Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/60/2011

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: 1/ L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., M. XX/XXX, 2/ H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, o vymoženie 3.081,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 06. 2011 č. k. -14, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Ružová dolina 6, zo dňa 18. 01. 2011, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmluvných pokút vo výške 1.116,39 eura, v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 1.116,39 eura od 20. 11. 2009 do 30. 03. 2010, zo sumy 1.116,39 eura od 31. 03. 2010 do 01. 07. 2010, zo sumy 1.116,39 eura od 02. 07. 2010 do zaplatenia. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v 1. a 2. rade pre vymoženie sumy 3.081,78 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok zo dňa 31. 05. 2010 sp. zn. RK-527/10-MK, právoplatný dňa 30. 06. 2010 a vykonateľný dňa 07. 07. 2010. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným v 1. a 2. rade, založený zmluvou o revolvingovom úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa , , o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. , , , , , , , , , , ako i smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že povinnému v 1. rade ako dlžníkovi a povinnej v 2. rade ako spoludlžníčke bol poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 eura) a za jeho poskytnutie sa zaviazali uhradiť zmluvnú odmenu vo výške 46.176,-Sk (1.532,76 eura), pričom rozhodcovský súd ich zaviazal na úhradu istiny 3.281,78 eura, pozostávajúcu zo sumy 2.165,39 eura ako nesplatená časť istiny úveru a zo sumy 1.116,39 eura, čo predstavuje zmluvné pokuty. Dospel k záveru, že priznaná zmluvná pokuta dohodnutá účastníkmi konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Jej dojednanie považoval za duplicitné sankcionovanie povinného v 1. a 2. rade za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere, keď si oprávnený spolu s ňou uplatňoval ako sankciu aj 9 % ročný úrok z omeškania. Rozhodcovský rozsudok tak zaväzuje povinného v 1. a 2. rade aj na plnenie, ktoré je právne nedovolené a v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ako i dobrými mravmi. Záverom poukázal, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a tiež či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa v časti zmluvných pokút vo výške 1.116,39 eura a v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 1.116,39 eura od 20. 11. 2009 do

30. 03. 2010, zo sumy 1.116,39 eura od 31. 03. 2010 do 01. 07. 2010, zo sumy 1.116,39 eura od 02. 07. 2010 do zaplatenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je rozsah preskumávacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu vymedzený len na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a v súlade s dobrými mravmi. Mal za to, že podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa rozsah preskumávacej činnosti exekučného súdu vzťahuje výlučne len na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu, a nie na právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. V tejto súvislosti preto postup súdu, ktorým posudzoval zmluvné podmienky, považoval v rozpore so zákonom. Uviedol, že jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky podľa čl. 18 zmluvy, alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia súdu prvého stupňa o neprijateľnosti ustanovení o zmluvných pokutách považoval za právne neopodstatnené, keď zmluvná pokuta vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu, a to splatenie dlhu v splátkach. V tejto súvislosti uviedol, že neplnenie povinností prevzatých dobrovoľne na základe platného právneho úkonu nepredstavuje žiadne základné právo spotrebiteľa. Súd sa podľa jeho názoru nezaoberal ani skutočnosťami týkajúcimi sa zmluvného vzťahu, napr. neexistencia iného zabezpečovacieho prostriedku, menej náročné podmienky pre získanie úveru v porovnaní s bankami a pod. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a zhodnotiť možnosť aplikácie tzv. moderačného práva. Tiež uviedol, že samotná kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ale má iba zvýrazniť preventívny účinok tohto inštitútu. Záverom poukázal, že nárok na zaplatenie úroku z omeškania požaduje od povinného v 1. a 2. rade až od obdobia nasledujúceho potom, ako sa všetky záväzky zo zmluvy stali splatnými, pričom zákaz uplatňovania zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nevyplýva zo žiadnych ustanovení upravujúcich záväzkové vzťahy, ani z noriem určených na ochranu spotrebiteľa. Súd tak podľa jeho názoru svojim rozhodnutím zaviedol neprijateľný stav, kedy legalizuje skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Ružová dolina 6, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 25. 01. 2011. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného v 1. a 2. rade vymoženia sumy 3.081,78 eura, úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 3.281,78 eura od 20. 11. 2009 do 30. 03. 2010, zo sumy 3.231,78 eura od 31. 03. 2010 do 01. 07. 2010, zo sumy 3.081,78 eura od 02. 07. 2010 do zaplatenia, trov konania vo výške 49,79 eura, kolkovej známky vo výške 16,50 eura a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 31. 05. 2010 sp. zn. RK-527/10-MK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 06. 2010 a vykonateľnosť dňa 07. 07. 2010, ako i zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa 07. 10. 2008.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o predčasnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa. Niet totiž sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je vyššie označený rozhodcovský rozsudok, je práve zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorená účastníkmi konania dňa 07. 10. 2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto aj bez návrhu a v súlade s požiadavkou Európskej únie na “ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok“ ju bolo potrebné tejto podrobiť. Keďže obsahom zmluvy okrem iných ujednaní je i rozhodcovská doložka (bod 18. zmluvy), majúc na zreteli i hospodárnosť konania, je nevyhnutné prioritne sa zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej doložky z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky. V tomto smere je nutné posúdiť, či existujú okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V

takomto prípade totiž v zmysle ide o absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, na ktorú súd prihliada i bez návrhu. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu by bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému v 1. a 2. rade nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z tohto pohľadu bolo preto nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom dotknutej zmluvy o revolvingovom úvere a túto vyhodnotiť a posúdiť komplexne i z hľadiska rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci však vyššie naznačeným spôsobom nepostupoval, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol len v časti zmluvných pokút a v časti úroku z omeškania, pričom právne posúdenie rozhodcovskej doložky doposiaľ nebolo predmetom jeho interpretácie ani aplikácie.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.