Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20Er-1041-2007.pdf
PDF · 73.58 KB
No categories available
20Er/1041/2007
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO : 00 492 736, so sídlom Bratislava, Olejárska 1, proti povinnému: 1./ JUDr. Michal Straka, so sídlom Piešťany, Námestie 1.mája 14, správca konkurznej podstaty povinného : Z. U.Š., F.. X.X.XXXX, T. H., A. XXX, 2./ VERONA, spol. s.r.o., IČO : 36 244 911, so sídlom Trnava, Priemyselná 1, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 92,94 € s prísl. a ďalších trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Parrákom pod spisovou značkou EX 188/2007 zastavuje .
II. Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 024166* zo dňa 10.10.2007, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 92,94 € ( 2 800,- Sk ) s prísl. a ďalších trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutie Okresného súdu Galanta č.k. 15C 177/2006 zo dňa 1.2.2007.
Dňa 14.6.2007 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, ktorý návrh oprávnený podal z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného v 1.rade, a na základe oznámenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného v 2.rade. Spolu s postúpeným návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdny exekútor aj špecifikáciu trov predmetného exekučného konania, ktoré žiada priznať k náhrade.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25K/9/2009 zo dňa 30.7.2009 vyhlásil na majetok povinného v 1.rade konkurz a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Michala Straku. Tunajší súd zistil, že vyhlásený konkurz na majetok povinného v 1. rade ešte ukončený nie je. Uznesením č.k. 25K/9/2009-742 zo dňa 28.1.2011 Okresný súd Trnava povolil vstup nového veriteľa ( Slovenská konsolidačná, a.s., ) do konkurzného konania, na miesto pôvodného ( Sociálna poisťovňa, a.s. ). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2011.
Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, súd predmetnú exekúciu zastavil, nakoľko na majetok povinného v 1. rade bol vyhlásený konkurz a povinný v druhom rade je nemajetný.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu už udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Podľa § 87 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
Pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, tunajší súd vychádzal predovšetkým zo zákonných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojitosti s ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok ), týkajúcich sa náhrady trov exekučného konania. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 28.9.2007, kedy bol návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi. Konkurz na majetok dlžníka-povinného v 1. rade bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/9/2009 zo dňa 30.7.2009 a do dnešného dňa nie je ukončený. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení vyhlásením konkurzu na majetok povinného sa exekučné konania vedené na jeho majetok zastavujú. Okrem toho v danom prípade šetrením súdneho exekútora bola zistená aj nemajetnosť povinného v 2.rade, z čoho vyplýva, že zastavenie exekúcie len vo vzťahu k povinnému v 1. rade z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok by nebolo účelné, a preto súd rozhodol o zastavení celého exekučného konania. Pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, či budú alebo nebudú súdnemu exekútorovi priznané, a v prípade ak mu priznané budú, komu sa uloží povinnosť ich nahradiť, exekučný súd, aj napriek tomu, že súdnym exekútorom bola deklarovaná nemajetnosť povinného v 2. rade, ktorá sa následne stala jedným z dôvodov, pre ktoré bol zo strany oprávneného podaný návrh na zastavenie exekúcie, vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že na majetok povinného v 1. rade bol vyhlásený konkurz, ktorý konkurz ešte nie je ukončený ( návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nebol zamietnutý pre nedostatok majetku, a taktiež nebol konkurz pre nedostatok majetku dlžníka zastavený). Súd teda pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorých je zrejmé, že konkurzné konanie nahrádza nielen základné civilné konanie, ale aj exekučné konanie, pretože v konkurznom konaní sa pohľadávky veriteľov nielen zisťujú, ale aj uspokojujú. Správca v konkurznom konaní speňaží majetok, ktorý patrí do konkurznej podstaty a zo získaného výťažku sa pomerne uspokojujú zistené pohľadávky veriteľov. Ustanovenia konkurzného práva majú prednosť pred inými procesnými právnymi úpravami. Z ustanovenia § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že trovy exekučného konania začatého pred vyhlásením konkurzu sa stávajú pohľadávkou proti podstate, ktoré pohľadávky v zmysle ustanovenia § 87 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správca uspokojuje z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty. Preto je súd toho názoru, a to aj napriek tomu, že jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinného v 2. rade, že súdny exekútor si mal prihlásiť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu do konkurzu vyhláseného na majetok povinného v 1.rade, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá vznikla do vyhlásenia konkurzu, a v takomto prípade by sa svojou pohľadávkou, ktorá mu vznikla voči povinnému v 1. a 2. rade (náhrada trov exekúcie) súdny exekútor dostal do pozície veriteľa v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácie. Na základe vyššie uvedených skutočností, je súd toho názoru, že súdny exekútor si mal svoju pohľadávku, čiže náhradu trov exekúcie pozostávajúcu z odmeny a náhrady hotových výdavkov prihlásiť prihláškou do konkurzu, nakoľko však tak neurobil tak súd považoval návrh súdneho exekútora, aby zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného za nedôvodný, nakoľko povinnosť hradiť trovy exekúcie je v prvom rade povinnosťou povinného, pričom prihlásením do konkurzu súdny exekútor mal možnosť dosiahnuť ich uspokojenie. Na základe týchto skutočností, má súd za to, že v danom prípade nie je splnená podmienka v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy by súd mohol na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Súd zároveň podotýka, že nemal pochybnosti o tom, že trovy súdnemu exekútorovi v súvislosti s výkonom exekúcie vznikli, avšak v danom prípade bolo povinnosťou súdneho exekútora si trovy exekučného konania prihlásiť do konkurzu, pričom o jeho nároku by ďalej rozhodoval konkurzný súd, ktorý je v danom prípade na to príslušný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.