Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-221-2010.pdf
PDF · 116 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/221/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu: BANCO MAIS, S. A., so sídlom Avenida 24 de Julho 98, Lisabon, časť Santos- o-Velho, Portugalsko, zapísaná v obchodnom registri v Lisabone, číslo zápisu 500280312, na území Slovenskej republiky podnikajúceho prostredníctvom organizačnej zložky Banco Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky, s miestom činnosti Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 945 745, zastúpeného splnomocneným zástupcom SKLEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: O. F., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom U.Ý. A. XXX, okres Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 4.474,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa v časti o zaplatenie úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 9. 1. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 1.029,34 eura, úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1092,34 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia, z a m i e t a .
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 248,79 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6. 7. 2010, postúpenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 8. 2010, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 4.474,71 eura titulom istiny, 1.029,34 eura titulom dlžného úroku, 415,34 eura titulom úroku z omeškania, úroku vo výške 32,54 % zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 38,54 % zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Nárok odôvodnil uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXX dňa 9. 1. 2009 so žalovaným, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 4.474,74 eura. Žalovaný opakovane neuhradil dohodnuté splátky a keďže bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, vyhlásil úver, vrátane príslušenstva, splatným k 20. 11. 2009.
Podaním, doručeným súdu dňa 29. 9. 2010, žalobca, na základe výzvy súdu, oznámil, že súhlasí s tým, aby žalovanému bolo uložené zaplatiť istinu vo výške 4.474,71 eura, úrok vo výške 1.029,34 eura, úrok z omeškania vo výške 415,34 eura, úrok vo výške 32,54 % zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku sa preto predmetom konania stala len časť návrhu po oznámení súhlasu s predmetom konania žalobcom, a to aj napriek tomu, že vo veci nebol vydaný platobný rozkaz a o zvyšnej časti súd nerozhodoval. V súlade s ustanovením § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku sa predmetom konania stáva časť návrhu po oznámení súhlasu žalobcu oznámením súhlasu, teda nie vydaním platobného rozkazu.
Podaním, doručeným súdu dňa 27. 1. 2011, navrhol žalobca, aby žalovanému bolo uložené zaplatiť istinu vo výške 4.474,71 eura, úrok vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 9. 1. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 1.029,34 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 21. 2. 2009 do 19. 11 2009 vo výške 58,80 eura, úrok vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia. V súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd posúdil, podľa jeho obsahu, uvedené podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 21. 2. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 356,54 eura (pôvodne uplatňovaný úrok z omeškania za uvedené obdobie vo výške 415,34 eura - navrhovaný úrok z omeškania vo výške 58,80 eura) a v časti úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia (nakoľko v podaní, doručenom súdu dňa 29. 9. 2010, žalobca uplatňoval úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia).
Žalovaný so žalobou súhlasil, uviedol, že výhrady voči nej nemá. Žiadnu splátku nezaplatil preto, že nemal prostriedky.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27. 1. 2011, č. k. 10C/221/2010-79, tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.474,71 eura, úrok z omeškania vo výške 58,80 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 356,54 eura a úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti o zaplatenie úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 9. 1. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 1.029,34 eura, úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1092,34 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia, žalobu zamietol z dôvodu, že úver, poskytnutý žalobcom žalovanému považoval za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahovala údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Taktiež súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 137,12 eura.
Proti rozsudku prvostupňového súdu v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že zmluva o úvere obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a to na strane 2, pričom predstavovala 39,46 %. Odvolací súd uznesením zo dňa 26. 5. 2011, č. k. 9Co/173/2011-107, rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, v ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu v ďalšom postupe vyporiadať sa s námietkou žalobcu, týkajúcou sa RPMN. Odvolací súd poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že údaj o RPMN sa nachádza v zmluve o úvere, kde je RPMN uvedená vo výške 39,46 %.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili, pričom neúčasť ospravedlnili účasťou na stretnutí s významným obchodným partnerom. Nakoľko uvedený dôvod nepredstavoval závažný dôvod pre odročenie pojednávania, za súčasného udelenia súhlasu vykonať súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti, prihliadajúc pritom k obsahu spisu a doposiaľ vykonaným dôkazom.
Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobca mu poskytol úver vo výške 140.000 - 150.000 Sk, ktorý sa zaviazal splácať po 3000-4000 Sk mesačne. Úver bol poskytnutý za účelom kúpy auta. Peniaze boli poskytnuté priamo predajcovi, pričom od predajcu mu neavizovali, že by kúpna cena nebola zaplatená. Z úveru žiadnu splátku nezaplatil. Následne dal auto do záložne, kde mu zaň dali asi 35.000 Sk. V období od 5. 11. 2009 do 6. 9. 2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde mu niečo od žalobcu bolo doručené, nevedel však uviesť, o aké listiny sa jednalo. Následne žalobcu kontaktoval ohľadne splácania dlhu. Po návrate z výkonu trestu nepracoval. Je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62 eur mesačne. Má 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, spolu vo výške 80 eur mesačne. Žiaden majetok nevlastní. Na súdnom pojednávaní dňa 2. 11.
2011 zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi. Uviedol, že po vyhlásení rozsudku bol asi 4 mesiace práceneschopný. Je evidovaný na úrade práce, brigádnicky pracuje. Od vyhlásenia rozsudku nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu, nakoľko nemal z čoho.
Okrem výsluchu žalovaného súdu vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 9. 1. 2009, číslo zmluvy: 10236, vrátane všeobecných podmienok, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 9. 1. 2009, vrátane všeobecných podmienok, vyhlásením splatnosti a výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12. 11. 2009, finančným plánom, upozornením zo dňa 6. 10. 2009, výpisom z účtu žalobcu, kontrolným preukazom žalovaného z úradu práce a dohodou o vykonaní práce, zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 9. 1. 2009 zmluvu o úvere č. XXXXX. V zmluve si dojednali poskytnutie úveru žalovanému za účelom kúpy motorového vozidla, určeného v zmluve a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť, spolu s dohodnutým príslušenstvom. Úver bol poskytnutý na kúpu osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo, od dodávateľa Petra Švikruhu - Autobazár. Výška úveru bola dojednaná v sume 4.474,74 eura. Žalovaný sa zaviazal úver splácať splátkami vo výške 170,95 eura mesačne, spolu 48 splátok, splatných do 20. dňa v mesiaci, prvá splátka splatná dňa 20. 2. 2009. Dojednaná ročná úroková sadzba predstavovala 32,54 %, ročná percentuálna miera nákladov 39,46 %. Podľa čl. 4. Všeobecných podmienok, dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver, určený v oddiele 2. Individuálnych podmienok, t. j. vrátiť istinu a zaplatiť úroky týkajúce sa istiny a všetky ostatné platby a výdavky, uvedené v tejto úverovej zmluve, v postupných mesačných splátkach, určených v Individuálnych podmienkach. Podľa čl. 19 Všeobecných podmienok, dlžník a veriteľ súhlasia, že vznik akejkoľvek z nasledovných skutočností vo vzťahu k dlžníkovi predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia) a oprávňuje veriteľa, aby vyhlásil úver a celé príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru splatnými, a to k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia dlžníkovi na poslednú veriteľovi známu adresu, zakladajú dlžníkov záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu doteraz neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, celú sumu istiny a všetkých iných požadovaných a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov veriteľa a všetky náklady vynaložené veriteľom v súvislosti s nadobudnutím držby a predajom vozidla (náklady týkajúce sa vyhľadania a nájdenia dlžníka a vozidla, dopravy, skladovania, technických kontrol, opätovného predaja vozidla) určené veriteľom vo výške skutočne vynaložených súm. V prípade, ak dlžník neuhradí celú sumu istiny ku dňu splatnosti určenom ako dôsledok vyhlásenia splatnosti úveru, jeho príslušenstva a platieb vzťahujúcich sa k úveru, veriteľ je oprávnený požadovať z celej sumy splatnej istiny dohodnutý úrok až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny, ako aj požadovať z celej sumy splatnej istiny a úroku do dňa vyhlásenia splatnosti dohodnutý úrok z omeškania až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny a tohto úroku a oprávňujú veriteľa na vymáhanie splatenia úveru a akýchkoľvek súvisiacich platieb akýmikoľvek právnymi prostriedkami, vrátane súdneho vymáhania, vrátane výkonu záložného práva na vozidlo podľa podmienok záložnej zmluvy a požadovania plnenia z ručiteľského vyhlásenia. Dlžník je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace (ďalej aj ako skutočnosti defaultu
- nedostatku).
Dňa 9. 1.2009 uzatvorili žalovaný a žalobca aj zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia všetkých jeho pohľadávok voči žalovanému v súvislosti s úverovou zmluvou č. XXXXX, uzavretou dňa 9. 1. 2009 a súvisiacimi nárokmi. Zálohom bolo motorové vozidlo Alfa Romeo.
Upozornením zo dňa 6. 10. 2009 žalobca upozornil žalovaného, že v prípade, ak bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom 19. Všeobecných podmienok vyhlási za splatný celý poskytnutý úver, spolu s príslušenstvom.
Dňa 12. 11. 2009 žalobca vyhlásil splatnosť dlhu ku dňu 20. 11. 2009 a vyzval žalovaného na uhradenie dlžných pohľadávok.
Podľa finančného plánu nebola zaplatená ani jedna splátka poskytnutého úveru.
Žalobca poskytol na účet Petra Švikruhu - Autobazár dňa 31. 1. 2009 sumu 4.182 eur.
Žalovaný ej evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14. 9. 2010. Dňa 14. 10. 2011 uzavrel dohodu o vykonaní práce s obchodnou spoločnosťou GTB, a. s., kde si dojednal odmenu 139 eur mesačne brutto. Dohoda je uzavretá na dobu určitú do 15. 12. 2011.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona o SÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 8aa ods. 1 zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu v časti, ktorá zostala predmetom konania, t. j. o zaplatenie úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 9. 1. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 1.029,34 eura, úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1092,34 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia, zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 9. 1. 2009 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 10236, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy, sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedenej zmluvy si zmluvné strany dojednali poskytnutie úveru žalovanému na nákup motorového vozidla zn. Alfa Romeo vo výške 4.474,74 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 splátkach vo výške 170,95 eura mesačne, počnúc 20. 2. 2009. Poskytnutie úveru, jeho výška, dojednaný spôsob splácania, vrátane výšky mesačných splátok, neboli medzi účastníkmi sporné. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadnu splátku. Žalobca, v súlade s článkom 19. všeobecných podmienok, vyhlásil splatnosť celého dlhu v dôsledku omeškania so zaplatením splátky o viac ako 3 mesiace, a to podaním zo dňa 12. 11. 2009, k ôsmemu dňu od odoslania podania, t. j. k 20. 11. 2009. Uvedeným dňom sa stal splatným celý dlh žalovaného voči žalobcovi. Súd, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, sa v ďalšom konaní zaoberal námietkou žalobcu o uvedení údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o úvere. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá predstavuje hodnotu celkových nákladov spotrebiteľa, spojených s konkrétnym spotrebiteľským úverom, ktorý mu je veriteľom za dojednaných podmienok poskytnutý, vyjadrenú ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V zmluve o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neabsentoval. V článku II., riadok 10, bol uvedený vo výške 39,46 %, čo súd aj konštatoval v rozsudku zo dňa 27. 1. 2011. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je však aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Uvedená veličina je pritom veličinou rozdielnou oproti ročnej percentuálnej miere nákladov a vyjadruje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, teda nie na konkrétny spotrebiteľský úver. V prípade absencie údaju o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve, sa spotrebiteľský úver taktiež (rovnako ako v prípade absencie údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov) považuje za bezúročný a bez poplatkov. Po prvý krát pritom musel byť uvedený údaj povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2, ku ktorému došlo prvý krát ku dňu 29. 4. 2008. V čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto už údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov bol podstatnou náležitosťou zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa úver, poskytnutý žalobcom žalovanému, považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva o úvere údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov neobsahovala (aj keď v nej bola uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov). Súd preto žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 9. 1. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 1.029,34 eura, zmluvného úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia, zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.092,34 eura, t. j. zo sumy prevyšujúcej priznanú istinu vo výške 4.474,71 eura, nakoľko žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením sumy, nárok na zaplatenie ktorej žalobcovi neprislúcha a súd mu ho ani nepriznal.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 5.011,26 eura (istina vo výške 4.474,71 eura, úrok z omeškania vo výške 58,80 eura a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 21. 11. 2009 do vyhlásenia prvého rozsudku prvostupňového súdu, t. j. do 27. 1. 2011 vo výške 477,75 eura), jeho neúspech 3299,86 eura (úrok za obdobie od 9. 1. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 1.029,34 eura, úrok z omeškania za obdobie od 21. 2. 2009 do 19. 11. 2009 vo výške 356,54 eura, úrok 32,54 % zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do vyhlásenia prvého rozsudku prvostupňového súdu, t. j. do 27. 1. 2011 vo výške 1.731,32 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.092,34 eura od 21. 11. 2009 do vyhlásenia prvého rozsudku prvostupňového súdu, t. j. do 27. 1. 2011 vo výške 116,62 eura a úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 5.567,05 eura od 21. 11. 2009 do vyhlásenia prvého rozsudku prvostupňového súdu, t. j. do 27. 1. 2011 vo výške 66,04 eura), pričom aj v časti zastavenia konania, v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ide o neúspech žalobcu z procesného hľadiska (pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, s výnimkou prípadov, že žalobca preukáže, že späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, spôsobil svojím správaním žalovaný, čo v predmetnom prípade preukázané nebolo). Súd pri výpočte výšky náhrady trov konania vychádzal zo stavu pri vyhlásení prvého rozsudku, t. j. k 27. 1. 2011, nakoľko v časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a, v prípade, že by bol prihliadal k stavu v čase vyhlásenia druhého rozsudku, došlo by k zmene pomeru úspechu a neúspechu na úkor žalobcu, nakoľko výška nepriznaného nároku, keďže sa jedná o úrok a úrok z omeškania, by, v dôsledku uplynutej doby, bola vyššia, pričom výška priznanej sumy sa už nemení. Úspech žalobcu predstavoval v percentuálnom vyjadrení 60,3 %, jeho neúspech 39,7 %, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 20,6 % z celkových trov konania (60,3 % - 39,7 %). Žalobca si v žalobe, následne aj v podaní, doručenom súdu dňa 27. 1. 2011 a v odvolaní proti rozsudku uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 1.207,74 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 268 eur, trov právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 397,62 eura za 2 úkony právnej služby, pri výške odmeny za jeden úkon právnej služby 191,60 eura vrátane DPH a 2 režijné paušály po 7,21 eura, zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 341,50 eura a trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 200,62 eura za 1 úkon právnej služby vo výške 193,21 eura vrátane DPH a režijného paušálu vo výške 7,41 eura. Výška uplatnenej náhrady za zaplatené súdne poplatky zodpovedala príslušným zákonným ustanoveniam. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, predstavuje celková výška trov právneho zastúpenia 713,98 eura, a to tarifná odmena za 2 úkony právnej služby prvostupňového konania - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd (§ 14 ods. 1 písm. a), b) citovanej vyhlášky) po 161,01 eura (§ 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), režijný paušál za 2 úkony právnej služby po 7,21 eura za 1 úkon právnej služby (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), daň z pridanej hodnoty vo výške 19 % z tarifnej odmeny a režijného paušálu za úkony prvostupňového konania, t. j. zo sumy 336,44 eura, čo činí 63,92 eura (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky), tarifná odmena za 1 úkon právnej služby odvolacieho konania - podanie odvolania (§ 10 ods. 1, 3 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky, nakoľko predmetom odvolacieho konania bol len zamietajúci výrok, preto tarifná hodnota predstavovala 1.029,34 eura + päťnásobok z ročného plnenia z úroku vo výške 32,54 % ročne zo sumy 4.474,71 eura od 20. 11. 2009 do zaplatenia, čo činí 7.280,35 eura a z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.092,34 eura od 21. 11. 2009 do zaplatenia, čo činí 491,55 eura, spolu 8.801,24 eura) vo výške 253,94 eura, režijný paušál z uvedeného úkonu vo výške 7,41 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 261,35 eura, čo činí 52,27 eura. Nakoľko žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia len vo výške 598,24 eura, súd nemohol rozhodnúť nad rámec jeho návrhu. Súd preto priznal žalobcovi 20,6 % z celkových uplatnených trov konania, t. j. zo sumy 1.207,74 eura (trovy právneho zastúpenia vo výške 598,24 eura, súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 268 eur a súdny poplatok za odvolanie vo výške 341,50 eura), čo činí 248,79 eura. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
priznanú náhradu trov konania v dlhšej ako zákonnej lehote, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vzhľadom na výšku priznaných trov konania a pomery žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.