Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/108/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku- samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcu W. bytom: P., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom Levická č.579, Vráble proti žalovanému DK STAV s.r.o., so sídlom: Tvarožná č.1001, IČO: XXXXXXXX, zastúpený advokátom Mgr. Štefanom Slováčikom, so sídlom: Farská č. 34, Nitra v konaní o zaplatenie 3560,45 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3560,45 EUR istiny s 15,50 % úrokom z omeškania zo sumy 1186,82 EUR od 1.3.2002 až do úplného zaplatenia, s 15,50 % úrokom z omeškania zo sumy 1186,82 EUR od 1.4.2002 až do úplného zaplatenia, so 16,50 % úrokom z omeškania zo sumy 1186,82 od. 1.5.2002 až do úplného zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O trovách konania súd rozhodne s a m o s t a t n ý m uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 15.01.2004 bola žalobcovi postúpená pohľadávka voči žalovanému za nevyplatené mzdy v celkovej sume 810 146,- Sk s príslušenstvom. Odporca odmietol pohľadávku uhradiť s odôvodnením, že ju v obchodných knihách neeviduje. Niekoľkokrát bolo navrhovateľom vyzvaný aj telefonicky k dobrovoľnému plneniu dlhu, avšak bezvýsledne. V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu. Pokiaľ ide o žalovanú istinu upravil príslušenstvo pohľadávky, upravil teda výšku uplatňovaného úroku z omeškania. Súd uznesením pripustil zmenu petitu návrhu v zmysle tejto úpravy. Právny zástupca odporcu žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého mzda môže byť vyplatená len za vykonanú prácu. Právny predchodca navrhovateľa pre jeho klienta v rozhodnom období žiadnu prácu nevykonával a teda nemohol preniesť na iného viac práv ako v skutočnosti on mal, keďže mu nevznikol nárok na náhradu mzdy. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatný právny úkon. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na konanie, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom bolo rozhodnuté, že okamžité zrušenie pracovného pomeru právneho predchodcu žalobcu dňom 21.05.2001 je neplatné. Právny predchodca žalobcu teda bol v pracovnom pomere. V rozhodnom období u odporcu a tvrdil, že jeho klient aj fyzicky prácu aj po okamžitom zrušení pracovného pomeru naďalej vykonával, keďže sa asi až po 2,5 roku dozvedel, že došlo k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru. Právny zástupca navrhovateľa dal súdu vo veci aj písomné stanovisko, v ktorom ozrejmil vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom. Uviedol, že v priebehu roku 1997 Ing. Z. navrhol navrhovateľovi výhodný obchod s tým, že základom bolo odkúpenie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú Kynek, pričom po uplynutí určitej doby tento odpredá konečnému záujemcovi. Výhodnosť kúpy odôvodňoval tým, že na predmetnom území sa vypracováva územný plán a kultúra nehnuteľnosti sa zmení na stavebný pozemok, čím jeho cena stúpne. Navrhovateľ namietal, že ako dôchodca nemá dostatok finančných prostriedkov, načo mu p. Z. povedal, že je obchodným zástupcom Prvej stavebnej

sporiteľne a.s., ktorá poskytuje výhodné úvery a na kúpu nehnuteľnosti mu úver vybaví. Keďže pozemok v tej dobe nebolo možné založiť riešením bolo ručenie rodinným domom navrhovateľa. Na základe znaleckého posudku hodnota domu s pozemkami a vedľajšími stavbami predstavovala 1 188 277,- Sk. Ing. Z. vypracoval kúpnu zmluvu a vybavil 2 stavebný úver, z ktorých prostriedkov sa zaplatila kúpna cena predávajúcim, kt. boli Ing. Z., Ing. S. a p. S. a ich manželky. Úhrada bola zrealizovaná začiatkom apríla 1998. S odstupom krátkej doby ho kontaktoval Ing. Z., ktorý mu oznámil, že jeho realitná kancelária eviduje záujemcov o kúpu pozemkov, ale keďže úver už treba splácať navrhol, že do doby kým sa pozemok nepredá prevezme jeho rodina spoločnosť drevokombinát Tvarožná. V súčasnosti DK STAV s.r.o záväzok v tejto veci, aby nemal problémy navrhovateľ so splácaním poskytnutého úveru a tento bude splácať táto spoločnosť. Keď budúci kupujúci kupujúcemu zaplatia tak mu peniaze navrhovateľ vráti. S odstupom istého času Ing. Z. telefonicky oznámil navrhovateľovi, že je problém s peniazmi a preto drevokombinát bude uhrádzať splátky až do doby kým nebude zaplatená kúpna cena, čím jeho firma preberá záväzok za kupujúcich. Toto sa dá preukázať pohybmi na osobných účtov v prospech ktorých drevokombinát neskôr DK STAV poukazoval splátky vo výške a dobe zodpovedajúcej splátkovému kalendáru úveru. Rozpísal jednotlivé účty a splátky, na ktoré boli poukazované peniaze, ktoré sa používali na úhradu splátok úveru. Úhradu splátok považoval od Ing. Z. ako prejav serióznosti osobitne v situácii keď konečný kupujúci nezaplatil peniaze. V roku 1999 začal syn navrhovateľa Ing. A. spolupracovať s Ing. P. a jeho kolegami a nastúpil do DK STAVU na pozíciu obchodného riaditeľa. Následne uvádzané splátky začal vybavovať jeho syn Ing. Peter Kaľavský cez svoj účet. V roku 2003 došlo k sporom medzi synom navrhovateľa a spoločnosťou DK STAV resp. Ing. P. a ďalšími, ktorí za túto spoločnosť vystupovali aj keď nie vždy boli aj formálne vedení ako štatutárni zástupcovia. Neskôr navrhovateľ nadobudol presvedčenie, že bol aj s už nebohou manželkou zneužitý na vylákanie úverových prostriedkov od Stavebnej sporiteľne. V tejto súvislosti navrhovateľ vo svojom vyjadrení uvádzal z dôvodu, že odporca tvrdil aj v predchádzajúcich konaniach, že sa jednalo o vyplácanie mzdy jeho synovi L. čo sa však nezakladá na pravde, nakoľko išlo o poskytovanie finančných prostriedkov na splácanie poskytnutého úveru z vyššie uvedených dôvodov. Na ďalšom pojednávaní PZ žalovaného uviedol, že od doby okamžitého zrušenia pracovného pomeru, teda od 21.05.2001 až do rozhodnutia krajského súdu mal jeho klient zato, že pracovný pomer medzi p. G. a žalovaným skončil. Právnemu predchodcovi žalobcu žiadna práca teda prideľovaná nebola a žiadnu prácu ani nevykonával. Len za vykonanú prácu prináleží zamestnancovi nárok na náhradu mzdy. Aj keď došlo k rozhodnutiu súdu, ktorým bolo okamžité zrušenie pracovného pomeru vyhlásené za neplatné, ak chcel ďalej právny predchodca navrhovateľa pokračovať v práci tak mal vyzvať zamestnanca na prideľovanie ďalšej práce. K tomuto nedošlo a pracovný pomer skončil tak ako je to uvedené v okamžitom zrušení pracovného pomeru. Je treba tiež vidieť rozdiel medzi pojmami mzda a náhrada mzdy. Aj keby právny predchodca preukázal, že vykonával nejakú mzdu tak by mal nárok len na náhradu mzdy. Je to úplne iný titul ako samostatná mzda. Nebolo tiež preukázané akým spôsobom žalobca došiel k takej sume akú si v konaní uplatnil. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že právny predchodca žalobcu pracoval u žalovaného do marca 2003. Dovtedy nemal vedomosť o tom, žeby s ním bol zrušený pracovný pomer. Predmetom tohto konania je nevyplatená mzda za obdobie január až marec 2002. Štatutárny zástupca žalovaného P. vypovedal, že p. Kaľavského vlastne on dotiahol do firmy, poznali sa, boli spoločníkmi aj v inej firme. Je pravdou, že istý čas pracoval pre firmu DK STAV vo funkcii obchodného zástupcu. Jeho úlohou bolo vytvoriť určitú sieť odberateľov pre výrobky tejto spoločnosti. Išlo hlavne o obchodovanie s drevom. Okamžité zrušenie pracovného pomeru mu bolo dané z dôvodu, že odmietol vykonať určitú prácu, vycestovať niekam a za túto prácu bol vlastne platený. Celkovo pre firmu robil veľmi málo a keby boli predvolaní zamestnanci, ktorí v tom čase vo firme pracovali tak pochybuje, žeby ho niekto poznal, alebo len málokto. Mal zato, že nemá vôbec nárok na vyplatenie mzdy, pretože pre firmu v rozhodnom období nič neurobil. Vypočutý bol svedok Ing. A. teda právny predchodca žalobcu, ktorý uviedol, že v pracovnom pomere u žalovaného bol od 1.1.2000 na základe pracovnej zmluvy z 31.12.1999. Už bolo vyslovené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné. V rozhodnom období tiež pracoval u žalobcu, teda v mesiacoch január až marec 2002, za ktoré si uplatnil náhradu mzdy. Fyzicky chodil do práce do marca 2003. Potom sa už do firmy nedostal, pretože boli vymenené zámky. Na otázku PZ žalovaného, či sa dá preukázať je fyzická prítomnosť vo firme v rozhodnom období keď tvrdil, že mal aj iné obchody so štatutárnym zástupcom žalovaného a ak bol fyzicky prítomný, či sa to netýkalo týchto obchodov, či uzatváral nejaké kontrakty v rozhodnom období a v súvislosti s týmto konaním v januári až marci 2002, nech uvedie nejaké mená, mestá kam chodil uzatvárať kontrakty svedok Ing. Kaľavský uviedol, že do zamestnania chodil a pre túto firmu pracoval. Kontrakty sprostredkovával, nebol štatutárnym zástupcom, teda zmluvy nepodpisoval. Bol obchodným riaditeľom. Bol raz v Maďarsku, keďže maďarsky nevie chodieval hlavne do Rakúska. Do takej väčšej obce pri Viedni. Bol tam viackrát.

Nevedel si spomenúť na názov obce ani na mená s ľuďmi s ktorými jednal, ale uviedol, že kontrakty určite aj v tomto období uzatváral. Na ďalšiu otázku štatutárneho zástupcu žalovaného, nech uvedie aspoň 1 pracovníka, s ktorým prichádzal v pobočke DK STAVU v Nitre do kontaktu, keď tvrdil, že tam chodil svedok uviedol, že štatutárny zástupca si zrejme neuvedomuje dôkaznú situáciu aká je v tomto konaní. Samozrejme, žeby mohol uviesť aj 10, 20 mien, ľudí ktorí tam pracovali, ale neuvedie ani jedno, pretože dôkazná situácia je taká aká je a keby mená uviedol zrejme by štatutárny zástupca ich navrhol vypočuť a bolo by to mrhanie časom a stúpanie ekonomickej náročnosti konania. Na otázku PZ žalobcu, kt. adresoval štatutárnemu zástupcovi žalovaného, nech sa vyjadrí kedy bol výplatný termín u p. G. a či si vie spomenúť čo sám štatutárny zástupca robil v období od januára do marca 2002 tento uviedol, že výplatný termín presne nevie. Je to uvedené v zmluve, ale asi od 8 do 12 dňa v mesiaci. P. G. bol jeden z mála, kt. peniaze išli vždy elektronicky na účet. Vedel aj čo robil v rozhodnom období, že komunikoval predovšetkým so svojimi bratmi štatutármi a v rukách mal podnik predovšetkým po ekonomickej stránke. Na poslednom pojednávaní PZ navrhovateľa poukázal na článok 4. vtedy platného a účinného , podľa ktorého zamestnanci majú právo na odmenu za vykonanú prácu, čo je upravené aj v článku 36. SR. Toto právo patrí k základným charakteristikám pracovného pomeru ako sinalagmatického záväzkového právneho vzťahu.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že Ing. G. dňa 31.12.1999 uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným s nástupom do práce dňa 1.1.2000, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú na funkciu obchodný riaditeľ. Z uvedeného vypláva, že tým vznikajú práva a povinnosti tak zamestnancovi ako aj zamestnávateľovi a to s poukazom na ustanovenia , , ,, . Z písomností, kt. tvoria obsah spisu ako aj s poukázaním na právoplatne skončenú vec pod sp. zn. je nepochybné, že Ing. A. prácu aj skutočne pre žalovaného vykonával. Podľa názoru PZ navrhovateľa z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne a navrhol, aby súd v zmysle upraveného petitu o návrhu rozhodol. PZ žalovaného sa pojednávania s ospravedlním nezúčastnil a preto súd pojednával v súlade s v jeho neprítomnosti. Vo veci dal písomné vyjadrenie označené ako záverečný návrh, v ktorom sa pridržiaval tvrdení uvádzaných už v priebehu konania, argumentov, na ktoré poukázali. Poukázal na ustanovenie a na skutočnosť, že rozsudkami Okresného a Krajského súdu bolo rozhodnuté, že okamžité zrušenie pracovného pomeru postupcu, teda právneho predchodcu žalobcu dňa 21.05.2001 bolo neplatné. Žiadnym rozhodnutím nebolo určené do kedy pracovný pomer postupcu trval. Poukázal na ďalšie ustanovenia konkrétne na ustanovenie , , kt. vo svojom vyjadrení citoval. Uviedol, že postupca, teda svedok Ing. A. pri svojej výpovedi písomne uviedol, že po okamžitom zrušení pracovného pomeru zo strany žalovaného tomuto neoznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Tiež nežiadal o ďalšie prideľovanie práce. Pracovný pomer tak nemohol trvať naďalej. Mal zato, že pracovný pomer zanikol dohodou dňa kedy sa mal pracovný pomer okamžitým zrušením pracovného pomeru ukončiť, teda dňom 21.5.2011 i keď nie titulom okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ale zo zákona, nakoľko neboli splnené podmienky na ďalšie trvanie pracovného pomeru vyžadované zákonom. Uviedol, že dôkazy predložené navrhovateľom nijakým spôsobom nepreukazujú, že v uvedenom období vôbec trval pracovný pomer postupcu, ale ani nepreukazuje skutočnosť, že nejaká práca pre žalovaného ako zamestnávateľa bola vykonávaná. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie účinného ku dňu 1.1.2002, v zmysle ktorého zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda. Žalovaný od 21.05.2001 postupcovi žiadnu prácu neprideľoval, nakoľko mal v tom čase zato, že okamžité skončenie resp. v tom čase zrušenie pracovného pomeru je platné. Postupca tak pre žalovaného nemohol vykonávať ani nevykonával žiadnu prácu, za ktorú by mu prislúchala mzda. Výkon práce postupcu v predmetnom období nebol v konaní preukázaný. Nemohla tak existovať pohľadávka, kt. by bolo možné postúpiť na žalobcu. V konaní tiež nebola nijakým spôsobom preukázaná výška mzdy, ktorá mala tvoriť postúpenú pohľadávku, nakoľko pracovná zmluva výšku mzdy neurčuje. Uviedol, že rozhodnutia súdov, ktoré právny zástupca žalobcu predlžil nemajú okrem rozhodnutí, kt. im bola vyslovená neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru relevanciu v tomto konaní. V 1 konaní bol žalovaný aj zaviazaný vyplatiť mzdu žalobcovi resp. postupcovi, ale bolo to za obdobie mesiacov september a október 2000, kedy nebolo sporné, že pracovný pomer v tomto období trval. Ďalšie konania boli z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zastavené.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu účastníkov, svedkov, zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom Ing. A. a postupníkom W., z pripojených spisov tunajšieho súdu , , , , ako aj z ďalších listinných

dôkazov v spise mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 31.12.1999 pracovnú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu nastúpil k žalovanému dňa 1.1.2000 na výkon práce ako obchodný riaditeľ. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. Na tunajšom súde prebiehalo konanie, v rámci ktorého výsledky a rozhodnutia Okresného ako aj Krajského súdu sú relevantné pre toto konanie. Spomínané konanie bolo vedené pod sp. zn. , kde navrhovateľom bol právny predchodca Ing. A. a odporca bol totožný. Na súčasného navrhovateľa bola pohľadávka jeho právneho predchodcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky, kt. žalobca a jeho právny predchodca uzavreli dňa 15.01.2004. Predmetom spomínaného konania vedeného pod sp. zn. bolo vyslovene neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaného voči Ing. A.. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania bolo v tomto konaní určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru zaslané žalobcovi dňa 21.05.2001 je neplatné. Z rozhodnutia Krajského súdu tak zo dňa 19.06.2006 ako aj z 11.06.2008 je zrejmé, že ku okamžitému skončeniu pracovného pomeru vôbec nedošlo. Bolo tiež preukázané, že v období, kedy podľa tvrdení žalovaného už žalobca resp. jeho právny predchodca nemal byť jeho zamestnancom, keďže k 21.05.2001 malo dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, poukazoval na účet žalobcu ešte výplaty. Bolo to jednak v mesiacoch jún, júl a september roku 2001, teda po údajnom skončení pracovného pomeru. V pripojenom spise pri rozhodovaní, z ktorého súd tiež vychádzal boli produkované aj také dôkazy žalobcom resp. právnym predchodcom žalobcu ohľadom Československej obchodnej banky, kt. vyvracajú tvrdenia žalovaného, že právny predchodca žalobcu nepracoval u žalovaného. Z potvrdenia o príjme zo dňa 27.06.2001 vyplýva, že táto kópia bola odsúhlasená s originálom a bola overená V. 3.8.2001. Pokiaľ ide o potvrdenie o výške priemerného mesačného zárobku zo závislej činnosti žalovaná spoločnosť v tomto konaní potvrdila týmto, že žalobca mal priemerný čistý mesačný príjem 34 922,- Sk. Na dotaz skončenia pracovného pomeru je zaškrtnutá kolónka, že podnet na skončenie pracovného pomeru nebol daný. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú. Z navštíveniek v predmetnom spise ohľadom pracovných jednaní tiež vyplýva, že žalobca pre žalovaného pracoval aj po inkriminovanom období keď mu malo byť doručené okamžité zrušenie pracovného pomeru. Tieto skutočnosti vyvracajú aj tvrdenia žalovaného vyššie uvedené v prebiehajúcom konaní, teda tvrdenia, že po doručení okamžitého zrušenia pracovného pomeru právny predchodca žalobcu už u žalovaného nepracoval. Zo spisu, kde predmetom konania bolo okamžité zrušenie pracovného pomeru je tiež zrejmé, že to, že právny predchodca žalobcu Ing. A. nie je zamestnancom žalovaného sa dozvedel až na pojednávaní na Okresnom súde v Kežmarku dňa 26.02.2004 keď mu bolo oznámené, že k zániku pracovného pomeru došlo okamžitým zrušením pracovného pomeru, kt. však nikdy právnemu predchodcovi žalobcu doručené nebolo. Predmetom tohto konania ako už je vyššie uvedené sú nevyplatené mzdy za obdobie mesiacov január až marec 2002, teda za obdobie, kedy ešte právny predchodca žalobcu pre žalovaného prácu vykonával. Opak preukázaný nebol a vyššie uvedené dôkazy o tejto skutočnosti svedčia.

Podľa platnom v rozhodnom čase zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

Podľa platnom v rozhodnom čase mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

Podľa platnom v rozhodnom čase mzda a náhrada mzdy sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku. Výnimku môže určiť zamestnávateľ s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu, ak je to z prevádzkových dôvodov nevyhnutne potrebné. Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť pre výplatu z vážnych dôvodov, prípadne ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu (náhradu mzdy) v deň určený pre jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, pokiaľ sa nedohodnú inak.

To, že mzda vyplatená právnemu predchodcovi žalobcu za obdobie mesiacov január až marec 2002 nebola žalovaný nepopieral, len tvrdil, že žalobca resp. jeho právny predchodca nemal na výplatu mzdy za rozhodné obdobie nárok z vyššie uvedených dôvodov. Výšku žalovanej pohľadávky mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2004 ako aj výplatnými páskami a vykonaným dokazovaním v pripojených spisoch, na ktoré súd poukazuje Vykonaným dokazovaním teda nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, žeby mzda za obdobie rokov január až marec

2002, kt. nevyplatenie je predmetom tohto konania bola právnemu predchodcovi žalobcu vyplatená, hoci na ňu nárok mal. Súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky v súlade s vládnym nariadením č. 87/95 Zbierky, keďže je nesporné, že sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením mzdy vo vzťahu ku právnemu predchodcovi žalobcu a to odo dňa tak ako si to žalobca v tomto konaní uplatňoval aj keď súd má zato, že do omeškania sa žalovaný dostal skôr. Nemohol však rozhodnúť nad petit žaloby.

Úroky z omeškania súd teda priznal žalobcovi v súlade s ,, .

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).