Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/39/2011

Potvrdené rozhodnutím 9Sžso/8/2012
„Najvyšší súd Slovenskej republiky 9Sžso/8/2012 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľ. Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. Ľ. H. bytom P., T., právne zastúpenej Mgr. Jánom Lichnerom, advokátom, Advokátska kancelária, Kniežaťa Pribinu 24, Trenčín, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta 8, Bratislava, o povinnosti žalobkyne vrátiť nemocenské, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2. novembra 2011, č. k. 11S/39/2011-37, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 2. novembra 2011, č. k. 11S/39/2011-37, p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vaškovej v právnej veci žalobkyne: O.. Q. U., bytom H. parku XX, Q., právne zast. E.. D. A., advokátom, Advokátska kancelária, P. H. XX, Q. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12997-2/2011-BA zo dňa 03.03.2011 takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.03.2011, ktoré navrhla zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie napáda z dôvodu, že prvostupňové konanie začalo i skončilo dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia ( v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon) Pobočka Trenčín ako organizačná zložka žalovaného v zmysle zákona pred vydaním rozhodnutia má presne a úplne zistiť skutočný stav veci, obstarať si podklady a v rozhodnutí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, čo v danom prípade bolo porušené a porušené boli aj ust. , a zákona. Vychádzajúc z princípov administratívneho konania bolo žalobkyni odňaté právo ako účastníčke konania byť vypočutá (vo význame mať možnosť ústne alebo písomne sa vyjadriť), právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a právo navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (s poukazom na Rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy č. 77/31 z 28.09.1977 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Ide o zásadné a neodstrániteľné pochybenie, pretože tento postup mal vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný toto rozhodnutie potvrdil a preto aj jeho rozhodnutie je nezákonné a je daný dôvod na zrušenie oboch rozhodnutí podľa Tieto pochybenia nemohlo odstrániť pojednávanie nariadené žalovaným v odvolacom konaní, pretože ide o neodstrániteľné pochybenie, pretože prvostupňové konanie vôbec neprebehlo. Ust. zákona nie je univerzálnym prostriedkom nápravy slúžiacim na odstránenie akýchkoľvek nedostatkov.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Pôvodne bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú od 27.10.2008 do 11.09.2009 a mala povolené denne vychádzky od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod a taktiež jej bolo vyplatené nemocenské. Na podnet zamestnávateľa žalobkyne bolo začaté konanie vo veci vylúčenia jej nároku na výplatu nemocenského z dôvodu porušenia liečebného režimu. O porušení liečebného režimu bolo rozhodnuté dvomi rozhodnutiami, ktoré žalobkyňa napadla na súde, ktorý rozsudkami sp.zn. a

rozhodnutia žalovaného zrušil. Listom zo dňa 26.07.2010 bolo žalobkyni oznámené začatie konania vo veci vylúčenia jej nároku na nemocenské pre porušenie liečebného režimu s výzvou na vyjadrenie sa a navrhnutie dôkazov. Žalobkyňa sa vyjadrila dňa 04.08.2010 a po zabezpečení ďalších podkladov pobočka dňa 05.10.2010 vydala rozhodnutie, ktorým žalobkyni vylúčila nárok na výplatu nemocenského od 10.02.2009, najviac v rozsahu 30 dní a ďalším rozhodnutím vylúčila nárok od 29.05.2009 najviac v rozsahu 30 dní. K týmto rozhodnutiam sa žalobkyňa písomne vyjadrila tak, že porušila liečebný režim, keď nedodržala čas povolených vychádzok a že nepodáva odvolanie, následne sa rozhodnutia stali právoplatné dňa 12.11.2010. K zisteniu dôvodu na vylúčenie nároku na nemocenské došlo až po vyplatení nemocenského a preto začalo konanie vo veci povinnosti vrátiť nemocenské podľa § 236 ods. 1 zákona a bolo vydané dňa 06.12.2010 rozhodnutie, ktoré žalovaný v podstate potvrdil (zmenil len ust. § 236 ods. 1 písm. b/ zákona na ust. § 236 ods. 1 písm. a/ zákona, zrejme išlo o omyl). Toto konanie nadväzuje na konanie o vylúčení nároku na výplatu nemocenského, ale žalobkyňa v odvolaní namietala porušenie práv účastníka. Žalovaný v zmysle § 218 ods. 1 zákona požiadal pobočku o nariadenie ústneho pojednávania, ktoré bolo určené na 16.02.2011. Právny zástupca žalobkyne sa ospravedlnil a žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie pobočky má neodstrániteľné právne chyby, ale ich nekonkretizovala a ďalej sa odmietla vyjadriť, čím neprejavila súčinnosť. Žalovaný vyhodnotil všetky dôkazy a napadnuté rozhodnutie v podstate potvrdil.

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu zamietol.

Podľa v znení neskorších predpisov odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

Podľa v znení neskorších predpisov príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom.

Podľa v znení neskorších predpisov na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa v znení neskorších predpisov konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa v znení neskorších predpisov organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

Podľa v znení neskorších predpisov dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Podľa v znení neskorších predpisov účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil časť výroku rozhodnutia pobočky zo dňa 06.12.2010 tak, že zákonné ust. § 236 ods. 1 písm. b/ nahradil § 236 ods. 1 písm. a/ zákona a vo zvyšku ho potvrdil. Pobočka žalovaného rozhodnutím zo dňa 06.12.2010 rozhodla o povinnosti žalobkyne vrátiť nemocenské za obdobie od 10.02.2009 do 11.03.2009 a za obdobie od 29.05.2009 do 27.06.2009 v sume 973,40 eura podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona pre porušenie liečebného režimu, o čom bolo rozhodnuté iným právoplatným rozhodnutím. V dôsledku odvolania žalobkyne sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 03.03.2011 len zmenil zákonné ustanovenie, inak prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobkyňa napádala rozhodnutie žalovaného pre nezistený skutočný stav veci a procesnoprávne pochybenia, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia a sú dôvodom na jeho zrušenie. Námietku nezistenia skutočného stavu veci uvádzala bez akejkoľvek konkretizácie, bez uvedenia dôkazov alebo návrhov na doplnenie dokazovania, pričom ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani na pojednávaní dňa 02.11.2011 nedoplnila túto námietku, ani nenavrhla vykonať nejaký dôkaz. Z týchto dôvodov krajský súd na túto námietku neprihliadol.

Pri posudzovaní dôvodnosti procesnoprávnych námietok súd vychádzal z ust. § 172 a nasl. zákona, v zmysle ktorých na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a konanie sa vedie podľa tohto zákona. Podľa základných princípov administratívneho konania prvostupňové a druhostupňové konanie tvorí jeden celok, odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, keďže preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu (zákonnosť aj správnosť), nie je viazaný skutkovými ani právnymi názormi prvostupňového orgánu, môže konanie doplniť alebo zistené nedostatky odstrániť. V danom prípade pôvodne vo veci bolo rozhodnuté na prvom stupni v septembri 2009 a žalovaný rozhodoval v novembri 2009, ale tieto rozhodnutia boli rozsudkami Krajského súdu v Trenčíne zrušené (sp.zn. , a ). Žalobkyňa už vtedy namietala porušenie jej procesných práv ako účastníčky konania a tieto námietky viedli aj k zrušeniu uvedených rozhodnutí. Teraz v žalobe zo dňa 05.05.2011 žalobkyňa opäť namieta, že prvostupňové konanie sa začalo i skončilo doručením rozhodnutia, že jej bolo odňaté právo účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa a navrhovať dôkazy a že tieto pochybenia nemohli byť odstránené postupom podľa § 218 ods. 1 zákona. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že po zrušení rozhodnutí z roku 2009 súdom bolo žalobkyni zaslané oznámenie o začatí konania vo veci vylúčenia nároku na výplatu nemocenského s výzvou na vyjadrenie zo dňa 26.07.2010, čo plne zodpovedá ust. § 185 ods. 4 zákona a žalobkyňa to akceptovala vyjadrením jej právneho zástupcu zo dňa 04.08.2010. Po doplnení dokazovania prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č. 200-021353-CA07/2010 dňa 05.10.2010 o tom, že žalobkyňa porušila liečebný režim a od 10.02.2009 najviac v rozsahu 30 dní nemá nárok na výplatu nemocenského. Ďalším rozhodnutím č. 200-021379-CA07/2010 zo dňa 05.10.2010 pobočka žalovaného rozhodla, že žalobkyňa porušila liečebný režim a nemá nárok na výplatu nemocenského od 29.05.2009, najviac v rozsahu 30 dní. Žalobkyňa sa po doručení rozhodnutí vyjadrila, že porušila liečebný režim a nepodá odvolanie a preto zostali rozhodnutia právoplatné dňa 12.11.2010. Keďže žalobkyni už pred rozhodnutím o porušení liečebného režimu bolo nemocenské vyplatené, vydala pobočka žalovaného rozhodnutie č. 200-026378-CA06/2010A zo dňa 06.12.2010 o tom, že žalobkyňa je povinná vrátiť za obdobie od 10.02.2009 do 11.03.2009 (30 dní) a 29.05.2009 do 27.06.2009 (30 dní) nemocenské v sume 973,40 eura. Prvostupňový orgán vychádzal z výsledkov konania o vylúčenie nároku na výplatu nemocenského, ale žalobkyňa namietala porušenie práv účastníka správneho konania a preto žalovaný ako odvolací orgán požiadal pobočku o nariadenie ústneho pojednávania. Na ústne pojednávanie na deň 16.02.2011 sa dostavila len žalobkyňa, (právny zástupca sa ospravedlnil), ale k veci sa odmietla vyjadriť, nenavrhla dôkazy, len nekonkrétne uviedla, že prvostupňové rozhodnutie má právne chyby, ktoré sa na pojednávaní nedajú napraviť. Krajský súd poukazuje na to, že je potrebné posudzovať oba stupne správneho konania ako jeden celok, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje správny poriadok a účastník konania má práva len v rozsahu ust. § 172 a nasl. zákona. Začatie konania zodpovedá prvému úkonu Sociálnej poisťovne voči účastníkovi, nemožno rozdeliť konanie o vylúčenie nároku na nemocenské a konanie o vrátení nemocenského a keďže netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe a skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne (§ 196 ods. 1 zákona), nebolo v danom prípade potrebné naviac nič dokazovať a preukazovať. Žalobkyňa má zákonnú povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona), ale si túto povinnosť nesplnila, hoci mala túto možnosť, keďže o konaní už od doručenia rozhodnutia pobočky

v roku 2009 jednoznačne vedela, neurobila tak písomne, ani v odvolaní, ani na pojednávaní dňa 16.02.2011, ani v žalobe, ani na súde na pojednávaní dňa 02.11.2011. Žalobkyňa ani nepopiera, že jej nemocenské bolo vyplatené a ani jeho výšku a pre tieto dôvody krajský súd neuznal, že práva žalobkyne boli porušené. Žalovaný ako odvolací orgán môže doterajšie konanie doplniť a odstrániť nedostatky v zmysle § 218 ods. 1 zákona, čo aj vykonal, pričom žalovaný nie je viazaný zisteným skutkovým stavom a právnymi názormi prvostupňového konania. Tieto princípy správneho konania boli dodržané, žalobkyňa nesplnila zákonnú povinnosť navrhnúť dôkazy a žalovaný ani prvostupňový orgán nemá povinnosť ju oboznamovať s podkladmi rozhodnutia (konanie neprebieha podľa Správneho poriadku). Krajský súd po preskúmaní nezistil, že by rozhodnutie bolo v rozpore so zákonom a preto ho ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.