Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Co-36-2011.pdf
PDF · 72.52 KB
No categories available
14Co/36/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove právnej veci žalobcu: N. I. I., a.s., D., D. XX, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. K., K. XX, 2/ N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. K., N. Q. XXX/XX, toho času na neznámom mieste, zastúpeným v konaní opatrovníkom K. D., súdnou tajomníčkou Krajského súdu v N., 3/ F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. K., W. XXX/XX, o zaplatenie 8.638,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C 144/2010-52 zo dňa 9.3.2011, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd žalovaným (odporcom) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (navrhovateľovi) 8.173,01 eur s 9 % úrokom z dlžnej sumy za obdobie od 1.6.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 518,-- eur, a to v mesačných splátkach po 120,-- eur splatných vždy do 25-tého dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do úplného zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných (odporcov) zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných (odporcov). Ďalším výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie 265,31 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v konaní žalobca uplatňuje nároky zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.2.2005. Zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, v ktorej na jednej strane vystupuje právnická osoba, ktorá sa zaoberá poskytovaním takýchto úverov, na druhej strane je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá nemá možnosť ovplyvniť znenie úverovej zmluvy. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní nenamietali výšku, ani právny dôvod nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní. Súdu však bol predložený dôkaz o tom, že 9.12.2010 zaplatil žalovaný v 1. rade na uplatňovanú pohľadávku 200,-- eur. Toto plnenie súd započítal na istinu tak, ako to vyplýva z ust. § 566 ods. 2 Obč. zák.. Ustanovenia v zmluve o tom, že veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje pohľadávky v inom poradí, než stanovuje zákon, súd považoval za neplatné pre rozpor s Občianskym zákonníkom a toto ustanovenie bolo dohodnuté v neprospech spotrebiteľa. Podobne sú neplatné aj dojednania, ktoré rozširujú výšku úroku z omeškania nad maximálny limit povolený Občianskym zákonníkom v spojení s vykonávacím predpisom. Preto ak žalobca sa domáhal priznania úroku z omeškania vo výške 12,79 % ročne, pri aplikácii ust.
§ 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. bolo možné žalobcovi na úrokoch z omeškania priznať len úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Súd reagoval aj na procesný úkon žalobcu, ktorým čiastočne bral návrh späť v súvislosti s plneniami, ku ktorým došlo po podaní návrhu vo veci samej, a to dňa 2.11.2010 a 8.11.2010. V zmysle čiastočného späťvzatia návrhu podľa podania z 3.12.2010 súd zastavil konanie o zaplatenie 265,31 eur. Zostatok pohľadávky na istine vo výške 8.173,01 eur i úrokov
z omeškania vo výške 9 % ročne žalobcovi priznal a nad tieto nároky žalobný návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
Vzhľadom na pomery žalovaných s odkazom na ust. § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. povolil splácanie priznanej pohľadávky v mesačných splátkach po 120,-- eur. Zdôraznil pritom, že týmito splátkami nemôže dôjsť k vážnemu zásahu do ekonomickej sféry žalobcu.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa odkazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby s tým, že neúspech žalobcu v konaní bol len v nepatrnej časti.
Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal včas odvolanie žalobca. Nesúhlasí s týmto výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa jeho názoru nepriznanie uplatňovaného úroku z omeškania v rozsahu 3,79 % odporuje zákonu. Právny vzťah, od ktorého sa odvíjajú uplatnené nároky v tomto konaní, bol založený ešte pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 379/2008 Z. z.. Z úverovej zmluvy bolo riadne, jasne a zrozumiteľne dohodnuté úročenie pohľadávky. Výška úrokovej sadzby nie je neprijateľná. Pri určovaní úrokov z omeškania a výšky úrokovej sadzby od účinnosti odstúpenia od zmluvy, žalobca postupoval v zmysle čl. VII. bod 8 úverovej zmluvy, t. j. úročil pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 12,79 %. Vychádza pritom z ust. § 351 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého odstúpenie od zmluvy sa nedotýka tých ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu, majú trvať aj po ukončení zmluvy. Žalobca považuje spôsob stanovenia úroku z omeškania za korektný a zodpovedajúci ustanoveniam úverovej zmluvy i Obchodného zákonníka. Pretože žalobca dňa 10.12.2010 uhradil 200,-- eur, z tejto sumy boli pokryté úroky z omeškania za november 2010 vo výške 88,02 eur, úroky z omeškania vo výške 49,48 eur za jún 2010 a istina zahrnutá v dlžnej sume, a to vo výške 62,50 eur. V tejto časti preto žalobca berie svoj návrh späť. Ďalšie úhrady neboli vykonané. Po týchto úhradách zostatok žalovanej pohľadávky je na dlžnej istine 8.310,51 eur a na úrokoch z omeškania 12,79 % úrok ročne od 1.12.2010 do zaplatenia. Žiada preto takto zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že navrhuje aj možnosť zaplatenia prisúdených pohľadávok v mesačných splátkach po 120,-- eur počnúc mesiacom marec 2011 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok, v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky, s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Odvolací súd pred prejednaním podaného odvolania sa zaoberal predovšetkým skutočnosťou, či sú splnené podmienky preto, aby mohol o podanom odvolaní konať a rozhodnúť. Po takomto preskúmavaní podmienok pre odvolacie konanie odvolací súd dospel k záveru, že vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní predčasne.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa, ba ani žaloba o veci samej (návrh na vydanie platobného rozkazu z 9.6.2006, či zmena návrhu podľa podania žalobcu z 13.8.2010), neboli do vlastných rúk doručené žalovanému F. J.. Rozsudok súdu prvého stupňa doručuje účastníkovi vždy súd prvého stupňa s tým, že v prípade uplatnenia opravného prostriedku, súd prvého stupňa doručuje aj rovnopis takéhoto odvolania ďalším stranám v konaní. Vadu v postupe súdu prvého stupňa spočívajúcu v nedoručení jeho rozhodnutia účastníkovi konania nemožno odstrániť postupom podľa § 211 ods. 1 O.s.p.. Medzi týmito úkonmi odvolacieho súdu uvedenými v tomto ustanovení nie je doručovanie rovnopisu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak rozsudok nebol doručený žalovanému F. J., je preto predloženie veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní, predčasným. Žalovaní vystupujú v konaní ako spoločníci. Je oprávnením aj žalovaného v 3. rade uplatniť proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa opravný prostriedok. Prípadné podanie odvolania je spojené aj s tým, že takýto opravný prostriedok musí byť v rovnopise doručený ďalším účastníkom konania. V zmysle ust. § 209a ods. 2 O.s.p. súd prvého stupňa predkladá vec odvolaciemu súdu bez zbytočného odkladu potom, čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu. Ak rozsudok nebol
zatiaľ doručený žalovanému F. J., neuplynula mu ešte lehota na podanie odvolania. Z týchto dôvodov odvolací súd vracia vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú.
Súd prvého stupňa vráti vec odvolaciemu súdu až po realizácií tých úkonov, ktoré sa týkajú doručenia rozsudku, či iných listín žalovanému F. J., prípadne po doručení rovnopisu ním podaného odvolania ďalším účastníkom konania
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.