Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-110-2011.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/110/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v trestnej veci obž. O. P. a spol. pre prečin podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné samosudcom JUDr. Jánom Kislíkom na hlavnom pojednávaní dňa 02. 11. 2011 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c/ Tr. por. sa obžalovaní O. P. U. T. G. A. W. E. , nar. XX. XX. XXXX v Humennom, trvale bytom A. XX, okres Humenné a Š. G. U. X. O. W. D. , nar. XX. XX. XXXX v Humennom, trvale bytom O. XXX, okres Humenné,
o s l o b o d z u j ú
spod skutku obžaloby kvalifikovaného spolupáchateľstvom prečinu výtržníctva podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a spolupáchateľstvom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 20 k § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, že
dňa 06. 04. 2010 asi o 01.00 hod. na parkovisku pred vstupom do baru Shangri-la na ulici Štefánikovej v Humennom po predchádzajúcom slovnom nedorozumení medzi J. I. a poškodeným O. X., toho napadli tak, že ho bili rukami a päsťami do tváre a hlavy, po ktorých úderoch spadol na zem, kde v bití pokračovali, čím mu spôsobili otras mozgu ľahkého stupňa, tržnozhmoždenú ranu záhlavia, krvný výron v oblasti pravého oka a nalomenie zuba pravého horného rezáka, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života 27 dní,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodené stany O. X. Q. Ž. U. Č. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., E.. S. XX a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska 5, Nitra, s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Humennom podal obžalobu na obžalovaných O. P. a Š. G. pre spolupáchateľstvo prečinov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený vyššie.
Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí obaja obžalovaní, ktorí popreli spáchanie skutku. Zhodne uviedli, že na schodoch pri bare Shangri-la došlo medzi I. a O. X. k hádke, ktorá potom pokračovala aj pred týmto barom. Poškodený neustále na I., aj G. a P., slovne útočil, ale tieto verbálne útoky neboli doprevádzané žiadnymi údermi, či iným fyzickým napádaním. Poškodený, ktorý bol v opitom stave, následne mal zaútočiť na obžalovaného G. tak, že sa vzájomne chytili, pričom obaja padli na zem a naspodu ležal obžalovaný G.. Na ňom kľačal a škrtil ho poškodený, ktorého z obžalovaného G. stiahol obžalovaný P.. Keď poškodený zo zeme vstal, pohol sa smerom k P. v úmysle ho napadnúť, no aby k tomuto napadnutiu nedošlo, udrel ho I. päsťou do tváre, v dôsledku čoho poškodený padol na zem a zostal ležať. Od tejto chvíle ho nikto neudrel. Následne k nemu prišla skupinka ľudí, ktorí mu poskytovali prvú pomoc.
Poškodený O. X. potvrdil, že na schodoch pred barom, kadiaľ odchádzal aj so svojím bratom, sa zrazili s nejakým chlapcom, a to bola pohnútka na vzájomnú slovnú výmenu názorov. V tejto hádke pokračovali aj pred barom, už keď opustili schodisko, kam mal prísť obžalovaný G. a napadnúť ho tak, že sa vzájomne chytili, pričom padli na zem. Pri tomto páde si mal udrieť hlavu, v dôsledku čoho stratil vedomie a na nič si ďalej nepamätá. Pokiaľ v prípravnom konaní tvrdil, že ležiaceho na zemi ho mali udierať ďalší dvaja až traja mládenci, toto sa mal dozvedieť od svojho brata A. X., teraz už nebohého.
Ďalší svedok K. B. videl skupinku mládencov, v ktorej boli P., I. a ešte ďalší, no čo sa tam dialo nevedel opísať, lebo bol v tom čase opitý. Z tejto skupinky mu dal G. svoju bundu, ktorú potom neskôr G. vrátil. Z celkovej situácie si všimol len to, že keď k nemu prišiel G. pre svoju bundu, videl nejakého chlapca ležať na zemi. Ako však k tomu došlo, nevedel pre spomínanú opilosť uviesť. V prípravnom konaní tvrdil, že G. spoločne s P. a I. mali biť jedného chlapca, až ten napokon zostal ležať na zemi. Po vyzvaní na odstránenie rozporov medzi výpoveďami z hlavného pojednávania a prípravného konania uviedol, že tak ako vypovedal pred príslušníkom polície, bolo to v dôsledku toho, že policajt mu mal povedať, že ak tak nevypovie, bude stíhaný za krivú výpoveď. Zotrval však na tom, čo uviedol na hlavnom pojednávaní.
Aj svedkyňa Z. G. - sestra obžalovaného, vypovedala v podstate zhodne ako jej brat Š. G., teda, že poškodený sácal do jej brata, ktorý sa potkol a spadol na zem. Vzápätí poškodený na neho skočil a na zemi ho škrtil. Medzitým si všimla, že brat poškodeného má nejaký slovný konflikt s I.. Na jej volanie, aby niekto pomohol jej bratovi, zakročil P., a to tak, že stiahol poškodeného z obžalovaného Š. G., pričom obaja padli na zem. Keď sa obaja zo zeme postavili, k poškodenému došiel I.
a udrel ho do tváre, v dôsledku čoho poškodený padol na zem a zostal tam ležať. Žiaden iný úder do poškodeného už nevidela.
Bol vypočutý aj svedok A. P., ktorý mal situáciu sledovať z parkoviska a opísal ju tak, že počul predovšetkým poškodeného, ktorý sa hádal s nejakou skupinkou ľudí, v počte asi 5. Vzápätí na to uvidel ako J.Á. I. vybehol spoza áut a udrel poškodeného do tváre tak, že ten spadol na zem, konkrétne na chrbát. Nikto iný k poškodenému potom nepristúpil, nebil ho, až po istom časovom odstupe k nemu prišla skupinka ľudí, ktorí mu začali poskytovať prvú pomoc. Keďže videl poškodeného ležať, aj sám mal v úmysle mu ísť pomôcť, no predišla ho spomínaná skupinka ľudí.
Ako bolo zistené na hlavnom pojednávaní, J. I., ktorý bol v prípravnom konaní stíhaný ako spoluobvinený, zomrel a takisto aj A. X. - brat poškodeného. Výpovede oboch boli preto prečítané. J. I. ako obvinený vypovedal v podstate zhodne ako obžalovaný G. a P. a priznal aj úder päsťou do tváre poškodeného, ktorý následne padol na zem. Po tomto údere však už nikto poškodeného nebil. Naproti tomu brat poškodeného - A. X. tvrdil, že po slovnom konflikte jeho brata so skupinkou osôb došlo k tomu, že počas hádky jeden chlapec z Mysliny /zrejme P./, skočil na jeho brata a obaja padli na zem, kde sa naťahovali. K ním mal pristúpiť ďalší, prezývaný „I. /zrejme I./, ktorý tiež napádal jeho brata, ležiaceho na zemi. Sám preto I. odťahoval a medzitým mali brata napadnúť ešte ďalší dvaja chlapci. Keďže jeho brat už ležal nehybne a bol v bezvedomí, niekto z osôb, sledujúcich túto potýčku, sa podujal poskytnúť mu prvú pomoc.
Vypočutý bol tiež poverený príslušník polície, vykonávajúci výsluchy v prípravnom konaní, na spôsob vypočúvania, aj poučenia a obsah výpovede obžalovaných a svedkov, a to X. L.. Ten poprel vykonanie akéhokoľvek fyzického alebo psychického nátlaku na vypočúvané osoby, pričom zdôraznil, že do zápisníc o výsluchu písal len obsah ich výpovede a každému dal zápisnicu prečítať a podpísať. Pri výsluchu obžalovaného P. nebol prítomný žiaden iný príslušník polície, teda ani kriminálnej, ale či pred výsluchom nebol niekto z príslušníkov kriminálnej polície na spoločnej chodbe, to nevedel vyvrátiť, ani potvrdiť. Pokiaľ ide o výpoveď svedka B., toho vrámci poučenia upozornil aj na možnosť stíhania pre krivú výpoveď, tak ako to robil aj u ostatných.
Z vyššie uvedených výpovedí obžalovaných a svedkov nepochybne vyplynul záver, že medzi poškodeným a už nebohým I. došlo k slovnej potýčke po tom, čo sa nechtiac zrazili na schodoch. Žiadnou výpoveďou však nebolo potvrdené, aby iniciátormi fyzických útokov bol niektorý z obžalovaných. Práve naopak, mal to byť poškodený, ktorý sa pochytil s obžalovaným G., pričom padli na zem. Nepochybne, a to aj z priznania I. vyplynulo, že po tom, čo poškodený vstal zo zeme a mienil fyzicky zaútočiť pravdepodobne na P., dostal úder päsťou do tváre od I., po ktorom padol na zem, kde zostal nehybne ležať. Aj sám poškodený totiž potvrdil, že pri páde na zem stratil vedomie.
K poraneniu poškodeného bol vypočutý aj znalec MUDr. O. I., ktorý zotrval na písomne podanom znaleckom posudku a na tvrdení, že poškodený utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, mal krvný výron v oblasti pravého oka a nalomeninu zuba. Z týchto zranení na obvyklý spôsob života mal vplyv otras mozgu, a to po dobu 27 dní. Ostatné
poranenia, teda krvný výron a nalomenie zuba, na obvyklý spôsob života poškodeného nemali výraznejší vplyv, sami osebe by ho obmedzovali najviac po dobu 7 dní. Čo sa týka mechanizmu vzniku otrasu mozgu, mohlo k nemu dôjsť buď priamym úderom do oblasti tváre alebo po páde na zem /úder hlavou o zem/. Najpravdepodobnejším mechanizmom bol v danom prípade priamy úder do tváre, následkom ktorého poškodený stratil vedomie, čomu nasvedčuje aj jeho nekoordinovaný pád na zem, pri ktorom vznikla aj tržnozhmoždená rana v záhlaví.
Z dokazovania teda vyplýva, že úder, ktorý spôsobil otras mozgu u X., mu uštedril teraz už nebohý I., teda ním mala byť spôsobená ujma na zdraví. Nebolo nepochybne preukázané, že ublíženie na zdraví spôsobili obžalovaní P. a G.. K prečinu výtržníctva je treba dodať, že to bol práve poškodený, ktorý najviac verbálne útočil na obžalovaných, resp. skupinku osôb, v ktorej boli aj obaja obžalovaní a že práve on bol prvý, ktorý chytil obžalovaného G., v dôsledku čoho padli na zem. Toto potvrdil svedok P.. Keďže teda aj ohľadne tohto prečinu nebolo nepochybne preukázané, že ho spáchali obaja obžalovaní, postupoval súd v súlade s ustanovením § 285 písm. c/ Tr. por. a oboch spod skutku obžaloby oslobodil. V dôsledku tohto výroku bolo preto potrebné v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. poškodené strany, a to O. X., aj Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., s ich nárokmi na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.