Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/155/2009

Potvrdené rozhodnutím 2To/13/2012
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a členov senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému E. G. a obžalovanému J. J., stíhaných zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2012, o odvolaní obžalovaného E. G. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 02. novembra 2011, sp.zn. 1T/155/2009 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného E. G. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.11.2011 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a prísediacich Jána Reháka a Štefana Blaha takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1.) E. G., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom X. H. X. Y., S. č. XXXX/X

2.) J. J., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom X. H. X. Y., ul. B. č. XXXX/X

s ú v i n n í , ž e

po vzájomnej dohode v úmysle zmocniť sa cudzej veci prišli dňa 22.05.2008 v čase okolo 13.00 hod. na osobnom motorovom vozidle zn. VW Polo, EČV: X.-XXX C., ktoré viedol obv. J. J. do Trenčíne na ul. Jesenského, kde obv. E. G. v čase o 14.05 hod. z vozidla vystúpil a na križovatke ul. Jesenského a ul. Dolný Šianec napadol pracovníčku Sociálnej poisťovne, a.s., pobočka Trenčín poškodenú H. L., prenášajúcu v kabelke finančnú hotovosť poklade Sociálnej poisťovne do banky tak, že k nej zozadu pristúpil a do očí jej nastriekal nezistenú dráždivú prchavú látku, následkom ktorej poškodená H. L. stratila orientáciu, následne jej E. G. násilím strhol z ramena kabelku s finančnou hotovosťou vo výške 1.153,93 Eur z pokladne Sociálnej poisťovne, vlastnú finančnú hotovosť v peňaženke vo výške 34,85 Eur, mobilný telefón zn. Nokia 6020, 1 ks kreditnú kartu Maestro banky VÚB, 1 ks kartu na MHD, osobné doklady a iné osobné veci celkom v hodnote 345,25 Eur, následne z miesta utekal kričiac na obv. J. J., aby sa s vozidlom pohol, ako dobehol k vozidlu obv. J. J., naskočil do neho a z miesta na vozidle rýchlou jazdou spolu utiekli, poškodenej spôsobili škodu na majetku v celkovej výške 378,44 Eur a Sociálnej poisťovni, a.s., pobočke Trenčín, ul. Jilemnického 3760, Trenčín vo výške 1.153,93 Eur,

t e d a

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),

č í m s p á c h a l i

obž. E. G.

- zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, 2 písmeno c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zákona,

obž. J. J.

- zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa k .

Za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný E. G. podľa v spojení s v spojení s písmeno j) na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa písmeno a) sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný J. J. podľa v spojení s na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa písmeno a) v spojení s a sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa , písmeno c) súd ukladá obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa sú obžalovaní E. G. a J. J. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, a.s. so sídlom ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava škodu vo výške 1.153,93 Eur a 468,37 Eur.

Podľa sa poškodená H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Z.. X. XXXX/ X odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

Obžalovaný J. J. sa k spáchaniu žalovaného skutku nedoznal a poprel jeho spáchanie. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že na diskotéke v podniku Cinema v Trenčíne sa zoznámil s mužom menom V., ktorý ho požiadal o odvoz do Trenčína. Termín odvozu dohodli priamo na diskotéke na ďalší týždeň, v deň lúpeže. Pri dohodnutom stretnutí v čase medzi 11,30 až 12,00 hod. mu V. dal 3.000,- Sk a on ho odviezol pri miesto, kde bola spáchaná lúpež. Na mieste V. vystúpil z vozidla. Potom ho videl ako uteká k autu a kričí na neho: „choď, choď“. Po nastúpení do vozidla pokračoval v jazde a V. počas cesty prezeral kabelku. Po vystúpení V. z auta pokračoval v ceste do Piešťan. Od V. už nedostal žiadne peniaze. Pri opise osoby V. uviedol, že mal krátke čierne vlasy, športovú postavu, výška asi 180 cm.

Z dôvodu rozporov bola čítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 04.09.2008. Z nej súd zistil, že sa dohodol s obžalovaným G., že v žalovaný deň, keď bol obžalovaný G. práceneschopný, ho na vozidle VW Polo EVČ: X.-XXXAF odvezie do Trenčína. Obžalovaného G. po predchádzajúcom telefonáte vyzdvihol asi o 11,30 hod. Cestou do Trenčína sa obžalovaný G. prezliekol do trigovice bledo šedej farby, na ktorú si obliekol čiernu šušťákovú vestu. Na nohách mal oblečené rifle. Doviezol ho do Trenčína na ul. Jesenského pri telekomunikácie pri Sociálnej poisťovni okolo 13,00 hod. Medzitým mu vola na mobil matka. Po chvíli po telefonáte obžalovaný G. vystúpil z auta, dal si šiltovku a slnečné okuliare a prikázal mu, aby nechal zapnutý motor. Po určitom čase obžalovaný G. bežal k autu a kričal na neho: „choď, choď“. V rukách držal tmavú kabelku. Prenasledovala ho pani vo veku 25 až 30 rokov s okuliarmi a ruksakom na chrbte. Po nastúpení obžalovaného G. do auta odišli cez mestskú časť Noviny okolo letiska smerom na Trenčiansku Turnú. Cestou obžalovaný G. vyhadzoval z auta peňaženku, doklady a nakoniec celú kabelku. Peniaze z lúpeže, asi 30 až 35.000,- Sk, si rozdelili, jeho podiel bol asi 16.000,- Sk. Autom pokračovali do Piešťan, kde obžalovaný G. vystúpil z vozidla. V Piešťanoch mal dohodnutú kúpu obkladačiek, čo chcel použiť ako výhovorku pre policajtov. Peniaze získané lúpežou použil pre vlastnú potrebu.

Rozdiely vo výpovediach obžalovaný J. vysvetlil s poukazom na vyhrážky zo strany V., ale hlavne zo strany polície. Na psychický nátlak polície označil obžalovaného G. ako spolupáchateľa. Na druhej strane ale uviedol, že policajti O. a F. sa mu nevyhrážali, pričom prvotnú výpoveď si riadne prečítal.

Prítomnosť pachových stôp obžalovaného G. na sedadle spolujazdca vozidla VW Polo vysvetlil tým, že obžalovaný v deň skutku a to ešte pred obedom, sedel s ním v aute. Po vyfajčení cigarety vo vozidle sa rozišli. Následne sa v ten deň už nestretli, ani si netelefonovali.

Obžalovaný E. G. poprel spáchanie žalovaného skutku. V čase lúpeže bol práceneschopný doma spoločne s manželkou, ktorá bola po operácii nohy. Doma bol do 15,00 hod., kedy išiel vyzdvihnúť dcéru zo škôlky, čo mohlo trvať asi 15 minút. Potvrdil, že v deň skutku sedel s obžalovaným J. vo vozidle. Po jeho odchode do Trenčíne už spolu neboli. S obžalovaným J. boli pôvodne kamaráti a to už od detstva. Po skutku sa mu obžalovaný J. ospravedlnil s tým, že ho k priznaniu prinútili policajti. Od žalovaného skutku sa s ním stretol iba raz a to na námestí. Nevysvetlil prečo na hlavnom pojednávaní nereagoval na výpoveď svedka O..

Z konfrontácie medzi oboma obžalovanými zo dňa 22.04.2009 súd zistil, že obžalovaný J. označil za spolupáchateľa osobu menom V.. Zmenu svojej pôvodnej výpovede, kde usvedčoval obžalovaného G. zo spáchania skutku, odôvodnil obavou zo strany spomínaného V. a nátlakom zo strany polície, ktorá mu hrozila väzbou. Obžalovaný G. zotrval na svojej výpovedi zo dňa 11.03.2011, kedy uvádzal, že v čase žalovaného skutku bol doma a staral sa o manželku.

Zo spáchania žalovaného skutku boli obžalovaní usvedčený výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi a ostatnými vykonanými dôkazmi.

Poškodená H. L., zamestnankyňa Sociálnej poisťovne v Trenčíne, vypovedala, že v žalovaný deň po 14,00 hod. odnášala odvod výberu poistného do VÚB, a.s. v Trenčíne. Cestou stretla susedku F. B.. Na križovatke ciest Dolný Šianec a Jesenského k nej pristúpil odzadu neznámy muž, pritiahol si ju k sebe, niečo pálivé jej nastriekal do tváre a strhol jej z ramena kabelku s osobnými vecami a odvodom poistného. Pretože kabelku naďalej držala pravou rukou, útočník ju ťahal za kabelku po zemi. Po vytrhnutí kabelky bežal po Jesenského ulici a kričal na rozbiehajúce sa auto tmavej farby, do ktorého nastúpil. Vodiča vozidla nevidela. Útočníka pred ňou prenasledovala aj jej susedka p. B.. Zranenie ľavej ruky jej bolo ošetrené vo FNsP v Trenčíne. Útočníka opísala ako 30 až 35 ročného muža vysokého asi 170 až 175 cm, zavalitej postavy so šiltovkou na hlave, z pod ktorej mu netrčali vlasy. Útočník bol mohutnejšej postavy a utekal ťarbavo. Uplatnila si nárok na náhradu škody na svojich veciach vo výške 11.451,- Sk.

Poškodený E.. A. E., zamestnanec Sociálnej poisťovne v Trenčíne, si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.153,93 € z dôvodu odcudzených peňazí a 468,37 € za vyplatené náklady na ošetrenie. Uviedol, že poškodená L. svojim konaním neporušila interné predpisy poisťovne.

Svedok K. F., príslušník polície, uviedol, že na základe poskytnutých informácii o evidenčnom čísle vozidla zaistili vozidlo a obžalovaného J., ktorý s nimi spolupracoval a dobrovoľne bez nátlaku sa priznal k spáchaniu žalovaného skutku. Dodal, že pri vyťažovaní manželky obžalovaného G., táto uviedla, že telefonovala s obžalovaným J. lebo hľadala manžela.

Svedok H.. H. O., príslušník polície, vypovedal, že v prejednávanej trestnej veci vykonával procesné úkony. Na podklade svedeckých výpovedí o čísle vozidla zaistili svedka J., vrátane vozidla, ktoré bolo obhliadnuté. Po oboznámení sa s výpisom hovorov sa svedok J. dobrovoľne priznal ku skutku. V spolupráci s ním bola vykonaná previerka výpovede, pri ktorej boli objavené odcudzené osobné veci. Voči obv. J. nebolo použité žiadne násilie. Za spolupáchateľa označil G.. Následne bolo vznesené obvinenie aj E. G..

Svedok L.. X. G., príslušník polície, potvrdil skutočnosti uvádzané svedkom O. s tým, že vyšetrovania sa zúčastnil až neskôr. Pri vyťažovaní p. G. zistili, že obžalovaný G. (manžel) v čase skutku nebol doma. Ešte pred tým jej bolo oznámené, že jej manžel je podozrivý z trestnej činnosti a preverujú určité skutočnosti Vyťažovanie prebehlo na polícii v Novom Meste nad Váhom.

Z výpovede svedkyne F. J., rod. B. súd zistil, že v žalovaný deň po ceste zo zamestnania stretla susedu, poškodenú L., s ktorou sa dali cestou do reči. Pri križovatke ulíc Jesenského a Dolný Šianec pristúpil k poškodenej neznámy muž, ktorý ako by ju objal, snažil sa jej vytrhnúť kabelku, v dôsledku čoho spadla na zem, po ktorej ju útočník ťahal za kabelku, ktorú nepustila. Po vytrhnutí kabelky sa útočník rozbehol smerom po ul. Jesenského a kričal na auto modrej farby odparkované po pravej strane. Auto sa rozbehlo smerom na mestskú časť Noviny. Evidenčné číslo vozidla bolo X. XXX C.. Vodič vozidla, beloch otváral dvere, do ktorých nastúpil útočník. Podľa jej opisu útočník bol vysoký 170 až 180 cm, vo veku asi 30 rokov, zavalitej postavy. Mal oblečené tmavomodré rifle, bledé tričko s dlhým rukávom, na ktorom mal čiernu prešívanú vestu a na hlave mal tmavú šiltovku a slnečné okuliare.

Manželka obžalovaného G., svedkyňa B. G., uviedla, že v žalovaný deň bol jej manžel doma na PN-ke a staral sa celodenne o ňu, nakoľko bola po operácii nohy. Až okolo 15,00 hod. odišiel pre dcéru do škôlky. Dlhšiu neprítomnosť manžela by si určite všimla. Pri neskoršom vypočúvaní odmietla vypovedať.

Sociálna poisťovňa v správe zo dňa 08.09.2008 potvrdila, že obžalovaný G. bol v čase od 30.03.2008 do 31.05.2008 práceneschopný.

Pri obhliadke vozidla VW Polo EČV: X. XXX C. dňa 22.05.2008 boli zo sedadla a operadla spolujazdca vpredu odobraté pachové stopy. Na sedačkách sa nachádzali semišové poťahy, vpredu navlečené tzv. tričkami, šedými návlekmi.

Zo správy o výsledku porovnania pachových stôp zo dňa 12.11.2008 súd zistil, že pachová stopa odobratá z teľa obžalovaného G. sa zhoduje s pachovými stopami odobratými zo sedadla a operadla spolujazdca vozidla.

Z výpisov hovorov mobilného operátora T-Mobile zo dňa 11.08.2008 vyplynulo, že dňa 22.05.2008 o 13:33:01 bolo na mobilné číslo obžalovaného J. XXXX XXX XXX volané z mobilného čísla XXXX XXX XXX s tým, že obžalovaný sa mal v tom čase nachádzať v Trenčíne na ul. Jilemnického pri Slovakotexe. V sprievodnej správe zo dňa 18.08.2008 operátor ale zdôraznil, že nie je možné určiť presnú polohu volaného, ktorý mohol byť vzdialený od BTS aj niekoľko kilometrov.

Podľa lekárskej správy FNsP v Trenčíne zo dňa 22.05.2008 mala poškodená, ktorá oznámila napadnutie jej osoby a nastriekanie neznámeho spreja do očí, začervenané spojivky, červenú tvár a odrený ľavý lakeť.

Previerkou výpovede obvineného J. na mieste dňa 04.09.2008 bolo potvrdené miesto a priebeh žalovaného skutku, pričom v rámci výkonu tohto úkony bola nájdená a zaistená kabelka poškodenej L. spolu s ďalšími jej osobnými vecami, ktoré boli poškodenej vrátené, ako vyplynulo zo zápisnice o vrátení vecí zo dňa 11.02.2009.

Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaní spáchali žalovaný skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku. Zo spáchania žalovaného skutku boli usvedčení hlavne priznaním obžalovaného J. zo dňa 04.09.2008, ktoré súd vyhodnotil ako pravdivé. V uvedenej výpovedi sa obžalovaný J. priznal k spáchaniu žalovaného skutku, usvedčil z jeho spáchania aj obžalovaného G. a podrobne popísal okolnosti lúpeže ako aj ostatné okolnosti, ktoré jej predchádzali a nasledovali po nej. Ním popísané okolnosti skutku sa pritom verne zhodujú s opisom lúpeže poškodenou L. a svedkyňou F. J., rod. B., ktoré boli očitými svedkyňami skutku, pričom práve svedkyňa J. oznámila polícii evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo obžalovanými použité pri žalovanom skutku. Zhoda ich výpovedí sa týka tak času a miesta lúpeže, ale aj samotného priebehu skutku, vrátane opisu osoby útočníka, ktoré sa typovo zhodujú s popisom osoby obžalovaného G., pričom zhoda v opise jeho oblečenia je ešte výraznejšia, takmer totožná. Tvrdenia oboch svedkýň o použití neznámej látky pri útoku útočníka voči poškodenej potvrdzuje aj lekárska správa FNsP v Trenčíne zo dňa 22.05.2008, v ktorej spomínané zranenia korešpondujú s opísaným priebehom útoku.

Priznanie obžalovaného J. bolo následne potvrdené aj výpoveďami príslušníkov polície, svedkov F., O. a G.. Uvedení svedkovia zhodne popreli akýkoľvek nátlak vedúci k priznaniu obžalovaného J., ktorý sa dobrovoľne priznal a dobrovoľne začal spolupracovať s políciou pri objasňovaní lúpeže. O uvedenom svedčí aj previerka jeho výpovede, v rámci ktorej obžalovaný popísal miesto a priebeh spáchania skutku

totožne s výpoveďami vyššie uvedených svedkýň, pri výkone ktorej boli objavené viaceré veci odňaté pri skutku poškodenej.

Pravdivosti priznania obžalovaného J. svedčí aj fakt, že tesne pred vykonaním lúpeže prijal na svoj mobilný telefón hovor z mobilného čísla XXXX XXX XXX, čo sa plne zhoduje s jeho výpoveďou zo dňa 04.09.2008.

Účasť obžalovaného G. na žalovanom skutku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku potvrdzujú aj zaistené pachové stopy z vozidla obžalovaného J., ktoré opäť potvrdili jeho pôvodnú výpoveď zo dňa 04.09.2008.

Na základe popísaných usvedčujúcich dôkazov preto súd neuveril zmenenej výpovedi obžalovaného J., v ktorej vyviňoval obžalovaného G. zo spáchania skutku tým, že za útočníka označil osobu s menom V., ktorého spoznal len pár dní pred lúpežou a ktorá sa podľa jeho opisu až nápadne takisto podobala na obžalovaného G.. Obžalovaný J. nielen nedokázal vierohodne vysvetliť svoj vzťah k tejto osobe, ale aj okolnosti ním uvedené, za ktorých sa mal zoznámiť s V. a keď po veľmi krátkej známosti sa s ním mal dohodnúť na poskytnutí služieb v podobe odvozu za finančnú protihodnotu, keď nemal na neho žiadne bližšie kontaktné údaje, vyvolávajú vážne pochybnosti o pravdivosti tejto jeho zmenenej výpovedi. Pochybnosti umocňuje nielen fakt, že išlo až o následnú výpoveď potom čo sa pred tým priznal, ale aj časový odstup od pôvodnej výpovede zo dňa 04.09.2008, kedy skoro po 8 mesiacoch (konfrontácia obvinených zo dňa 22.04.2009 a následne výpoveď na hlavnom pojednávaní) poprel účasť obžalovaného G. na žalovanom skutku ale navyše poprel svoju vedomú účasť na ňom. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vo svojej pôvodnej priznávajúcej sa výpovedi výslovne uviedol, že: „ v Piešťanoch mal dohodnutú kúpu obkladačiek, čo chcel použiť ako výhovorku pre policajtov.“ Uvedené jednoznačne svedčí o jeho vedomosti o pripravovanej lúpeži a cielenom zámere obžalovaného G. ako aj jeho, keď dňa 22.05.2008 išli vozidlom do Trenčína. Všetky tieto fakty tak vedú súd k nezvratnému záveru o účelovej zmene výpovede obžalovaného J..

Konfrontujúc obe výpovede obžalovaného s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi je súd toho názoru, že výpoveď obžalovaného zo dňa 04.09.2008, ktorá sa zhoduje s výpoveďami vyššie uvedených svedkov, ktoré súd vyhodnotil ako pravdivé, vzájomne si neodporujúce a logické, je pravdivá a uveril jej.

Ako už bolo vyššie zmienené, hlavným usvedčujúcim dôkazom a to aj vo vzťahu k obžalovanému G., je výpoveď obžalovaného J., ktorá korešponduje s vyššie vykonanými dôkazmi. Vo vzťahu k ním sa obrana obžalovaného G. javí ako nehodnoverná. Menovaného obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú okrem doznania obžalovaného J. aj pachové stopy zaistené vo vozidle VW Polo, pričom o správnosti ich zabezpečenia súd nemal žiadny dôvod pochybovať. Súd ďalej poukazuje aj na typovú zhodu opisu útočníka poškodenou L., ako aj svedkyňou J., ktoré boli jedinými očitými svedkyňami útoku. Nimi podaný opis útočníka sa nápadne zhoduje s postavou obžalovaného G., pričom táto zhoda je ešte väčšia pri opise oblečenia menovaného v čase skutku tak, ako vyplynulo z výpovede obžalovaného J. a svedkyne J..

Obrana obžalovaného G. o neprítomnosti na mieste činu v čase jeho spáchania, keď mal byť v inkriminovanom čase doma, sa nezhoduje ani s výpoveďami svedkov F. a G., príslušníkov polície. Z nich jednoznačne pre súd vyplynulo, že od manželky obžalovaného zistili, že táto v žalovaný deň telefonovala s obžalovaným J. lebo hľadala manžela, ktorý nebol doma. Tým súčasne vyvrátili pravdivosť výpovede svedkyne G., manželky obžalovaného G., o jeho neustálej prítomnosti doma v inkriminovaný čas. Uvedené zistenie, ale aj ostatné už objasnené fakty a to aj samy o sebe, plne vyvracajú obranu obžalovaného, ktorej súd neuveril.

Na základe takto objasneného skutkového stavu súd zistil, že obaja obžalovaní po predchádzajúcej dohode a spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku spáchali žalovaný skutok, teda spoločným konaním za pomoci násilia sa zmocnili cudzej veci, čím spôsobili škodu na majetku poškodenej L. a poškodenej Sociálnej poisťovne, vrátane ujmy na zdraví poškodenej L., ktorá sa jej pritrafila pri výkone jej pracovných povinností. Pri páchaní skutku bola zo strany obžalovaného G. ako priameho útočníka použitá dráždivá látka, ktorej cieľom bolo prekonať očakávaný odpor, obranu zo strany poškodenej L. a učiniť tak útok obžalovaného G. účinnejším. Tým pádom použitie tejto látky súd vyhodnotil ako použitie zbrane. Súd v tejto súvislosti ale upozorňuje, že zo žiadneho vykonaného dôkazu

nebolo preukázané, že by obžalovaný J. mal čo i len najmenšiu vedomosť o pripravovanom použití dráždivej látky (s najväčšom pravdepodobnosť v podobe spreja) zo strany obžalovaného G..

S poukazom na dosiahnutý stupeň zistenia skutkového stavu preto súd považoval doposiaľ vykonané dokazovanie za postačujúce na zistenie páchateľov žalovaného skutku a ďalších okolností dôležitých pre rozhodnutie súdu vo veci, a ostatné dôkazné návrhy preto vyhodnotil za nadbytočné alebo neúčelné, resp. už nevykonateľné.

Bezprostredným motívom konania obžalovaných bola zištnosť - úmysel získať majetkový prospech za účelom zlepšenia si životnej úrovne, o čom svedčí výpoveď obžalovaného J..

Konanie obžalovaných bolo vedené priamym úmyslom, nakoľko chcene a vedome porušili záujem na ochrane zdravia a majetku iného.

Vzhľadom na spôsob vykonania žalovaného skutku, motív konania obžalovaných, prípravu na spáchanie skutku, zakrytie svojej účasti na ňom a význam chránených záujmov súd vyhodnotil stupeň závažnosti konania obžalovaných ako vyšší než nepatrný.

Preto súd uznal obžalovaného G. vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý kvalifikoval ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1, 2 písmeno c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Tr. zákona, nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. Obžalovaného J. súd uznal za vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý kvalifikoval len ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa k , nakoľko boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu s prihliadnutím na fakt, že nebola jednoznačne preukázaná jeho vedomosť o použití zbrane na spáchanie žalovaného skutku.

Obžalovaný J. bol doteraz 2x priestupkovo riešený, v prvom prípade bolo konanie zastavené, v druhom prípade bol právoplatne uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Súdne trestaný doteraz nebol. Je slobodný, bezdetný, inak nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený.

Obžalovaný G. žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dvoma deťmi. Priestupkovo a súdne nebol riešený.

Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol na účel trestu, na spôsob páchania činu a jeho následky, formu zavinenia, ako aj na pomery páchateľov, možnosti ich nápravy, ako aj na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím hlavne na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného G., ktorý do momentu spáchania žalovaného skutku viedol riadny život a od spáchania žalovaného skutku nebola u obžalovaného zaznamenaná žiadna protiprávna činnosť, súd dospel k rozhodnutiu uložiť obžalovanému trest na dolnej hranici kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu a to v trvaní 7 rokov, ktorý si vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pri zohľadnení rovnakých kritérií ako u obžalovaného G., keď u obžalovaného J. súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti a ktorý sa na žalovanom skutku podieľal menšou mierou, dospel súd k záveru, že závažnosť konania obžalovaného J., ktorý sa pôvodne aktívne podieľal na objasňovaní prejednávaného prípadu, nie je až tak vysoká, aby pre splnenie účelu trestu bolo potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto súd obžalovanému J. uložil výchovný podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov majúc za to, že účel trestu, vrátane nápravy obžalovaného, sa dosiahne aj bez jeho výkonu. Nakoľko však už bol obžalovaný v minulosti priestupkovo riešený, uložil mu súd dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov, počas ktorej sa bude sledovať správanie obžalovaného. Tým súd zároveň poskytol obžalovanému, ktorý by si mal vziať ponaučenie z toho konania, šancu viesť riadny život. Na umocnenie výchovného vplyvu podmienečného trestu súd rozhodol o súčasnom uložení probačného dohľadu, ktorého súčasťou je povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.

Sociálnej poisťovni, ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas, súd priznal nárok na jej náhradu voči obom obžalovaným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Nakoľko poškodenej L. bola škoda spôsobená pri výkone jej povolania, súd ju odkázal na občianske právne konanie a uplatnenie si nároku voči zamestnávateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trenčín do 15 dní odo dňa jeho oznámenia.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.