20 €.
Otec je taktiež zamestnaný v Y. H. ako technik s príjmom cca 1.000 €, má vyživovaciu povinnosť i k maloletému M. I., narodenému XX.XX.XXXX a X.X.XXXX uzavrel nové manželstvo, jeho manželka je na rodičovskej dovolenke, v spoločnej domácnosti s rodinou býva syn manželky otca, plnoletý študent K., ktorého otec na jeho výživu prispieva výživným vo výške 39,83 € mesačne. Táto rodina obýva trojizbový byt vo vlastníctve manželky otca, výdavky hradí manželka otca, preto k výške týchto platieb za byt sa otec vyjadriť nevedel u kolízneho opatrovníka. Maloletý M. má alergiu, preto s ním chodievajú na dovolenky k moru a zaznamenali zlepšenie jeho zdravotného stavu. Otec užíva 9 ročné motorové vozidlo v súvislosti s čím uhrádza výdavky na poistku, servis a pohonné hmoty okolo 200 € mesačne, ktoré auto využíva na cestu do zamestnania a voľnočasové aktivity. Hradí si taktiež životnú poistku 60 € mesačne. Styk otca sa maloletou sa uskutočňuje v zmysle rozsudku. Okrem výživného, podľa tvrdení otca, otec na potreby maloletej prispieva hmotnými darmi, najmä oblečením, prispel polovicou nákladov na zubný strojček a trávieva s maloletou podľa možnosti dovolenky.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Výživné zo strany otca voči maloletej L. bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu spisová značka 28C 96/2006 zo dňa 8.2.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2007, ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva rodičov bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 2.000,- Sk mesačne, pri stanovení ktorého výživného súd vychádzal zo zistení, že maloletá v tom čase bola žiačkou tretieho ročníka základnej školy a z priemerného mesačného čistého príjmu na strane otca dieťaťa 23.988,- Sk a matky l7.717,- Sk, po zohľadnení toho, že matka mala okrem maloletej L. vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére O., nar. X.XX.XXXX.
Matka maloletej je pracovníčkou Y. H. M..N.., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem za ostatných 12 mesiacov 792,30 € a poberá daňový bonus ako na maloletú L., tak i na plnoletú O.. Spolu s oboma deťmi, to je maloletou L. i plnoletou O., býva v trojizbovom byte, ktorý je v
jej výlučnom vlastníctve a v súvislosti s užívaním ktorého hradí mesačné poplatky 300 €. Okrem týchto dvoch dcér matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a okrem uvedeného bytu je spoluvlastníčkou jednej polovice chaty, ktorú vlastní spolu so svojim bratom a ktorú získali darovaním od rodičov a je vlastníčkou auta značky Opel Corsa (9 ročného), v súvislosti s ktorým uhrádza poistky 60 € mesačne a doposiaľ hradí splátky za toto auto 73 € mesačne a za benzín vynakladá mesačne okolo 60 €.
Otec maloletej je taktiež zamestnancom Y. H., M..N.., jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.212,40 €. Ako už je uvedené vyššie, X.X.XXXX uzavrel terajšie manželstvo, z ktorého mu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi M. I., narodenému XX.X.XXXX, jeho manželka je s ich spoločným synom na materskej dovolenke a jediným príjmom jeho manželky je rodičovský príspevok, v spoločnej domácnosti s touto rodinou býva i dospelý syn manželky otca, ktorý je študentom na vysokej škole. Rodina obýva trojizbový byt, ktorý je vo vlastníctve manželky otca. Otec vlastní motorové vozidlo značky Peugeot 307, deväťročné. Iný majetok nevlastní. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že svoj príjem po zaplatení výživného maloletej L. používa na úhradu potrieb domácnosti , teda zo svojho príjmu stravuje štyri osoby manželku, ich spoločného syna M. a ako i dospelého syna svojej manželky, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti, taktiež prispieva na hradenie stravy maloletej L. počas pobytov, v rámci jej styku s otcom, v domácnosti u otca, na ktoré stravovanie vynakladá okolo 450 € mesačne, 250 € vynakladá na úhradu nájomného, inkasa a poplatku za internet a televíziu, ďalších 150 až 200 € má výdavky na auto, t.j. poistenie, benzín, servis a podobne a ostatných 250 až 300 € sú jeho výdavky na ďalšie potreby ako je telefón, oblečenie, obutie, okuliare, vrátane syna manželky z jej predchádzajúceho manželstva, keďže jeho terajšia manželka je na materskej dovolenke s ich spoločným synom M. a teda otec má zato, že vzhľadom na to, že jeho manželka ako je uvedené je na materskej dovolenke, biologický otec na syna manželky platí výživné vo výške 40 € mesačne, vyživovacia povinnosť matky voči tomuto dieťaťu prešla na neho. Otec poukázal v rámci výpovede na to, že dcére uhradil za zubný strojček v roku 2010 150 €, taktiež tvrdil, že v čase pobytov maloletej v jeho domácnosti táto prichádza zle oblečená, čo vedie k tomu, že jej dokupuje oblečenie i obuv a časť takto zakúpených vecí si maloletá bráva so sebou do miesta bydliska u matky, časť si necháva v domácnosti u otca. Svoj nesúhlas so zvýšením výživného odôvodňoval i tým, že podľa jeho názoru by matka ním platené výživné použila na úhradu svojich potrieb, keďže má vedomosti o tom, že v poslednom roku sa dala k sekte E. a namietal i tvrdenia matky o tom, že by s maloletou mala výdavky v súvislosti s návštevou krúžku írskeho tanca, keďže tejto činnosti sa maloletá mala venovať len do marca 2011 a tvrdil, že na krúžok zumby nechodievala vôbec a navyše krúžok írskeho tanca viedla priateľka staršej dcéry matky a teda mal zato, že poplatok za túto aktivitu bol len základný.
Matka namietala, že otec netrávieva s maloletou styk v zmysle ostatného rozhodnutia súdu o úprave styku. Tvrdila, že ostatné zimné prázdniny pre dcéru vôbec neprišiel a počas ostatných letných prázdnin s dcérou strávil týždeň na Domaši a následne ju na päť dní odviezol k svojej matke a zvyšok prázdnin s ňou netrávil. Taktiež sa často údajne stáva, že pre dcéru nepríde ani počas víkendov v zmysle úpravy styku otca s maloletou čo u dieťaťa následne vyvoláva plač a tieto situácie maloletá zle znáša. Poprela, že by bola členkou náboženstva E., k týmto chodieva iba na meditácie a prednášky, namietala tvrdenie otca, že by dcéra k nemu na stretnutia chodievala nedostatočne alebo neprimerane oblečená. Tvrdila, že poplatok za tréning írskeho tanca zaplatila v plnej výške a dokladovala, že 24.5.2011 uhradila poplatok Zumba fitnes K. na 20 vstupov.
Maloletá je v súčasnosti žiačkou druhého stupňa základnej školy, navštevuje 8. ročník, na začiatku toho ktorého školského roka jej matka vynakladá na nákup školských pomôcok okolo 100 € a hradí jej poplatok ZRPŠ okolo 50 €, za obedy v školskej jedálni uhrádza mesačne okolo 20 €. Za návštevu tréningov írskeho tanca jej hradí poplatok 15 € mesačne a v súvislosti s návštevou zumby jej matka hradí poplatok 20 €. Matka má s dcérou zvýšené výdavky z dôvodu návštevy zubára, pričom od roku 2010 maloletá nosí zubný strojček, na ktorý otec v decembri 2010 prispel sumou 150 €. Júni tohto roka jej matka zaplatila doplatok na zubný strojček 20 €. Na liečivá z dôvodu kožného ochorenia jej matka dopláca l0 € v priemere dva až trikrát ročne.
Otec predložil súdu súpis jeho príspevkov na potreby maloletej od septembra 2010 do júla 2011, v ktorom súpise uviedol, že v septembri 2010 uhradil dovolenku v Chorvátsku v sume 300 €, poplatok
za pas maloletej 13 € a za jej poistku 7,65 €, v októbri 2010 jej zakúpil mikinu za 12,99 € , v novembri prispel jej na zubný aparát l50 €, v decembri 2010 jej dal na čižmy 20 € a kúpil jej spodnú bielizeň za 6,95 €, vo februári 2011 jej kúpil žiacke nohavice za 39,90 €, v marci 2011 nočnú košeľu za 5 €, v apríli 2011 sukňu za 15,99 €, v máji jej dal na botasky 20 € a v júni 2011 jej zakúpil botasky za 7 € a dva kusy tričiek za 16,94 €, v júli 2011 jej uhradil poplatok za sústredenie mládeže od 4. - 10.7. spolu 76,50 €. K týmto tvrdeniam otca sa matka vyjadriť nevedela, potvrdila len to , že otec kúpil maloletej čižmy a rifle. Otec nevedel špecifikovať, ktoré z vecí si maloletá vzala domov.
Matka výpisom z účtu dokladovala, že hradí poplatok za káblovú televíziu l6,56 €, poplatok za internet 18,92 €, mesačné nájomné 125,31 € a mesačnú splátku pôžičky 77,32 €. Ďalej dokladovala fotokópiami potvrdení zubnej ambulancie, že v prospech maloletej uhradila 9.9.2010 5,84 €, 13.12.2010 50 €, 20.6.2011 18,91 €, 9.9.2010 50 €. Fotokópiami pokladničných dokladov dokladovala výšku výdavkov na oblečenie maloletej v septembri 2011. Ďalej predložila potvrdenie vystavené V. H., Q. L. zo dňa 14.10.2011, ako doklad o tom, že matkou bol uhradený poplatok za výučbu írskeho tanca za obdobie október až december 2011 45 €. Ďalej doložila platobný doklad SIPO za mesiac september 2011 ako doklad o úhrade plynu, zálohy za elektrinu, odpadu, rozhlasu a TV spolu vo výške 75,99 €.
Matka odôvodňovala svoj návrh v časti, kde žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca od l.9.2010, pričom návrh podala na súde 16.6.20211 tým, že skôr návrh na zvýšenie výživného nepodala, pretože predpokladala, že sa s otcom dieťaťa dohodne, keďže k takejto dohode nedošlo, otec s ňou odmietol komunikovať, rozhodla sa podať predmetný návrh. Iný dôvod žiadosti o spätnú úpravu výživného neuviedla.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletú L. od l.6.2011 do budúcna, to je od začiatku mesiaca v ktorom matka podala predmetný návrh na zvýšenie výživného a toto výživné zvýšil zo sumy 67 € mesačne na sumu 200 € mesačne, keďže vzhľadom na vykonané dôkazy dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej L. bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal zo zistených zmien pomerov, pričom podstatná kvalifikovaná zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletej u ktorej došlo k nárastu odôvodnených potrieb od ostatnej úpravy výživného v roku 2007 už len v súvislosti s uplynutím doby viac ako troch rokov od tejto úpravy výživného, ktorá skutočnosť sama o sebe podľa ústavnej súdnej praxe je dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, ďalej zmena pomerov na strane maloletej nastala nepochybne i v dôsledku toho, že maloletá sa stala žiačkou druhého stupňa základnej školy, čím došlo k ďalšiemu nárastu jej odôvodnených potrieb a na úhrade takýchto zvýšených potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom potrebami dieťaťa sú nielen potreby súvisiace s bývaním, stravovaním a ošatením, ale i potreby súvisiace s jeho vzdelávaním ako aj kultúrnym a športovým vyžitím. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal taktiež zo zistení, že na strane matky maloletej od doby ostatnej úpravy výživného došlo k nárastu jej priemerného mesačného čistého príjmu o zhruba 210 € a na strane otca sa jeho priemerný mesačný čistý príjem v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného zvýšil až o v priemere 416 €, na strane otca súd zohľadnil i skutočnosť, že mu medzičasom pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi M. v septembri roku 2008 a čiastočne i voči jeho manželke (a to matke maloletého M.), ktorá je s ich spoločným synom v súčasnosti na materskej dovolenke. V žiadnom prípade súd nemohol zohľadniť na strane otca tú skutočnosť, že otec sa podieľa na úhrade potrieb plnoletého syna svojej terajšej manželky ako to uviedol vo svojej výpovedi, keďže voči tomuto otec maloletej L. nemá absolútne žiadnu vyživovaciu povinnosť a toto dieťa sú povinní vyživovať jeho biologickí rodičia a teda je nepochybné, že finančné prostriedky, ktoré otec takto vydáva na cudzie dieťa má v prvom rade použiť na úhradu potrieb svojej maloletej dcéry, prípadne maloletého M.. Zároveň súd musel prihliadať aj na tú skutočnosť, že na úhrade nákladov v spoločnej domácnosti na strane otca je povinná primerane sa podieľať jeho manželka a to i primeraným dielom za svojho plnoletého syna, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti, čím v konečnom dôsledku prichádza k
poklesu výdavkov otca na domácnosť, na rozdiel od matky, ktorá žije naďalej v spoločnej domácnosti len so svojimi dcérami a teda je nútená v celom rozsahu hradiť náklady na domácnosť sama. Súd zohľadnil i pomernú časť plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu a prihliadol i na to, že otec sa s maloletou stýka a príležitostne dopĺňa jej potreby i ďalšími formami. Vzhľadom na to, že matka neuviedla dôvod hodný osobitného zreteľa na spätnú úpravu výživného, vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné súd upravil od mesiaca v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.6.2011 do 31.10.2011 k vzniku dlžného výživného vo výške 588,50 € (to je rozdiel medzi pôvodne súdom upraveným výživným 67 € a novo stanoveným výživný 200 €, čo je l33 € mesačne za 5 mesiacov sporného obdobia , čo je spolu 665 €, z ktorého súd odpočítal plnenie otca ktoré poskytol maloletej v spornom období nad rámec súdom určeného výživného a to je otcom zaplatený poplatok za sústredenie mládeže v júli 2011 76,50 €, otec ďalšie svoje plnenia na úhradu potrieb maloletej v upravenom období od l.6.2011 do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci súdu nepreukázal s výnimkou jeho tvrdenia, že maloletej v uvedenom období zakúpil botasky a dva kusy tričiek, k čomu však nevedel upresniť či tieto veci si maloletá vzala do svojho miesta trvalého pobytu, alebo ich ponechala v domácnosti u otca a preto konkrétne sumy za tieto plnenia nebolo možné odpočítať z dlžného výživného a na tieto plnenia, ako bolo konštatované vyššie, súd prihliadol pri stanovení samotnej výšky zvýšeného výživného.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).