Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-2-2004.pdf
PDF · 152.47 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/2/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľov 1. X. Š., C.. X.X.XXXX, X. X. Š., C.. XX.X.XXXX, L. S. U. C.. X, S., obaja zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti odporcovi PRO BIOS spol. s r.o., neštátna poliklinika, Ružová dolina 21, Bratislava, IČO: 31 392 946, zastúpenému advokátom JUDr. Ondrejom Škodlerom, Nám. SNP 16, Bratislava, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy a o zrušenie predbežného opatrenia , takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Súd návrh odporcu na zrušenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 5.8.2003 (jedná sa o vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 53/03), zmeneným podaním doručeným súdu dňa 26.8.2010 (súd zmenu návrhu pripustil uznesením zo dňa 15.12.2010) sa navrhovatelia domáhali, aby súd nahradil prejav vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi ako kupujúcimi a odporcom ako predávajúcim v znení, ktoré bolo súčasťou petitu návrhu, a ktorej predmetom bol byt nachádzajúceho sa na prízemí budovy (domu) súp. č. XXXX na U. C.. X A. S., postaveného na parc. č. XX a 11 v kat. úz. U., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 7803/50089, spoluvlastnícky podiel na príslušenstve domu vo veľkosti 7803/50089 a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch - parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 502 m2 vo veľkosti 7803/50089, za kúpnu cenu 4.250,- eur. Podľa znenia kúpnej zmluvy, ktorá je súčasťou petitu návrhu, byt pozostáva z verandy o výmere 6,30 m2, haly o výmere 11,21 m2, špajzy o výmere 3,32 m2, WC a kúpeľne o výmere 3,91 m2, kuchyne o výmere 9,51 m2, izby o výmere 21,72 m2, izby o výmere 10,34 m2 a izby o výmere 11,72 m2 (spolu 78,03 m2).
Navrhovatelia uviedli, že na základe zmluvy o predaji časti podniku sa stal odporca vlastníkom nehnuteľnosti - zdravotníckeho zariadenia na U.C. C.. X A. S.. V tejto nehnuteľnosti sa nachádza 3 - izbový byt o celkovej ploche 69,24 m 2, ktorý majú navrhovatelia v nájme. Odporca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v rámci privatizácie Polikliniky Ružinov - časť zdravotné stredisko na U. C.. X A. S., ktorej správcom bola Poliklinika Ružinov. V procese privatizácie bola dňa 25.5.2001 uzavretá medzi Poliklinikou Ružinov a navrhovateľom Zmluva o budúcej zmluve o prevode 3 - izbového bytu do vlastníctva navrhovateľa resp. do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa s manželkou. Spôsob privatizácie bol upravený privatizačným rozhodnutím Vlády SR č. 913 (ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom), ktoré výslovne ukladá povinnosť predať byt jeho nájomcom. Splnenie záväzku zo Zmluvy o budúcej zmluve sa stalo jednou z podmienok, za ktorých odporca od FNM SR nehnuteľnosť odkúpil, na splnenie povinnosti bola určená lehota 6 mesiacov od účinnosti zmluvy t.j. do 30.6.2003. Dňa 11.3.2003 sa uskutočnilo rokovanie oboch strán, pričom odporca zásadným spôsobom spochybňoval prevzatú povinnosť zo Zmluvy o budúcej zmluve, prehlasoval takéto plnenie za nemožné, dovolával sa neplatnosti Zmluvy o budúcej zmluve, spochybňoval existenciu nájomného vzťahu. Odporca obdobné aktivity vyvíjal už pred odkúpením zdravotného zariadenia v snahe vyhnúť sa povinnosti odpredať byt. Záväzok odporcu previesť na navrhovateľov vlastníctvo bytu nevyplýva len zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorú navrhovatelia považujú za platnú, majúcu všetky náležitosti platnej zmluvy, ale aj zo zmluvy o predaji časti podniku. Na tento právny vzťah nemožno aplikovať zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, nakoľko to vylučuje zák. č. 92/1991 Zb. Objekt na U. nám. X v S. bol postavený v roku 1933 ako radnica a byt notára. Po získaní stavby Čsl. štátom bol objekt využívaný ako zdravotné stredisko. Stavba spĺňala všetky náležitosti bytového domu. Navrhovatelia byt užívajú od roku 1971, pre vznik nájomného vzťahu po 1.1.1992 sa vyžaduje konsenzus zmluvných strán, nie je potrebná písomná forma. Navrhovatelia s vedomím a súhlasom právneho predchodcu odporcu po 1.1.1992 užívajú 3-izbový byt, platia nájomné a služby, čo nesporne preukazuje vznik nájomného vzťahu. Zmluva o budúcej zmluve mala iba zabezpečovaciu funkciu a nenahradila záväzky vyplývajúce právnemu predchodcovi odporcu priamo zo zákona č. 182/1993 Z. z. Povinnosť previesť byt odporcovi vyplýva priamo zo zákona.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že zmluva o budúcej zmluve zo dňa 25.5.2001 je absolútne neplatným právnym úkonom, a to pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o budúcej zmluvy, z dôvodu neexistencie nájomného vzťahu k predmetnému bytu, z dôvodu nemožnosti prevodu predmetného bytu podľa zák. č. 182/1993 Z. z. a z dôvodu, že zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená v rozpore so zák. č. 278/1993 Z. z o správe majetku štátu. Miestnosti, ktoré navrhovatelia obývajú nie sú bytom, nakoľko nebolo príslušným stavebným úradom vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým by boli tieto miestnosti trvalo určené na bývanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov a obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, vrátane pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C 53/03 a zistil tento skutkový stav:
Výmerom zo dňa 3.9.1971, č. H.-XX-/.-M.. vydaným Ústavom národného zdravia mesta Bratislavy, Územná poliklinika Bratislava, Drieňová 38 bol navrhovateľovi v 1. rade pridelený do užívania služobný domovnícky byt na zdravotníckom stredisku M., U. C.. Č.. X pozostávajúci z izby o ploche 22,31 m2, kuchyne o ploche 7,28 m2, špajze o ploche 3,72 m2 a kúpelne o ploche 3,15 m2.
Dňa 1.10.1981 bol spísaný Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, z ktorého vyplýva, že táto bola dojednaná na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného Územnou poliklinikou Šmidkeho 10 dňa 1.10.1981, pričom sa ňou navrhovateľovi v 1. rade odovzdáva do osobného užívania byt v S., U. C.. pozostávajúci z 3 izieb a z kuchyne, predsiene a komory. Takisto podľa evidenčného listu zo dňa 1.10.1981 predmetný byt pozostáva z 3 izieb a vedľajších miestností (o celkovej podlahovej ploche 65,5 m2). Oba doklady sú na strane vlastníka domu podpísané nečitateľným podpisom a nie sú opatrené odtlačkom pečiatky organizácie (podľa výpovede svedka X. T., jedná sa o jeho podpisy).
Z projektovej dokumentácie - pôdorys prízemia Zdravotného strediska Prievoz, U. C.. Č.. X, S. z augusta 1984 vyhotovenej Bratislavským stavebným podnikom, n. p. vyplýva, že na prízemní objektu sa nachádzajú okrem iného tieto miestnosti: 2 izby, ob. izba, kúpeľňa, predsieň, kuchyňa, komora.
Podľa Delimitačnej dohody zo dňa 4.12.1991 a Dielčieho protokolu č. 1 o delimitácii Územnej polikliniky bola z Nemocnice s poliklinikou Ružinov, Ružinovská 6, Bratislava delimitovaná na Polikliniku Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava aj budova ZS M., U. C.. Č.. X.
Listom zo dňa 19.6.1992 adresovaným navrhovateľovi v 1. rade Poliklinika Ružinov na základe § 5 vyhl. č. 15/92 Zb. zvýšila nájomné o 100% na sumu 1.075,- Sk.
Podľa výpočtového listu nájomného a služieb od 1.2.2001 vydaného Poliklinikou Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava byt, ktorý má v nájme navrhovateľ v 1. rade má 3 izby o celkovej výmere 44,65 m2 (22,40 m2 + 10,50 m 2 + 11,75 m2) a vedľajšie miestnosti majú výmeru 20,85 m2 (kuchyňa, predsieň, komora).
Listami zo dňa 11.11.1997, 8.2.2001 a 5.4.2001 žiadal navrhovateľ v 1. rade (resp. listom zo dňa 5.4.2001 aj navrhovateľka v 2. rade) Polikliniku Ružinov o prevod vlastníctva 3 - izbového bytu nachádzajúceho sa v Obvodnom zdravotnom stredisku na U. C.. Č.. X A. S..
Listami zo dňa 24.11.1997, 5.3.2001 a 31.5.2001 oznámila Poliklinika Ružinov navrhovateľovi v 1. rade, že predmetný byt nie je určený na predaj nájomcovi podľa zák. č. 182/1993 Z .z. Všetky uvedené listy podpísal riaditeľ Polikliniky Ružinov B.. D. N..
Dňa 25.5.2001 uzatvorili Poliklinika Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava ako budúci predávajúci a navrhovateľ v 1. rade ako budúci kupujúci Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, podľa ktorej bol budúci predávajúci správcom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. U., okres S. Y. na LV č. XXXX, ako stavba súp. č. XXXX, postavená na parc. č. XX a parc. č. XX X. XX s tým, že v časti tejto nehnuteľnosti je zriadené zdravotnícke zariadenie - Zdravotné stredisko, U. C.. Č.. X a v časti je zriadený 3 - izbový byt s príslušenstvom na prízemí s obytnou plochou 44,65 m 2 a plochou vedľajších miestností 24,59 m2, čo činí celkovú plochu 69,24 m2 a budúci kupujúci je nájomcom tohto bytu. V čl. 3 sa účastníci zaviazali uzavrieť v budúcnosti zmluvu o prevode vlastníctva bytu so všetkými právnymi náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 5 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v lehote najneskôr do 6 mesiacov odo dňa účinnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti ako majetku štátu na nadobúdateľa podľa zák. č. 92/1991 Zb. s tým, že cena bytu bude dohodnutá v súlade s ust. § 17 ods. 3 a § 18 cit. zák. a v zmluve budú presne špecifikované aj práva kupujúceho k spoločným častiam domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza, ako aj k zastavanému priľahlému pozemku. V čase uzavretia zmluvy bola Poliklinika Ružinov príspevkovou organizáciou v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR a jej štatutárnym orgánom bol B.. D. N. - riaditeľ, ktorý aj podpísal zmluvu o budúcej zmluve.
Dňa 26.9.2001 vydala Vláda SR rozhodnutie č. 913 o privatizácii časti zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava - časť Obvodné zdravotné stredisko U. C.. Č.. X. Podľa bodu 7.3. tohto rozhodnutia FNM SR v zmluve o predaji časti zdravotníckeho zariadenia zaviaže kupujúceho predať byty ich nájomníkom v súlade so zák. č. 182/93 Z.z.
Z privatizačného projektu zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov, Bratislava - časť, reg. č. XXXX vyplýva že stavba súp. č. XXXX - ZD - U. C.. X na M.. Č.. XX, a stavba súp. č. XXXX - ZD - U. C.. X na M.. Č.. XX/. bola postavená v roku 1922. Ďalej z neho vyplýva, že v správe Polikliniky Ružinov bol okrem iných aj 3 - izbový byt v objekte ZS U. C.. Č.. X.
Rozhodnutím zo dňa 10.12.2002 o vyňatí časti majetku zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov č. B., O. Ministerstvo zdravotníctva SR vyňalo dňom 31.12.2002 Obvodné zdravotné stredisko U. C.. Č.. X A. S. zo štátnej príspevkovej organizácie Polikliniky Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava s tým, že vyňatá časť majetku prechádza dňom 1.1.2003 na FNM SR.
Podľa výpisu z LV č. XXXX zo dňa 11.12.2002 k tomuto dátumu vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. U. - M.. Č.. XX o výmere 502 m2 - zastavané plochy, parc. č. XXXXX/X o výmere 5.134 m2 - zastavané plochy, parc. č. XXXXX/XX o výmere 2.580 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXXXX/XX o výmere 520 m2 - ostatné plochy a taktiež stavby súp. č. XXXX - ZD - U. C.. X bola SR
- Poliklinika Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava
Dňa 16.12.2002 uzatvorili Fond národného majetku SR ako predávajúci a odporca ako kupujúci zmluvu o predaji časti podniku č. XXXX/XXXX, na základe ktorej odporca nadobudol vlastnícke právo k časti podniku - Zdravotníckemu zariadeniu Poliklinika Ružinov, Ružinovská 10, Bratislava - časť Obvodné zdravotné stredisko, U. C.. Č.. X A. S.. Podľa čl. II. zmluvy predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k veciam a finančným prostriedkom, prevod práv a iných majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré slúžili alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku zdravotníckeho zariadenia Poliklinika Ružinov - časť Obvodné zdravotné stredisko U. C.. Č.. X v Bratislave s tým, že špecifikácia majetku podniku, ktorý je predmetom prevodu je uvedená v prílohách, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že prevodom vlastníckeho práva k časti majetku podniku sa kupujúci stáva právnym nástupcom časti podniku v plnom rozsahu. V čl. VII bod 9. zmluvy sa kupujúci (odporca) zaviazal predať byt v súlade s prílohou č. 16 zmluvy terajšiemu nájomníkovi a v súlade so zák. č. 182/93 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Podľa čl. IX ods. 1 zmluvy každá zo zmluvných strán má právo od zmluvy odstúpiť v prípade, ak druhá poruší zmluvu podstatným spôsobom alebo ak druhá strana poruší zmluvu nepodstatným spôsobom a následky tohto porušenia neodstráni ani v primeranej lehote, ktorá jej k tomu bola poskytnutá. Podľa čl. IX ods. 2 písm. h) za podstatné porušenie zmluvy sa považuje ak kupujúci nepredá byt terajšiemu nájomcovi v zmysle čl. VII ods. 9. Podľa prílohy č. 3 - súpis stavieb - Obvodné zdravotné stredisko U. C.. Č.. X O. O.. Č.. XXXX - ZD - U. C.. X na M.. Č.. XX, X. O. O.. Č.. XXXX - H. - U. C.. X na M.. Č.. XX/X bola postavená v roku 1922. Príloha č. 16 zmluvy - Súpis zmlúv o bytovom hospodárstve - Obvodné zdravotné stredisko U. C.. Č.. X obsahovala vyššie spomenutú Zmluvu o budúcej zmluve zo dňa 25.5.2001, výpočtový list z februára 2001 a Výmer - pridelenie bytu zo dňa 3.9.1971.
Tunajší súd rozsudkom zo dňa 28.9.2005, č. k. 7C 53/03 - 460, právoplatným dňa 11.8.2010, zamietol návrh, ktorým sa v tomto konaní odporca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.5.2001 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
Listom zo dňa 14.11.2006 oznámila Ružinovská poliklinika a.s. odporcovi, že v spise navrhovateľa v 1. rade sa žiaden doklad o vzniku 3-izbového bytu nenachádza. V spise sa nenachádza žiaden doklad, ako alebo kto dal súhlas k úprave bytu. Žiadnu projektovú dokumentáciu ohľadne predmetného bytu Poliklinika Ružinov nemala.
Podľa potvrdenia zo dňa 20.9.2010 vydaného Univerzitnou nemocnicou Bratislava, navrhovateľ v 1. rade bol zamestnaný v tejto organizácii od 3.9.1971 do 31.12.2001 na oddelení údržby ako zámočník.
Z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parc. č. XX o výmere 502 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavieb súp. č. XXXX na M.. Č.. XX, druh stavby 600 ZD - U. C.. X, O.. Č.. XXXX na M.. Č.. XX/X druh stavby 620 ZD - U. C.. X, všetko v kat. úz. U. je odporca. Podľa oznámenie Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 14.10.2011, keďže stavba súp. č. XXXX na M.. Č.. XX/X A. I.. Ú.. U.Y. bola postavená v rokoch 1931 - 1932, nevedia posúdiť, k akému účelu bola stavba postavená, nakoľko nedisponujú právnou a technickou dokumentáciou z tohto obdobia. V evidencii nehnuteľností je stavba označená ako budova zdravotníckeho a sociálneho zariadenia. Vlastník stavby (odporca) požiadal dňa 12.11.2007 o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Špecializovaná zdravotná starostlivosť, rekonštrukcia a prístavba“. Na aký účel bola stavba dlhodobo užívaná, možno posúdiť z dokladov, ktoré vlastník objektu predložil stavebnému úradu, a to LV, list Stavokombinátu mesta Bratislavy zo dňa 28.11.1957 a kolaudačná zápisnica zo 6.12.1958, z ktorých je zrejmé, že budova slúžila do roku 1957 ako radnica v Prievoze a v roku 1958 prebehla jej adaptácia na zdravotnícke služby. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti technický stav budovy neumožňuje jej užívanie bez závad na účely zdravotníckeho zariadenia, ani na iné účely, nemožno postupovať podľa zásad pre posúdenie právneho stavu stavby (§ 104 stavebného zákona).
Svedok B.. D. N., ktorý bol riaditeľom Polikliniky Ružinov od leta roku 1997 do januára 2003, uviedol, že sa nevie vyjadriť akým spôsobom sa navrhovatelia stali užívateľmi bytu na U. C.. Č.. X A. S., avšak ten proces bol zisťovaný, a to čo zistili, bolo uvedené v privatizačnom projekte. Nevedel sa vyjadriť prečo, keď dňa 25.5.2001 uzatvoril s navrhovateľom v 1. rade zmluvu o budúcej zmluve, mu listom zo dňa 31.5.2001 oznámil, že byt, ktorý užíva, nie je určený na odpredaj nájomcovi. Zmluvu pripravoval právnik tak, ako to bolo požadované zo strany Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Navrhovateľ bol nájomcom, oni byt aj s navrhovateľom ako nájomcom získali v rámci delimitácie s Nemocnicou s poliklinikou Ružinov. K zmluve o budúcej zmluve súhlas Ministerstva financií SR nežiadali, lebo to nebolo ani potrebné, lebo dostali niekedy v roku 1997 alebo 1998 z Ministerstva zdravotníctva stanovisko, ako treba naložiť s bytmi nachádzajúcimi sa v zdravotníckych zariadeniach. Celý proces bol kontrolovaný Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku.
Svedok X. T., ktorý od roku 1973 do roku 1985 pracoval v poliklinike Šmidkeho, pod ktorú patrilo aj ZS na U. C., ako správca polikliniky, uviedol, že mal na starosti aj správu ZS na U. C.. V čase, keď nastúpil, navrhovatelia už bývali v služobnom byte v ZS U. C.. Č.. X. Navrhovateľ v 1. rade tam robil na čiastočný úväzok domovníka a zároveň pracoval ako údržbár pre polikliniku. Svedok nevedel, ako veľký bol byt, on tam nechodil. Počas výkonu jeho funkcie sa priestory bytu rozširovali, určite to nerobil navrhovateľ svojvoľne. Svedok si nepamätal, či na to dávala súhlas poliklinika alebo nejaký nadriadený orgán, ale určite nejaký súhlas bol. Nepamätal si ani, v ktorom to bolo roku. Prestavbu vykonával Bratislavský stavebný podnik. Svedok ďalej uviedol, že v súvislosti s touto prestavbou určite prebehlo nejaké stavebné alebo kolaudačné konanie, nepamätal si však, či videl o tom nejaké doklady, to malo na starosti prevádzkové oddelenie.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 50a ods. 1 OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa § 50a ods. 2 OZ ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 871 ods. 1 OZ, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov úč. ku dňu 25.5.2001 tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa § 2 ods. 1 cit. zák. bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Podľa 2 ods. 2 cit. zák. bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu, f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada, g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, h) úpravu práv k účelovým objektom civilnej ochrany obyvateľstva, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.
Podľa § 24 ods. 1 cit. zák. ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu.
Podľa § 24 ods. 2 cit. zák. ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na budovy a nebytové priestory v budovách, na ktorých prevod vlastníctva sa vzťahuje osobitný predpis (odkaz na zák. č. 278/1993 Z. z.).
Podľa § 29 ods. 2 cit. zák. štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
Podľa § 29 ods. 3 psím. a) cit. zák. ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na služobné byty, byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na byty vo vnútornom kúpeľnom území a území národných parkov, na byty slúžiace lesnému hospodárstvu a na byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky od 1. januára 1995.
Podľa § 29 ods. 4 cit. zák. ak štátny podnik neuzavrel s nájomcom bytu, garáže alebo ateliéru zmluvu o prevode vlastníctva v lehote podľa odseku 2 a v tejto lehote vypracoval privatizačný projekt, je povinný na zabezpečenie tejto povinnosti s nájomcom uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve. Nájomca môže podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve prechádzajú na právneho nástupcu štátneho podniku v plnom rozsahu.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu úč. ku dňu 25.5.2001 tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len "majetok štátu") vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len "správca"), a to a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, b) štátny fond, c) verejnoprávna inštitúcia, ak na základe zákona spravuje majetok štátu, d) iná právnická osoba, ak na základe zákona spravuje majetok štátu.
Podľa § 1 ods. 2 cit. zák. tento zákon sa nevzťahuje na
a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním,
b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy (odkaz aj na zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby),
c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,
d) správu cenných papierov.
Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. O prebytočnosti majetku štátu pre jeho správcu rozhoduje štatutárny orgán správcu. Rozhodnutie musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.
Podľa § 8 ods. 1 cit. zák. prebytočný majetok štátu s výnimkou podľa odseku 2 je správca povinný písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie.
Podľa § 8 ods. 3 cit. zák. osobitným ponukovým konaním sa rozumie vytvorenie súťažného prostredia, spravidla zverejnením ponuky v celoštátne distribuovanej tlači. Správca môže uzavrieť zmluvu o prevode majetku štátu až po vyhodnotení ponúk záujemcov o majetok štátu, ak najmenej jeden ponúkne primeranú cenu. Ak žiadny záujemca neponúkne aspoň primeranú cenu, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie. Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní neponúkne žiadny záujemca aspoň primeranú cenu, môže správca postupovať podľa odseku 11.
Podľa § 8 ods. 10 cit. zák. všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 7, inak sú neplatné.
Podľa § 8a ods. 1 cit. zák. na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.
Podľa § 11 ods. 5 veta prvá cit. zák. na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby úč. ku dňu 25.5.2001 tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len "podnik") alebo ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia").
Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov účinného od 01. 10. 1976, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 85 ods. 1 cit. zák., stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činnosti, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerané ustanovenia § 76 až 84.
Podľa § 85 ods. 2 cit. zák., zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť.
V konaní sa navrhovatelia domáhali nahradenia vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu nachádzajúceho sa v objekte bývalého ZS na U. C.. Č.. X A. S.. Svoje právo pritom odvodzovali jednak zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.5.2001, ktorú navrhovateľ v 1. rade uzatvoril s Poliklinikou Ružinov, ako aj priamo zo zákona č. 182/1993 Z. z. Tu súd musí konštatovať, že dospel k záveru, že zo zák. č. 182/1993 Z. z. citovaného vyššie nevyplýva povinnosť právneho predchodcu odporcu, a teda ani odporcu, previesť na navrhovateľov vlastníctvo vyššie uvedeného bytu, a to vzhľadom na znenie ust. § 29 ods. 3 psím. a) cit. zák. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že byt bol v správe príspevkovej organizácie Ministerstva zdravotníctva SR, a teda sa na ňu nevzťahovala povinnosť podľa § 29 ods. 2 cit. zák. s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Naviac sa podľa názoru súdu na daný právny vzťah vôbec nevzťahoval zák. č. 182/1993 Z. z., a to vzhľadom na ust. § 24 ods. 2 cit. zák., nakoľko išlo o byt v budove, ktorá nemá charakter bytového domu, pričom na jeho prevod sa vzťahuje zák. č. 278/1993 Z. z. Súd mal za to, že aplikácia zák. č. 278/1993 Z. z. nie je vylúčená ani zákonom č. 92/1991 Zb., nakoľko nie je podstatné, že zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená v procese prípravy privatizácie ZS na U. C.. Č.. X A. S., ale je podstatná povaha právneho vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, teda medzi Poliklinikou Ružinov a navrhovateľom v 1. rade, nakoľko medzi týmito dvoma subjektmi neprebiehal proces privatizácie. V procese privatizácie totiž predaj privatizovaného majetku uskutočňoval Fond národného majetku SR na základe zmluvy uzavretej s kupujúcim, a nie podnik, ktorý mal byť privatizovaný. Zo znenia § 1 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. však vyplýva, že tento zákon a sa vzťahu len na privatizáciu. Tento zákon sa teda môže aplikovať len na vzťahy medzi pôvodnou príspevkovou organizáciou, Fondom národného majetku SR a odporcom, a nie na vzťah medzi Poliklinikou Ružinov a navrhovateľom v 1. rade založený zmluvou o budúcej zmluve.
Súd teda v tomto konaní musel vychádzať zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 25.5.2001 a posúdiť jej platnosť, či neplatnosť a tiež musel riešiť ako predbežnú otázku, či miestnosti, v ktorých navrhovatelia bývajú sú bytom (súd pre zjednodušenie veci v odôvodnení tohto rozsudku tieto miestnosti označuje ako „byt“), a ak áno, či navrhovateľom riadne vzniklo k tomuto bytu užívacie právo resp. nájom bytu.
Pokiaľ ide o zmluvu o budúcej zmluve, súd mal za to, že táto je neplatná, nakoľko neobsahuje dohodu o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy. Keďže podľa vyššie uvedeného názoru súdu, na tento prevod sa nevzťahuje zákon. č. 182/1993 Z. z., zmluva o budúcej zmluve mala obsahovať podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ktorými sú riadne označenie predmetu kúpnej zmluvy a kúpna cena. Zmluva o budúcej zmluve síce obsahuje v zásade dostatočné označenie predmetu zmluvy, avšak len pokiaľ ide o 3 - izbový byt. Navrhovatelia sa však domáhajú v tomto konaní aj prevodu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na príslušenstve domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch, ktoré nie sú v zmluve o budúcej zmluve nijako označené. Zmluva o budúcej zmluve však neobsahuje cenu za predmet zmluvy, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve obsahuje iba dojednanie, že cena bude dohodnutá v súlade s § 17 ods. 3 a § 18 zák. č. 182/1993 Z. z., čo nie je dostatočná dohoda o cene, najmä aj vzhľadom na to, že sa na tento prevod nevzťahuje zák. č. 182/1993 Z. z. Ak by sa na tento prevod aj vzťahoval zák. č. 182/1993 Z. z., zmluva o budúcej zmluve by bola aj tak neplatná, nakoľko neobsahuje ani dohodu o všetkých náležitostiach zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 cit. zák., ktoré sú podstatnými náležitosťami tejto zmluvy (čo vyplýva z formulácie „musí obsahovať“).
Keďže podľa názoru súdu, na predmetný prevod sa vzťahuje zák. č. 278/1993 Z. z., súd zmluvu o budúcej zmluve posudzoval aj podľa tohto zákona, pričom dospel k záveru, že v danom prípade nebol dodržaný postup uvedený v § 8 cit. zák. a naviac nebol udelený súhlas ministerstva financií podľa § 11 ods. 5 cit. zák., čo spôsobuje jej neplatnosť. Je síce pravdou, že uvedené ustanovenie hovorí o kúpnej zmluve, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné veci štátu, súd však mal za to, že je ho potrebné aplikovať aj na zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko už táto obsahuje záväzok (previesť v budúcnosti vlastníctvo), ktorý je vynútiteľný v súlade s § 50a ods. 2 OZ.
Ďalšou spornou otázkou v konaní bolo, či miestnosti, v ktorých navrhovatelia bývajú sú bytom v právnom slova zmysle. Navrhovatelia nepreukázali svoje tvrdenie, že miestnosti určené na bývanie, i keď vo výmere o pridelení bytu zo strany organizácie označené ako 1-izbový služobný domovnícky byt a v zápise o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu označené ako 3 - izbový byt, nachádzajúce sa v zdravotníckom stredisku M., U. C.. Č.. X (neskôr č. X) A. S., spĺňali pojem bytu v zmysle § 62 zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, resp. § 118 ods. 2 OZ v čase vydania výmeru k 1-izbovému bytu a v čase uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí 3 - izbového bytu. Pre posúdenie toho, či v konkrétnom prípade ide o byt, je rozhodujúci kolaudačný stav a nie stav faktický, t. j. spôsob užívania miestnosti alebo súboru miestností. Ak sa kolaudačným rozhodnutím povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby. Ako totiž vyplýva zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "stavebný zákon") dokončené stavby a ich zmeny sa môžu užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia a na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý bol určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný úrad po prerokovaní pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby. Ak nie sú miestnosti alebo súbor miestností objektívne určené kolaudačným rozhodnutím na trvalé bývanie ako samostatné bytové jednotky, určenie ich účelu užívania nemôže byť zmenené rozhodnutím vlastníka (správcu majetku štátu), a to ani so súhlasom nájomníkov miestností. Zmenu účelu užívania nemôže spôsobiť sama osebe prípadne skutočnosť, že miestnosť alebo súbor miestností by zo stavebno-technického hľadiska mohli slúžiť na trvalé bývanie alebo že účastníci uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom podľa označenia v zmluve bolo "užívanie podnikového služobného bytu s príslušenstvom". Ako bolo už vyššie uvedené, rozhodujúcim pre vymedzenie miestnosti alebo súboru miestností ako bytu je právny stav, založený právoplatným rozhodnutím o povolení užívania stavby (prípadne o zmene jej užívania). Pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že predmetom ich užívania bol 3 - izbový byt, a toto tvrdenie vyvodzovali aj zo skutočnosti mesačných zálohových platieb nájomného za podnikový byt, je potrebné uviesť, že rozhodujúcim nemôže byť označenie predmetu užívania zo strany zmluvných strán, ale len jeho účelové určenie zodpovedajúce účelu, ktorý vymedzil stavebný úrad rozhodnutím o povolení užívania stavby. Ani samotná faktická zmena stavby nemôže byť právne relevantná a právne významnou mohla byť až zmena, ktorá by sa odzrkadlila vo vydaní kolaudačného rozhodnutia. Ani výpovede svedkov B.. N. X. X.. T. existenciu 3 - izbového bytu resp. rozhodnutia stavebného úradu o povolení užívania stavby na bytové účely nepotvrdili.
Pokiaľ by aj boli miestnosti, v ktorých bývajú navrhovatelia bytom po právnej stránke, súd dospel k záveru, že navrhovateľom nevzniklo riadne právo užívania bytu, ktoré by sa neskôr zmenilo na nájom bytu.
Podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., ktorým bol podstatnou mierou zmenený a doplnený Občiansky zákonník, sa (až na v zákone stanovené výnimky) pri vzniku práva osobného užívania bytu uplatňoval "prideľovací" režim podľa § 154 Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. Rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu (bytom sa pritom rozumela miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky - viď § 62 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi).
V súlade s "prideľovacím" režimom sa preto pre vznik tohto práva vyžadovalo najskôr pridelenie bytu. Samotné prideľovanie bytov upravovali ustanovenia § 4 až 28 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi (tento zákon bol zrušený zákonom č. 509/1991 Zb.).
Byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a služobné byty prideľovali organizácie hospodáriace s tými bytmi po predchádzajúcom súhlase orgánu odborovej organizácie a po vyjadrení miestneho národného výboru (viď § 25 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi). Podľa § 7 vyhlášky č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (táto vyhláška bola zrušená nariadením vlády č. 87/1995 Zb.) sa za byty trvale určené pre ubytovanie pracovníka organizácie považovali podnikové byty, byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a služobné byty.
Služobné byty definoval § 67 zák. č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, ako byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových budovách, alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto byty užívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení strážením týchto budov, objektov, zariadení a ústavov alebo sú z iných služobných (pracovných) dôvodov povinní v nich bývať preto, že by inak bola ohrozená prevádzka podniku (ústavu, zariadenia) alebo znemožnený výkon ich zamestnania. Služobnými bytmi boli aj domovnícke byty. Zriadenie takýchto bytov muselo byť za podmienok uvedených v § 62 cit. zákona. Rozhodnutie o pridelení bytu do osobného užívania bolo rozhodnutie vydané v správnom konaní podľa zák. č. 71/1967 Zb. Zákon vyžadoval, aby aj rozhodnutie ostatných orgánov (organizácií) príslušných na pridelenie bytov podľa predpisov o hospodárení s bytmi malo rovnakú povahu (§ 1 ods. 2 a § 58 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb.). Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu mohol platne uzavrieť len ten, komu bol byt pridelený rozhodnutím o pridelení bytu vydaným príslušným orgánom v správnom konaní. U služobných bytov, ako bytov trvale určených pre ubytovanie pracovníkov organizácie, nemohlo vzniknúť právo spoločného užívania bytu manželmi.
V danom prípade bolo na navrhovateľoch, aby v súdnom konaní preukázali vznik práva osobného užívania 3-izbového bytu s kuchyňou a príslušenstvom manželmi, prípadne jedným z manželov (jeho existenciu k 1. januáru 1992), lebo len toto právo sa účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom bytu. V predmetnom konaní ale navrhovatelia vznik tohto práva nad všetky pochybnosti nepreukázali ani k 1-izbovému služobnému bytu ani k 3-izbovému bytu, ku ktorému navyše užívacie právo nemohlo vzniknúť žiadnemu z navrhovateľov z dôvodu, že na takýto byt absentuje vydanie rozhodnutia o pridelení bytu príslušnou organizáciou hospodáriacou s majetkom štátu, ktorá bola súčasne zamestnávateľom navrhovateľa v 1. rade. V spise je založený iba zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu a evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Bez právoplatného rozhodnutia o pridelení bytu vydaného príslušným orgánom (organizáciou hospodáriacou s bytmi) je dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 OZ).
Pokiaľ ide o navrhovateľmi tvrdené konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy po 1.1.1992, toto takisto neoblo z ich strany dostatočne preukázané, nakoľko nemožno stotožňovať akceptáciu určitého predchádzajúceho stavu a nespochybňovanie určitého postavenia navrhovateľov (zo strany právnych predchodcov odporcu) so skutočnou vôľou uzatvoriť nájomnú zmluvu ako nový právny úkon nezávislý od predchádzajúceho predpokladaného užívacieho práva.
Navrhovatelia poukazovali aj na to, že povinnosť odporcu previesť na nich vlastníctvo bytu vyplýva aj zo Zmluvy o predaji časti podniku, ktorú odporca uzatvoril s FNM SR dňa 16.12.2002, a v ktorej sa odporca zaviazal predať byt terajšiemu nájomníkovi v súlade so zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Toto je síce pravda, avšak z tejto zmluvy o predaji časti podniku si navrhovatelia nemôžu uplatňovať žiadne subjektívne právo a nemôžu sa domáhať splnenia tejto povinnosti, nakoľko navrhovatelia nie sú účastníkmi tejto zmluvy, a teda im z nej nevyplývajú žiadne práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nemohol návrhu na nahradenie prejavu vôle vyhovieť, nakoľko povinnosť odporcu previesť na navrhovateľov vlastníctva bytu nevyplýva ani zo zákona, ani zo zmluvy (ktorá je neplatná). V neposlednom rade súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že zatiaľčo v zmluve o budúcej zmluve je predmet zmluvy charakterizovaný ako 3 - izbový byt o celkovej výmere podlahovej plochy 69,24 m2, v zmluve, ktorá je súčasťou petitu návrhu sa uvádza, že ide o byt o celkovej výmere 78,03 m2. Súd je pritom navrhovaným znením zmluvy ako súčasti petitu návrhu viazaný, nemôže do neho robiť zásahy.
Pokiaľ navrhovatelia navrhli, aby súd vykonal ohliadku objektu na U. nám. č. 7, súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. Pokiaľ navrhli vypočuť zamestnanca, ktorý spracoval vyjadrenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 16.8.2006, v ktorom sa uvádza, že k zmene z 1 - izbového na 3 - izbový byt došlo svojvoľným rozšírením bytových priestorov jeho nájomcom, súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko na toto vyjadrenie MH SR pri rozhodovaní neprihliadol a svoje rozhodnutie súd o tento listinný dôkaz neoprel, preto nebolo potrebné ani vypočuť osobu, ktorá toto vyjadrenie vypracovala. Navrhovatelia žiadali, aby do spisu boli založené všetky prílohy znaleckého posudku vypracovaného znalcom M.. B. z dôvodu, že by sa tam mala nachádzať dokumentácia objektu. Súd však tento dôkaz nevykonal, nakoľko na strane 2 a 3 tohto znaleckého posudku (ktorý je založený v spise avšak bez príloh) je zoznam podkladov, ktoré znalec použil pri vypracovaní znaleckého posudku, pričom takáto dokumentácia sa tam nespomína. Pokiaľ navrhovatelia žiadali vypočuť spracovateľa dokumentácie Y.. Y. B. (ktorá bola podkladom pre navrhovanú kúpnu zmluvu), súd tento dôkaz nevykonal vzhľadom na dôvody, pre ktoré bol napokon návrh zamietnutý. Z rovnakého dôvodu súd nevykonával dôkazy smerujúce k overeniu vecnej správnosti obsahu zmluvy uvedenej v petite návrhu. Navrhovatelia napokon žiadali, aby súd vyžiadal z MČ Bratislava - Ružinov kompletný spis k územnému konaniu a konaniu o povolení odstránenia stavby (O.. H.. O.-X) z dôvodu, že by sa tam mala nachádzať dokumentácia príslušného objektu, súd však tento nevyžiadal, nakoľko z listu MČ Bratislava - Ružinov, ktorá je stavebným úradom, zo dňa 14.10.2011, je zrejmé, že nemá k dispozícii dokumentáciu k predmetnému objektu, z ktorej by sa dalo zistiť na aký účel bola stavba postavená resp. užívaná. Je tiež podstatné, že odporca v konaní nepopieral, že navrhovatelia obývajú súbor miestností, ktoré označujú ako 3 - izbový byt, a že nehnuteľnosť na U. C.. Č.. X bola dlhodobo užívaná čiastočne ako nebytové priestory a čiastočne na bývanie navrhovateľov.
Tunajší súd uznesením zo dňa 16.10.2006, č. k. 19C 2/04 - 72, právoplatným dňa 14.2.2007 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 24.1.2007, č. k. 2Co 525/06 - 115 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných úprav smerujúcich k zmene resp. odstráneniu stavby Zdravotného strediska na U. C.. Č.. X A. S., stavba súp. č. XXXX, postavená na parc. č. XX X. XX/X A. I.. Ú.. U., H. na T. Č.. XXXX.
Podaním doručeným súdu dňa 26.8.2011 odporca žiadal, aby súd zrušil predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.10.2006, č. k. 19C 2/04 - 72 z dôvodu, že pominuli dôvody pre ktoré bolo nariadené. Návrh odôvodnil tým, že viaceré súdy (Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 3Co 20/2006 - 503 zo dňa 19.4.2007 a Okresný súd Bratislava II v rozsudku č. k. 15C 38/2010-684 zo dňa 13.7.2011) už vyslovili zhodný právny názor na predbežné otázky, s ktorými sa súd musí vyporiadať aj v tomto konaní, v zmysle ktorého nájomný vzťah navrhovateľov neexistuje ani k trojizbovému bytu ani k bytu jednoizbovému a navrhovateľmi užívané priestory v zdravotnom stredisku M., U. C.. X A. S., nie sú bytom. Vzhľadom k tomu, že je nepochybné, že navrhovatelia užívajú predmetné priestory neoprávnene, bez právneho dôvodu, nariadeným predbežným opatrením požívajú nezákonnú ochranu a dochádza k hrubému porušovaniu práv odporcu a k vzniku veľkej škody. Z dôvodu nariadeného predbežného opatrenia Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako príslušný stavebný úrad, rozhodnutím č. j. O. XXXX/XXXX, O.-X zo dňa 15.7.2011 prerušila stavebné konanie vo veci stavby - „Špecializovaná zdravotná starostlivosť, rekonštrukcia a prístavba“, a to až do doby trvania predbežného opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.10.2006, č. k. 19C 2/04 - 72 (kópiu rozhodnutia založil odporca do spisu). Nariadené predbežné opatrenie bráni odporcovi vo vykonaní dlhodobo plánovanej rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti, po vykonaní ktorej bude možné budovu zdravotného strediska opätovne využívať na účel, na ktorý je určená, a ktorý sa odporca zaviazal zachovať. Nakoľko nariadeným predbežným opatrením sa odporcovi už takmer 5 rokov bráni nakladať s jeho vlastnou nehnuteľnosťou, a to na základe návrhu navrhovateľov, ktorí nemajú k predmetnej nehnuteľnosti žiaden právny vzťah, čakať na zánik nariadeného predbežného opatrenia až do rozhodnutia súdu vo veci samej, považuje odporca za odporujúce účelu súdneho konania, ktorým je v zmysle § 6 O.s.p. rýchla a účinná ochrana práv účastníkov.
Navrhovatelia žiadali, aby súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol, nakoľko dôvody, pre ktoré súd toto nariadil, naďalej trvajú.
Podľa § 77 ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a s návrhom na zrušenie predbežného opatrenia, súd dospel k záveru, že návrhu na zrušenie predbežného nie je možné vyhovieť. Súd mal za to, že nie sú splnené podmienky na zrušenie predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 O.s.p. Súd predmetné predbežné opatrenie nariadil z dôvodu, že odporca robí resp. sa chystá robiť faktické resp. právne kroky smerujúce k zmene resp. odstráneniu stavby, v ktorej sa nachádza byt, v ktorom navrhovatelia bývajú, a ktorý je predmetom kúpnej zmluvy, ku ktorej uzavretiu sa navrhovatelia domáhajú nahradenia prejavu vôle odporcu, a že navrhovateľ v 1. rade osvedčil, že hrozí, že v priebehu konania dôjde k podstatnej zmene alebo dokonca zániku predmetu konania, čím by sa vytvoril nenávratný stav. Pred nariadením predbežného opatrenia bol teda osvedčený úmysel odporcu odstrániť stavbu, v ktorej sa byt nachádza. Súd mal za to, že tento úmysel odporcu naďalej trvá, čo vyplýva zo samotného návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia, ako aj z toho, že stavebné konanie bolo len prerušené a z celého obsahu spisu. Odporca ani nepopiera svoj úmysel vykonať na predmetnej nehnuteľnosti podstatné stavebné zmeny. Prejudiciálne posúdenie otázky existencie nájomného vzťahu navrhovateľov k bytu nachádzajúcemu sa v budove vo vlastníctve odporcu, resp. otázky, či miestnosti, ktoré navrhovatelia obývajú, nie sú bytom, v iných konaniach nie je pre súd v tomto konaní záväzné. Je síce pravdou, že súd v tomto konaní návrh navrhovateľov zamietol, pričom jedným z dôvodov bolo aj to, že nebol preukázaný vznik nájomného vzťahu navrhovateľov a existencia bytu, avšak toto rozhodnutie nie je právoplatné. Súd mal za to, že vzhľadom k tomu, že pretrváva úmysel odporcu vykonať zmeny na predmetnej nehnuteľnosti, trvajú dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, teda trvá potreba dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi, aby sa nevytvoril nenávratný stav a nebol tak zmarený prípadný výkon súdneho rozhodnutia.
Preto súd návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).