Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/32/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu B. C. N. W. K. so sídlom K. X, V. - XXXX Q., H., zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava proti žalovanej L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., M. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou pre konanie M. R., tajomníčkou Okresného súdu D. o zaplatenie 484,69 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 01. 12. 2010 č. k. -50 takto jednohlasne

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 448,79 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 07. 09. 2010 do zaplatenia.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 448,79 Eur s 9 % p. a. úrokom z omeškania od 07. 09. 2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a určil, že za neprijateľné vyhlásil zmluvné podmienky upravené v úverových zmluvných podmienkach T. V. E., s. s. platných k 30. 05. 2005:

V § 2 hlavy XIII. s textom: „V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, či jej časti, zmluvnej pokuty alebo platby podľa hlavy V a hlavy IX týchto úverových podmienok dlhšieho než 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň omeškania. V prípade omeškania s úhradou splátky, či jej časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní“.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého (cit.) „dňa 30. 05. 2005 žalovaná uzavrela úverovú zmluvu, na základe ktorej jej spoločnosť T. V. E., a. s. poskytla úver 473,68 Eur (14 270 Sk). Žalovaná sa v zmluve zaviazala splácať poskytnutý úver v 18-tich mesačných splátkach po 32,623 Eur (983 Sk). Žalovaná neplnila riadne povinnosť platiť mesačné splátky, preto spoločnosť T. V. E. pristúpila k spoplatneniu celého čerpaného úveru. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie 448,79 Eur. Pôvodný veriteľ T. V. E., a. s. postúpil pohľadávku voči žalovanej zmluvou o postúpení pohľadávky

uzavretou 31. 12. 2007 so spoločnosťou B. C., s. r. o. a následne táto spoločnosťou zmluvou o postúpení pohľadávok z 31. 01. 2008 postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Uzatvorená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. , , a preto právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval súd podľa ustanovení .

Pri rozhodovaní o uplatnenej zmluvnej pokute v zmysle hlavy XIII § 2 úverových podmienok spoločnosti T. V. E., a. s. a uplatnenom úroku omeškania súd v súlade s čl. 4, 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súd hodnotenie nekalých podmienok aplikoval i na definíciu vedľajších záväzkov. T. XIII, § 2 úverových podmienok spoločnosti T. V. E., a. s. v časti uplatnenej zmluvnej pokuty je neplatným dojednaním v rámci úverových podmienok spoločnosti T. V. E., a. s. Zmluvná pokuta definovaná „vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je dlžník v omeškaní“ je neurčitým dojednaním. Nie je zrejmé, či ide o zmluvnú pokutu vo výške 8 % denne, týždenne, mesačne, ročne. Takáto zmluvná pokuta umožňuje široký a nejasný výklad, pritom je na vôli žalobcu uplatniť zmluvnú pokutu podľa svojho výkladu. Preto takto dohodnutá zmluvná pokuta je neurčitá, nezrozumiteľná, nejasne definovaná. V súlade s ust. , a s ust. súd určil zmluvnú podmienku upravenú v hlave XIII v úverových podmienok spoločnosti T. V. E., a s. za neprijateľnú, keď dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje jednoznačne nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná ako spotrebiteľ v rámci uzavretej formulárovej zmluvy a úverových podmienok spoločnosti T. V. E., a. s. nemala možnosť ovplyvniť znenie hlavy XIII, ani iné ustanovenia zmluvy a úverových podmienok spoločnosti T. V. E., a. s.“

Žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne (29,2 % ročne) dohodnutý tiež v hlave XIII v ust. úverových podmienok spoločnosti T. V. E., a. s. je v rozpore s ust. Nariadenia vlády č. Výška úrokov z omeškania, ktoré možno priznať v súlade s citovanou právnou úpravou je 9 % p. a. Úrok z omeškania preto súd priznal z dlžnej istiny až od 07. 09. 2010, keďže žalobca nepreukázal doručenie výzvy na plnenie žalovanej skôr, ako v deň 06. 09. 2010, kedy opatrovníčka žalovanej preukázateľne prevzala žalobu v tomto konaní.

V súlade s ust. , súd určil zmluvnú podmienku v hlave XIII v ust. úverových podmienok spoločnosti T. V. E. týkajúcu sa úroku z omeškania za neprijateľnú, keď zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od v neprospech spotrebiteľa. Preto súd z neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky žalobcovi nepriznal žalobou uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty aj úroku z omeškania nad rámec zákonnej právnej úpravy, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 448,79 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 35,90 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 448,79 Eur od 21. 12. 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Poukázal, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere dňa 30. 05. 2005. S poukazom na hlavu I, o úverových zmluvných podmienkach bola zmluva o úvere uzavretá v zmysle ust. a nasl. , teda má charakter absolútneho obchodu, t. zn., že podlieha režimu bez ohľadu na povahu účastníkov. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy v prospech dlžníka a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dohodnutý úrok. Predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi, ale vznikla až dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Nie je preto možné pri posudzovaní povahy zmluvy aplikovať ustanovenia , teda ani úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ust. a nasl. . Zdôraznil, že na zmluvu o úvere zo dňa 30. 05. 2005 nemožno aplikovať ustanovenia ohľadom spotrebiteľských zmlúv, v tom čase platného a účinného Občianskeho

zákonníka, tak ako učinil prvostupňový súd pri rozhodovaní v tejto napadnutej právnej veci, nakoľko na danú zmluvu je potrebné podľa prechodného ust. aplikovať znenie platné a účinné do 31. 12. 2007, v zmysle ktorého predmetná zmluva nebola zmluvou spotrebiteľskou. S poukazom na vyššie uvedené je záver prvostupňového súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti T. V. E., a. s. platných k 30. 05. 2005 v hlavy XIII nesprávny. Na zmluvu zo dňa 30. 05. 2005 nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce spotrebiteľských zmlúv v tom čase platného a účinného , tak ako to učinil prvostupňový súd pri rozhodovaní v predmetnej veci. Žalobca nesúhlasí ani s názorom súdu prvého stupňa, že dojednanie zmluvnej pokuty je dojednaním neplatným z dôvodu jeho neurčitosti. V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti T. V. E., a. s.( hlavy XIII) k takto formulovanému spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty, je jednoznačne možné dospieť k presnému určeniu a k výpočtu jednorazovej pevnej sumy zmluvnej pokuty. Z vyššie uvedeného zmluvného dojednania je presne stanovené porušenie akej povinnosti je sankcionované. Zároveň si zmluvné strany dohodli aj spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, ktorý je určitý a z ktorého je nepochybné, že pre prípad omeškania dlžníka s úhradou splátky či jej časti dlhšieho ako 7 dní, bude spôsob výpočtu zmluvnej pokuty stanovený jednorázovo, pevným percentom, pre výpočet ktorého bude rozhodujúca výška dlžnej čiastky, s ktorej úhradou je dlžník voči veriteľovi v omeškaní. Ak by veriteľ chcel svoju pohľadávku zabezpečiť zmluvnou pokutou, ktorej výška by sa vypočítala opakovane percentuálnou sumou (za každý deň, mesiac alebo rok omeškania s platením peňažného záväzku), takýto spôsob určenia by uviedol pri formulácii stanovenia spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty v úverových podmienkach, napr. doplnením 8 % denne z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní alebo 8 % p. a. z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní. Zmluvné strany sa však na spôsobe výpočtu zmluvnej pokuty opakovane percentuálnou sumou za každý deň, alebo mesiac, alebo rok omeškania s platením peňažného záväzku nedohodli. Z tohto dôvodu výkladovými pravidlami možno logicky dospieť k záveru, že zmluvná pokuta sa vypočítava jednorázovo ako pevná suma, pričom pre jej výpočet je rozhodujúca suma ku dňu omeškania žalovaného s vrátením úveru.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Keďže odvolaním žalobcu bol napadnutý aj prvý výrok o čiastočnom vyhovení žalobe, odvolanie žalobcu tak smeruje aj proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Za takéhoto stavu odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti prvému výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť 448,79 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 07. 09. 2009 do zaplatenia postupom podľa ust.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Pre potrebu vypriadania sa tzv. odvolacími námietkami žalobcu je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania v prejednávanej veci) veriteľom (zo spotrebiteľského úveru

- poznámka odvolacieho súdu) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ust. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Práve z ustanovení vyššie uvedených vyplýva, že argumentácia žalobcu založená na názore, podľa ktorého by sa právny vzťah účastníkov konania prejednávanej veci mal riadiť výlučne a mal by podliehať režimu absolútneho obchodu nemôže obstáť, nakoľko sa tu operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Aj použitím metódy právnej argumentácie „a minori at maius“ (od menšieho k väčšiemu) totiž treba dôvodiť, že za spotrebiteľskú zmluvu sa musí považovať aj každá zmluva o úvere, u ktorej veriteľ nie je schopný preukázať opodstatnenosť poukazu na podnikateľskú činnosť dlžníka a na súvis poskytovaného úveru s takouto činnosťou. Práve o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, lebo zmluva o úvere neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania zo dňa 30. 05. 2005 je ako tzv. typová zmluva zmluvou spotrebiteľskou, pričom tento výklad je aj v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je preto potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

Odvolacia námietka, že rozhodujúca je obchodnoprávna úprava, neobstojí aj z dôvodu, že o spotrebiteľských úveroch predpokladá akékoľvek odložené platby, vrátane úverov (vecná pôsobnosť Zákona o spotrebiteľských úveroch, ). Rovnako prednostná je úprava neprijateľných podmienok v Občianskom zákonníka ( a nasl. ).

Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné argumenty, prečo by mal byť nesprávny rozsudok vo výroku o vyhlásení neprijateľných zmluvných podmienok v rámci abstraktnej súdnej kontroly čistoty štandardných spotrebiteľských zmluvných vzťahov. Odvolací súd sa aj v tejto časti stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu. Len pre zdôraznenie odvolací súd poukazuje na neprijateľnosť neurčitého vyjadrenia zmluvnej pokuty, ktorú by mal spotrebiteľ znášať. Nedostatočná určitosť zmluvnej podmienky je na úkor transparentnosti zmluvného vzťahu. Rovnako aj vo vzťahu k neprijateľným sankciám, ktoré prvostupňový súd vyhlásil za neprijateľné, žalobca neuviedol právne žiadne významné argumenty. Je dôležité pri vyhodnocovaní otázky, či nejde o nekalú podmienku v zmysle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS zohľadniť aj ostatné zmluvné podmienky. Súdom označené sankcie sú absolútne neprijateľné. Žalobca už do 7 dní po omeškaní získava zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní a k tomu úroky z omeškania 0,08 % denne (29,2 % ročne). Za pár dní po omeškaní existuje teda hrozba, že príjmovo slabší spotrebiteľ sa neprimerane zadlží. Spotrebiteľské vzťahy sa vyznačujú nerovným postavením dodávateľa a spotrebiteľa a spotrebiteľ nemá na výber iba prijať službu aj so štandardnými zmluvnými podmienkami.

V danom prípade za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) bol dohodnutý viacnásobný postih - úroky z omeškania aj zmluvná pokuta. Ak spotrebiteľ sa omešká s viacerými splátkami, zmluvná pokuta môže dosiahnuť výšku celej splátky. Taktiež lehota splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa.

Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa dohodnutú zmluvnú pokutu 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je dlžník v omeškaní a úroky z omeškania 0,08 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň omeškania vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú. Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Úrok z omeškania 0,08 % denne je navyše v rozpore s právnymi predpismi, keďže pri občianskoprávnych vzťahoch možno dohodnúť úroky z omeškania len v súlade s vládnym nariadením č.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto v prevyšujúcej časti zamietavého výroku, odvolací súd aj s osvojením si odôvodnenia prvostupňovým súdom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (, ).

Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, a preto odvolací súd žalovanej trovy nepriznal v zmysle ust. ,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.