Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/82/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľky A. H., S.. J., F.. XX.X.XXXX, T. R. P., V. XX, zast. Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi T.. Q. H., F.. XX.X.XXXX, T. R. P., P. XX, W.. D.. E. H., bytom R. P., P. XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej E. H., F.. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 29.7.2006, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Západ vo zväzku XX, ročník XXXX, str. XX, por. č. XXX, r o z v á d z a.

Na čas po rozvode manželstva súd zveruje maloletú E. H., F.. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň v mesiaci, a to od nedele od 17.00 hod. do nedele v nasledujúcom nepárnom týždni do 17.00 hodiny. Otec je p o v i n n ý zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň v mesiaci od nedele od 17.00 hod. do nedele nasledujúceho párneho týždňa do 17. 00 hodiny.

Otec je p o v i n n ý maloletú prevziať v stanovenom čase v bydlisku matky a matka je p o v i n n á maloletú prevziať v stanovenom čase v bydlisku otca. Každý z rodičov je p o v i n n ý v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť.

Každý z rodičov je oprávnený v týždni, kedy dieťa bude v osobnej starostlivosti druhého rodiča, prevziať dieťa v stredu o 15.30 hod. pred ZŠ P. I. o 18. hod. odovzdať dieťa druhému rodičovi v jeho bydlisku.

Každý z rodičov bude maloletú E. v stanovenom čase zastupovať a spravovať jej majetok.

Súd výživné na maloletú E. n e u r č u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, ktoré uzavreli z lásky, spočiatku bolo harmonické a usporiadané, ale k zmene došlo po januári 2009, keď prestali spolu manželia komunikovať a vzájomne si pomáhať, následkom čoho jej city k odporcovi ochladli, v lete 2009 podala žiadosť o rozvod, ale v snahe manželstvo zachrániť návrh vzala späť. Aj

keď nedochádza medzi manželmi k väčším konfliktom, zistili, že ich spolužitie nie je možné a preto sa dohodli na rozvode a spoločnej výchove maloletej E., ktorá bude zverená po rozvode do jej výchovy, avšak s povinnosťou umožniť otcovi styk s dieťaťom najmenej 2 víkendy v mesiaci. Výživné navrhla určiť na E. sumou 200.- € mesačne.

Odporca sa k návrhu na rozvod vyjadril písomne v podaní z 21.1.2010 s tým, že prejavil súhlas s rozvodom manželstva. Nesúhlasil ale s navrhovanou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, s navrhovanou úpravou styku s maloletou dcérou, ani s navrhovanou výškou výživného. Uviedol, že už pri prvom návrhu na rozvod trvala navrhovateľka na predaji spoločného bytu, čo aj zrealizovali, že navrhovateľka býva u svojich rodičov, odporca u svojich rodičov a maloletá striedavo s navrhovateľkou alebo s odporcom podľa jeho pracovných možností. S cieľom zabezpečiť čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa sa spolu s navrhovateľkou dohodli, že dcéra bude po rozvode zverená do výchovy otca, ktorú skutočnosť navrhovateľka po zvážení uznala a písomne aj potvrdila, avšak po rozhovore so svojimi rodičmi názor zmenila. Vzhľadom na to, že maloletá je na otca zvyknutá, svoju dcéru odporca neskutočne ľúbi a toho času sa s ňou stretáva neobmedzene skoro každý deň, styk otca s dcérou len počas dvoch víkendov v mesiaci by podľa neho negatívne ovplyvnil zdravý vývoj dieťaťa. Na výške výživného sa dohodli s navrhovateľkou v lete 2008 v sume 70.- € mesačne, pričom po vzájomnom preverení skutočných príjmov sa dohodli aj na tom, že spoločne budú znášať rovnakou mierou všetky ostatné výdavky dieťaťa. Odporca navrhol maloletú E. zveriť do jeho výchovy a styk dcéry s navrhovateľkou určiť neobmedzene každý párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a výživné určiť 70.- € mesačne.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine a z jeho správy z 9.3.2010 súd zistil, že maloletá E. sa narodila z družobného vzťahu účastníkov, ktorí ako manželia spolu žili do októbra 2009. Matka dieťaťa je zamestnaná ako operátorka vo firme R. J. J. r.o., žije u rodičov 3-izbovom byte, v ktorom býva aj jej plnoletý brat. Navrhovateľka neprejavovala záujem o obnovenie manželského spolužitia. Otec dieťaťa je zamestnaný ako zástupca vedúceho predajne spoločnosti Lidl SR, býva u svojich rodičov v 3-izbovom byte. Maloletá E. navštevuje E. F. P. K.., kde mesačné náklady na škôlku sú cca 30.- €, navštevuje anglický krúžok, za ktorý sa uhrádza mesačne suma 8.- € a krúžok muzikál, kde sa mesačne hradí cca 9.- €. Dieťa je zdravé, potreby má primerané veku. Dieťa má k obom rodičom vytvorený pozitívny citový vzťah, t.č. sa obaja striedavo podieľajú na jej výchove a starostlivosti o ňu a všetky výdavky súvisiace s dieťaťom hradia rodičia na polovicu. Ani odporca nemá záujem o obnovenie spolužitia. Obaja rodičia majú záujem o zverenie dieťaťa do svojej výchovy a starostlivosti. V záujme ochrany maloletej bolo rodičom poskytnuté sociálne poradenstvo a odporúčaná psychologická pomoc na Referáte poradensko- psychologických služieb.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s predloženými a vyžiadanými listinami, a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo účastníci uzavreli dňa 29.7.2006, u oboch ide o prvé manželstvo, účastníci sú slovenskej národnosti a ich posledné spoločné bydlisko bolo na H. XX v Košiciach. Ešte pred uzavretím manželstva sa z ich vzťahu narodila maloletá E. dňa 6.3.2005.

Právna zástupkyňa navrhovateľky po začatí pojednávania 9.4.2010 predniesla, že navrhovateľka trvá na návrhu v časti rozvodu manželstva, na zverení dieťaťa do jej starostlivosti, čo sa týka výživného, znížila navrhovanú sumu 200.- € na 130.- € mesačne. Styk otca s dieťaťom navrhla upraviť bez obmedzenia s tým, že na styku sa vedeli dohodnúť, avšak nevedia sa dohodnúť účastníci na tom, komu má byť dieťa zverené. Navrhovateľka však trvá, aby maloletá dcéra bola zverená do jej výchovy vzhľadom na vek dieťaťa, pohlavie a s poukazom na silnú bazálnu väzbu na matku, ktorej dieťa sa slovne vyjadrilo, že chce byť s ňou, aj keď rado chodí k otcovi.

Keďže odporca trval na písomnom vyjadrení k návrhu v celom rozsahu, kolízny opatrovník navrhol s poukazom na to, že rodičia sa nevedia dohodnúť, pokiaľ ide o zverenie maloletej do výchovy jedného z nich, nariadiť znalecké dokazovanie, keďže mal. E. vzhľadom na svoj vek sa nevedela jednoznačne vyjadriť, s ktorým z rodičov by chcela po rozvode manželstva ostať, lebo k obidvom má vytvorený dobrý citový vzťah a bytové podmienky obidvoch rodičov sú rovnaké.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s odporcom sa zoznámili v máji 2004, narodila sa im dcéra a z toho dôvodu, aj na základe citovej náklonnosti uzavreli manželstvo, ktoré do januára 2009 bolo usporiadané. V novembri 2008 sa nasťahovali do vlastného bytu na H. ulici a osamostatnili sa, pracovali na zmeny, málo sa stýkali a komunikovali len zriedkavo. Aj čo sa týka intímnej stránky, nerozumeli si, pretože odporca myslel aj pri intímnom spolužití len na seba, preto ho odmietala, bola k nemu chladná a tak odporca začal chodiť s kamarátmi a prestali spolu komunikovať. Odporca po popoludňajšej zmene niekedy neprišiel domov spať, ale navrhovateľku už nezaujímalo, kde sa zdržiaval. Od marca 2009 nežijú intímnym životom, aj keď do októbra 2009 bývali spolu, viedli spoločnú domácnosť, aj hospodárili spolu na H. ul. Od novembra 2009 nežijú už v spoločnej domácnosti, navrhovateľka sa s dcérou odsťahovala k svojim rodičom na V., ale dcéra bola striedavo aj s otcom cez týždeň, i cez víkendy. Zo svojho príjmu cca 440.- € mesačne má výdavky navrhovateľka cca 430.- € mesačne. Rodičom prispieva na bývanie a domácnosť 100.- € mesačne, platí si v práci stravné, cestovné 18,25 € mesačne, svoju poistku 23.- €, ošatenie. Dcére 30.- € mesačne v škôlke na stravu a krúžky platili striedavo s manželom, taktiež ošatenie, lieky a stravu dcére, s ktorou má výdavky cca 170.- € mesačne. Pokiaľ sa dohodli v minulosti s odporcom, že dcéra ostane u otca, bolo to kvôli tomu, že odporca sa vyjadril o nej, že by sa nedokázala o dcéru postarať. Nakoľko dcéra je malá a aj keď má k obidvom dobrý vzťah, navrhovateľke sa zdá byť vystresovaná, keď príde od otca a keď je s ňou, je kľudná a pokojná, preto navrhovateľka je toho názoru, že dcéra by bola radšej s ňou ako s otcom. Netvrdila, že odporca sa nevie o dcéru postarať. Obaja pracujú na zmeny, ale ona už nemá nočné a kým príde z práce, môžu byť s dcérou jej rodičia, avšak odporca má pohyblivú pracovnú dobu. Výživné v prípade zverenia dieťaťa do jej starostlivosti navrhla určiť 130.- € mesačne. Pokiaľ ide o stretávania sa dcéry s otcom, to prebieha tak, že 3 dni je dcéra s navrhovateľkou a 4 dni s odporcom a ďalší týždeň je to opačne. Podľa nej v prípade úpravy styku stačia 2 víkendy v mesiaci, aby sa dcéra stretávala s otcom. Nesúhlasila s úpravou styku dcéry s otcom bez obmedzenia kvôli tomu, že na dieťa to zle vplýva, keď stále chodí hore dole a takto bude pripravená na to, že to bude len 2 víkendy v mesiaci.

Z výpovede odporcu pred súdom vyplynulo, že spočiatku v ich manželstve boli len bežné problémy, ale po nasťahovaní do vlastného bytu museli manželia viac komunikovať a tým začali problémy, pretože navrhovateľka nemala záujem komunikovať hlbšie o žiadnej téme a tak postupne sa rozdiely medzi nimi zväčšovali, keď nevedeli, čo môžu jeden od druhého očakávať. Tvrdenie navrhovateľky, že začal chodiť s kamarátmi, považoval za nepravdivé, pretože chodil vonku s dcérou sám, keď navrhovateľka nechcela ísť s nimi, ostávala doma a vyhovovalo jej, že on vzal dcéru a ona mohla pracovať na vzťahu s iným mužom, ktorý ani netajila. Za príčinu rozpadu ich manželstva považoval odporca nekomunikatívnosť navrhovateľky po ich osamostatnení od rodičov. Podľa odporcu by dcéra E. mala lepšie predpoklady rozvinúť svoju myseľ a inteligenciu pri ňom. Skutočnosť, že navrhovateľka je nekomunikatívny typ, považoval za dôvod, prečo by nemala dcéra ostať s matkou, tiež aj to, že direktívne riadenie zo strany matky navrhovateľky by ovplyvnilo výchovu maloletej E.. Trval na tom, aby dcéra bola zverená do jeho starostlivosti, nakoľko ku dňu 31.1.2010 rozviazal pracovný pomer v spoločnosti Lidl Slovakia, kde mal neohraničenú pracovnú dobu, kvôli E., aby s ňou mohol tráviť viac času. V prípade zverenia dieťaťa odporcovi navrhol upraviť styk dcéry s matkou neobmedzene a výživné určiť 70.- € mesačne.

Za účelom posúdenia, komu z rozvedených manželov je vhodnejšie zveriť dieťa do starostlivosti a aký model úpravy styku je vhodné stanoviť, súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí, Mgr. A. A.. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2010, ktorý súdu uvedená znalkyňa predložila 10.9.2010 vyplynulo, že obaja rodičia majú k maloletej vybudované rovnocenné silné rodičovské väzby, obaja sa striedavo podieľajú na výchove maloletej, aj keď prostredie u matky je v komunikácii s maloletou viac kritické ako prostredie u otca, že dieťa vzhľadom na svoj vek a najmä doterajšiu striedavú výchovu a kontakt oboch rodičov nepreferuje žiadneho z nich a k žiadnemu nemá odmietavé postoje. Ani jedno z prostredí, či osobnosť rodiča nie je vyslovene vhodnejšie na zverenie dieťaťa do výchovy, obaja sú ako rodičia rovnocenní čo do osobnostného, emociálneho, či intelektuálneho potenciálu, aktuálne však matka skóruje vyššie v prejavoch svedčiacich pre jej zvýšenú labilitu a emocionálnu nezrelosť. Aktuálne sa otec javí ako emocionálne stabilnejší s ujasnenými prioritami vzhľadom k dcére. Najoptimálnejšie sa javí ponechať striedavý kontakt s flexibilným stykom s rodičmi pre zdravý vývoj a rovnováhu maloletej. Rodičom odporučila znalkyňa pokračovať v striedavej opatere o svoju maloletú dcéru, ako to funguje doteraz,

nakoľko maloletá si na tento striedavý model zvykla, prežíva ho bezpečne, nijako ju neruší striedanie prostredia a obaja rodičia sa tak aktívne podieľajú na jej výchove. V prípade neakceptovania striedavého modelu matkou odporučila znalkyňa vzhľadom k nízkemu veku dieťaťa a pohlaviu zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matke, so zabezpečením čo najprirodzenejšieho intenzívneho kontaktu s otcom.

So závermi znaleckého posudku navrhovateľka súhlasila a trvala na tom, aby dieťa bolo zverené do jej výchovy aj s konkrétnou úpravou styku otca s dieťaťom každý druhý víkend a počas týždňa jeden deň. Poukázala na zmenu pomerov na strane otca, ktorý má priateľku, čakajú dieťa, čo predpokladá, že odporca nebude mať taký priestor pre starostlivosť o E.. Od septembra 2011 nastúpi dcéra do školy, tak vzhľadom na tieto pomery by bolo lepšie, ak by mala jedno výchovné prostredie. Navrhla určiť výživné 150.- € mesačne, aj keď navrhovateľke nie je známy súčasný príjem otca, ktorý sa zamestnal u polície. Ohľadne rozsahu styku s otcom navrhla vypočuť znalkyňu, ktorá sa v znaleckom posudku k rozsahu úpravy styku nevyjadrila.

Odporca súhlasil so striedavou starostlivosťou o dieťa a prejavil nesúhlas so zverením dcéry do výchovy matky, ktorá porušuje dohody týkajúce sa doterajšieho styku s dieťaťom. Striedavú výchovu u E. považoval za najlepšie riešenie z dôvodu, že E. za svojho života iba veľmi malú časť bola na stálom mieste a ako bolo uvedené v znaleckom posudku, na toto striedanie je zvyknutá a nenarušuje to jej zdravý vývoj. Odporca sa zamestnal na Z. H. R. P. od 1.10.2010 s čistým príjmom 420.- € mesačne a pracovnou dobou od 7.30 do 15.30 hod., platí 160.- € hypotéku za byt, 70.- € nájomné, 15.- € elektrinu, 5.- € plyn, za stravu cca 120.- € mesačne, životnú poistku 36.- €, výdavky na benzín cca 45.- € mesačne.

Kolízny opatrovník zaujal stanovisko, že prešetrením pomerov a zo znaleckého posudku je zrejmé, že dieťa má vytvorený pozitívny citový vzťah k obom rodičom, že obaja už vyše roka sa podieľajú rovnako na jej výchove a starostlivosti, preto striedavá starostlivosť sa javí byť v prospech maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov odporučil striedavú starostlivosť o dieťa po týždni tak, ako to funguje už dlhšie a tento model je pre dieťa aj bezpečný.

Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne zdôvodnila jej nesúhlas so striedavou výchovou tým, že v čase vyhotovenia znaleckého posudku odporca neoznámil znalkyni, že jeho priateľka je tehotná a je otázne, ak by znalkyňa vedela, že partnerka odporcu čaká dieťa, aký názor by zaujala k striedavej výchove. Ak sa narodí odporcovi dieťa s novou partnerkou, celá ťarcha starostlivosti bude na otcovi, pričom po narodení dieťaťa na E. nebude mať otec toľko času, bude nejakým spôsobom ukrátená a bude sa musieť prispôsobovať. Taktiež po nastúpení E. do školy nebudú splnené na strane otca podmienky, ktoré sú na prváka kladené. Okrem toho dôvodom nesúhlasu matky so striedavou starostlivosťou je skutočnosť, že matka má citový vzťah k E. a viac by sa jej chcela venovať.

Odporca s poukazom na rozsiahly odborný posudok, najmä v záujme maloletej a pre zachovanie citovej väzby k obidvom rodičom, navrhol rozhodnúť o striedavej starostlivosti s presným stanovením časového obdobia v prípade, ak súd jeho pôvodný návrh zveriť maloletú do jeho výlučnej starostlivosti nevezme v úvahu. Nesúhlasil s názorom navrhovateľky, že nemá skúsenosti starať sa o novonarodené dieťa sám, pretože od narodenia maloletej Moniky nebol žiaden problém, aby sa o ňu postaral sám v čase, keď navrhovateľka chodila na nočné zmeny.

Vzhľadom na rozdielne stanoviská rodičov k úprave ich práv a povinností k maloletému dieťaťu, keď znalkyňa v znaleckom posudku nenavrhla konkrétny optimálny model úpravy styku, ako aj z dôvodu, že odporcovi sa s novou partnerkou narodilo dieťa a účastníci rozdielne hodnotili vhodnosť výchovného prostredia mal. E. v domácnosti otca, súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou H.. Ľ. G.. Po podrobnej analýze výsledkov znaleckého psychologického dokazovania a preštudovaní spisového materiálu znalkyňa v závere znaleckého posudku č. 8/2011 zo dňa 10.6.2011 zhodnotila, že skončenie striedavej výchovy v súčasnosti u mal. E. by mohlo oslabiť citovú väzbu na otca a nebolo by na prospech ďalšieho osobnostného a intelektuálneho vývinu dieťaťa. Preto odporučila naďalej ponechať dieťa v striedavej formy starostlivosti a po roku vykonať aktuálne vyšetrenie dieťaťa na otázku, či sa dieťa primerane adaptovalo aj na školskú situáciu v súvislosti so striedavou starostlivosťou a so zmenenou situáciou v rodine otca. Obidvaja rodičia pracujú ma zmeny a sú odkázaní na pomoc iných osôb z rodiny pri zabezpečovaní starostlivosti o mal. E.. Za zrelšieho rodiča považovala znalkyňa otca, ktorý pôsobí vo výchovnej pozícii rodiča aktívnejšie a formatívnejšie na dieťa. Matka napriek tomu, že je v tomto

ohľade viac pasívna a miestami sleduje viac svoje potreby, k dieťaťu sa materinsky a pozitívne prejavuje. Pokiaľ sa dokáže odosobniť od svojho predpojatého postoja voči osobe otca dieťaťa a jeho družky a v záujme dieťaťa bude schopná bežnej komunikácie a dohovoru s nimi, dieťa bude v dobrej psychickej pohode a primerane zvládne aj ďalšie zmeny vo svojom fungovaní (nástup do základnej školy). Napriek nesúhlasu matky so striedavou starostlivosťou znalkyňa doporučila naďalej uplatňovať vo výchove maloletej striedavú výchovu, lebo tento výchovný model bude najlepšie zodpovedať záujmom maloletej E.. Prekážkou v ponechaní doterajšieho modelu je len neochota matky akceptovať isté kompromisy a dohovor s druhou stranou. V záujme optimálneho osobnostného vývinu dieťaťa by však mala prehodnotiť svoje správanie voči otcovi a jeho družke a bežným spôsobom komunikovať. V prípade, že rodičia naďalej nebudú schopní ustúpiť zo svojich pozícii a viesť vzájomnú komunikáciu, bude nutné po roku ukončiť striedavú formu starostlivosti a znalec sa vyjadrí podľa aktuálnych zistení aj k otázke, ktorému z rodičov bude vhodné zveriť dieťa do opatery. Zároveň znalkyňa zhodnotila, že výchovné predpoklady na strane otcovej družky Júlie Romanovej sú veľmi dobré, je prirodzenou autoritou pre dieťa a vie sa mu citovo priblížiť a byť mu nápomocná. Pokiaľ jej situáciu navrhovateľka nekomplikuje svojim predpojatým postojom, vie sa odosobniť od situácie a starať sa o maloletú E. prirodzeným spôsobom.

Po predložení znaleckého posudku navrhovateľka argumentovala tým, že rodičia sa nevedeli dohodnúť, na ktorú základnú školu má dieťa nastúpiť, že napokon ustúpila otcovi a dieťa nastúpilo na W. P. XX, kde ju dal otec zapísať napriek tomu, že navrhovateľka mala rozhodnutie o prijatí dcéry na ZŠ J.. Rodičia sa tiež nezhodli na tom, ktorý z nich pôjde na rodičovské združenie na W. P., teda účastníci nevedia o týchto problémoch komunikovať, pričom znalkyňa H.. G. nemala informácie o týchto problémoch medzi rodičmi a odporučila dieťa do striedavej starostlivosti na jeden rok, čo navrhovateľka považuje za nehospodárne.

Súd vypočul znalkyňu H.. G. na pojednávaní 2.11.2011. Znalkyňa po oboznámení s uvedenými problémami medzi rodičmi vyjadrila názor, že dieťa spontánne prejavilo záujem počas znaleckého dokazovania, že chce chodiť na ZŠ P.. Pokiaľ ide o účasť rodičov na rodičovskom združení, keďže obidvaja rodičia pracujú na zmeny, tak samozrejme na rodičovské združenie by mal ísť ten rodič, ktorý je dostupný. K ďalšej námietke navrhovateľky, že dcéra má neporiadok v taške na vyučovanie, znalkyňa

konštatovala, že ide o malý detail, nad ktorý sa treba povzniesť, pretože časom, keď dieťa bude chodiť do školy, nájde si svoj vlastný systém a bude na jeho zodpovednosti, ako si veci poukladá, ale to nič nemení na tom základnom stanovisku ohľadne striedavej výchovy dieťaťa, nakoľko ide o proces, v ktorom je potrebné ponechať to na samotnom dieťati. Navrhovateľka napokon sama uviedla, že dieťa chodí na ZŠ Kežmarskú a zatiaľ je v škole spokojná. K námietke navrhovateľky, týkajúcej sa tvrdenia dieťaťa v čase znaleckého šetrenia, s ktorým z rodičov chce byť, znalkyňa uviedla, že protichodné tvrdenia dieťaťa dokumentujú jeho vzťah k rodičom, keď raz sa cíti lepšie s matkou, raz s otcom, čo súvisí aj s vekom dieťaťa, aj s tým, že navrhovateľka prejavuje náklonnosť a sleduje viac potreby dieťaťa oproti stavu z minulosti, avšak zohráva tu rolu skutočnosť, že otcovi sa narodil maloletý syn a teda je tu podvedomá žiarlivosť dieťaťa na ďalšie dieťa v rodine, ktoré pribudlo, čo je ale prechodná záležitosť, lebo dieťa sa podľa predpokladov znalkyne prispôsobí tejto situácii a počiatočné žiarlenie prestane. V každom prípade mal. E. má veľmi dobré vzťahy k obidvom rodičom a možno to vyjadrenie počiatočné, že chce byť s matkou, bolo pod vplyvom toho, že vtedy bolo dieťa u matky, s ktorou prišlo na vyšetrenie. Navrhovateľka z vyjadrení mal. E. vyvodila, že odporca už nie je so svojou družkou, s ktorou má dieťa, k čomu odporca na vysvetlenie uviedol, že jeho priateľka aj s maloletým synom sú teraz v Stakčíne u matky priateľky po operácii a on s E. sa stretáva s deťmi svojich priateľov. Poprel, aby mal inú známosť. K tvrdeniu navrhovateľky, že nie je správne, ak odporca ako otec mal. syna nie je so svojou družkou pri jej chorej matke, znalkyňa posúdila ako predpojatý postoj navrhovateľky, pretože partnerka otca je momentálne tolerantnejšia, keď sama sa stará o maloletého syna a chorú matku, než by sa o dieťa aj matku odporcu starali spolu. Znalkyňa zotrvala na svojom závere znaleckého posudku aj po prednesení námietok navrhovateľkou s tým, že striedavá výchova dieťaťu vyhovuje, dieťa sa dobre adaptovalo, preto navrhuje striedavú výchovu aspoň na rok. Na otázku, či dieťa počas týždňa má sa stretávať aj s druhým rodičom, u ktorého momentálne nie je, znalkyňa odporučila, aby ten z rodičov, ktorý nemá dieťa v starostlivosti, šiel vybrať dieťa zo školy a strávil s ním čas po dobu 2 - 3 hodín niekedy v strede týždňa a potom ho odovzdal druhému rodičovi. Napriek nesúhlasu navrhovateľky so striedavou výchovou, i jej ďalšej námietke, že domáce úlohy nepíše otec spolu s dcérou, znalkyňa zaujala názor, že mal. E. ako nadané a rozumné dieťa nájde si sama svoj spôsob ako fungovať v škole a prílišná iniciatíva rodiča, ktorý by zasahoval a riadil dieťa aj pri písaní úloh, môže byť dieťaťu na obtiaž. Dieťaťu je potrebné dať

voľnosť, aby samo zodpovedalo za svoje výsledky v škole a upätá kontrola zo strany rodičov môže brániť jej samostatnosti. Dieťa sa vyjadrilo samo pred znalkyňou v prítomnosti matky, že chce chodiť na ZŠ P. a naozaj po 2 mesiacoch nie je nutné riešiť zmenu školy u maloletej už práve z dôvodu, že aj matka sa vyjadrila, že dieťa je v tejto škole spokojné, preto v tejto situácii znalkyňa nepovažuje za správne ovplyvňovanie dieťaťa matkou a presadzovanie si vlastného stanoviska.

Podľa ust. o rodine v platnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 cit. zákona súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 cit. zákona súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi

manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §18 a §19.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že v manželstve účastníkov pretrváva hlboký a dlhodobý rozvrat, ktorý posúdil z toho, že účastníci od marca 2009 nežijú intímnym životom, od novembra 2009 nežijú ani v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, pričom došlo medzi nimi k vzájomnému citovému odcudzeniu, príčinou ktorého bola absencia komunikácie medzi manželmi od ich nasťahovaní do vlastného bytu, a z tejto viaznucej komunikácie vznikli problémy, lebo manželia fakticky nepoznali svoje vzájomné potreby a názory v akejkoľvek oblasti ich života. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, prestalo plniť svoje funkcie, každý z manželov už žije vlastným životom, obidvaja nadviazali iný vzťah, nie je tu preto ani predpoklad, aby sa tak stalo do budúcna, pretože ani jeden z manželov nemá záujem obnoviť spolužitie.

Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 cit. zákona ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností musí súd dbať na to, aby pri rozhodnutí bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a zároveň musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, t.j. na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Z ust.§ 24 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva, že na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky : jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa, spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Pri vyhodnotení chápania pojmu „záujem dieťaťa" musí súd prihliadať na to, aby dieťa vyrastalo v atmosfére lásky, stability, tolerancie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu

rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, ako aj mravnému a sociálnemu rozvoju.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, hlavne zo záverov znaleckého dokazovania (kedy obidve súdom ustanovené znalkyne zaujali zhodný názor), že najvhodnejšie v prejednávanej veci je ponechanie dieťaťa v striedavom modeli starostlivosti, lebo tento výchovný model bude najlepšie zodpovedať záujmom maloletej E., nakoľko maloletá si na tento striedavý model zvykla, je pre ňu prehľadný a prežíva ho bezpečne, čím sa zároveň obaja rodičia aktívne podieľajú na jej výchove. Znalkyňa Mgr. A. odporučila v prípade, že sa rodičia nedohodnú pokračovať v striedavej opatere o svoju maloletú dcéru, aby bola maloletá zverená matke so zabezpečením čo najprirodzenejšieho intenzívneho kontaktu s otcom. Znalkyňa PhDr. G. napriek nesúhlasu matky so striedavou starostlivosťou odporučila naďalej uplatňovať vo výchove maloletej striedavú výchovu. Obidve znalkyne sa zhodli aj na tom, že aktuálne sa javí otec byť emocionálne stabilnejší s ujasnenými prioritami vzhľadom k dcére a ako otec dieťaťa je emočne zrelším rodičom, pôsobí na dieťa formatívnejšie. V danom prípade boli podľa názoru súdu splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti, lebo tento výchovný model najlepšie zodpovedá záujmom maloletej E., čím je zároveň rešpektované právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho citového vzťahu k obom rodičom a súčasne aj jeden z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti prejavil súhlas. Nie je potrebný k tomu súhlas oboch rodičov, ako sa mylne domnieva právna zástupkyňa navrhovateľky. Maloletá nepreferuje žiadneho z rodičov, k žiadnemu nemá odmietavé postoje, striedavá výchova jej nerobí žiaden problém a táto výchova prispieva k jej dobrej psychickej kondícii, a to je rozhodujúce a podstatné, t.j. prvoradý je záujem dieťaťa. Neochota matky akceptovať isté kompromisy a dohovor s druhou stranou, keď len tvrdošijne zotrváva na svojich stanoviskách, ktoré sa javia podľa znalkyne PhDr. G. malichernými a nepodstatnými pre zmenu doterajšieho spôsobu starostlivosti o maloletú E., keď aj doposiaľ sa približne rovnako obaja rodičia o dieťa starali aj pred rozvodom, súd nemal dôvod vyhovieť návrhu navrhovateľky a zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti v súčasnosti vzhľadom na jednoznačný a odborný záver obidvoch znalkýň. Práve navrhovateľka by mala prehodnotiť podľa znalkýň svoje správanie a postoje, aby nimi nepriaznivo neovplyvnila najmä samostatnosť a zodpovednosť dieťaťa za jeho vlastné konanie v súvislosti aj so školskými povinnosťami, aj jeho citové väzby a vývinové potreby. Striedavá starostlivosť vyhovuje predovšetkým dieťaťu, ňou budú naplnené všetky potreby maloletej E. a zabezpečený úplný rozvoj jej osobnosti, nakoľko k obom rodičom má silný a hlboký citový vzťah, ktorý sa pri striedavej starostlivosti dieťa bude vo vzťahu k obom rodičom podľa názoru súdu len utužovať a rozvíjať. Zároveň sa tým zabezpečí právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s obidvoma rodičmi. Striedavá starostlivosť s ohľadom na všetky tieto okolnosti najlepšie vystihuje záujem dieťaťa, čo súd považoval za zásadné a rozhodujúce v danom prípade.

Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na súhlasné stanovisko kolízneho opatrovníka so striedavou starostlivosťou v týždenných intervaloch, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, ktorú už rodičia realizujú dlhšie a táto zároveň zodpovedá výchovným, školským, aj voľno časovým potrebám maloletej dcéry.

Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 6 cit. zákona ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Pokiaľ ide o výživné na maloletú E., súd vychádzal zo skutočnosti, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov bolo stanovené v rovnakých týždňových intervaloch a teda výdavky oboch rodičov na dieťa budú v podstate rovnaké, preto výživné na maloletú E. súd neurčil.

Navrhovateľka je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti R. J., s.r.o., s príjmom v sume 440 eur mesačne podľa jej vyjadrenia. Odporca bol od 26.7.2008 do 31.3.2010 zamestnaný v A. Slovenská republika, v.o.s., od1.4.2010 do15.6.2010 bol v evidencii nezamestnaných, na dohodu pracoval v E. J., s.r.o s odmenou 3€ na hod. od 23.4.2010 do 30.6.2010, od 1.7.2010 do 30.9.2010 bol nezamestnaný bez evidovania na ÚP a od 1.10.2010 bol prijatý do služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru SR so zaradením do I. platovej triedy.

Podľa ust. § 25 ods. 2 cit. zákona ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Aj styk rodiča s maloletou E. v čase, kedy dieťa bude v osobnej starostlivosti druhého rodiča, súd upravil na základe odporúčania znalkyne PhDr. G. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, čím sa zabezpečí aktívny výchovný vplyv oboch rodičov na dcéru počas trvania striedavej starostlivosti o dieťa.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli v konaní trovy štátu na znalečnom. Nakoľko je potrebné ešte rozhodnúť o odmene znalkyne PhDr. G. za účasť na pojednávaní 2.11.2011, súd nemohol v tomto rozsudku rozhodnúť o celkových trovách štátu v zmysle ust.§ 148 O.s.p a ponechal toto rozhodnutie na samostatné uznesenie.

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.