Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-447-2011.pdf
PDF · 95.51 KB
No categories available
2CoE/447/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, Q. Y. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, proti povinnému: J. X., Z.. XX. P. XXXX, B. F. XXXX/X, XXX XX B. B. o vymoženie pohľadávky 2 375,11 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 23235/10-u, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/2220/2010-26 zo dňa 1. marca 2011 jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/2220/2010-26 zo dňa 1. marca 2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 23235/10-u. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozsudok vydaný Ing. Bohumilom Kuhajdom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/XXXX-XXXX vydaným XX. Q. XXXX. Exekučný súd sa okrem exekučného titulu oboznámil so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXX zo dňa X. L. XXXX a Všeobecnými obchodnými podmienkami Tatrabanky a.s. (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré nadobudli účinnosť 15. februára 2004, pričom v zmysle čl. VIII. Záverečných ustanovení bod 7 predmetnej zmluvy a čl. IV. Spoločné ustanovenia bod 4.9 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk Bratislava. Exekučný súd konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluva o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust. § 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že na posúdenie okolností, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale dôležité je, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa a za odplatu. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Samotná zmluva odkazuje popri Obchodnom zákonníku aj na Zákon o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd poukázal na ust. § 23a ods. 1 a 2 zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Uvedenou právnou úpravou bol do nášho právneho poriadku inkorporovaný inštitút neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný
súd poukázal na Smernicu rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj ust. § 52, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 OZ. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovil exekučný súd záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. V tomto smere poukázal exekučný súd aj na neskôr prijatú právnu úpravu zakotvenú do § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Keďže neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, boli podľa exekučného súdu v danej veci splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že vec bola nesprávne právne posúdená. Nesprávne právne posúdenie videl odvolateľ v tom, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený konať ako súd vyššej inštancie, a preto nie je oprávnený meritórne skúmať súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok s hmotným právom. Absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Dôvody uvedené v § 45 ods. 1 písm. c/ zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) sa týkajú zastavenia exekúcie, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. To znamená, že exekučný súd je oprávnený vykonať len prieskum vlastností uloženého plnenia. Dôvodom na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť splniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia dôvodu pre zastavenie exekúcie je preto priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 33Cdo/XXXX/2007 z 30. H. 2009. Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-XX/XX, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať..., aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepoznal svoje práva,... a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-XX/XX). Odvolateľ z uvedeného vyvodil, že súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí, pri ktorých zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok. Dospel k záveru, že ak by § 45 ods. 1 písm. c/ v spojitosti s ods. 2 ZRK bol vykladaný tak, že exekučný súd skúma, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby rozhodcovský rozsudok bol napadnutý žalobou, musel by v zásade rovnocennosti mať exekučný súd rovnakú povinnosť aj v rámci skúmania prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu, čo nemá. Odvolateľ ďalej
argumentoval, že z európskeho práva nemožno za súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Odvolateľ napokon poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na to, že ak by aj niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, nemalo by to za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky, resp. jej neplatnosť.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska všetkých dôvodov uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolateľ poukazoval na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 6. októbra 2006 vo veci C-XX/XX, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému Súdny dvor EÚ dospel pri výklade predmetnej Smernice v danej veci úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t.j. aj tými, na ktoré poukazuje odvolateľ: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.
Odvolací súd dospel k názoru, že odvolacia námietka, pokiaľ odvolateľ namieta nedostatok kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladná s cit. ust. Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, z
týchto ustanovení vyplýva, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti (ex offo) dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu teda neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. ust. § 44 Exekučného poriadku. Rovnako námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti posudzujúc súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky právoplatného rozsudku. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade s ústavou tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie je právnym názorom vychádzajúcim z platnej právnej úpravy. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu VIII. bod 7 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXX zo dňa X. L. XXXX, ako aj z bodu čl. IV 4.9.1 Všeobecných obchodných podmienok Tatrabanky a.s. exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak nemal celkom zjavne reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané, už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého je možné uvedenú rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná tak do formulára zmluvy, ako aj do vopred vytlačených Obchodných podmienok (OP). Ak teda spotrebiteľ chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ani ovplyvniť výber rozhodcov, resp. rozhodcovského súdu uvedených v predtlači zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Navyše v tomto prípade bola spotrebiteľovi v zmysle čl. V. bod 5.5 vnútená podmienka, podľa ktorej banka je oprávnená zmeniť alebo úplne nahradiť tieto Všeobecné obchodné podmienky. Takéto dojednanie podstatne zvyšuje nerovnováhu medzi zmluvnými stranami a podľa § 53 ods. 4 písm. i/ OZ je táto podmienka umožňujúca dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve neprijateľnou podmienkou. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ. Rozhodcovské konanie je založené na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb, resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, resp. rozhodcovským súdom vopred zapracovaným do zmluvy, resp. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, tak ako to vyplýva aj z formulára predtlače predmetnej zmluvy svojim spotrebiteľom, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Zanedbateľná nie je ani skutočnosť, že takýmto spôsobom prenáša spory z nezávislých súdov k určitému rozhodcovi, ktorému tým dlhodobo poskytuje zdroj príjmov a to v konaniach, v ktorých nie je povinnosť ústneho prejednania.
Pokiaľ odvolateľ namietal, že na tento prípad nie je možné aplikovať § 52 a nasl. OZ, pretože medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzavretá zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka, je potrebné uviesť, že táto námietka nemá oporu v platnej právnej úprave. Podľa § 23a zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, predmetná zmluva bola typová zmluva, nakoľko touto sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V ods. 2 písm. a/, b/ toto znenie zákona obsahovalo zákaz, aby typová zmluva neobsahovala neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov, ako je vyššie uvedené, ide preto o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer ku škode spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 55/2011-19 z 24. februára 2011, kde ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností dospel odvolací súd k záveru, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil nesúladnosť exekučného titulu predloženého v konaní so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolateľovmu návrhu na náhradu trov odvolacieho konania pre jeho procesný neúspech nebolo možné vyhovieť.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.