Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-139-2010.pdf
PDF · 81.16 KB
Case nature
Subarea
11C/139/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave samosudcom JUDr. Branislavom Králom v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., ( predtým BSP Lawyer a.s.) so sídlom v Bratislave, Benediktiho 5, zastúpeného Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13, proti odporcovi: K. N., R. D. B. XX. O. XX, XXX XX Bratislava, zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou O. C., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 1,33 EUR/40,-Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 26.7.2006 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1,33 EUR t.j. 40,- Sk a náhrady trov konania, titulom nezaplateného koncesionárskeho poplatku za rozhlasový prijímač. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol postúpením od Slovenského rozhlasu, so sídlom v Bratislave, Mýtna 1. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil aj tým, že predmetná pohľadávka vznikla z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov, pričom navrhovateľ si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu vo výške 40,- Sk t.j. 1,33 EUR za obdobie február 2005. Navrhovateľ uviedol, že s postúpením predmetnej pohľadávky zo Slovenského rozhlasu na odporcu bol odporca oboznámení zo strany Slovenského rozhlasu a to oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 a súčasne bol zo strany Slovenského rozhlasu vyzvaný na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov vo výške spolu 40,- Sk t.j. 1,33 EUR.
V sprievodnom liste zo dňa 24.07.2006 navrhovateľ uviedol, že návrh podal elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Aj prílohy k návrhu boli podané na súd vo forme elektronického dokumentu so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinný dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že návrh na začatie konania je nedôvodný.
Predmetom tohto konania je právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý vznikol na základe zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch ako osobitného predpisu. Na základe
uvedeného predpisu vzniká medzi vymedzenými fyzickými osobami a Slovenským rozhlasom právny vzťah. Obdobie za ktoré odporca nezaplatil koncesionárske poplatky bolo v návrhu skutkovo vymedzené odkazom na dôkaz - výpis nedoplatkov odporcu, podľa ktorého odporca nezaplatil koncesionárske poplatky v celkovej výške 40,- Sk za obdobie február 2005, pričom navrhovateľ si uplatnil iba nepremlčanú istinu (40,-Sk). Súd mal za nesporné, že odporca bol vlastníkom rozhlasového prijímača v rozhodnom období a teba mal byť riadnym platiteľom koncesionárskeho poplatku Slovenskému rozhlasu, pričom nebol tvrdený a teda ani preukázaný zánik povinnosti platiť koncesionárske poplatky, keď skutočnosti tvoriace podmienky na oslobodenie od povinnosti platiť Slovenskému rozhlasu ako príjemcovi neboli odporcom tvrdené. Odporca bol tak povinný platiť Slovenskému rozhlasu, ako príjemcovi koncesionárskeho poplatku riadne koncesionárske poplatky (40,- Sk mesačne počnúc 1. augustom 2003 do 30.6.2005).
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku, vyberateľ poplatkov, Slovenský rozhlas, písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa citovaného zákona. Výzvou na zaplatenie koncesionárskeho poplatku je platiteľ vyzvaný "na splnenie povinnosti podľa zákona" teda na splnenie povinnosti zaplatiť koncesionársky poplatok za určité obdobie v určitej výške. Výzva, okrem zákonom určenej písomnej formy musí obsahovať určenie lehoty, dokedy je platiteľ poplatku povinný splniť si svoju povinnosť čo vyplýva z textu "po uplynutí určenej lehoty" v § 8 ods. 3 citovaného zákona, po jej márnom uplynutí je Slovenský rozhlas oprávnený uplatniť si právo na súde. Aby odporca, ako platiteľ poplatku, mohol splniť zákonom vyžadovanú výzvu Slovenského rozhlasu v určenej dodatočnej lehote, musela byť výzva na zaplatenie odporcovi doručená, nestačí len jej zaslanie odporcovi bez jeho doručenia. Z listiny výzvy na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov a oznámenia o postúpení pohľadávky súd nemal za preukázané, doručenie výzvy na zaplatenie priamo odporcovi. Súd má za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal vykonanie kvalifikovanej výzvy na zaplatenie koncesionárskeho poplatku. Predmetný návrh preto možno kvalifikovať ako predčasne podaný, s tým, že priznanie nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku súdom je potrebné vykonať a v konaní aj preukázať vykonanie výzvy na zaplatenie Slovenským rozhlasom a následné márne uplynutie lehoty určenej vo výzve na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku.
V zmysle ustálenej judikatúry sa vecnou legitimáciu rozumejú oprávnenia účastníkov konania vyplývajúce z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží v konaní tvrdené hmotné právo. Je teda zrejmé, že súd musí skúmať či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať. Pokiaľ súd zistí na základe vykonaných dôkazov, že žalobca nie je nositeľom v žalobe tvrdeného práva, musí žalobu zamietnuť.
V danom prípade sa súd zo svojej úradnej povinnosti zaoberal aj platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože predmetom súdneho konania je právo plnenie postúpené z pôvodného veriteľa na navrhovateľa.
Podľa názoru súdu v danom prípade je sporná pohľadávka pohľadávkou vzniknutou z verejného práva a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha. Súd má za to, že vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským rozhlasom je podľa názoru súdu v rozpore so zákonom, pretože citovaný zákon takýto postup neumožňuje.
Súd má za to, že v danom prípade nie je daný dostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, a to s poukazom na ust. § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie koncesionárskeho poplatku je Slovenský rozhlas.
Súd okrem vyššie uvedeného má za to, že navrhovateľ nepreukázal, že oznámenie o postúpení pohľadávok bolo skutočne odporcovi doručené, a súčasne s poukazom na to, že výpis z poštového podacieho hárku zo dňa 20.10.2005 nie je dostatočne relevantným dôkazom, nakoľko nie je osvedčené
aký druh písomnosti bol doručovaný odporcovi a tiež ani tá skutočnosť, že odporca písomnosť prevzal a nakoniec s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
Samotné potvrdenie Slovenského rozhlasu o doručení výzvy na zaplatenie odporcovi bez ďalšieho nie je dôkazom o skutočnom doručení tejto výzvy odporcovi resp. o možnosti uplatnenia fikcie doručenia, ktorej doručenie zákon, skôr než sa oprávnený subjekt obráti na súd, vyžaduje vykonať (k žalobnému návrhu totiž nebola pripojená kópia doporučenej zásielky pod podacím číslom 04925645 na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, pričom o možnosti nedoručenia takejto zásielky svedčí aj skutočnosť, že odporca naposledy nebýval na adrese B.. XX. O. XX Bratislava na ktorú mal Slovenský rozhlas údajne výzvu zasielať, ale odporca mal bývať na adrese H. X, Ž. R. H. (kde už nebýva ani v súčasnosti), čo vyplýva aj z odpovedi na lustráciu v Sociálnej poisťovni, už len táto skutočnosť spochybňuje, že Slovenský rozhlas doručoval výzvu odporcovi na správnu adresu resp. na adresu kde sa mal odporca zdržiavať).
Navrhovateľ teda hodnoverne nepreukázal, že výzvu na zaplatenie (jeho právny predchodca) riadne doručil odporcovi na adresu, kde sa odporca v čase doručovaniu výzvy zdržiaval. Navrhovateľ nepredložil dôkaz (hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno) z ktorého by bolo zrejmé, že sa odporca v čase doručovania výzvy zdržiaval na adrese B.. XX. O. XX, Bratislava. Pri absencii takéhoto dôkazu (vzhľadom na viaceré možné adresy pobytu odporcu) nemožno navrhovateľom tvrdené doručenie výzvy na zaplatenie považovať za účinné. Bolo teda povinnosťou navrhovateľa (nakoľko je povinný v tomto smere znášať dôkazné bremeno) preukázať súdu, že jeho právny predchodca doručoval výzvu na zaplatenie odporcovi na adresu, kde sa v čase doručovania odporca zdržiaval (napr. bol povinný predložiť spolu s výzvou aj potvrdenie o tom, že odporca v mesiaci október 2005 býval resp. mal hlásený pobyt na adrese B.. XX. O. XX C. D.), čo však navrhovateľ do vyhlásenia uznesenia podľa §120 ods. 4 OSP neurobil. Aj vzhľadom k tomu nebola splnená zákonná podmienka (§8 ods. 2) na to, aby sa navrhovateľ so svojím nárokom obrátil na súd.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobný návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi náhradu trov konania nepriznal aj keď mal vo veci plný úspech, súd má za to, že odporcovi v uvedenom konaní žiadne trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.