Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7Er/592/2004

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, proti povinnému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., C. R. XXXX/XX, v konaní o vymoženie sumy 360,49 € s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Krasňanovej vo výške 165,46 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.07.2011, súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová uviedla, že dáva podnet súdu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 exekučného poriadku, keďže exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu č. N 1857/04, NZ 64524/04 vydaný Notársky úrad, JUDr. Jarmila Kováčová zo dňa 13.08.2004 o vymoženie sumy 360,49 € s príslušenstvom, v ktorom sú úroky priznané v neprimeranej výške, kde pri 0,25 % úroku z omeškania denne je ročný úrok 91,25 %. Súdna exekútorka zároveň súdu navrhla, aby zvážil možnosť odložiť exekúciu do dňa právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súdna exekútorka si v prípade zastavenia exekúcie zároveň uplatnila trovy exekúcie spolu vo výške 410,91 €.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konania začaté pred 01. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.

Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa prvá veta (ďalej len „ “) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvá veta , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Okresný súd Dolný Kubín, ako exekučný súd zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania a zistil, že toto je vedené voči povinnému za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného z exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 1857/2004, NZ 64524/2004 zo dňa 13.08.2004, vyhotovená JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom v Bratislave, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré vyhlásenie v mene povinného urobil advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému advokátovi mal pôvodne povinný udeliť plnomocenstvo na takýto úkon v zmysle zmluvy o úvere č. 5550010 zo dňa 19.03.2004, ktorú uzavrel oprávnený s povinným. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 5550010 uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 19.03.2004, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v sume 8.000,-Sk a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2.860,-Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 10.860,-Sk vo forme 6-tich dvojtýždňových splátkach po 1.810,-Sk počnúc dňom 02.04.2004 na účet veriteľa, resp. v hotovosti mandatárovi. Podľa vyššie uvedenej úverovej zmluvy dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (rsp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva.

Následne Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe plnej moci udelenej povinným uznal v mene povinného dlh v celkovej výške 14.358,-Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 10.860,-Sk od 21.04.2004 do zaplatenia. O tomto úkone bola dňa 13.08.2004 spísaná notárska zápisnica notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou č. N 1857/2004, NZ 64524/2004.

V zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených

zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska materiálnej a formálnej vykonateľnosti a zistil, že z formálnej stránky vyššie uvedená notárska zápisnica má všetky náležitosti ktoré vyžaduje § 42 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku. Z materiálnej stránky súd skúmal či tento exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a skúmal aj jeho prípadný rozpor s právom, t.j. dovolenosť, rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa cit. ust. Exekučného poriadku je potrebné, aby povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Podľa zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V tomto prípade povinný na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom v Bratislave, a to tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere bolo na nej vopred predtlačené s vopred určeným advokátom - Mgr. Tomášom Kušnírom. V tomto prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie. V zmluvnom zastúpení rozlišujeme existenciu zmluvy, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (dohoda o plnomocenstve), a z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je potom osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veci plnomocenstvo, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a povinným. V konaní tak nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá. Dlžník svojim podpisom úverovej zmluvy vyjadril, že súhlasí s tým, že uzatvára úverovú zmluvu, prijíma sumu, ktorá ako úver mu bola zo strany oprávneného poskytnutá, a že v súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vrátiť. Nie je však zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii „zmluvy o plnomocenstve“. Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy o úvere skutočne aj mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého vybral a určil oprávnený. Súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že povinný nemal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len jeho záujmy.

V prípade, že by aj takáto dohoda existovala, skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval oprávneného v prevažnej väčšine exekučných konaní vedených na Okresnom súde Dolný Kubín (s poukazom na ), by sa takáto dohoda o plnomocenstve priečila dobrým mravom, pretože nie je možné, aby advokát nestranne zastupoval v tomto exekučnom konaní povinného a súčasne aj oprávneného. Z ustanovení a nasl. o advokácií vyplýva, že advokát (nepochybne aj v postavení obhajcu) je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pri zastupovaní pred orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, riadiac sa vyššie uvedenom zásadou, nemôže súčasne hájiť záujmy protistrany (v tomto prípade oprávneného).

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o poskytnutí rýchleho úveru boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

V danom prípade povinný v zmluve o úvere, ktorá je exekučným titulom vystupuje ako spotrebiteľ. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že povinný obsah dohody o plnomocenstve, ktoré je priamo spísané v zmluve o úvere, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, ale len udeliť plnú moc zástupcovi, ktorého určil oprávnený. Týmto spôsobom vznikla značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, keďže povinný musel pri uzavretí zmluvy o úvere súčasne udeliť plnú moc advokátovi, ktorý v tom čase poskytoval právne služby oprávnenému. Povinný teda nemal

žiadnu možnosť zvoliť si pre uvedený úkon vlastného zástupcu. Keďže ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, udelená plná moc je neplatná.

V danom prípade treba tiež poukázať pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul na to (a to v zmysle judikovanej praxe Ústavného súdu SR, rozh. č. 18/2000), že zákonodarca kládol dôraz pri spísaní notárskej zápisnice „na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou, rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu teda ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá potom samozrejme nesmie byť postihnutá absolútne žiadnymi právne relevantnými vadami.“, „.....nebolo by možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba bezpodmienečne trvať.“ Súd z vyššie uvedených dôvodov takto spísanú notársku zápisnicu považuje za materiálne nevykonateľnú, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Napriek tomu je nepochybné, že úverová zmluva, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril, a ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, obsahuje ďalšie pre povinného nevýhodné podmienky pre ktoré sa prieči dobrým mravom. Súd sa už uvedenými skutočnosťami nezaoberal, nakoľko zistil absenciu jednej zo základných podmienok pre vedenie exekúcie voči povinnému a to absenciu účinného exekučného titulu, pre ktorý vyhlásil exekúciu vedenú voči povinnému za neprípustnú a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením tak ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.

Postup súdu, ktorý zastaví exekučné konanie (aj bez návrhu) a to po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi z dôvodov rozporu exekučného titulu so zákonom (postupujúc podľa § 57 Exekučného poriadku), korešponduje aj s návrhom na zjednotenie výkladu predloženého ministerkou spravodlivosti občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, cit. „Predovšetkým je potrebné uviesť, že pojem „zastavenie“ je spravidla pojmom procesným (porov. napr. ), zastavením sa konanie končí, ak nie sú splnené podmienky jeho začatia alebo ďalšieho postupu. V terminológii exekučného konania (i výkonu rozhodnutia) je však tento pojem širší. Z ustanovenia EP totiž plynie, že exekúcia sa zastavuje nielen v prípadoch procesných [ods. 1 písm. c) cit. paragrafu], ale aj z dôvodov hmotnoprávnych. Ak sa preto v súvislosti s exekúciou používa pojem „zastavenie“, nemožno ho vykladať len v jeho procesnom význame, teda ako postup súdu pri zistení, že nie sú splnené podmienky (ďalšieho) konania. Naopak, dôvodmi „zastavenia“ exekúcie sú tiež prípady, kedy je exekúcia hmotnoprávne neprípustná (zakázaná). To plynie aj z terminológie Exekučného poriadku, ktorý na niektorých miestach rozlišuje medzi zastavením „exekučného konania“ a „exekúcie“ (porov. napr. a proti EP), keď v prvom prípade ide o zastavenie z dôvodov procesných, kým v druhom prípade ide spravidla o zastavenie z dôvodov hmotnoprávnej neprípustnosti (zákazu) exekúcie.“

Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol na základe nižšie uvedených zákonných ustanovení.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1, 2 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd teda s poukazom na § 203 ods. 1 EP, nakoľko k zastaveniu exekúcie dochádza v tomto prípade zavinením oprávneného, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Krasňanovej.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení č. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej len „“):

Podľa odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 € (1 000 Sk) za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Podľa až 3 , ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).

Podľa , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , , náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa , , vo výške 59, € (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, x zisťovanie zamestnania - Sociálna poisťovňa DK, zisťovanie majetku (dôchodok) - Sociálna poisťovňa - ústredie, 2 x zisťovanie bydliska - reg. obyvateľov SR, 2 x zisťovanie majetku - OR PZ DK, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, 2 x zisťovanie bydliska - Mestský úrad DK, doručenie upovedomenia o spôsobe vyk. Exekúcie, exekučný príkaz zriadením exek. zál. práva, 2 x zisťovanie zamestnania - Sociálna poisťovňa - ústredie), ďalej z odmeny súdneho exekútora podľa , vo výške 19, € (žiadosť o doručenie list. zásielky - 20 min., žiadosť - Obvodný úrad - 20 min., výzva na úhradu splátok

- 20 min., výzva povinnému na dostavenie do kancelárie SE - 20 min., žiadosť - Správa katastra - 20 min., žiadosť - exekútorský úrad JUDr. Matejovie - 20 min., vyčíslenie exekučných trov - 20 min.,

zrušenie blokácie na účte povinného, kataster, ODI - 20 min., vrátenie poverenia - 20 min., = celkom 180 min., t.j. 3 začaté hodiny á 6,64/hodina). Súd priznal súdnej exekútorke aj odmenu za zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti podľa vo výške 33,19 € (1 nehnuteľnosť) a náhradu hotových výdavkov podľa vo výške 30,02 € (čo predstavuje náhradu poštovného vo výške 19,60 € a náklady na kancelársky materiál vo výške 10,42 €). Súd však krátil súdnou exekútorkou vyúčtovanú odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa zo sumy 59, € na sumu 19, €, nakoľko okresný súd vidí nesprávnosť postupu súdnej exekútorky v tom, že pri výpočte výšky odmeny súdneho exekútora za jednotlivé úkony uplatnené podľa časovej špecifikácie nesčítala časy trvania týchto jednotlivých úkonov, ale určila výšku odmeny tak, ako keby každý z úkonov trval 1 hodinu. Podľa názoru súdu možno gramatickým výkladom právnej normy obsiahnutej vo vyššie citovanom ust. vyvodiť to, že základná hodinová sadzba odmeny exekútora je 200,-Sk za každú, hoci aj začatú hodinu exekučnej činnosti. Vzhľadom na citované ust. , ktoré rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, je sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (s výnimkou úkonov uvedených v ust. , ktoré sú odmeňované paušálne) v súlade s ust. a . Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na úroveň tým, ktoré zákon uvádza v ust. , a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 200,-Sk za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (času) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá ust. . Špecifikácia a vyčíslenie trov exekúcie súdnou exekútorkou síce obsahuje čas trvania jednotlivých úkonov (každý úkon 1 hod.), avšak vychádzajúc zo skúseností v rámci rozhodovacej činnosti v obdobných exekučných veciach okresný súd priznal účelne vynaložený čas trvania každého exekútorom uplatneného úkonu exekučnej činnosti v dĺžke 20 minút, teda za 9 úkonov exekučnej činnosti spolu 180 minút - t.j. 3 začaté hodiny. Súd rovnako krátil súdnej exekútorke hotové výdavky zo sumy 58,25 € na 30,02 €, nakoľko z exekútorského spisu nevyplývajú výdavky na poštovné tak, ako ich súdna exekútorka vyúčtovala, v exekútorskom spise sa nenachádzajú doručenky, ani iný doklad preukazujúci poštovné v uplatnenej výške (súd priznal výdavky na poštovné za 14 zásielok á 1,40 €). Súd súdnej exekútorke krátil aj odmenu určenú podľa a to z dôvodu, že za úkony doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, patrí podľa názoru súdu súdnemu exekútorovi odmena určená paušálnou sumou iba raz, nakoľko z ustanovenia ,,, nevyplýva, že by sa malo paušálnou sumou odmeňovať každé doručenie tohto úkonu, tak ako je to pri písmenách g/,h/,i/ a j/. Čo sa týka priznanej DPH, vychádzajúc analogicky z , ako aj vzhľadom na skutočnosť, že EP dôsledne rozoznáva právo exekútora na odmenu (upravené v druhom diele ) a právo na hotové výdavky (upravené v treťom diele ) má súd za to, že súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom DPH sa zvyšuje o DPH len odmena. Toto stanovisko podľa názoru súdu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v novelizovanom znení Exekučného poriadku, ktorý sa síce vzťahuje na konania začaté po 01.09.2005 sa výslovne ustanovuje, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty, a preto podľa názoru súdu, pre nedostatok pôvodnej úpravy, niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak ako to teraz upravuje EP. S poukazom na uvedenú skutočnosť, súd súdnej exekútorke priznal DPH 20 % vo výške 22,57 €.

Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 165,46 €, ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie

vždy p r í p u s t n é ( ).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia

tohto uznesenia v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.