Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-185-2011.pdf
PDF · 95.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/185/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. R., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: J. L., trvale bytom Q., D. XX, v skutočnosti bytom Q., Q. X a otca: G. R., trvale bytom Q., N. XX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú J. R., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej od 1.11.2011 sumu 150,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletej.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30.5.2011, tunajšiemu súdu podaným toho istého dňa, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. R., nar. XX.X.XXXX tak, že ju navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi určiť povinnosť platiť na ňu výživné v sume 300,-€ mesačne. V návrhu uviedla, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti a
v súčasnosti s dcérou býva v podnájme. Maloletá je ťažko P.. Na pojednávaní matka svoj návrh doplnila tak, že výživné žiadala určiť od 1.1.2011.
Otec súhlasil so zverením maloletej do matkinej osobnej starostlivosti. Ohľadne výživného uviedol, že matke platí na dcéru mesačne 100,-€ a poskytuje aj materiálne plnenia tak, že celkovo na ňu mesačne vynakladá cez 200,-€. Nemá na to, aby platil navrhované výživné, ani aby platil výživné v sume 150,-€ mesačne ako odporučil kolízny opatrovník, lebo niekedy zarobí a niekedy nie.
Kolízny opatrovník odporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné naň určiť v sume 150,-€ mesačne od podania návrhu na súd.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi, nehospodária spoločne a nevedú spoločnú domácnosť. Spolužitie ukončili v marci 2010.
Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. Spolu s maloletou žije v prenajatej garsónke za úhradu 300,-€ mesačne. K trvalému pobytu je prihlásená u svojej tety, kde však bývať nemôže, nakoľko ide len o jednoizbový byt. Nevlastní žiaden nehnuteľný ani cenný hnuteľný majetok. Od 1.2.2011 je zamestnaná vo firme B. Y. kde do septembra zarobila cca XXX,XX € netto mesačne. Podľa výpisu zo živnostenského registra je od 11.6.2008 držiteľkou živnostenského listu pre predmety podnikania čistiace a upratovacie práce a odevná výroba, s pozastavenou činnosťou do 20.9.2011. V obchodnom registri evidovaná nie je. V dobe od 4.10.2010 do 31.1.2011 trvala jej evidencia na úrade práce, vyradená bola nástupom do zamestnania od 1.2.2011, podporu v nezamestnanosti nepoberala. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedla: úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov XXXX,XX €, čiastkový základ dane XXXX,XX €, príjmy zo živnosti XXXX,-€, výdaje zo živnosti XXXX,XX €, čiastkový základ dane XXXX,XX €, základ dane XXXX,-€ a daňový preplatok XXX,XX €. Podľa vlastného udania výkon živnosti pozastavila pre dôvod, že nezvládala hradiť odvody do poisťovní, pričom mieni požiadať aj o ďalšie predĺženie pozastavenia. Je absolventkou P. A. s maturitou, v odbore pracovala po skončení školy cca rok ako B.. Finančne ju podporujú rodičia v každom mesiaci sumou XXX,- €. Zvýšené náklady na svoju výživu pre zdravotný stav nemá.
Otec je slobodný, bez iných vyživovacích povinností. Od 3.12.1992 je držiteľom živnostenského oprávnenia pre predmet činnosti: zámočníctvo, maliarstvo a obchodná činnosť s tovarom v rozsahu voľnej živnosti a od 9.6.2008 pre predmet činnosti: prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. V obchodnom registri evidovaný nie je. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedol: príjmy zo živnosti XXXXX,-€, výdaje zo živnosti XXXX,XX €, základ dane XXXX,XX € a daň XXX,XX €. Podľa vlastného udania je absolventom P. s maturitou, jeho zdravotný stav si vyžaduje pre F. tlak užívanie liekov, za ktoré dopláca 15,- až 20,- € mesačne, k tejto skutočnosti však súdu nepredložil žiaden dôkaz. Vlastní X-i.zbový byt, ktorý nadobudol po smrti svojho otca, býva v ňom sám, vlastní tiež garáž zaťaženú hypotékou, iné
nehnuteľnosti vo vlastníctve nemá. Z cenného hnuteľného majetku vlastní X-ročný osobný automobil K. Q., ktorý má pre výkon živnostenskej činnosti.
Maloletá J. je vo veku R. rokov, navštevuje tretí ročník základnej školy. Matka jej platí obedy v školskej jedálny a pobyt v školskej družine. Podľa lekárskej správy zo dňa 30.8.2011 maloletá trpí G.apriek kochleárnemu implantátu a vyžaduje si zvýšenú starostlivosť pri rozvoji reči. Podľa udania matky musí mať každoročne zakupovaný káblik ku kochleárnemu implantátu v sume 42,-€ a pre výuku v škole má lekárom odporúčaný rečový tréner v hodnote 1.059,-€, ktorý ale zatiaľ nezakúpila.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Nakoľko rodičia nie sú manželmi, nebývajú a nehospodária spoločne, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný.
Zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom v domácnosti matky dňa 10.8.2011 vyplynulo, že matka býva spolu s maloletou v prenajatom byte - garsónke na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú s nájomným 300,-€ mesačne. Byt je kompletne zariadený, maloletá tu má vytvorený pracovný kút, má svoju posteľ, matka spáva na rozkladacej váľande. Podľa záverov šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky, dieťa má u matky vytvorené vyhovujúce životné podmienky. Súd vykonal tiež dopyt na školu,
ktorú maloletá navštevuje, ohľadne prešetrenia tvrdení otca, že je matkou bitá. Základná škola U. X v Q. písomným podaním súdu doručeným dňa 22.9.2011 oznámila, že maloletá nejavila a ani nejaví známky týraného dieťaťa, na matku sa v škole nesťažuje a ani nesťažovala a z jej správania nevyplývajú zlé metódy výchovy jej matky. Otcovi bola súdom poskytnutá lehota na oznámenie svedkov, ktorým sa mala maloletá sťažovať na údajné bitie matkou, svedkov však otec neoznámil a k svojim závažnému tvrdeniu nevyprodukoval žiaden dôkaz.
Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania, teda aj otca maloletej, keď v doterajšom výchovnom prostredí u matky nezistil žiadne nedostatky, ktoré by si vynútili iné rozhodnutie.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletého dieťaťa a hlavne jeho zdravotného postihu je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako určitú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané veku. U detí nízkeho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu
podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri
Povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem z pracovnej aktivity, aby na svoje nezaopatrené dieťa nielen prispieval, ale ho aj riadne uživil, a to aj na svoj vlastný úkor.
Zohľadniac všetky zákonom stanovené kritériá pre určenie výšky výživného súd považoval za výživné zodpovedajúce pomerom zisteným tak na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane obidvoch jeho rodičov, sumu 150,-€ mesačne.
Pri posudzovaní možností a schopností otca pre plnenie vyživovacej povinnosti súd vychádzal z tej skutočnosti, že je držiteľom živnostenského listu, má odborné vzdelanie a jeho zdravotný stav mu nijakým spôsobom neobmedzuje pracovnú spôsobilosť, mimo maloletej
nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a je vlastníkom X-izbového bytu, v ktorom býva sám. Na rozdiel od neho je matka nemajetná a spolu s maloletou si musí riešiť otázku bývania prenájmom garsónky, takže úroveň ich životných podmienok je podstatne nižšia.
Výživné v sume 150,-€ mesačne spolu s pomerným finančným prispením matky a mesačným štátnym prídavkom dostatočne pokrýva odôvodnené nároky maloletého dieťaťa aj po zohľadnení jeho zdravotného postihu. Matkou požadované výživné 300,-€ mesačne vysoko prekračuje v konaní preukázané bežné potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.
Matka navrhla výživné určiť od 1.1.2011 dôvodiac tým, že spolužitie s otcom maloletej ukončila 15.3.2010 a následne sa dohodli tak, že otec jej bude na dcéru platiť 100,-€ mesačne, šesť mesiacov jej ale neposkytol nič. Najskôr tvrdila, že otec jej na maloletú dal od januára 2011 až ku dňu vyhlásenia rozsudku celkovo 500,-€ po čiastkach 100,-€ mesačne od januára do mája, neskôr priznala, že sumu 100,-€ jej otec dal aj v mesiacoch september a október. Otec vypovedal, že na maloletú mesačne vynakladá cez 200,-€, z toho 100,-€ dáva priamo matke, takto prispieval až do októbra t.r. s tým, že s matkou maloletej sa dohodol ohľadne letných prázdnin tak, že maloletá bude mesiac u neho a mesiac u matky, takže výživné si vzájomne platiť nebudú. Matka však ich dohodu zmarila a dcéra bola cez prázdniny u neho len 4 dni. On dieťaťu kupuje všetko oblečenie, čo mesačne predstavuje minimálne 100,-€, množstvo oblečenia má maloletá aj od jeho príbuzných. V júli t.r. zaplatil dcére permanentku na plaváreň a tanečný tábor. Baterky do kochleárneho implantátu stoja 1.000,-Sk a on ich zabezpečuje prostredníctvom svojho brata žijúceho v J. a aj do budúca ich zabezpečovať bude. Keď bola maloletá chorá, kúpil jej lieky. V súčasnosti zaplatil dcére 60,-€ za tanečnú a v novembri školské obedy za 20,-€. Nakoľko matka maloletú posielala bicyklovať sa bez helmy, túto jej kúpil za 30,-€. Podľa otca maloletá s ním trávi víkendy od piatku do nedele s tým, že u matky je v priebehu dvoch mesiacov cez víkend iba raz a asi trikrát do mesiaca v pondelok chodieva po ňu do školy a obeduje s ním. Podľa matky si otec maloletú berie každý druhý víkend tak, že v piatok po ňu ide do školy a u neho zostáva do nedele večera alebo k nej príde až v pondelok večer. Matka tiež poukázala na to, že hračky a oblečenie, ktoré otec dcére kúpi, zostávajú u neho, čo otec objasnil tak, že matka by dcéru poslala k nemu bez vecí, ktoré u neho potrebuje, navyše matka mala predať tenisky, ktoré kúpil dcére on, rovnako aj oblečenie, z ktorého dieťa už vyrástlo.
Výsluchom rodičov maloletej dospel súd k záveru, že nie je dôvodné stanoviť vyživovaciu povinnosť otca už od 1.1.2011 v zmysle návrhu matky, keď sa otec doposiaľ dobrovoľne podieľal na jej výžive finančne aj materiálne. Otec si maloletú pravidelne brával minimálne dvakrát v mesiaci do svojej domácnosti od piatku do pondelka večera, kde jej zabezpečoval všetky potreby, čo si nesporne vyžadovalo aj jeho finančnú účasť. Kupoval jej ošatenie, ktoré síce mohla využívať len v obmedzenej miere, avšak na dobu
pobytu u neho ju matka nemusela vybaviť potrebným oblečením, ktoré mala pripravené u otca, a o jeho údržbu sa podľa všetkého tiež postaral on. Otec maloletej poskytol aj iné plnenia (úhrada tanečného tábora, permanentky na plaváreň, helmy na bicykel, tanečného krúžku, školské obedy v novembri). Pokiaľ niektoré položky nefinancoval priamo otec sám, ale prostredníctvom svojich príbuzných, je nutné prihliadať aj na takéto plnenia, keďže ich nemusela zabezpečiť
matka. Podľa predošlej dohody s matkou na výživu maloletej jej poskytoval sumu 100,-€ mesačne mimo letných prázdnin a nie z jeho viny dcéra u neho netrávila toľko času, ako bol s matkou dohodnutý, poskytol jej ale v tej dobe iné, už spomenuté plnenia. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca až od novembra 2011.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) a c) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.