Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/16/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou, v právnej veci navrhovateľa: V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D. na R. XXXX/XA, S., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Igora Müllera & Mgr. Martina Dikoša, s.r.o., Tolstého 20/1201, Žilina proti odporcovi 1/ A. G., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, G., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s.r.o., Mariánske námestie 2, Žilina , 2/ A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami 1), 2) zo dňa 21.1.2008, kde predmetom zmluvy je predaj motorového vozidla značky Audi A6 sedan M1, farba strieborná, rok výroby 1999, evidenčné číslo R. za cenu 150.000,- Sk, je n e p l a t n á.

Odporcovia 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke trovy konania 408,67 eur do 15. dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľky Advokátska kancelária JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, Žilina.

odôvodnenie:

Navrhovateľka dňa 20.1.2011 podala návrh, v ktorom žiadala, aby bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami 1, 2 zo dňa 21.1.2008, ktorej predmetom je motorové vozidlo značky Audi A6, EČ R. za cenu 150.000,- Sk je neplatná. V písomnom návrhu uviedla, že predmetné motorové vozidlo navrhovateľka a odporca 1/ nadobudli počas trvania manželstva. V konaní o vyporiadaní BSM spis. značka predložil odporca 1/ kúpnu zmluvu zo dňa 21.1.2008 predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla odporcovi 2/ za cenu 150.000,- Sk. Navrhovateľka uviedla, že dôvody neplatnosti sú dané podľa , pretože nedala súhlas k uzavretiu takejto zmluvy a o predaji sa dozvedela až na pojednávaní 17.5.2010. Predaj motorového vozidla nemožno označiť ako bežný úkon, ktorý môže vykonávať ktorýkoľvek z manželov samostatne. Z tohto dôvodu je daná relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa . Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je daný tým, že rozsudkom zo dňa 19.1.2011 o vyporiadaní BSM bolo vyradené toto motorové vozidlo z masy BSM a predmetom vyporiadania nebol ani výťažok z predaja. Navrhovateľka má teda naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože týmto bola podstatne znížená masa BSM a boli ohrozené majetkové práva. Na základe týchto skutočností žiadala určiť, že kúpna zmluva medzi odporcami 1/, 2/ zo dňa 21.1.2008 o predaji predmetného motorového vozidla je neplatná a žiadala, aby odporcovia 1/, 2/ boli povinní zaplatiť trovy konania.

V záverečnom vyjadrení navrhovateľka zotrvávala na dôvodoch podľa písomného návrhu a doplnila, že kúpna zmluva nebola uzavretá ani v čase, ktorým je datovaná. Na pojednávaní v konaní o vyporiadaní BSM odporca 1/ najskôr tvrdil, že žiadna písomná zmluva neexistuje a až potom o šesť mesiacov takúto

kúpnu zmluvu 17.5.2010 predložil. Finančné prostriedky, ktoré odporca získal z kúpnej zmluvy nemohli byť spotrebované účastníkmi počas trvania manželstva. Napriek tomu, že v zmluve je auto uvedené ako nepojazdné, tak toto auto bolo užívané a bolo bez vád v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu. Odporca motorové vozidlo naďalej používal aj po dátume údajne uzatvorenej kúpnej zmluvy.

Odporca 1/ žiadal, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Uviedol, že zmluva bola uzavretá v čase keď navrhovateľka a odporca 1/ žili v spoločnej domácnosti v byte v Žiline a odporca 1/ nemal dôvod tajiť predaj vozidla, alebo toto predať bez vôle a súhlasu navrhovateľky. Kúpna zmluva bola podpísaná v ich byte kam prišiel odporca 2/ na návštevu a tam zaplatil aj kúpnu cenu a navrhovateľka v tom čase bola v byte prítomná a vedela o dôvode návštevy odporcu 2/, ako aj o odovzdaní finančných prostriedkov. Návrh zo strany navrhovateľky je len špekulatívny z dôvodu, že motorové vozidlo nebolo poňaté do masy BSM pri vyporiadaní a navrhovateľka využila to, že odporca 1/ si nedal vystaviť písomné potvrdenie o súhlase s predajom. Takýto postup nie je bežný pri veciach v rámci manželského spolužitia a účastníci mali viacero áut a ich predaj a kúpu zabezpečil odporca 1) a navrhovateľka s týmto nikdy nemala žiaden problém.

V záverečnom vyjadrení odporca 1/ doplnil, že navrhovateľka vedela o predaji motorového vozidla a súhlasila s týmto predajom. Nie je pravdou, že o predaji sa dozvedela až na pojednávaní 17.5.2010, pretože otázka predaja vozidla sa riešila už na pojednávaní 10.3.2010 v konaní o vyporiadaní BSM. Navrhovateľka sa už vtedy ako prvá vyjadrila, že motorové vozidlo bolo prepísané na inú osobu. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že odporca 1/ uvádzal, že neexistuje žiaden doklad o predaji motorového vozidla, ale len toľko povedal, že takýto doklad nemá, lebo ho mal odporca 2/. Predaj tohto motorového vozidla v rámci manželstva navrhovateľky a odporcu 1/ bol bežnou vecou, ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry, podľa ktorej pri hnuteľných veciach je potrebné vychádzať z okolností jednotlivého prípadu a medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ bola bežne zaužívaná prax, že pri predaji vozidla ku ktorému došlo trikrát počas trvania manželstva nebol potrebný žiaden písomný doklad. Navrhovateľka nemôže argumentovať ani zlým úmyslom, čo by bolo vtedy keby k prevodu došlo po podaní návrhu na rozvod, ale zmluva bola uzavretá ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva a odporca 1/ vôbec nevedel, že navrhovateľka takýto návrh na rozvod podá, inak by sa nesťahoval s navrhovateľkou do ďalšieho bytu. Sporná je aj otázka naliehavého právneho záujmu, pretože auto neexistovalo pri skončení manželstva a ani výťažok z predaja, pretože tento bol spotrebovaný už počas trvania manželstva a tak nie je splnená ani podmienka existencie naliehavého právneho záujmu. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal odporca 1/ návrh v celom rozsahu zamietnuť a žiadal priznať trovy konania.

Odporca 2/ žiadal, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dokladov, najmä kúpnej zmluvy zo dňa 21.1.2008 vyhlásenia o nesúhlase s prevodom vozidla, zápisnice vo veci OOPZ Terchová ORP-PU-55/OPP-T-2008, potvrdenia a záznamu o založení veci a zo spisu Okresného súdu Žilina mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že vôbec nevedela o zmluve, ktorú uzavreli odporcovia 1/, 2/ o prevode motorového vozidla o tomto sa dozvedela až počas konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. V januári a februári roku 2008 žili v spoločnej domácnosti s odporcom 1/ po dobu možno 6, 7 týždňov v byte vo Varíne, kde aj doposiaľ navrhovateľka býva. Vo februári odporca zo spoločného bytu odišiel. V tomto byte na návšteve odporca 2/ nikdy nebol. Motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy bolo nadobudnuté výmenou za iné motorové vozidlo Renault, ktoré bolo ale zakúpené zo spoločne nadobudnutých peňazí počas manželstva. Ďalej uviedla, že dňa 11.2.2008 podala návrh na rozvod manželstva a v tento deň bola aj na polícii, kde žiadala, aby bol zablokovaný prevod motorového vozidla, ale nebolo to akceptované, pretože v technickom preukaze bol zapísaný výlučne odporca 1/.

Odporca 1/ uviedol, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy bolo kúpené asi trištvrte roka pred predajom niekedy v priebehu roku 2007. Toto vozidlo bolo vymenené za predchádzajúce

motorové vozidlo Renault, ktoré bolo kúpené za finančné prostriedky taktiež získané z predaja ďalšieho motorového vozidla. Kúpna zmluva s odporcom 2/ bola uzavretá 21.1.2008 za kúpnu cenu 150.000,- Sk, ktorá bola vyplatená v hotovosti. Odporca 2/ prišiel do bytu kde býval odporca 1/ s navrhovateľkou v Žiline a podpísal tam zmluvu a vtedy bola navrhovateľka doma , až asi po dvoch týždňoch sa odsťahovali do iného bytu vo Varíne. Za kúpnu cenu za vozidlo boli kúpené aj veci do spoločnej domácnosti a boli peniaze spotrebované aj pre osobnú spotrebu odporcu 1/. Toto auto bolo veľmi poruchové a ešte pred uzavretím zmluvy sa pokazilo a tak podľa dohody s navrhovateľkou sa rozhodli auto predať. Išlo o ústnu dohodu a navrhovateľka s týmto súhlasila a vedela aj o tom, že auto sa ide predávať odporcovi 2/ a vedela aj o kúpnej cene. Odporca 2/ dopisoval ešte do predtlače textu zmluvy údaje a to v byte navrhovateľky a odporcu 1/ a aj za prítomnosti samotnej navrhovateľky. Navrhovateľka nebola uvedená v zmluve a ani sa od nej nežiadal písomný súhlas, pretože v predchádzajúcom období, keď účastníci kupovali, alebo predávali autá tak navrhovateľka s tým súhlasila, ale nikde písomne uvedená nebola a nemala ani žiadne námietky. Z kúpnej ceny 150.000,- Sk odporca 1/ nedával peniaze špeciálne navrhovateľke, ale časť peňazí bola spotrebovaná na nový byt do ktorého sa sťahovali a to na nákup kobercov, na sťahovanie a na vymaľovanie bytu. Spolu asi 40.000,- Sk. Z týchto peňazí sa robili aj spoločné nákupy v období keď ešte žili v spoločnej domácnosti. Až po podaní návrhu na rozvod 11.2. sa odporca 1/ odsťahoval zo spoločnej domácnosti a zostatok peňazí z kúpnej ceny si zobral. Išlo o sumu asi 100.000,- Sk, ktoré výlučne spotreboval pre seba. Bolo to v období keď žiaden iný príjem nemal.

Odporca 2/ potvrdil uzavretie zmluvy zo dňa 21.1.2008 s tým, že najskôr sa ústne dohodol s odporcom 1/ a potom bola napísaná a podpísaná kúpna zmluva. Odporca 1/ už mal predtlačený text zmluvy a v byte účastníkov tak za prítomnosti navrhovateľky ako aj odporcu 1/, odporca 2/ dopisoval údaje do zmluvy a zmluva sa podpísala a vyplatil peniaze odporcovi 1/. Bolo to v tej miestnosti kde bola prítomná aj navrhovateľka, nikto ďalší tam nebol. Nespomínal si, že by výslovne hovoril o predaji a kúpe auta s navrhovateľkou, ale navrhovateľka bola v tej istej miestnosti a nemôže tvrdiť, že nevedela nič o zmluve o predaji auta. Navrhovateľka nebola uvedená v zmluve a ani zmluvu nepodpísala práve z toho dôvodu, že auto bolo písané len na odporcu 1/ tak ako aj predchádzajúce motorové vozidlá.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 21.1.2008 mal súd zistené, že zmluva bola uzavretá medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim a predmetom bol predaj a kúpa motorového vozidla Audi A6, EČ R. a v zmluve sú uvedené aj ďalšie identifikačné údaje tohto motorového vozidla. Cena bola 150.000,- Sk. Ďalej sa v zmluve uvádza, že predávajúci oznámil, že poškodený je motor a auto je nepojazdné. Zmluva bola vyhotovená v Krasňanoch dňa 21.1.2008.

Podľa vyhlásenia zo dňa 12.2.2008 bolo zistené, že navrhovateľka adresovala Okresnému riaditeľstvu PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Žiline vyhlásenie o nesúhlase s prevodom vozidla v ktorom uviedla, že spoločne s odporcom 1/ jej manželom vlastnia predmetné motorové vozidlo. Dňa 11.2.2008 podala návrh na rozvod s tým, že manžel v uvedený deň vypratal nájomný byt a odniesol si všetok spoločný majetok bez vedomia navrhovateľky. Sú dôvodné obavy, že manžel sa úmyselne chce zbaviť spoločného majetku a žiada, aby bol zaevidovaný jej nesúhlas s predajom alebo prevodom hore uvedeného osobného motorového vozidla a prehlasuje, že neudelila manželovi súhlas s predajom alebo prevodom tohto vozidla. Podľa zápisnice OOPZ Terchová ORP-PU-55/OPP-T-2008 zo dňa 12.2.2008 bolo zistené, že navrhovateľka podala oznámenie o priestupku v ktorom uviedla, že 11.2.2008 podala žiadosť o rozvod a zistila, že manžel odviezol bytové zariadenie, ktoré ďalej špecifikuje a mimo iné uvádza aj osobné motorové vozidlo Audi, I. Podľa potvrdenia totožného čísla zo dňa 12.2.2008 OOPZ Terchová potvrdilo, že navrhovateľka oznámila 12.2.2008, že dňa 11.2.2008 odviezol jej manžel odporca 1/ zariadenie bytu a predmetné osobné motorové vozidlo. Podľa záznamu o založení veci pod totožným číslom zo dňa 24.2.2008 bolo zistené, že vo veci sa nejedná o trestný čin ani priestupok a tak vec bola založená.

Zo spisu Okresného súdu Žilina bolo zistené, že rozsudkom -136 zo dňa 19.1.2011 v právnej veci navrhovateľky V. N. proti odporcovi A. G. bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov. V odôvodnení sa uvádza, že pokiaľ ide o motorové vozidlo Audi ŠPZ R. ktoré podľa vyjadrení navrhovateľky v zostatkovej hodnote 10.000 eur by malo patriť do majetku

manželov treba poznamenať, že v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva 13.6.2008 vozidlo neexistovalo! V konaní odporcom bolo preukázaná kúpna zmluva zo dňa 21.1.2008, v ktorej bolo predmetné vozidlo v sume 150.000,- Sk predané kupujúcemu A. G.. Neplatnosť kúpnej zmluvy napadla navrhovateľka na pojednávaní s tým, že listina je neplatná, keďže k prevodu nedala súhlas a tak je zrejmé, že odporca disponoval spoločnou

vecou spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením a takýto úkon je neplatný. Ak by súd bral, že týmto podaním 19.1.2011 sa navrhovateľka dovolala voči predávajúcemu neplatnosti právneho úkonu, avšak neplatnosti sa musí dovolať voči všetkým účastníkom zmluvného vzťahu a preto ani súd z úradnej povinnosti nemôže do uvedenej doby pozerať na takýto úkon síce vadný, ale nenamietaný ako na neplatný. V konaní nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka po uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 21.1.2008 dovolala neplatnosti právneho úkonu voči všetkým účastníkom zmluvného vzťahu. Uznesením Krajského súdu v Žilina -175 zo dňa 18.7.2011 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Uznesením -183 zo dňa 3.10.2011 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Žiline, spis. značka .

Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa veta prvá ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , , 145 ods. 1, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Súd v konaní postupoval v zmysle , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Ustanovenie je základné ustanovenie, ktoré upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Pojem „bežná vec“ nie je v definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu „ostatná vec“. Preto pri posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži a na zamýšľanú dispozíciu ňou a podobne. Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Bežnými vecami budú napríklad nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, potravín, ošatenia, objednávka nutných opráv, paliva, vyberanie a platenie nájomného, príjem zásielok a podobne. Súdna prax za bežnú vec nepovažuje napr. darovanie nehnuteľnosti, alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, alebo uzavretie zmluvy o záložnom práve, nájomnej zmluvy, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí a podobne. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia, ako jeho účastníci, alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne, ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená. Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa .

Súd vychádzal pri rozhodovaní z uvedeného výkladu a na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi odporcami 1/, 2/ zo dňa 21.1.2008 a ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla je neplatná a práve z toho dôvodu, že nebol daný súhlas navrhovateľky ako manželky s prevodom vlastníctva, pričom vec, ktorá bola predmetom zmluvy patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu 1/. Na základe výsledkov dokazovania bolo preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá iba medzi odporcami 1/, 2/ dňa 21.1.2008 a účastníčkou tejto zmluvy nebola navrhovateľka. Podľa výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že predmetné motorové vozidlo bolo zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov navrhovateľky a odporcu 1/ a patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. V konaní nebol preukázaný súhlas navrhovateľky s uzavretím kúpnej zmluvy. Tá skutočnosť, že podľa výpovede odporcov 1/, 2/ navrhovateľka mala byť prítomná v byte, kde bola kúpna zmluva podpísaná, nebola v konaní preukázaná a navrhovateľka túto skutočnosť poprela a tvrdili ju vo výpovedi len odporcovia 1/, 2/. Zároveň odporca 2/ sa vyjadril aj tak, že s navrhovateľkou nikdy o kúpe motorového vozidla nehovoril, vychádzal len z toho, že táto bola v byte a vedela aká zmluva sa uzatvára. Na základe týchto rozporných výpovedí účastníkov, kde navrhovateľka uvádzala, že nebola prítomná v byte keď sa zmluva podpisovala a odporcovia 1/, 2/ uvádzali, že prítomná bola a vedela čo je predmetom zmluvy, súd ako rozhodujúci dôkaz v konaní na základe ktorého bolo rozhodnuté považoval písomne uzavretú kúpnu zmluvu zo dňa 21.1.2008, kde navrhovateľka ako účastníčka konania uvedená nie je a zároveň aj tú skutočnosť, že odporcovia 1/, 2/ nepredložili žiaden dôkaz na preukázanie tvrdenej skutočnosti o tom, že navrhovateľka vedela o kúpnej zmluve a jej obsahu a minimálne mlčky s touto zmluvou súhlasila. Takýto dôkaz predložený v konaní nebol a ani nebolo navrhnuté ďalšie dokazovanie na preukázanie tvrdenej skutočnosti. Súd zároveň predaj predmetného motorového vozidla za kúpnu cenu 150.000,- Sk nepovažoval za bežnú vec, ktorá sa týka spoločných vecí a ktorú môže vybavovať každý z manželov a to podľa vyššie uvedeného výkladu. V danom prípade nešlo o bežné a obvyklé hospodárenie s vecou, ktoré sa pravidelne opakuje, nevymyká sa obvyklému hospodáreniu ani o obstarávanie iných, bežných vecí, ktoré sa týkajú spoločných vecí manželov. Súd dospel k takému záveru, že išlo o predaj inej hodnotnej veci, ktorú súdna prax nepovažuje za bežnú vec.

Súd mal zároveň preukázaný aj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy podľa tak ako uvádzala navrhovateľka a to , že v konaní o vyporiadaní BSM, ktoré sa vedie na OS Žilina, spisová značka predmetné motorové vozidlo nebolo vyporiadané práve z dôvodu, že bolo prevedené na odporcu2/. Navrhovateľka sa podaným návrhom riadne dovolala relatívnej neplatnosti podľa voči účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 21.1.2008.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi odporcami 1/, 2/ zo dňa 21.1.2008 a ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla Audi A6, I. za cenu 150.000,- Sk je neplatná.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka mala vo veci plný úspech, keďže súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel a tak sú odporcovia 1/, 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne aj trovy konania, spolu suma 408,67 eur v lehote do 15. dní po právoplatnosti rozsudku a podľa na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľky. Trovy konania sú zaplatený súdny poplatok z návrhu 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 309,17 eur. Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 57 eur a podľa cit. vyhlášky je paušálna náhrada 7, eur. V konaní boli 4 úkony a to príprava a prevzatie veci, podanie návrhu a účasť na dvoch pojednávaniach 4.5.2011 a 2.11.2011, kde spolu za tieto štyri úkony je tarifná odmena 228 eur a paušálna náhrada 29,64 eur a 20 % DPH je 51,53 eur, čo je spolu 309,17 eur. Trovy právneho zastúpenia 309,17 eur a zaplatený súdny poplatok 99, 50 eur sú spolu trovy konania 408,67 eur, ktoré podľa cit. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovia navrhovateľke v lehote do 15. dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 2.11.2011

JUDr. Jana Scholtzová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka