Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/111/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava proti odporkyniam: X. K.. K. C., I. U.H. XX, D., X. X.. K. Z., R. XX, D. obe zastúpené JUDr. Róbertom Vlčekom CSc., advokátom, Brnianska 19, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

O náhrade trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 29.09.2003 domáhal proti odporkyniam určenia, že je vlastníkom pozemku v katastrálnom území Ružinov, parcelné číslo XXXX/XX-zastavaná plocha vo výmere 447m2 vytvoreného geometrickým plánom č. XX/XXXX-Z. zo dňa 27. mája 2003. Návrh odôvodnil tým, že predmetná nehnuteľnosť tvorí časť neknihovanej parcely č. XXX - W. Mlynského sadu. Nakoľko neknihovaná parcela sa nachádza v intravilané mesta nadobudol k nej navrhovateľ vlastnícke právo na základe o majetku obcí.

Na základe dokazovania Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 01.12.2006 č. k. -245 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že obrana odporkýň o vydržaní pozemku bola dôvodná.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom určenej lehote, podal navrhovateľ odvolanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -272 zo dňa 12. novembra 2009-272 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. V uvedenom rozhodnutí vyslovil právny názor, ktorým je súd prvého stupňa viazaný ( ), že je potrebné venovať pozornosť právne významnej skutočnosti, že parcela č. XXX/XX bola zväčšená na úkor inej parcely a zameraná v rámci nového merania už v roku 1942 a zisťovať, či rodičia odporkýň vstúpili do oprávnenej držby a užívania pozemkov už v roku 1946, či tieto v dobrej viere ako vlastníci užívali nepretržite celý život, či došlo ku skutočnosti, ktorá mohla odôvodnene v užívateľoch vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti.

Okresný súd Bratislava II postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, opakovane vypočul účastníkov konania, dokazovanie doplnil o výsluch svedkyne Heleny Šandorovej a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, doplnených o písomnú korešpondenciu medzi navrhovateľom a odporkyňami, ako aj medzi Mestskou časťou Bratislava - Ružinov a odporkyňami, pozemnoknižnou vložkou č. XXXX a mapovým listom k parc. č. XXX/XX vyhotoveným v maďarskom jazyku.

Zástupkyňa navrhovateľa, vo svojej výpovedi na pojednávaní po vrátení veci odvolacím súdom, uviedla skutočnosti zhodne, ako v návrhu a v písomných stanoviskách a vyjadreniach k návrhu. Poukázala na to, že v návrhu ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu súdu zo dňa 01.12.2006, sú podrobne vyjadrené skutočnosti pre rozhodnutie, ktorého sa domáha navrhovateľ. Najmä, že časť neknihovanej parcely č. XXX o výmere 447m2 v súčasnosti parc. č. XXXX/XX-zastavaná plocha, ktorú užívali právni predchodcovia odporkýň, nebola spôsobilým predmetom vydržania, že tiež neboli splnené ďalšie zákonné podmienky pre vydržanie a to: oprávnená držba a dobromyseľnosť pri vstupe do držby, navyše, že v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola sporná nehnuteľnosť zastavaná komunikáciou, čím zanikla odporkyniam resp. už ich právnym predchodcom držba nehnuteľnosti pretože nemohli túto nehnuteľnosť fakticky ovládať.

Obidve odporkyne zotrvali na svojich vyjadreniach, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudli ich právni predchodcovia - rodičia kúpnou zmluvou v roku 1946 a od tej doby nehnuteľnosť nerušene užívali v pôvodných hraniciach a ony do výkonu práv vlastníka vstúpili po svojich rodičoch.

Už od začiatku kúpy ich rodičia boli presvedčení a vnímali ako predmet vlastníctva celý pozemok, tak ako im bol predávajúcim odovzdaný a tak ako bol v čase kúpy oplotený. Pozemok bol ohradený dreveným plotom a pevnými opornými stĺpmi a oplotenie považovali za hranice kupovaného pozemku v zhodnej výmere s údajom zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XXXX. Na základe uvedených skutočností užívali ich rodičia celý, dreveným plotom ohradený pozemok o výmere 5125 m2. čo sa aj neskôr v roku 1970 potvrdilo, ako vlastníci v oprávnenej nepretržitej držbe a dobrej viere s tým, že o nesúlade skutočnej výmery a výmery uvedenej v pozemkovej knihe nevedeli a celý predmetný pozemok považovali v zmysle kúpnej zmluvy za svoje vlastníctvo.

Svedkyňa H. Š. uviedla, že jej rodičia vlastnili od roku 1932 nehnuteľnosti v priamom susedstve nehnuteľností, ktoré nadobudli v neskoršom období rodičia odporkýň. Od svojho narodenia svedkyňa bývala spolu s rodičmi v rodinnom dome so

záhradou a vyrastala v tejto lokalite, preto má vedomosť o susednom pozemku a jeho vlastníkoch. Potvrdila, že už predchádzajúci vlastníci, ktorí neskôr predali pozemky rodičom odporkýň mali oplotené nehnuteľnosti dreveným plotom a takto od nich kúpili oplotený pozemok aj rodičia odporkýň. Po celé ďalšie obdobie pozemok v hraniciach oplotenia užívali a nikdy predtým nikto nenamietal proti výmere užívanej plochy rodičmi odporkýň. Svedkyňa uviedla, že rodičia odporkýň časť záhrady v neskoršom období odpredali. Svedkyňa ďalej uviedla, že na ulici bolo asi 10 rodinných domov a nikdy ani medzi susedmi neboli spory o hranice pozemkov a všetci susedia užívali pozemky tak ako ich kúpili resp. nadobudli.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný lebo vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti patrí obidvom odporkyniam. Pre účastníkov i súd bolo nesporné, že právni predchodcovia odporkýň - ich rodičia nadobudli nehnuteľnosti zapísané v tom čase ako parc. č. XXX/XX O. Č.. XXX/XX vo výmere 1219 štvorcových siah na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.09.1946.

Podľa tvrdenia odporkýň, s ktorými korešponduje aj výpoveď svedkyne H. Š.,S. W. odporkýň vstúpili ako vlastníci do držby a užívania nehnuteľnosti v roku 1946 v hraniciach oplotenia pozemkov, tak ako ich užíval aj predchádzajúci vlastník.

Navrhovateľ nepreukázal, že právni predchodcovia odporkýň mali vedomosť o väčšej výmere užívaných pozemkov ako kúpili a že na túto nezrovnalosť by boli štátnym orgánom, inou fyzickou alebo právnickou osobou upozornení, prípadne vyzvaní na vypratanie pozemku. Uvedenú skutočnosť o nerušenej držbe a užívaní pozemku potvrdila aj svedkyňa H. Š.. Ako prvý dôkaz o zistení nezrovnalosti vo výmere pozemkov t. j. skutočného a právneho stavu, bol predložený súdu geometrický plán vyhotovený dňa 12.05.1970 geodetom X.. A..

Až od tejto doby, mohli právni predchodcovia odporkýň zistiť, že nimi užívaná výmera nehnuteľnosti je väčšia, ako výmera uvedená v kúpnej zmluve a, že užívajú viac ako by im prislúchalo podľa kúpnej zmluvy. Pretože odporkyne svoje vlastnícke právo odvodzujú od vydržania spornej nehnuteľnosti ich rodičmi, musel sa súd vysporiadať aj s týmto tvrdením a vzhľadom na časovú účinnosť troch právnych noriem skúmať splnenie podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva rodičmi odporkýň.

Ako vyplýva z dátumu uzavretej kúpnej zmluvy v roku 1946, občiansko-právne vzťahy na území Slovenska sa riadili v tom čase obyčajovým právom, ktoré ako podmienku vydržania vyžadovalo dobromyseľnosť pri vstupe do držby, spôsobilý predmet vydržania a dobu 32 rokov nerušenej držby. Rodičia odporkýň podmienky vydržania podľa uvedeného obyčajového práva nemohli splniť aj keď od samého začiatku držby vzhľadom na právny titul nadobudnutia (kúpna zmluva) a odovzdanie nehnuteľnosti v hraniciach vyznačených pevným oplotením boli dobromyseľní, pričom v prospech dobromyseľnosti môže svedčiť aj skutočnosť, že výmera spornej nehnuteľnosti je iba zlomok (cca 1/10) z kupovanej výmery a pre laika aj samotný údaj o výmere štvorcových siah mohol robiť problém pri prepočte na súčasné jednotky plošnej výmery, avšak nebola splnená podmienka 32 rokov držby lebo prvý zápis vlastníckeho práva je v pozemkovej knihe z roku 1933 a teda do 1.1. 1950 t.j. účinnosti stredného , neuplynula požadovaná doba 32 rokov. Preto súd posudzoval, či rodičia odporkýň, mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním za účinnosti

stredného (). Tento upravoval nadobudnutie vlastníctva v ust. a nasl.

Podľa § 115 cit. zákona, vydržaním bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak nešlo o nescudziteľné veci, ktoré boli v socialistickom vlastníctve.

V ust. § 101 cit. zákona konkretizoval, že socialistické vlastníctvo má formu štátneho vlastníctva alebo družstevného a podľa nasledujúceho ustanovenia - § 102 - národný majetok bol výhradne v štátnom sociaslistickom vlastníctve.

Podľa § 119 uvedeného zákona veci, ktoré nepatrili nikomu boli vo vlastníctve štátu.

Je nepochybné, že aj sporná nehnuteľnosť - neknihovaná parcela, vedená v parcelnom registri k. ú. Prievoz, ako rameno Mlynského sadu t.j. vec nepatriaca nikomu, bola vo vlastníctve štátu. Z hľadiska spôsobilosti predmetu vydržania, bolo potrebné vyriešiť právnu otázku, či nejde o nescudziteľnú vec, ktorá by bola zákonnou prekážkou vydržania.

neriešil samostatne otázku, ktorú vec treba považovať za nescudziteľnú.

z 09.05.1948 (Ústavný ,) v samostatnej časti upravovala hospodárske zriadenie republiky.

Podľa ust. , je národný majetok zásadne v rukách štátu (štátne vlastníctvo).

V ust. , boli taxatívne vymenované veci, ktoré môžu byť národným majetkom. V tomto zozname nie sú uvedené pozemky. Možno teda dospieť k záveru, že pozemky nemali charakter nescudziteľných vecí. Aj právna teória a prax súdov za nescudziteľné veci považovali najmä základné prostriedky zverené socialistickým organizáciám do správy a určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali.

V danom prípade chýba aj znak "zverenie socialistickým organizáciám", čoho dôkazom je nesporná skutočnosť, že štát niekoľko desiatok rokov o vlastníctve tohto pozemku nevedel a neevidoval ho ako svoj majetok a preto ho ani nemohol zveriť žiadnej socialistickej organizácii do správy za účelom trvalého užívania.

Zákon vyžadoval nepretržitú a oprávnenú držbu po dobu stanovenú zákonom, t.j. u nehnuteľných vecí po dobu 10 rokov.

Podľa § 145 ods. 1 cit.zák., ak držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Podľa ods. 2/ toho istého ustanovenia, v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená.

S poukazom na uvedené skutočnosti, právni predchodcovia odporkýň splnili všetky zákonné podmienky vyžadované stredným (dobromyseľnosť po celú vydržaciu dobu, oprávnenosť držby, dĺžku vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania)

a vzhľadom na nerušenosť držby vydržali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti s poukazom na ust. , po uplynutí doby držby 10 rokov, počítanej od 01.01.1951 t. j. dňom 01.01.1961.

Vzhľadom na uvedené dôvody t. j., že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti zákonom upraveným spôsobom nadobudli právni predchodcovia odporkýň už dňom 1.1.1961,, nemohol súd návrhu na určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa vyhovieť a návrh musel zamietnuť.

O náhrade trov konanie rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom sa rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.