Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/31/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Antona Lukáča na verejnom zasadnutí konanom dňa v Prešove

rozhodol:

Podľa , () na podklade odvolania obžalovaného I. J. z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 02.06.2011 výrok o náhrade škody.

Na základe

obžalovanému I. J. - nar. XX.X.XXXX v D. D. E., bytom G., ul. V. X/XXX u K. J.,

podľa u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, okr. T., škodu vo výške 2.092,77 eur.

Podľa poškodenú T. T. so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na konanie o veciach občianskoprávnych.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 02.06.2011 bol obžalovaný I. J. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- ako majiteľ piatich psov, rôznych plemien, z ktorých jeden je plemena slovenský čuvač a ďalšie štyri sú zmiešané plemená a rôzneho pohlavia, nevykonal všetky potrebné opatrenia primerané konkrétnej situácii, aby zabezpečil ochranu zdravia spoluobčanov pred útokmi psov a všetky potrebné opatrenia na zabránenie úteku, úniku psov a obmedzenia ich pohybu mimo objektu hospodárskeho dvora v katastri obce Y., okr. T., psy nechal voľne sa pohybovať po verejnom priestranstve mimo objektu dvora po okolitých lúkach a pasienkoch, pričom psy dňa XX.X.XXXX vybehli von z objektu hospodárskeho dvora a napadli okolo 08:00 hod. na lúke nachádzajúceho sa I. T., ktorému spôsobili mnohopočetné povrchové a hlboké tržnozmliaždené hryzné poranenia na hlave, krku a po celom tele, následkom ktorých I. T. na mieste zomrel, pričom I. J. porušil ustanovenia ,, , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, ustanovenia , a vyhlášky č. o chove spoločenských zvierat, divých zvierat, nebezpečných živočíchov a o ochrane potulných zvierat a o veterinárnej starostlivosti.

Podľa § 37 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 súd upustil od uloženia súhrnného trestu s ohľadom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Kežmarok.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť uhradiť poškodenej T. T., nar. XX.XX.XXXX, sumu vo výške 2.092, eur a súčasne podľa túto poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2011 ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania namietal nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a dospel tak k nesprávnemu záveru o jeho vine. Je pravdou, že v rozhodnom čase choval psy, avšak popiera, aby jeho psy komukoľvek mohli spôsobiť smrteľné zranenia. V tomto smere poukázal na výpoveď znalca Prof. MVDr. J. G. DrSc., že vylučuje útok psov na človeka na 99,99 %. Ďalej poukázal na skutočnosť, že na tele nebohého sa nenašli chlpy, ktoré by mali farbu srsti psov, ktorých bol vlastníkom. Pri obhliadke tela nebohého neboli zabezpečené dostatočné dôkazy, ktoré by potvrdili útok psov na nebohého. Orgány činné v trestnom konaní nevykonali obhliadku tela spôsobom, ktorý by bez akýchkoľvek rozumných pochybností potvrdzoval útok jeho psov na nebohého. Významná skutočnosť je aj tvrdenie znalca, ktorý uviedol, že po útoku psov by sa telo nachádzalo v skrčenej polohe a nie v polohe tak, ako bolo nájdené. Chlpy, ktoré boli nájdené pri tele nebohého, boli bielej farby a jeho psy boli skôr strakatej farby. Svedok C. popísal situáciu v čase nájdenia nebohého. Uvádzal, že jeho psy boli pri nebohom kľudné vo vzdialenosti asi 3 m a je absolútne vylúčené, aby psy útočili na nebohého. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. zo dňa 10.03.2009, obsahom ktorého je okrem iného aj to, že akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nie je spôsobilý vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Trestné konanie si vyžaduje ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorú možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni všeobecného pravidla preukázania viny mimo akúkoľvek rozhodnú povinnosť. Prvostupňový súd musí dodržať vysoký štandard aj pokiaľ ide o hodnotenie jednotlivých dôkazov. V zmysle uvedeného má za to, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že by sa dopustil skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Navrhol preto, aby krajský súd podľa zrušil napadnutý rozsudok a následne sám vo veci rozhodol tak, že ho podľa účinného do 31.12.2005 spod obžaloby oslobodí.

Na podklade riadne a včas podaného odvolania osobou na to oprávnenou krajský súd v zmysle ( s poukazom na ustanovenia v znení neskorších predpisov) preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako na ne poukazoval odvolateľ.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal procesným postupom súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, pričom nezistil také podstatné chyby konania, v dôsledku ktorých by mal byť napadnutý rozsudok zrušený. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre ustálenie skutkových okolností, pričom dôkazy, na ktoré prihliadal, sú procesne použiteľné pre rozhodnutie o obžalobe. Tieto dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v vyhodnotil a dospel k skutkovým zisteniam, ktoré i odvolací súd považuje za správne a ktoré majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje podrobný obsah vykonaných dôkazov ako aj úvahy súdu, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, čo považoval za dokázané a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ak si navzájom odporovali. So zreteľom na zákonným spôsobom odôvodnený rozsudok si odvolací súd v celom rozsahu osvojil dôvody vzťahujúce sa na uzavretie skutkových okolností a iba v stručnosti k nim dodáva:

Nie sú pochybnosti o tom, čo napokon nenamietala ani obhajoba, že k úmrtiu poškodeného J. T. došlo dňa XX.X.XXXX v čase okolo 08,15-08,20 hod. Táto skutočnosť bola potvrdená výsluchom svedka MUDr. G., ktorý ako obhliadajúci lekár privolaný v rámci prvej lekárskej pomoci sa dostavil na miesto činu kritického dňa o 08,25 hod., pričom skonštatoval smrť poškodeného T.. Súdna pitva potvrdila, že v dôsledku mnohopočetných hryzných poranení došlo k smrti poškodeného v priebehu 10 až 15 minút

po ich vzniku, pričom tejto sa nedalo zabrániť ani včasnou lekárskou intervenciou. Výsluchom znalca z odvetvia súdneho lekárstva bolo tiež preukázané, že poškodený T. po vzniku objektívne zistených poranení sa nemohol pohybovať, pretože pohyb bol paralyzovaný v dôsledku poranení a bolesti a taktiež v dôsledku poruchy vedomia. Tieto zistenia teda jednoznačne a bezpochyby preukazujú, že poranenia u poškodeného vznikli na mieste, kde bol poškodený nájdený nielen svedkom P. C., ale následne aj svedkom J. I. ml. a P. I..

Z výpovedí svedkov J. I. st., J. I. ml., I. I. a P. C. bolo zistené, že okolo 08,00 hod. bolo počuť krik a štekot neďaleko hospodárskeho dvora, ktorý mal v prenájme obžalovaný J. J.. Svedkovia tiež videli, že sa tam pohybuje asi 4 až 5 psov patriacich obžalovanému, pričom títo akoby niečo kmásali, trhali. Psov identifikovali nielen menovaní svedkovia, ale nepriamo i svedkovia M. G. a M. T., ktorí potvrdili, že P. C. sa vrátil so psami na hospodársky dvor. Uvedené zistenia dovoľujú vyvodiť nepochybný záver o tom, že psy patriace obžalovanému boli v čase, keď došlo k vzniku mnohopočetných hryzných poranení u poškodeného, pri poškodenom.

Na základe týchto zistených skutočností správne potom vyvodil okresný súd záver o tom, že práve psy, ktorých majiteľom je obžalovaný, zaútočili na poškodeného a spôsobili mu poranenia s následkom smrti. Medzi dobou napadnutia a dobou úmrtia je tak krátky časový rozsah, ktorý nedovoľuje vyvodiť ani iný záver, aj keď ho obžalovaný namieta. Pohyb psov na mieste činu registrovali svedkovia I. okolo 08,00 hod., pričom o 08,20 hod. bolo nahlásené políciou na pohotovosti pohryzenie psami na Y.. Počas tejto krátkej doby, vzhľadom na zúfalý krik, sa na miesto samé dostavili aj J. I. ml. s P. I., ktorí privolali políciu, a pred ich príchodom bol pri poškodenom svedok C., ktorý registroval pohyb rukou poškodeného a jeho mrmlanie a so sebou vzal všetkých psov na hospodársky dvor. Nemožno opomenúť ani záver znalca z odvetvia súdneho lekárstva, že poranenia poškodenému boli spôsobené za živa. Tieto zistenia vo vzájomnej súvislosti dávajú obraz o tom, že ak bol poškodený napadnutý okolo 08,00 hod., pričom útok trval určitú krátku dobu, smrť, ktorá v dôsledku vzniknutých poranení nastala po dobe 15-20 minút, zapadá do časového priestoru, kedy bolo lekárom na mieste samom konštatované úmrtie poškodeného o 08,25 hod.

Okrem toho ani jeden z menovaných svedkov, ktorí sledovali popisované udalosti alebo sa pohybovali v kritickom priestore, neuviedol, že na mieste pri poškodenom, resp. v jeho blízkosti videli pohyb aj iných zvierat - psov. Tieto svedecké výpovede tak jednoznačne vyvracajú obhajobu obžalovaného, že poranenia poškodenému mali spôsobiť iné psy (svedka J. I.).

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na vyjadrenie znalca z odboru veterinárstva k správaniu sa psov pri stretnutí vo svorkách. Podľa jeho názoru by došlo k vzájomnému napádaniu svoriek a človek pohybujúci sa v ich blízkosti by sa nestal objektom ich záujmu.

To, že poškodeného napadli psy, možno vyvodiť nielen z charakteru hryzných poranení a pruhovitých odrenín ale tiež aj z lokalizácie týchto poranení. K spôsobu útoku psov na človeka sa vyjadril znalec z odboru veterinárstva v tom smere, že psy najprv útočia na končatiny a na krk. Lokalizácia zistených poranení zodpovedá spôsobu útoku psov, pričom znalec vylúčil útok zo strany iného zvieraťa napr. vlka, či medveďa.

Odvolateľ poukazuje na vyjadrenie znalca z odboru veterinárstva v tom smere, že vylučuje útok psov na človeka na 99,99 %. Vo vzťahu k tejto časti výpovede znalca odvolací súd poznamenáva, že znalecký posudok je jeden z dôkazov, na obsah ktorého súd pri rozhodovaní prihliada. Nie je však prednostným dôkazom a závery znalca sa hodnotia v kontexte ostatných zabezpečených dôkazov. I v tomto prípade vyjadrenie znalca, na ktoré odvolateľ poukazuje, je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi. So zreteľom na doteraz prezentované úvahy je nutné konštatovať, že tento záver znalca nie je podopretý odbornými znalosťami, je v rozpore s jeho záverom o tom, že nevylučuje útok posudzovaných psov na poškodeného a je v rozpore s ostatnými zabezpečenými dôkazmi. Práve z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje túto odvolaciu námietku za opodstatnenú.

Poloha poškodeného, ktorá bola políciou pri obhliadke miesta činu zdokumentovaná, nie je konečnou polohou poškodeného po útoku. Z výpovedí svedkov MUDr. G., J. I. ml. a P. I. je zrejmé, že s telom nebohého bolo manipulované v dôsledku zistenia zdravotného stavu poškodeného, najmä za účelom zistenia rozsahu poranení a poskytnutia lekárskeho ošetrenia. Až po tejto prehliadke došlo k

fotografickej dokumentácii polohy poškodeného, ako aj miesta činu, na ktorom sa už nachádzala aj časť ošatenia, ktoré bolo sňaté z poškodeného. Odvolacia námietka spočívajúca v tom, že telo poškodeného po útoku psov by sa malo nachádzať v skrčenej polohe, je za danej dôkaznej situácie nepodstatná. Svedok C. sa tiež vyjadril, že registroval akoby poškodený mávol rukou, v dôsledku čoho sa pohlo telo. Aj keď nešlo o koordinované pohyby, z toho je zrejmé, že k určitému posunu polohy poškodeného došlo aj jeho samovoľným pohybom. Okrem toho znalec z odvetvia súdneho lekárstva nepotvrdil, aby obeť po útoku psami mala byť v skrčenej polohe, pričom znalec z odboru veterinárstva pripustil, že psy mohli poškodeného aj ťahať za končatiny.

Namietanú skutočnosť, že orgány činné v prípravnom konaní nevykonali obhliadku tela spôsobom, ktorý by bez akýchkoľvek rozumných pochybností potvrdzoval útok psov obžalovaného, nemožno brať za rozhodujúcu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom obhajoby, že prvotné úkony v prerokúvanom prípade neboli vykonané riadne a starostlivo, avšak ďalšie dôkazy zabezpečené v tomto trestnom konaní poskytli dostatočný podklad pre rozhodnutie.

Samotné zistenie, že z tela poškodeného boli odobraté pred pitvou iba biele chlpy, ktorých pôvodcom je pes, tiež nie je dôkazom preukazujúcim nevinu obžalovaného. Z výsluchov svedkov, ako aj z listinných dôkazov, najmä z fotodokumentácie psov, vyplýva, že dva psy menom B. a X. boli čisto biele, ostatné psy menom K., S. a N. boli biele s hnedými škvrnami. Nález psích chlpov bieleho zafarbenia teda nevylučuje, že útoku sa mohli zúčastniť aj farebné psy. Ani znalci nevedeli posúdiť, koľko psov so zreteľom na rozsah poranení a ich charakter napadli poškodeného. Zhodli sa v tom, že bolo ich viac ako jeden.

S poukazom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade výsledky vykonaného dokazovania neprezentujú vysoký stupeň podozrenia obžalovaného zo spáchania skutku, ale z nich boli vyvodené skutkové okolnosti, ktoré nemožno rozumne a logicky spochybniť.

Právne posúdenie skutku zodpovedá zákonu. Obžalovaný svojím konaním, keď nezabezpečil svojim psom pohyb tak, aby títo nemohli svojvoľne opúšťať objekt hospodárskeho dvora a ohrozovať okoloidúce osoby, v dôsledku čoho došlo k úteku psov z objektu a následnému napadnutiu poškodeného so vznikom smrteľného poranenia, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona.

Vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovaného je potrebné uviesť, že skutok sa stal za účinnosti Tr. Od 1.1.2006 je účinný Tr. ., ktorý stanovuje zásadu posudzovania trestnosti činu v . Podľa časovej pôsobnosti tohto zákona berúc do úvahy možnosť uloženia sankcie za prerokúvaný trestný čin, je potrebné prisvedčiť okresnému súdu, že použitie Tr. je správna. Použitie tohto v čase rozhodovania súdu prvého stupňa mal tento súd vo výroku o vine špecifikovať, podľa ktorého zákona sa uznáva vina. Nejde však o chybu takej povahy, ktorá by odôvodňovala zrušenie výroku o vine, keďže použitie zákona vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a tiež z výroku o treste, ktorý bezprostredne nadväzuje na výrok o vine.

Konanie obžalovaného bolo posúdené ako kvalifikovaná skutková podstata uvedeného trestného činu v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. V čase spáchania skutku boli účinné predpisy týkajúce sa chovu, podmienok držania psov a o veterinárnej starostlivosti v znení , vyhl. č. a . V súčasnosti túto oblasť upravujú jednak , a , ktoré taktiež vymedzujú presné pravidlá držania psov, ich chov a povinnosti majiteľov týchto zvierat.

Z ustanovenia vyplývajú povinnosti pre vodenie psa. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a

zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Okrem toho je účinný , podľa ustanovenia ktorého vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania. Uvedené ustanovenie nahradilo o veterinárnej starostlivosti, ktoré bolo zrušené práve týmto zákonom od 1.2.2007.

Z rozsahu ustanovených povinností vyplýva, že vlastník psa má v prvom rade povinnosť vykonať opatrenia na zabránenie jeho úteku, ktorú si v danom prípade obžalovaný J. J. nesplnil. Z výsluchov svedkov P. C., J. G. a J. I. vyplynulo, že objekt hospodárskeho dvora nebol riadne oplotený, pričom dostali pokyn od obžalovaného, aby psov nechali voľne pohybovať sa po objekte hospodárskeho dvora. Tým obžalovaný umožnil psom sa voľne pohybovať aj mimo objektu hospodárskeho dvora, teda v jeho okolí, pričom neboli dodržané pravidlá vodenia psov.

So zreteľom na tieto zistenia je nutné konštatovať, že obžalovaný si nesplnil povinnosti uložené mu zákonom vo vzťahu k zabezpečeniu úteku psov a ich vodenia mimo objekt, kde bol zabezpečovaný chov psov. To zakladá porušenie dôležitej povinnosti ustanovenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu ublíženia na zdraví na ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 (č. ).

Forma nedbanlivostného zavinenia vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými bolo preukázané okrem vyššie uvedeného i to, že obžalovaný ako dlhoročný chovateľ ovčiarskych psov vedel, že psy môžu byť útočné voči cudzím osobám. Táto okolnosť bola preukázaná jednak znaleckým dokazovaním z odboru veterinárstvo, ako aj výsluchmi svedkov. Znalec z odboru veterinárstvo posúdil, že chované psy so zreteľom na ich genetiku sú nedôverčivé voči cudzím osobám a sú nebezpečné najmä svorky psov. Z výsluchov svedkov J. I., P. I., A. M., RNDr. I., J. T., F. E., A. E. a A. T. vyplynulo, že títo sa sťažovali na útoky psov obžalovaného voľne pohybujúcich sa vo svorke či už pri zbere lesných plodov alebo pri výkone poľovníckeho práva. Tieto zistenia tak preukazujú, že obžalovaný aj napriek vedomosti o možnom útoku psov na cudzie osoby neurobil žiadne opatrenie na zabránenie ich úteku z miesta chovu a umožnil im voľný pohyb, v dôsledku čoho mal vedomosť o tom, že tieto psy môžu zaútočiť na cudzie osoby pohybujúce sa v okolí hospodárskeho dvora, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že k porušeniu zdravia spoluobčanov nedôjde. Uvedené tak opodstatňuje záver o subjektívnom zavinení obžalovaného podľa § 5 písm. a/ Tr. zákona.

Pri preskúmavaní výroku o treste odvolací súd zistil, že okresný súd pochybil, ak podľa § 37 Tr. zákona upustil od potrestania obžalovaného vo vzťahu k odsúdeniu vo veci Okresného súdu Kežmarok sp. zn. .

Z predmetného spisu bolo zistené, že Okresný súd Kežmarok rozsudkom zo dňa 28.9.2009 sp. zn. uznal obž. J. J. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona za skutok spáchaný dňa 30.01.2009, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov a 29 dní.

V prerokúvanom prípade bol dňa 3.11.2005 vyhlásený rozsudok, ktorý bol v odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 12.09.2006 zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Vyhlásenie rozsudku súdu prvého stupňa v tejto veci dňa 3.11.2005 tak vytvorilo prekážku pre zbiehajúcu sa trestnú činnosť spáchanú po dni vyhlásenia tohto rozsudku. Aplikácia Tr. zákona (č. v znení ) prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených podľa odseku 1, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.

Z citovanej zákonnej úpravy teda vyplýva, že súd ukladá súhrnný trest iba za zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Za prerušenie zbiehajúcej sa trestnej činnosti súdna prax považuje vyhlásenie rozsudku. V danom prípade, ak 3.11.2005 bol vyhlásený rozsudok, týmto dňom sa vytvorila prekážka pre viacčinný súbeh trestných činov medzi prerokúvaným trestným činom a trestnými činmi spáchanými po dni

vyhlásenia rozsudku v tejto trestnej veci. Inak povedané, pokiaľ obžalovaný spáchal ďalší trestný čin po 3.11.2005, nejde o viacčinný súbeh trestných činov vo vzťahu ku skutku z 26.5.2003, hoci vyhlásený rozsudok z 3.11.2005 bol v odvolacom konaní zrušený.

Uvedené pochybenie okresného súdu však nebolo možné napraviť pre absenciu odvolania podaného v neprospech obžalovaného.

Napokon odvolací súd preskúmal vecnú správnosť a zákonnosť i výroku o náhrade škody a zistil, že o nároku poškodenej T. T. nebolo rozhodnuté podľa toho procesného predpisu, podľa ktorého sa riadilo celé konanie. Okresný súd o nároku poškodenej rozhodol podľa v znení neskorších predpisov aj napriek tomu, že konanie sa malo dokončiť podľa z. č. so zreteľom na ustanovenie , pretože obžaloba bola podaná dňa 2.10.2003.

Poškodená T. T. si uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody z titulu vynaloženia nákladov na pohreb jej syna I. T. v celkovej výške 51.074,- Sk, z toho 38.900,- Sk za vyhotovenie hrobky a 12.174,- Sk za prevoz nebohého syna z G. do miesta vykonania obradu. Podaním zo dňa 2.11.2004 tento nárok bol rozšírený o úhradu cintorínskeho poplatku Obci M. v sume 278,- Sk, správneho poplatku MÚ D. D. E. v sume 50,- Sk, nevyhnutné výdavky na pohrebnú hostinu v sume 8.145,70 Sk, o úhradu kvetov v sume 3.212,00 Sk a úhradu ošatenia nebohého v sume 290,00 Sk, teda celkom si poškodená uplatnila nárok na náhradu škody v sume 63.049,70 Sk. Okresný súd jej priznal 2.092,77 eur, čo je ekvivalentom na menu v slovenských korunách po prepočte kurzom 30,1260 Sk suma 63.046,78 Sk. Z uvedeného vyplýva, že poškodenej nebola priznaná časť jej nároku vo výške 2,92 Sk.

Pochybenie okresného súdu spočívajúce v nesprávnom použití zákona pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody mohol odvolací súd napraviť bez toho, aby sa zmenil výrok o náhrade škody v neprospech obžalovaného, keďže odvolanie bolo podané iba v jeho prospech. Na podklade odvolania obžalovaného preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody postupom podľa a následne rozhodol o ňom podľa procesného predpisu účinného vo vzťahu k tomuto konaniu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd nevyhovel odvolaniu obžalovaného vo výroku o vine, a napravil iba pochybenie okresného súdu vo výroku o náhrade škody. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.