Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9P-164-2011.pdf
PDF · 84.97 KB
No categories available
9P/164/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti S.: N., nar. XX.X.XXXX a A., nar. XX.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., D. F. XX a F. Y. ( predtým S. ), nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX o návrhu matky o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska mal. detí sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou takto
rozhodol:
Súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa písomne podaným návrhom zo dňa 6.6.2011 domáhala udelenia súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletej A. a N.. Svoj návrh odôvodnila tým, že tento návrh podala z dôvodu, že ju o to požiadali samotné dievčatá. Uviedla, že má 4 deti, pričom všetky sa volali S., i ona sama sa volala S.. V súčasnosti si ona už zmenila priezvisko na Y., čo je jej rodné priezvisko. Mal. R. už má 15 rokov a sám sa rozhodol, že sa chce volať Y., pričom jeho otec R. Z. s týmto aj súhlasil. Mal. T. je osvojený, otca uvedeného nemá, preto aj v jeho mene už podala takúto žiadosť na zmenu priezviska. Uviedla, že maloletá A. a N. sa s otcom stretávajú len sporadicky. Sama žiadala súd, aby upravil styk otca s dievčatami, avšak on si ich počas víkendov k sebe nenosí. Nedávno sa s nimi stretol po dvoch rokoch len na dve hodiny, aj to bez jej vedomia. Uviedla, že ona sama s otcom mal. detí nekomunikuje, je pre ňu cudzím človekom. Uviedla, že dievčatá necítia, že by patrili do rodiny otca, hanbia sa, že sa volajú tak, ako on a opovrhujú ním a celou jeho rodinou.
Otec mal. detí uviedol, že nesúhlasí s tým, aby sa jeho dcéry volali inak ako S.. Uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť plní riadne, nedoplatok mal len z toho dôvodu, že bolo zvyšované výživné súdom a takto mu vznikla zaostalosť. Matka však na neho podala trestné oznámenie a on nedoplatok naraz vyrovnal. Uviedol, že je pravdou, že od decembra 2009 sú vzťahy medzi ním a dcérami narušené. Pôvodne navštevoval dcéry, avšak staršia N. ho odmietala, neskôr sa k nej pridala aj A.. Pri návštevách bol vždy atakovaný zo strany matky, mal vždy problémy s políciou, kde ho matka udávala a aj jeho otca, preto sa rozhodol upustiť od návštev s tým, že nebude dcéry nútiť, aby sa s ním stretávali, ale počká kým dospejú do veku, kedy sa sami budú môcť rozhodnúť pre stretnutie s ním. Asi pred mesiacom mu volala staršia dcéra N., stretli sa a pýtala sa ho, či je pravdou, že ju už nikdy nechce vidieť. Uviedol, že bol veľmi prekvapený, lebo nikdy nič také nepovedal. Navrhol jej, že kedykoľvek aj s A. mu môžu volať a môžu sa stretnúť, avšak nechce chodiť pre ne do ich domácnosti. Takto sa stretli asi 3 krát. Prišli obe dcéry, cítili sa dobre. Nerozoberali minulosť, bol šťastný že sú s ním. Rozprávali o svojich zážitkoch a škole. Išli spolu aj do Nových Zámkov, kde si dievčatá nakúpili veci. Keď sa mali stretnúť o týždeň, tak matka zdvihla telefón s tým, že dcéry ho už vidieť nechcú. Uviedol, že sa pýtal asi na treťom stretnutí, či by sa chceli volať inak ako S., avšak ani jedna z dcér mu na otázku neodpovedala.
Súd vypočul maloletú N. S., ktorá uviedla, že je žiačkou 9. ročníka ZŠ, má 14 rokov. Uviedla, že s mamou a súrodencami sa rozprávali, že by mohli mať všetci rovnaké priezvisko Y.. Uviedla, že s otcom nemá taký vrúcny vzťah, pretože s ním nežije, stretávajú sa len občas. Uviedla, že najprv u psychológa povedala, že nie je rozhodnutá aké chce mať priezvisko, pretože nevedela, čo by na to povedali spolužiaci. Keď to v škole povedala reagovali dobre, preto sa rozhodla pre priezvisko Y..
Maloletá A. uviedla, že je žiačkou 7. ročníka ZŠ a má 12 rokov, pričom by sa v budúcnosti chcela volať Y., tak ako mama. Uviedla, že ani s otcom, ani s priateľkami sa o tomto nerozprávali, je jej jedno čo si o tom budú myslieť.
Kolízna opatrovníčka mal. detí uviedla, že vzhľadom na vyjadrenie maloletých detí navrhuje návrhu matky vyhovieť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov, kolíznej opatrovníčky, ako aj mal. N. a A., oboznámením sa s obsahom rodných listov mal. detí, správou z konzultácie zo dňa 28.9.2011, pripojenými spismi tunajšieho súdu 9P 312/2010, 9P 170/2010, 12P 73/2009, ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
Podľa § 35 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého rodičov súd.
Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona č. 300/1993 Zbierky zákonov o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj: a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom, alebo právoplatné rozhodnutia súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal, alebo ak sa súhlas nedá získať, b) úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel, c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.
V zmysle zákonného ustanovenia § 35 Zák. o rodine, súd rozhoduje len o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Aj keď každý z rodičov má právo a povinnosť dieťa zastupovať samostatne, v podstatných veciach sa vyžaduje zhoda vôle rodičov. Ak sa rodičia, ako tomu bolo aj v tomto prípade, nedohodnú na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, môže dať súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia súhlas na podanie tejto žiadosti jedným z rodičov len vtedy, ak sú preto závažné dôvody. Súd pritom skúma, či udelenie takéhoto súhlasu je v záujme maloletého dieťaťa, napríklad či druhý rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si plní voči dieťaťu svoje rodičovské práva a povinnosti, či o dieťa prejavuje záujem. Musí však ísť o taký vážny dôvod, že nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.
V predmetnej veci je nesporné, že mal. N. a A. pochádzajú z manželstva svojich rodičov. Matka mala z predchádzajúceho manželstva jedno dieťa R. Z., ktorého priezvisko bolo zmenené na S. v čase, keď ešte rodičia mal. N. a A. boli manželia. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 5C 128/2002. V tom čase mala mal. N. 5 rokov a A. 3 roky. Otec sa s mal. dcérami pravidelne stretával do decembra 2009, kedy sa vzťahy medzi otcom a dcérami narušili a to najmä z dôvodu, že staršia N. odmietala chodiť k otcovi, následne sa k nej pridala aj A.. Medzi rodičmi ako aj starým otcom z otcovej strany došlo ku konfliktu, ktorý vyústil do trestného oznámenia na otca a starého otca. Vtedy sa otec mal. detí rozhodol, že už nebude nútiť dcéry, aby sa s ním stretávali, avšak nikdy im nedal príčinu, prečo by k nemu nemali chodiť. Po podaní tohto návrhu maloletá N. vyhľadala otca, stretli sa s otcom obe dcéry aj trikrát, boli spolu na nákupoch v Nových Zámkoch. O týchto stretnutiach si otec myslel, že matka vie, avšak keď to matka zistila, už sa viac dcéry s otcom nestretli. V konaní bolo nesporné, že otec má určenú vyživovaciu povinnosť v sumách 90.-€ na N. a 80.-€ na A. rozsudkom tunajšieho súdu 9P 170/2010 - 47 zo dňa 2.8.2010. V súčasnosti je podaný zo strany matky nový návrh na zvýšenie výživného, kde požaduje na každé dieťa 150.-€ od 1.9.2011. Táto vec je vedená pod č.k. 9P 268/2011, rozhodnutá doposiaľ nie je. Nakoľko sa otec nevedel stretávať s dcérami, nemal o nich žiadne informácie vo veci tunajšieho súdu 9P 312/2010 bolo rozhodnuté na návrh otca, že matke sa ukladá povinnosť písomne otcovi podávať informácie o zdravotnom stave, školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a iných podstatných záležitostiach mal. N. a A. každé 3 mesiace v roku. Proti tomuto rozsudku sa matka odvolala a Krajský súd Nitra rozsudkom 25CoP 13/2011 - 28 zo dňa 23.3.2011 rozsudok tunajšieho súdu potvrdil. Matka mal. detí si na tunajší súd podala aj návrh na zákaz styku otca s mal. deťmi, ktoré konanie prebiehalo pod číslom 12P 269/2011, tento návrh však matka na pojednávaní vzala späť. Zo správy z konzultácie s maloletými na ÚPSVaR Komárno zo dňa 28.9.2011 súd zistil, že dievčatá boli mlčanlivé, ťažšie nadväzovali kontakt, neskôr sa rozhovorili o veciach, ktoré sú pre ne zaujímavé, avšak pri zmienke o otcovi ostali opäť utiahnuté. Pri otázke zmeny mena boli neisté. Druhá konzultácia, ktorá bola približne o týždeň prebehla tak, že obe sa už k zmene mena vyjadrili súhlasne, chceli by školský rok dokončiť ešte s pôvodným priezviskom. Záver správy je ten, že napriek tomu, že obe dievčatá vyjadrili chladný postoj k zmene priezviska je stále badať známky neistoty a váhania, či je ich rozhodnutie správne.
V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané a to jednak z výpovede otca, že si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť, svoje dcéry má rád, chcel by sa s nimi stretávať, avšak vzťahy sú približne dva roky narušené. Tým, že sa domáhal na súde uloženia povinnosti matke, aby ho informovala o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dievčat, je nesporné, že mu na dcérach záleží. Súd poznamenáva, že tieto deti pochádzajú z manželstva rodičov a doposiaľ matka i všetky 4 jej deti mali priezviská S., S.. Priezvisko je súčasťou osobných práv človeka a k jeho zmenám nemá dochádzať bez závažných dôvodov. Zo samotnej výpovede mal. N. a A. mal súd pocit, že sú neisté, sami nevedia prečo by sa chceli volať inak, ich vyjadrenia sa súdu javili byť ako naučené. V predmetnej veci neboli zistené závažné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu priezviska mal. detí, na ktorom sa ich rodičia dohodli pri ich narodení. V uvedenej veci otázku vzájomných partnerských alebo manželských vzťahov a rodičovských práv a povinností treba zásadne oddeľovať. Stav, kedy rodičia ukončili manželské spolužitie neznamená, že deti budú niesť následky takéhoto ich rozhodnutia, ktorí ani v tomto prípade neprestávajú byť rodičmi a deti ostávajú ich deťmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol súd toho názoru, že nie je v záujme mal. N. a A., aby došlo k zmene ich priezviska, pričom tým by sa len prehĺbilo vzájomné citové odcudzenie detí od otca, ktorý má nielen povinnosti, ale aj práva, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.